Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207932
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118207932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: C. Ž., O.. X.X.XXXX, V. V. X, XXX
XX P. zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/138/2018-215 z 1.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.332,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.8.2018 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.5.2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako

veriteľom podpísaná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobcovi
poskytnutá čiastka vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, priemerná RPMN predstavovala
46,56 %, úroková sadzba 70,01 % a predpokladaná RPMN bola 63,32 %, ročná úroková sadzba
revolvingu predstavovala 76,21 %. V bode 6 údajov o schválenom revolvingovom úvere sa žalobcovi
poskytol úver vo výške 1.500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 76,20 % a predpokladaná RPMN
predstavuje 70,01 %.

3. Z karty klienta (č.l. 16 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že istinu poskytnutého úveru bola
zo strany žalobcu žalovanému zaplatená dňa 19.10.2012 v celkovej výške 1.285,92 eur. Za obdobie
od 19.10.2012 do 19.3.2014 tak žalobca poukázal žalovanému celkovo 17 platieb v sume 80,37 eur,
spolu 1.366,29 eur. Ďalej dňa 10.4.2014 zaplatil sumu 80,37 eur, 9.5.2014 80,37 eur, 27.6.2014 80,37
eur, 29.7.2014 80,37 eur, 27.8.2014 sumu 80,37 eur, 10.10.2014 sumu 80,37 eur, 13.10.2014 80,37
eur, 28.10.2014 sumu 80,37 eur, 24.11.2014 80,37 eur, 12.12.2014 80,37 eur a dňa 29.12.2014 zaplatil
žalobca žalovanému sumu 160,74 eur, spolu 964,44 eur (10 krát 80,37 + 1 krát 160,74 eur). Celkovo tak

žalobca poukázal žalovanému platby vo výške 2.332,40 eur (1.366,29 + 964,44 eur). Istina poskytnutého
úveru bola zo strany žalobcu zaplatená žalovanému platbou dňa 19.10.2012 v celkovej výške 1.285,92
eur oproti výške poskytnutého úveru 1.284,25 eur. Tam vznikol preplatok v sume 1,67 eur. Nad rámecposkytnutého úveru tak žalobca žalovanému poukázal platby vo výške 2.332,40 eur (1366,29 + 964,44
+1,67). Bezdôvodné obohatenie vo výške 2.332,40 eur tak požadoval vydať.

4. Súd preskúmal jednotlivé náležitosti v zmluve o úvere, či táto zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Ako prvou náležitosťou sa súd zapodieval
adresou predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2
písmeno c) Zákona o spotrebiteľskom úvere. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Súd je
toho názoru, že adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť sa

týka len viazaných úverov, teda tých, ktoré sú určené na financovanie kúpy hnuteľnej veci, zaplatenia za
tovaraleboposkytnutiaslužby.Tentozávervyplývapredovšetkýmzposúdeniatoho,akéslovnéspojenie
alebo termíny Zákon č. 129/2010 Z.z. používa na označenie subjektov, ktoré sa priamo alebo nepriamo
dostávajú do zmluvného úverového vzťahu so spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že adresa predajcu
sa týka len prípadu, kedy ide o viazaný spotrebiteľský úver, a to prípad úveru poskytnutého podľa zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nebol, a preto tvrdenie žalobcu, že v zmluve chýba náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona číslo 129/2010 Z.z. neobstojí.

5. Ako druhý nedostatok náležitostí v zmluve o úvere žalobca uviedol dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. S touto argumentáciou sa súd v celom rozsahu stotožňuje. V bode 5 údajov
o požadovanom revolvingovom úvere na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.5.2011 je

uvedená splatnosť úveru 42/19 mesačná splátka. Podľa názoru súdu tam absentuje údaj podľa § 9 ods.
2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Ak zákonodarca v týchto zákonných ustanoveniach uviedol dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, mal na mysli

matematicky dátumovo uvedenie presného dňa, mesiaca a roka, kedy spotrebiteľ má splatiť veriteľovi
úver.

