Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118262763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118262763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so
sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom,
advokátom, so sídlom D. XXX, T., proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. N. XXXX/XX,
Z., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35,
Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 3.354,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 17Csp/1/2019-341 zo dňa 25. júna 2020 v spojení s opravným uznesením
č. k. 17Csp/1/2019-363 zo dňa 12.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.354,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.242,60 eur
od 23.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 116,60 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi
ako úspešnej strane (§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/)

priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 29.09.2016
boloprinámatkovejkontroleužalovanejakoodberateľazemnéhoplynuodžalobcusodbernýmmiestom
E. XX/XXXX zistené poškodenie číselníka plynomera, na základe čoho došlo dňa 18.10.2016 k jeho
výmene. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Lešku č. 691/PL-216 vyplynulo, že bola poškodená plomba
osadená v kryte číselníka, žalobca si voči žalovanej v zmysle vyúčtovacej faktúry vyúčtoval škodu
za odber zemného plynu za obdobie od 02.12.2015 do 29.09.2016 vo výške 3.354,20 eur (3.242,60

eur + 116,60 eur). Súčasťou predmetnej faktúry bol aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu. V danom spore sa žalobca domáhal voči žalovanej nároku na náhradu škody na
vyššie uvedenom skutkovom základe a po právnej stránke, poukazujúc na ust. § 82 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.
č. 251/2012 Z. z.), tvrdiac, že žalovanej odobratý plyn bol neoprávneným odberom. Ním uplatnená
škoda bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Z hľadiska
povahy žalobcom uplatneného nároku sa súd prvej inštancie v spore v prvom rade zaoberal tým, či boli

preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený
odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, pričom pri
svojom rozhodovaní vychádzal aj z už vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 11Co 239/2019 zo dňa 28. novembra 2019. Podoplnení dokazovania okresný súd konštatoval, že v spore bola preukázaná existencia protiprávneho
úkonu (neoprávneného odberu plynu), tiež vznik škody (t. j. že žalovaná v rozhodnom období odoberala
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj

príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným Zákonom o energetike a vznikom
škody. Na podporu správnosti svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, z ktorých vyplýva, že ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal
plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vzniká mu v súlade s §
82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane

ušlého zisku. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odoberateľa plynu, t. j. žalovanej (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, 4Cdo 102/2010, 4Cdo 30/2009). V takomto
prípade odoberateľ zodpovedá už len za to, že odobral plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda
porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odoberateľa

samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odoberateľa alebo s jeho vedomím toto
zabezpečenie meradla porušili (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 99/2012 zo dňa
12.03.2015, tiež uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 70/2019-24 zo dňa 23. mája 2019; bližšie
tiež bod 14. - 18. zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co 239/2019 zo dňa 28.
novembra 2019 - poznámka odvolacieho súdu). Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie doplnil

dokazovanie (oboznámením sa s predloženou dokumentáciou zachytávajúcou stav sporného meradla,
výsluchom svedka A. N.) a konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že na meradle plynu bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to konkrétne plomba, ktorá bola mechanicky
poškodená.TútoskutočnosťpotvrdilvypočutýsvedokA.N.,ktorýokreminéhouviedol,žeokremplomby,
čo sa konštatuje v znaleckom posudku, bola poškodená aj ľavá strana číselníka, ktorý sa dal odtiahnuť

a potom sa kolieska na meradle netočia a plynomer nemeria. Z hľadiska koncepcie zodpovednosti
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu ako objektívnej bola nedôvodná argumentácia žalovanej
o neunesení dôkazného bremena žalobcu o tom, že z jej strany nedošlo k porušeniu povinností
zakladajúcich skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu. Odvolací súd vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu

skutkovo ustáliť množstvo odobraného plynu, nie je namieste aplikovať § 82 ods. 3 Zákona o energetike,
ktorý prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. V danom prípade odvolací súd vyjadril presvedčenie, že je
možné skutočnú škodu zistiť. V rámci doplneného dokazovania okresný súd ale zistil, že žalobca
rozporuje údaj na číselníku plynomera k septembru 2016 a považuje ho za nehodnoverný, pretože

