Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205937
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314205937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: Z. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, D., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, so sídlom Mierová 87,
Humenné proti žalovaným: 1) S.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, D., 2) A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, D., zastúpeným advokátkou JUDr. Michaelou Ščerbákovou, so sídlom Zvonárska 8, Košice
o určenie vlastníckeho práva, takto o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.
k. 11C/77/2014-104 zo dňa 05.10.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania s upresnením, že o výške náhrady trov

súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.

Priznáva žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je

vlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. CKN XXXX, parc.
č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2, parc. č. XXXXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 650 m2, zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia D.. Žiadala taktiež,
aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným v 2/ rade
ako kupujúcim, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho
územia D. je absolútne neplatná a aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2/
rade a žalovanou v 1/ rade, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti určenia vlastníctva, ku ktorým sa domáha

je absolútne neplatná. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 03.06.2010 bola medzi žalobkyňou a
žalovaným v 2/ rade uzatvorená kúpne zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti určenia vlastníctva,
ku ktorým sa domáha. Tieto nehnuteľnosti boli následne darovacou zmluvou prevedené na žalovanú
v 1/ rade. Vlastníčkou nehnuteľnosti je však žalobkyňa, pretože kúpnu zmluvu so žalovaným v 2/ rade
uzatvorila len za účelom ochrany svojho majetku, o čom vedeli obaja žalovaní. Nehnuteľnosti mali byť
následne žalobkyni späť vrátené. Kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným v 2/
rade je absolútne neplatná, pretože pri jej uzavretí chýbala vážnosť vôle žalobkyne. Preto je neplatný

aj následný právny úkon, a to darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 2/ rade a žalovanou v
1/ rade. Dôvodom prevodu nehnuteľnosti na žalovaného v 2/ rade kúpnou zmluvou bolo to, že nebohý
manžel mal finančné problémy. Jej bezpodielové spoluvlastníctvo s nebohým manželom bolo zrušené
a vyporiadané a od roku 2007 sporné nehnuteľnosti vlastnila iba ona.Súd konštatoval, že obaja žalovaní tvrdenia žalobkyne považovali za špekulatívne a bezdôvodné. Medzi
nimi a žalobkyňou nejestvovalo žiadne dojednanie o tom, že by jej mali byť nehnuteľnosti vrátené. Obe
zmluvy, tak kúpna zmluva, ako aj darovacia zmluva, boli uzatvorené riadne a platne a autorizované

boli advokátom, aby sa eliminovali okolnosti, ktoré by akokoľvek spochybnili ich dobromyseľnosť pri
uzatváraní zmlúv. Žalobkyňa už jednu rovnakú žalobu podala, ale následne ju vzala späť a konanie bolo
zastavené.
Súd prvej inštancie z rozsiahleho dokazovania mal za zistené tvrdenia žalobkyne o uzatvorení kúpnej
zmluvy medzi ňou a žalovaným v 2/ rade, ako aj o uzatvorení darovacej zmluvy medzi žalovaným

v 2/ rade a žalovanou v 1/ rade. K uzavretiu týchto zmlúv došlo v roku 2010. Žalobkyňa jedinou
vlastníčkou nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ku ktorým sa domáhala bola už v roku 2007. Vzhľadom
na túto skutočnosť nebolo podľa súdu preukázané, akým spôsobom by žalobkyňou tvrdené finančné
problémy jej nebohého manžela mohli ohroziť jej majetok. Podľa súdu zo strany žalobkyne neboli
preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť zmluvy neplatné. Žalobkyňa pri podpise kúpnej
zmluvy prehlásila, že zmluva bola urobená slobodne a vážne, nie v tiesni, ani pod nátlakom, ani za

nevýhodných podmienok. Pokiaľ uvádzala, že jej nebola vyplatená kúpna cena, súd konštatoval, že
nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť zmluvy a žalobkyňa sa neplatnosti zmluvy z tohto
dôvodu ani nedomáhala. Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 34, § 39,
§ 37 ods. 1, § 132 ods. 1.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 písm. f), h), g). Podľa
žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav veci. nesprávne sa vysporiadal

so zásadným problémom, ktorý bol predmetom tohto konania, a to simulovaným právnym úkonom. Súd
vôbec nebral do úvahy vyjadrenia žalobkyne, výpovede svedkov, ale sa len stotožnil, bez akéhokoľvek
skúmania podmienok, s názorom žalovaných. Poukázal na to, že kúpnu zmluvu so žalovaným v 2/ rade
uzatvorila len za účelom, aby zmluva slúžila na ochranu jej majetku, o čom obaja žalovaní vedeli, s tým,
že následne mala byť nehnuteľnosť prevedená späť na žalobkyňu. O tom, že sa jednalo len o simulovaný