6. Obdobne je súd toho názoru, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z., a to všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V

rámci údajov o požadovanom, ako aj údajov o schválenom revolvingovom úvere táto náležitosť uvedená
nie je. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu
v Prešove spisová značka 7Co/144/2019-180 zo dňa 28.5.2020, kde odvolací súd uviedol, že pokiaľ
ide o predpoklady výpočtu RPMN, ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné

zaradiť aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, ako inak
by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa
očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol

posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa
20. septembra 2018 vydaného vo veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. 2
Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak
neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu

a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého
vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru
vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia. Súdny dvor v tejto súvislosti dodal,
že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje
ibamatematickývzorecvýpočtutejtoRPMN,ktorýniejedoplnenýúdajminevyhnutnýminauskutočnenie

tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzatvorení
zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy a v dôsledku toho za takého,
ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

7. Zároveň súd poukazuje na nesprávne údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré sú uvedené

v bode 5 žiadosti, kde je predpokladaná RPMN úveru za poskytnutie revolvingu 63,32 %, pričom v bode
6 údajov o schválenom revolvingovom úvere je uvedená predpokladaná RPMN na úver po poskytnutí
revolvingu 70,01 %, tieto údaje v časti požadovaného a schváleného úveru sa tak nestotožňujú. Súd
tak môže konštatovať absenciu tejto náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľskýchúveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čím nastáva dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) a
písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľský úveroch sa
spotrebiteľský poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa.

8. Rovnako, aj keby súd neprijal tento právny názor, poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby 70,01 %
v zmluve o úvere, ktorú v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka považuje za rozpornú s dobrými mravmi
a teda v tejto časti neplatnú. Priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom

eurozóny pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v máji 2011 bola vo
výške 9,74 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je viac ako 7-
násobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Mcdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009).

9. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25 eur, napriek skutočnosti, že mu bola schválená
výškaúveru1.500,-eur.Žalovanémuzaplatilžalobcasumu3.616,65eur.Zdôvodukonštatovaniasúduo
bezúročnostiabezpoplatkovostidanéhoúverutaknastranežalovanéhovzniklobezdôvodnéobohatenie
vo výške 2.332,40 eur. Súd tak prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, na základe

ktorého vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. V spore však žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa bolo potrebné zaoberať.

11. V zmysle Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/43/2019-169 zo dňa 19.12.2019 odvolací

súd konštatoval, že z hľadiska behu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty má súd vychádzať z
Nálezu Ústavného súdu Českej republiky spisová značka II. US 2460/2017 zo dňa 19. marca 2018,
ako aj Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 430/2018 a treba určiť začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu získania reálnych
vedomostí žalobcu o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú predpokladom pre záver o vzniku

bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, čo v prejednávanej veci smeruje ku konzultácii žalobcu v
Združení na ochranu spotrebiteľa HOOS tak, ako je to zistené. Z prehlásenia Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 1.6.2018 vyplýva, že dňa 28.5.2018 im žalobca predložil zmluvu
o revolvingovom úvere, pričom bol upovedomený, že táto zmluva obsahuje nedostatok náležitostí.
Zároveň zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je ju potrebné považovať za úver bezúročný

a bez poplatkov, a preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola
podaná žalobcom na súd dňa 6.7.2018 s poukazom na prehlásenie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS zo dňa 1.6.2018 a názoru vyplývajúceho z rozhodnutia odvolacieho súdu má tak
súd za to a môže konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Istina úveru bola žalobcom zaplatená dňom 19.10.2012 v celkovej výške 1.285,92 eur. Ďalšie platby

poukázal žalobca žalovanému za obdobie od 19.11.2012 do 19.3.2014 a ďalšie platby od 10.42014 do
29.12.2014.

12. Úrok, ktorý je uvedený v zmluve o revolvingovom úvere 7-násobne prevyšuje priemerné úrokové
sadzbydanýchúverov.Spoukazomnanedostatky,ktorésúuvedenévzmluveoúverezhodnotiacvšetky

skutkové okolnosti tohto prípadu je súd toho názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu dobu, ktorá spočíva v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ prijal platbu, o
ktorej vedel, že ju získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie, a to aj v prípade, ak by
sa pripustilo, že v dobe uzatvorenia zmluvy ešte tento úmysel nemusel mať. Prijatím platby tvoriacej
bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho

konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník
ako profesionál vedel, že mu bola platba vyplatená v rozpore so zákonom a napriek tomu si ju nechal.
K aplikácii objektívnej 10-ročnej premlčacej doby na posudzovanie premlčania vydania bezdôvodného
obohatenia v spotrebiteľských veciach súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
1Co/14/2017 zo dňa 28.6.2017, 2Co/193/2016 zo dňa 24.6.2020, 3Co/85/2017 zo dňa 3.10.2017,