plynomerom sa dalo akýmkoľvek spôsobom manipulovať. Údaje na plynomeri 410 m3, ktorý uvádzala
ako skutočnú spotrebu žalovaná, nie je hodnoverný, nie je správny, a to preto, že číselník mohol hocikto
pretočiť aj v rámci zúčtovacieho obdobia, ktoré je predmetom sporu na pôvodnú hodnotu a potom
ho zasa mohol vrátiť. S číselníkom sa dalo úplne jednoducho manipulovať, keďže bola spodná časť
plomby porušená (viď výpoveď svedka N.). K číselníku sa dalo dostať bez akéhokoľvek poškodenia

krytu meradla. Zistenú skutočnosť, a síce, že z údajov na meracom zariadení plynomera nie je možné
vychádzať, potvrdil aj svedok A. N. na pojednávaní dňa 25.06.2020, keď uviedol, že vykonával kontrolu
plynomerov a na danom plynomeri zistil, že toto meradlo je poškodené a číselník sa dá odklopiť od
plynomera, a keď sa číselník odsunie, kolieska sa netočia a meradlo nemeria. Z takto doplneného
dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že nie je možné skutkovo ustáliť množstvo odobraného plynu,

teda skutočnú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Pre takýto
prípad Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 32/2018 konštatoval, že neodporuje
zákonu určiť výšku skutočnej spôsobenej škody spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to
vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov
nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu. Zo

zhora uvádzaných dôvodov súd prvej inštancie vec uzatvoril tak, že nebolo možné určiť skutočné
odobraté množstvo plynu a potom žalobca pri spôsobe výpočtu škody postupoval správne, keď na to
použil vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Súčasne zložením povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcom uplatňovanú istinu jej okresný súd uložil aj povinnosť zaplatiť príslušenstvo, a to úroky
z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie taktiež
priznal žalobcovi paušálnu náhradu s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, pretože si uplatňoval
pohľadávku z 2 faktúr, pričom výška paušálnej náhrady je stanovená podľa § 2 Nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z. za uplatnenie jednej pohľadávky vo výške 40,- eur.2. Proti uvedenému rozsudku žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods.1písm.f/ah/CSP.Súduprvejinštancievytýkalanesprávneskutkovéaprávnezávery.Vprvomrade

vytýkala okresnému súdu, že sa neriadil už vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu a rozhodol
v rozpore s jeho zrušujúcim rozhodnutím. Žalovaná zotrváva na svojom názore, že žalobca porušil
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 73 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. v platnom znení, keď bol povinný
zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné
na zabránenie neoprávnenej manipulácie s určeným zariadením. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné

riadnešpecifikovaťvýškuskutočnejškodyadovydaniavporadíprvéhorozsudkunespochybňovalodber
410 m3, nesie minimálne spoluzodpovednosť za to, že porušil povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia
potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácie s určeným meradlom. Pre prípad, ak by odvolací
súd zotrval na svojom právnom názore, že základ nároku žalobcu je daný, mal by rovnako zotrvať
na právnom názore, že skutočná výška škody sa dá zistiť, a to v rozsahu 410 m3. Ak odvolací súd
svoj pôvodne prezentovaný právny názor v otázke výšky škody zmení, je potrebné zobrať v úvahu

spoluzodpovednosť žalobcu za vznik škody, a to s prihliadnutím na porušenie § 73 ods. 2 zákona
č. 251/2012 Z. z. v platnom znení. V kontexte uvedeného odvolateľka uviedla, že žalobca meradlo
neudržiaval v dobrom technickom stave, keď ho neumiestnil do ochrannej skrinky, ktorá by umožňovala
meradlo chrániť. Žalovaná nemala možnosť nijak špeciálne meradlo chrániť a nemala ani inak povinnosť
suplovať zákonné povinnosti žalobcu. Otázku miery zodpovednosti žalobcu za vznik škody označila