právny úkon svedčia výpovede svedkov, výpoveď svedka Z.. R. Č.. Nehnuteľnosti po uzatvorení kúpnej
zmluvy mali byť vrátené žalobkyni. O simulácii úkonu svedčí aj kúpna cena, ktorá bola 40.000,- eur,
pričom dom má hodnotu 700.000,- až 800.000,- eur. Kúpna cena žalobkyni nebola nikdy vyplatená, čo
potvrdila žalobkyňa a aj vypočutí svedkovia. A.. O., u ktorého boli zmluvy spísané potvrdil, že žiadne
financie, sumu 40.000,- eur nevidel a ani nevidel kto mal vziať obálku, kde mala byť táto suma vložená.

Kúpna zmluva bola len simulovaným právnym úkonom, o čom svedčí aj to, že ak by žalobkyňa chcela
previesť rodinný dom na svoju dcéru, tak by to previedla priamo a nemala by dôvod predávať fiktívne
dom na žalovaného v 2/ rade a z neho na dcéru. Tiež prevod žalovaného v 2/ rade na žalovanú v 1/ rade
darovacou zmluvou poukazuje na simuláciu právneho úkonu kúpnej zmluvy, nakoľko je nemysliteľné,
aby vlastný otec previedol nehnuteľnosti na nevestu a z darovania nadobudnutia nehnuteľnosti vylúčil

vlastného syna. Súd prvej inštancie rozpory vo výsluchoch neodstránil a rozhodol nesprávne. Podľa
žalobkyne neplatnou je, a to absolútne, kúpna zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným v 2/ rade a neplatný
je aj následný ďalší právny úkon žalovaného v 2/ rade, ktorým darovacou zmluvou previedol sporné
nehnuteľnostinažalovanúv1/rade.Podľažalobkynesúdknesprávnemurozhodnutiudospelnazáklade
svojej ľubovôle a pochybil. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že odvolanie dôvodným nie je. Podstatou
odvolania má byť argumentácia žalobkyne o simulácii právneho úkonu a pokiaľ žalobkyňa v odvolaní
uvádza,žežalovanívedeliosimulovanomprevodenehnuteľností,totojejkonštatovaniesanezakladána

pravde, nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Pokiaľ tieto okolnosti potvrdzovali výpoveďami svedkovia,
ktorých navrhla vypočuť žalobkyňa, súd správne posúdil a vyhodnotil obsah ich výpovedí so zreteľom na
ich osobné príbuzenské a priateľské vzťahy. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že kúpna cena zaplatená nebola,
odovzdanie kúpnej ceny potvrdil vo svedeckej výpovedi advokát A.. S. O.H.. Pokiaľ by žalobkyni kúpna
cena zaplatená nebola, jej zaplatenia by sa domáhala, neuplatnila však tento svoj nárok žiadnou výzvou,

ani žalobou na súde. Žalobkyňa sa voči žalovanej v 1/ rade už domáhala určenia vlastníckeho práva
k domu žalobou z 26.07.2013. Žalobu však sama zobrala späť a konanie bolo zastavené. Žalobkyňa
sa pritom neplatnosti zmluvy z tohto dôvodu ani nedomáhala. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že
je nemysliteľné, aby vlastný otec prevádzal rodinný dom na nevestu, podľa žalovaných neprináležížalobkyni posudzovať čo je „mysliteľné“ v rodinných a medziľudských vzťahoch. Žalovaný v 2/ rade
riadne uzavrel kúpnu zmluvu ako kupujúci so žalobkyňou ako predávajúcou. Finančné problémy pána
M. boli známe. Kúpna cena zodpovedala situácii a okolnostiam. Súd správne posúdil tú skutočnosť,

že výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu bola žalobkyňa, a teda finančné problémy jej
manžela jej majetok ohroziť nemohli. Žalovaní uviedli, že nemožno hovoriť o simulovanom právnom
úkone, keď vážnu vôľu ako základný predpoklad platnosti právneho úkonu podľa vlastných slov
predstierala žalobkyňa ako predávajúca v kúpnej zmluve, pričom žalovaný v 2/ rade ako kupujúci nič
nepredstieral, a to ani ako kupujúci, ani ako darca v darovacej zmluve. Taktiež ani žalovaná v 1/

rade neprestierala vážnosť vôle pri nadobudnutí domu darovaním darovacou zmluvou z 10.06.2010.
Žalovaní uviedli, že tak kúpna zmluva, ako aj darovacia zmluva boli autorizované advokátom A..
S. O. podľa § 1a Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o
prevode nehnuteľnosti, zistení totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie či zmluva
neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom a posúdenie, či uzavretím zmluvy
nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásadvyplývajúcichzust.§379anasl.CSP,beznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)

miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke súdu dňa
10.08.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia nastane suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stráne kvalitatívnej rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Odvolacia argumentácia žalobkyne bola koncentrovaná na tvrdenie o neakceptovaní výsledkov

vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie sporu.

7. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS
78/05).

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania zodpovedal argumenty strán

sporu, ktoré považoval za argumenty podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
skutkových zisteniach a právnych záveroch vyplývajúcich z dôkazov, ktoré strany sporu v priebehu
konania predložili, resp. označili nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia zodpovedajúceho kritériám odôvodnenia upraveným v § 220 ods. 2 CSP, preto k odvolaniu

žalobkyne len dodáva:

9. Súčasné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorá z určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí takéto skutočnosti tvrdiť a
k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

Dôkazné bremeno zaťažuje tú zo strán sporu, na ktorej je preukázanie relevantnosti tvrdení, ktorými
bola žaloba zdôvodnená. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je neúspech v konaní.10. Podstatou tvrdení žalobkyne, ako vyplýva zo žaloby, bolo tvrdenie o tom, že kúpna zmluva, ktorú
uzavrela so žalovaným v 2/ rade mala slúžiť na ochranu jej majetku a že následne mal jej byť predmet
kúpy vrátený, poukazujúc tým na nedostatok jej vôle kúpnu zmluvu uzavrieť.

Občiansky zákonník situáciu tvrdenú žalobkyňou, zakladajúcu sa na vedomej zhode medzi vôľou a
prejavom, t.j. situáciu, keď konajúci vedome dáva najavo niečo, čo v skutočnosti nechce, nerieši. Podľa
všeobecných právnych zásad súkromného práva však platí, že ten, kto vedome vyvolá nezhodu medzi
vôľou a prejavom, nie je právom chránený a svojim prejavom je viazaný. Takýto prejav nevyvolá právne
následky len vtedy, ak o tejto vade prejavu vôle druhý účastník vedel.

Žalovaný v 2/ rade vo výsluchu pred súdom prvej inštancie realizovaným 04.05.2016 výslovne uviedol,
že si nevie vysvetliť, z akých dôvodov žalobkyňa podala návrh, prečo to robí. Vedomosť žalovaného v 2/
rade o finančných problémoch žalobkyne a jej manžela neznamená, že kupujúci z kúpnej zmluvy vedel
o vedomej nezhode vôle a prejavu žalobkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2/ rade uviedol,
že za predmet kúpy zaplatil, žalobkyňa sa vrátenia nehnuteľnosti nedomáhala. Tvrdenia žalovaného v 2/
rade k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy spochybnené neboli. Argumentácia o údajne nižšej kúpnej

cene nehnuteľnosti v pomere k skutočnej hodnote predmetu kúpy obstáť taktiež nemôže, nakoľko vo
všeobecnosti platí, že účastníci zmluvy nie sú obmedzení v dojednaní výšky kúpnej ceny, pokiaľ nie je
upravená cenovým predpisom, t.j. dojednaná cena môže byť aj taká cena predmetu kúpy, ktorá je nižšia
alebo vyššia ako trhová.

11. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy, resp. vyhodnotil ich účelovo v
prospech žalovaných, ktorí podľa žalobkyne „absolútne nepreukázali nedôvodnosť podanej žaloby“ je
potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok nepredpisuje pravidlá, z ktorých by súd mal vychádzať pri
hodnotení jednotlivých dôkazných prostriedkov, ani pravidlá pre hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú pravidlá logického myslenia a starostlivé

prihliadnutienavšetko,čovkonanívyšlonajavo.Zodôvodneniarozsudkunevyplýva,žebysúdzhodnotil
vykonané dôkazy v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Nie je pochybením súdu, ak závery, ku ktorým
dospel neodôvodnil podľa predstáv žalobkyne. K názoru, že žalovaní nepreukázali nedôvodnosť žaloby
jepotrebnéuviesť,akoužbolozdôraznené,žedôkaznébremenozaťažovaložalobkyňu,niežalovaných.
Žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol

správne. Zmluva, ktorú žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 2/ rade nie je neplatná. V konaní neboli
preukázané žiadne dôvody neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade a žalovanou v 1/
rade a žalobkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľnosti určenia vlastníctva, ku ktorým sa domáhala nie je
taktiež. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP preto potvrdil.

12. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, a len v
záujme eliminácie pochybností o vykonateľnosti rozhodnutia vo výroku o trovách konania ho odvolací
súd s poukazom na názor vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 z 23.03.2017, upresnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 dos. 1 v spojení s § 265 ods. 1,
podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.