19Co/67/2017 zo dňa 31.8.2017, 24Co/25/2017 zo dňa 30.1.2018. Objektívna 10-ročná premlčacia
doba na premlčanie bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu začína plynúť prijatím každej takto
nedôvodne prijatej platby od momentu, keď ju veriteľ od spotrebiteľa prijal. Je vylúčené podľa názoru
súdu, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal platbynad spotrebiteľovi poskytnutú sumu pri neplatných úveroch alebo nad istinu úveru pri bezúročných a
bezpoplatkových úveroch. Nemôžu byť preto žiadne rozumné pochybnosti o tom, že žalovaný sa na
úkor žalobcu obohatil úmyselne, a preto na posúdenie premlčania nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, je to sám veriteľ, ktorý pripravuje
takéto neplatné úverové zmluvy alebo bezúročné a bezpoplatkové úvery. Úrok, ktorý je uvedený v
týchto zmluvách hraničí podľa názoru súdu s úžerou a tej sa možno dopustiť iba úmyselne. Rovnako
úmysel veriteľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť prijatím platieb od spotrebiteľa po splatení
spotrebiteľovi poskytnutej sumy je prijímaním takýchto platieb po splatení poskytnutej sumy v dobe, keď

už veriteľovi je známa judikatúra súdov vedúca k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnosti
spotrebiteľských zmlúv. Súd s poukazom na osobitné okolnosti tohto prípadu a najmä úrok, ktorý
považoval v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorý žalovaný ako veriteľ uviedol v spotrebiteľskej
zmluve, mal za to, že je dôvodné v tomto prípade aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. S
poukazom na platby žalobcu od 19.10.2012 až do 29.12.2014, keď preplácal daný úver nad rámec
poskytnutej istiny je jeho žalobný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia doručený súdu v rámci

10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

13. Súd tak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.332,40 eur aj spolu s úrokom z omeškania, ktorý súd
žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonní, a to deň nasledujúci
po doručení žaloby žalovanému.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

16. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j.

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
rozhodnutia vo veci.

17. Poukázal na to, že závery súdu o aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty nemajú oporu v

žiadnom vykonanom dôkaze a odporujú skutočnostiam, na základe ktorých žalovaný rozhodne nemohol
konať s úmyslom získať obohatenie. Súd nezohľadnil právnu úpravu, ktorou sa upravila maximálna
výška odplaty za spotrebiteľské úvery v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami. Ak táto úprava pripúšťala výšku odplaty rovnako ako je uvedená v zmluve, potom na strane
žalovaného nie je daný úmysel právnu úpravu porušiť a získať bezdôvodné obohatenie.

18. Výška odplaty za úver bola určená v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a neprevyšovala
podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch.Zákonodarcaregulovalcelkovúodplatuvsúvislostisospotrebiteľskýmúveromanieibajednu
zložku,t.j.ročnúúrokovúsadzbuúveru.Finančnýmtrhomsarozumiesústavasubjektovfinančnéhotrhu,

jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pritom ide
o nepriame, sprostredkované financie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov. V zákone
bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať do úvahy nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj
spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca
to však nerešpektuje, a taktiež ani aplikáciu ním označeného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je nesprávne, pretože banka si svoj zisk účtovala v danom
období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, čiže úrok nebol pre ňu jediný
výnos za požičanie peňazí.

19. Žalovaný vychádzal z vyššie uvedenej právnej úpravy a v rozsudku súd neuviedol žiadne skutočnosti

o porušení tejto právnej úpravy zo strany žalovaného. Ak súd založil svoje rozhodnutie na tom, že
na základe výšky úrokovej sadzby sa dá usudzovať úmysel žalovaného získať obohatenie, potom
treba vyriešiť otázku, či došlo k porušeniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka upravujúcu maximálneprípustnú výšku odplaty. Súd však takýto záver neprijal, a preto je údajný úmysel získať bezdôvodné
obohatenie neopodstatnený a nedôvodný.

20. Súd nevyhodnotil to, že žalobcovi ako dlžníkovi bola uložená povinnosť plniť formou právoplatného
rozhodcovskéhorozsudku,ktorýnebolzrušenýanapadnutýžalobouozrušenienasúde.Postupžalobcu
a podanie žaloby za situácie, kedy je tu právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre žalobcu záväzné, je
obchádzaním právnej úpravy. V konaní nebolo preukázané, že právoplatne uložená povinnosť bola
splnená vo väčšom rozsahu, ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku.