žalovaná za rozhodnú pre posúdenie, inak by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Tejto
otázke sa okresný súd vôbec nevenoval, hoci na ňu žalovaná poukazovala už v prvom odvolaní. Zo
zhora uvádzaných dôvodov žalovaná odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. V
bližších podrobnostiach uviedol, že žalovaná si nesprávne interpretuje zrušujúce rozhodnutie krajského
súdu, keď tvrdí, že mal rozhodnúť podľa špecifikovanej skutočnej škody. Z dôvodov rozhodnutia

krajského súdu vyplýva, že po zrušení veci mal súd prvej inštancie vykonať ďalšie žalovanou
navrhované dôkazy vo vzťahu k výške spôsobenej škody. Uvedené aj okresný súd vykonal, doplnil
dokazovanie aj o dôkazy navrhované žalovanou a na základe vykonaných dôkazov správne zistil
skutkový stav a dospel k správnym právnym záverom aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho
súdu, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla, určenú na základe

vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. V danom prípade škodu nie je možné určiť
ani proporcionálnym spôsobom zodpovedajúcim odberu plynu žalovanou za predchádzajúce obdobie,
pretože v takomto prípade by sa súd odklonil už od ustálenej rozhodovacej praxe (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 49/2019). Tvrdenia žalovanej o povinnosti žalobcu zabezpečiť
zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie

neoprávnenej manipulácie s určeným meradlom, žalobca označil za zavádzajúce. Sám zabezpečil
dostatočne plynomer plombami, ktoré slúžia ako ochrana pred neoprávnenou manipuláciou. V zmysle
Zákona o metrológii je plynomer zabezpečený plombou, ktorá chráni prístup k číselníku plynomera.
Práve táto plomba - zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bola porušená. To konštatoval
aj znalec v predloženom znaleckom posudku. Iné povinnosti žalobca zo zákona nemá. Žalobca z

hľadiska prevencie vykonáva kontroly odberných miest, aby tak prípadný neoprávnený odber odhalil,
takéto zabezpečenie je neúčinné. Na druhej strane sama žalovaná opomína svoju zákonnú povinnosť
nepoškodiť meradlo. Podľa § 76 zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do meradla v
rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná žiadnym spôsobom

nepreukázala, že na jej strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Počas konania žalovaná súdu nepredložila
také dôkazy, ktoré by ju zbavili objektívnej zodpovednosti a ktorými by spochybnila výšku škody, ktorú
si uplatňuje žalobca. V závere podaného vyjadrenia žalobca ešte uviedol, že v prípade, ak ide o
neoprávnený odber plynu z dôvodu podľa písm. d/, ako v súdenom prípade, t. j. odber meraný určeným

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), nie je
možné určiť reálne odobraté množstvo plynu. Pre takýto prípad nemožno určiť množstvo odobraného
plynu ani na základe predchádzajúcich spotrieb a je potrebné pre účely výšky škody použiť vyhlášku.4.1. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie
posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní, a ktoré označil s
poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.
4.2.Podľa§387ods.1CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.3. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie.

5. K odvolacej námietke žalovanej uplatnenej podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd
konštatuje, že uvedené sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v
tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové
zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i

dôležitosti.

6. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený,
pretože okresnému súdu nie je možné vytknúť, že by pri rozhodovaní v danej veci vzal do úvahy
skutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovalebozprednesovsporovýchstránnevyplynuli,aniinaknevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 193 CSP.

7. Ani odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. h/ CSP nebola uplatnená dôvodne. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa nezistil omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, súd prvého
stupňa vo vzťahu k priznanému nároku žalobcovi, vyvodil správne právne závery a aplikoval správne

právne predpisy, a teda namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, kde poukazuje na právnu záväznosť zrušovacieho
rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej
inštancie odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovanej je neopodstatnená, pretože odvolací súd po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.11.2019, ktorým
zrušil prvé rozhodnutie, rozsudok okresného súdu, sp. zn. 17Csp/1/2019-174 zo dňa 6.6.2019 v spojení
s opravným uznesením, sp. zn. 17Csp/1/2019-186 zo dňa 17.07.2019 nezistil, že by súd prvej inštancie
rozhodol v rozpore s daným uznesením. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že v danom
prípade bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu plynu), vzniku škody

(skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období odberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom
plynu definovaným Zákonom o energetike a vznikom škody. Pokiaľ išlo o výšku škody, v tejto časti
napadnutého rozhodnutia sa už odvolací súd so závermi prezentovanými súdom prvej inštancienestotožnil. Odvolací súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že v danom konaní tak nezostalo sporným,
či je naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu porušením zabezpečenia na
meradle, ale sporným zostal spôsob výpočtu takejto škody pre prípad, kedy by bolo zrejme možné

získať určité hodnoty týkajúce sa množstva odobratého plynu priamo z takéhoto meradla. Okresný
súd teda v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie aj o výsluch svedkov
(rozhodujúca bola najmä výpoveď svedka N.) a na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový
stav a dospel k správnym právnym záverom aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu, keď uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu, ktorá jej vznikla, určenú na základe vyhlášky Ministerstva

hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.