21. Nemožno súhlasiť s tým, že sa súd prvej inštancie odvoláva na potvrdenie Združenia HOOS
z 1.6.2018, a takáto listina nikdy žalovanému nebola doručená. Toto združenie nie je subjektom
evidovaným v zozname občianskych združení pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa (evidovaných
Ministerstvom hospodárstva SR) a ani subjektom, ktorý by bol oprávnený vydať verejné listiny alebo
listiny o skutočnostiach porovnateľne ako notár. Predložená listina z 1.6.2018 preto nemá žiadnu

dôkaznú hodnotu. Posúdenie námietky premlčania vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe je zložené
na postupe, ktorým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a obsah danej listiny nebol
v konaní preukázaný.

22. Nemožno súhlasiť so záverom, že úverová zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a

o uvedení predpokladov na výpočet RPMN.

23. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine
označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj
zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy, kam

patrí aj oznámenie veriteľa o schválení úveru. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že oznámenie
veriteľaoschváleníúveruniejesúčasťouzmluvy,pretožezrozsudkunevyplývažiadnyrelevantnýdôvod
pre takýto záver. Oznámenie veriteľa o schválení úveru je riadnou súčasťou zmluvy a termín konečnej
splatnosti z neho vyplýva. V tejto súvislosti treba konštatovať, že z rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15 vyplýva, že Čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/

ES z 23.4.2008 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v Čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené
písomne, alebo na inom trvalom nosiči.

24. Nemožno súhlasiť so záverom, podľa ktorého by neuvedenie konečnej splatnosti úveru malo byť

dôvodom pre bezúročnosť.

25. Náležitosť konečnej splatnosti úveru nepozná únijné právo, čo viedlo k zmene zákona č. 129/2010
Z.z.,atátonáležitosťbolazdôvodudodržiavaniaúnijnéhoprávavylúčenázozákona,čosastalonovelou
č. 279/2017 Z.z.

26. Treba tiež poukázať na to, že zákonom č. 279/2017 Z.z. došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
i) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že s účinnosťou od 1.5.2018 slová - „a termíny splátok, istiny,
úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“ a uvádzanie konečnej splatnosti
sa vypustilo. Stalo sa tak z dôvodu vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Z tohto

rozhodnutia taktiež vyplynulo, že uvedené ustanovenie Čl. 10 ods. 2 Smernice č. 2008/48/ES by sa
nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než tie, ktoré vymenúva Čl. 10 ods. 2 tejto Smernice.

27. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že nedošlo k uvedeniu všetkých predpokladov použitých na

určenie RPMN.

28. Všetky údaje potrebné pre výpočet podľa vzorca určeného zákonom č. 129/2010 Z.z. sú uvedené
na lícnej strane dokumentu označeného ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru - zmluva o
revolvingovom úvere, kde sa nachádzajú údaje potrebné pre výpočet RPMN spôsobom - vzorcom

vyplývajúcim zo zákona. Samotný súd v rozsudku neuvádza, ako by dané údaje mali byť uvedené.
Žalovaný v zmluvách uviedol všetky predpoklady pre výpočet RPMN, pričom z čl. 3 ods. 3.1 zmluvných
dojednaní každej úverovej zmluvy vyplýva, že celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v
oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Celková výška úveru je spolu s úrokmisplatná v pravidelných splátkach vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.
Ročná percentuálna miera nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa Prílohy č. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom s

výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluve o revolvingovom úvere, výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Preto
k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

30. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

32. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach
súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti
o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nebola zistená vada

konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

39. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

40. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

41. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskýchzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej
podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa
za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými

osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno
domáhať.

46. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 24.5.2011 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

48. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

49. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

50. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe zmluvy z 24.5.2011 pod č.
8500004502 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, s
priemernou RPMN vo výške 45,56 eur, úrokovou sadzbou 71,01 % a predpokladanou RPMN 62,32 %,

pričom ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 76,21 %.

51. Súd prvej inštancie správne zistil, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce zo
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ). Treba totiž rozlišovať medzi

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ďalšou náležitosťou, ktorou je doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmluve uvedená nie je.52. Správne konštatuje súd prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. j) ZoSÚ, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nemožno súhlasiť s odvolacími

námietkami žalovaného týkajúcimi sa toho, že na lícnej strane predmetnej zmluvy sa všetky údaje
použité pre výpočet RPMN nachádzajú. Zákon totiž vyžadoval (v znení platnom v čase uzatvárania
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere), aby uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN
bolo náležitosťou zmluvy, ktorá je preskúmateľná a pre spotrebiteľa zrozumiteľná tak, aby mohol si urobiť
záver o tom, aké predpoklady boli pre výpočet RPMN použité. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s

tým, že za uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN možno považovať údaje nachádzajúce
sa na prednej strane zmluvy špecifikujúcu dohodnutú čiastku úveru - úverový limit, mesačnú splátku,
celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť a údaje o predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzbe
úveru a priemernej RPMN. Treba tiež zdôrazniť, že z prílohy č. 3 i z prílohy č. 4 k zákonu č. 129/2010 Z.z.
v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sa týkajú
štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a európskych informácií o spotrebiteľskom

úvere týkajúcich sa povolených prečerpaní a konverzie dlhu, nepochybne vyplýva, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere majú byť uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN.

53. V tejto prílohe sa nachádza konkrétny vzorec výpočtu RPMN (ktorý v predmetnej zmluve o
revolvingovom úvere uvedený nie je) a vysvetlenie významu symbolov, ktoré sú vo vzorci použité

(napríklad číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a v zlomkoch roka
medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky
alebo platby poplatkov a podobne), pričom tieto náležitosti v zmluve uvedené nie sú. Odhliadnuc od tejto
okolnosti zákonodarca pod pojmom potreby uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet
RPMN mal na mysli osobitnú časť zmluvy, v ktorej by sa zrozumiteľným a prehľadným spôsobom

(pre spotrebiteľa) tieto predpoklady uviedli tak, aby spotrebiteľ mohol byť aj so zreteľom na priemerné
schopnosti v základných veciach týkajúcich sa RPMN zorientovaný. Tento predpoklad však uvedená
zmluva o revolvingovom úvere nespĺňa.

54. Za týchto okolností sú správne zistenia súdu prvej inštancie, že v dôsledku absencie týchto

zákonných požiadaviek na zmluvu o predmetnom revolvingovom úvere (v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ) treba predmetný úver považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.

55. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou premlčania, ktorú namietal žalovaný v
priebehu konania a správne ustálil, že subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, v rámci ktorej bolo

potrebné nároky uplatňované v tomto konaní uplatniť reálne na súde, bola dodržaná a treba ju počítať
od 28.5.2018, kedy bola vykonaná konzultácia žalobcu v Združení na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, kde mu bolo vysvetlené, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti.
Žaloba bola podaná 6.7.2018, a preto možno konštatovať, že bola podaná v zákonom stanovenej 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehote. V tomto smere nie sú podstatné odvolacie námietky žalovaného

spočívajúce v tom, že potvrdenie vydané Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z
1.6.2018 týkajúce sa konzultácie z 28.5.2018 nie je verejnou listinou, a že toto občianske združenie
nie je zapísané v zozname združení na ochranu spotrebiteľa vedenom Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky. Táto listina z 1.6.2018 potvrdzuje len okolnosť, že k tejto konzultácii a poučeniu
žalobcu zo strany tohto združenia, ktoré v danom čase reálne existovalo, skutočne došlo, čo je dôkazom,

naktorommožnozaložiťzistenie(vzmyslevyššieuvedeného),kedyzačalažalobcoviplynúťsubjektívna
2-ročná premlčacia lehota na podanie žaloby v tejto veci.

56. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s otázkou objektívnej premlčacej lehoty, ktorú odvodil
od okolnosti, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmyselne, a preto je potrebné

aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. V zásade totiž možno konštatovať, že žalovaný ako subjekt
poskytujúci predmetné spotrebiteľské úvery, musel si byť vedomý absentujúcich náležitostí v zmluve a
dôsledkov, ktoré táto absencia má v rovine posudzovania úveru ako bezúročný a bezpoplatkový.

57. V tomto smere nemožno akceptovať odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tom, že v

dôsledku novely Zákona o spotrebiteľských úveroch vykonanej zákonom č. 279/2017 z 12.10.2017
došlo k niektorým modifikáciám náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to uvádza žalovaný
v odvolaní. Je totiž potrebné vychádzať zo znenia zákonnej úpravy, ktorá platila k 24.5.2011, teda kmomentu uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zákon vyžadoval náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 tak, ako to analyzoval aj súd prvej inštancie.

58. Takéto jasné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hodnotiť inak, ako úmysel
žalovaného porušiť zákon a v tomto zmysle ide aj o úmysel získať bezdôvodné obohatenia, a to
pri najmenšom v rovine nepriameho úmyslu. Preto sú úvahy súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti
desaťročnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci
správne.