9.Odvolacísúdmázobsahuspisuzapreukázané,žežalovanáodoberalaplynprostredníctvommeradla
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo znaleckého posudku
č. 691/PL-2016 znalca Ing. Petra Leška, v ktorom znalec skonštatoval, že na meradle plynu bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne plomba, ktorá bola mechanicky

poškodená. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok A. N., ktorý bol vypočutý až po vrátení veci krajským
súdom na ďalšie konanie. Žalobca na pojednávaní zo dňa 04.06.2020 rozporoval, údaj na číselníku
plynomera k septembru 2016, nakoľko tento považuje za nehodnoverný, pretože plynomerom bolo
možné akýmkoľvek spôsobom manipulovať. Taktiež svedok A. N. uviedol, že z údajov na meracom
zariadení plynomera nie je možné vychádzať, nakoľko pri jeho kontrole zistil, že meradlo je poškodené a

číselník sa dá odklopiť od plynomera a keď sa číselník odsunie kolieska sa netočia a meradlo nemeria.
Správne okresný súd preto konštatoval, že s plynomerom sa dalo akýmkoľvek spôsobom manipulovať.

10. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov,
obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu. V zmysle daného ustanovenia je neoprávneným

odberom plynu odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, čo má odvolací súd za preukázané. Zákon
o energetike taktiež upravuje skutočnosť, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu, ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným podľa
ust. § 95 ods. 1 písm. l) predmetného zákona. Všeobecne záväzným predpisom v zmysle uvedeného je
Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 499/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že pre určenie skutočne
spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu je

potrebné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, poznal presné
množstvo takto odobratého zemného plynu. Presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len
určeným meradlom s platným overením (§ 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o meteorológii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov), na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Akbolonaurčenommeradleplynuzabezpečenieprotineoprávnenejmanipuláciiporušené,niejemožné

použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého
plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo
skutočný alebo nižší odber plynu.

11.1. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/76/2019 zo dňa

14.05.2020 z ktorého je zrejmé, že z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Odberateľ plynu zodpovedá už len
za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom
porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti

neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré,
či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (viď.
1Cdo/107/2008 a rovnako aj 4Cdo/102/2010 a 3Cdo/99/2012). Z uvedeného dôvodu neprichádza v
úvahu odvolacia námietka žalovanej o spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu.11.2. Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky (v danom prípade, že pri neoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu; o potrebe vyčíslenia škody všeobecne záväzným

právnym predpisom v prípade ak nie je možné objektívne a spoľahlivo vyčísliť skutočne vzniknutú škodu)
a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“), je potrebné, aby súdy
tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali. Požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou

súčasťou princípu právnej istoty (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Právna istota je
definovaná ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/24/2017 z 29. novembra 2017). Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo veci zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017, konštatoval, že ustálená rozhodovacia prax

dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu,
ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do
tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí

nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. V uznesení Najvyššieho
súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6 Cdo 129/2017, súd dodal, že s prihliadnutím na čl. 3 Základných
princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.
Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR

pod tento pojem nespadajú.

12. Záverom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti
neoprávnenej manipulácii takým spôsobom ako v preskúmvanej veci, nemá prevádzkovateľ distribučnej
siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu. Za účelom zistenia skutočne

vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré
predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom
odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas
obdobianeoprávnenéhoodberuplynu.Pokiaľtedaniejemožnéobjektívneaspoľahlivovyčísliťskutočne
vzniknutú škodu je nutné vyčísliť výpočet škody všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je

vyhl. č. 499/2012 Z. z.. Preto považuje odvolací súd vyčíslenie náhrady škody v súdenej veci v súlade
Vyhláškou za správne a súladné aj s ustálenou súdnou praxou (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Obdo 32/2018 z 29.11.2018; R 45/2019).

13. S poukazom na vyššie uvedené, stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie podľa ktorého

nebolo možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období, odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

14. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania od rozhodnutia vo veci závislý,
ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)