59. Právnu prax však zásadne ovplyvnilo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18.10.2018 č.k. 1Cdo 238/2017, podľa ktorého nie veriteľ má dôkazné bremeno dokázať svoju
nedbanlivosť, ale spotrebiteľ má povinnosť dokázať vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania
na strane firmy. A v prípade, že spotrebiteľ neunesie bremeno dôkazu, potom bude dopadať na prípad
kratšia objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá je pre spotrebiteľa nepriaznivá. Najvyšší súd pritom

použil analógiu z trestného práva.

60. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o
profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a
doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu

bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené,
v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc
analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas
konaniaprotiprávnehoúkonu,resp.získanianeoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Pribezdôvodnom
obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase

preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom
rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 ods. 2 OZ. Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako
pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu

reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku
skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že
v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V
prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívna lehota.

61. V tomto smere vznikajú úvahy o kolízii takéhoto postupu s princípom efektivity únijného práva. Je
totiž problematické, aby spotrebiteľ preukázal firme jej vedomosť o porušovaní pravidiel a tiež preukázať
uzrozumenie (vedomosť) na strane osôb konajúcich za veriteľa, že sa veriteľ obohacuje. Naviac je
problematická otázka, že ak je dodávateľ- poskytovateľ úveru právnickou osobou, u ktorej osoby na

strane firmy má spotrebiteľ dokazovať vedomosť o porušovaní práva.

62. Spotrebiteľ by mal dokázať poskytovateľovi úveru vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania
osôb konajúcich za firmu. Môže ísť najmä o vedomosť na strane konateľov, spoločníkov poskytovateľ
alebo obchodných zástupcov. V prípade priameho úmyslu má spotrebiteľ preukázať, že poskytovateľ

vedel o porušovaní jeho práva a že chcel sa takto na úkor spotrebiteľa obohatiť. Na aplikovanie
desaťročnej premlčacej doby postačuje aj nepriamy úmysel, no pri tomto zavinení spotrebiteľ má
náročnú úlohu dokázať, že firma vedela, že porušuje pravidlá financovania a že je pre tento prípad
uzrozumená s tým, že sa na úkor spotrebiteľa obohacuje.

63. Obzvlášť problematický je stav, aký je aj v predmetnej veci, keď spotrebiteľ (žalobca) sám nemal
vedomosť o existencii nesprávneho postupu poskytovateľa úveru.

64. V inej veci Súdny dvor rozhodol, že vyžadovanie od spotrebiteľa preukázať konanie na strane
dodávateľa je v rozpore s princípom efektivity. Išlo o prípad francúzskych súdov, ktoré sa zaoberali

dokazovaním porušenia pravidiel o preverovaní bonity spotrebiteľa (pozri rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-449/13,CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol.
9. ...Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:- jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností
upravených v článkoch 5 a 8 Smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a ....

65. V predmetnej veci je oproti vyššie uvedenému prípadu ďaleko viac náročnejšie dokázať firme jej
vedomosť a uzrozumenie o porušovaní pravidiel týkajúcich sa poskytnutia úveru. Spotrebiteľ má podľa
názoru odvolacieho súdu možnosť len poukázať na fakty, ku ktorým došlo, no je extrémne náročné
dokázať vedomostnú a vôľovú zložku konania firmy.

66. Odvolací súd je toho názoru, že nie spotrebiteľ by mal dokazovať firme jej vedomosť, ale firma by
mala mať dôkazné bremeno, že nekonala úmyselne. Tak má veriteľ šancu dokázať len nedbanlivosť,
aby sa aplikovala pre veriteľa priaznivejšia kratšia trojročná objektívna premlčacia doba. Odhliadnuc
od týchto úvah vyplývajúcich z rozhodovania Súdneho dvora EÚ v prejednávanej veci treba zdôrazniť,
že úmysel (minimálne nepriamy) je daný absenciou náležitých údajov o úročení v predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere, čo je úmyselné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho
potom vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne nepriamy) na strane dodávateľa aj získať
bezdôvodné obohatenie. Preto možno konštatovať správnosť úvah súdu prvej inštancie o možnosti
aplikovania desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty v prejednávanej veci na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré je predmetom tohto konania. Tým je daná zároveň možnosť a dôvodnosť odklonu od

vyššie uvedeného názoru najvyššieho súdu v rozhodnutí 1Cdo/238/2017 (§ 220 ods. 3 CSP), aj keď v
prejednávanej veci nejde vlastne o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, pretože
úmyselné porušenie ZoSÚ bolo v tomto konaní zo strany žalovaného preukázané.

67. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a so zreteľom na to, že správny

je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).