Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/44/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309220202
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2309220202.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci

žalobcu: AGRONET s.r.o., IČO: 34098801, Čierny Brod 357, zastúpený JUDr. Ján Legerský, advokát
nám. Sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému: Š. W., M.. XX.XX.XXXX, Ž. XXXX/XX, Y., zastúpený
Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., IČO: 47551372, Mierové námestie 2, Galanta, o náhradu škody
vo výške 2442,83 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2009 žiadal súd, aby žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2442,83 eur z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú

zamestnancom zamestnávateľovi.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
3. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 26C/44/2010-362 zo dňa 18.02.2016, ktorým rozsudkom
žalobu zamietol. V rámci odvolacieho konania odvolací súd rozsudkom č.k. 10Co/296/2016-443 zo
dňa 27.03.2018 prvostupňový rozsudok zamietajúci žalobu v časti rozdielu cestovných náhrad a mzdy
žalovaného za mesiac august 2009 v sume 20,98 eur a v časti o peňažnej náhrade 354,60 eur potvrdil,
vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, vyjadreniami právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, dohodou o náhrade škody, príjmovými pokladničnými dokladmi,
objednávkami, faktúrami, pracovnou zmluvou, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, záznamom o
prevádzke vozidla, výpoveďou z pracovného pomeru, správou Inšpektorátu práce, záznamom z GPS,
prezenčnou listinou, platovým výmerom, priebehom poistiek poistenca, oznámením zamestnávateľa
o poistencoch, správami sociálnej poisťovne, registračnými listami, pracovným poriadkom, ostatnými

listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu
veci:
5.Zožalobyazvyjadreniaprávnehozástupcužalobcuvyplynulo,žežalovanýakozamestnanecžalobcu
na základe pracovnej zmluvy uzavretej XX.X.XXXX vykonával od uvedeného dátumu prácu pre žalobcu
napozíciivodič-opravárnákladnéhoautomobilu.Podľapokynovžalobcumal21.8.2009odporcanaložiť
tovar v Holandsku v meste Kesteren vo firme Van Soest B.V. a previezť tovar do Maďarska spol. Zentis
Hungaria Bt, Dregelipalank a tam tovar dňa 24.8.2009 vyložiť. Žalovaný s vozidlom aj vycestoval, tovar

naložil ale ho neodviezol do Maďarska, ale naloženú súpravu dopravil do sídla žalobcu v Čiernom Brode.
Súpravu s tovarom tu odstavil dňa 22.8.2009 o 3,05 hod a bez súhlasu žalobcu areál opustil. V ten istý
deň sa prihlásil konateľke žalobcu a oznámil jej, že jej príde doručiť výpoveď z pracovného pomeru.
Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou jej odovzdal o 15,30 hodine, ktorú konateľka prevzalaa oznámila mu, že s tým nesúhlasí, na čo žalovaný miesto opustil. V záujme zabránenia vzniku väčšej
škody žalobca následne objednal v spol. Pannsped DS s.r.o. odvoz naloženého tovaru na určené miesto
v Maďarsku, za čo zaplatil sumu 1047,20 eur, čo predstavuje prvú zložku uplatnenej náhrady škody. Pred

odchodom žalovaného do Holandska dňa XX.X.XXXX prevzal žalovaný objednávku č. XXXXXXX/XX z
XX.X.XXXX, ktorou si tretia osoba objednal odvoz tovaru, ktorý mal byť prevezený vozidlom zvereným
žalovanému a tovar mal byť naložený v spol. Seka s.r.o. Borohrádek, ČR, a dňa 24.8.2009 mal byť
vyložený v Rumunsku, v spol. Transsilvanian Srl, Odrhei Securiecs najneskôr dňa 27.8.2009. Žalovaný
však nakládku nevykonal, objednávka sa musela stornovať a žalobca musel zaplatiť dohodnutú zmluvnú

pokutu 650,- eur, čo tvorí druhú zložku uplatnenej náhrady škody. Ak by žalobca vykonal vyššie opísanú
prepravu, vznikli by mu náklady vo výške 887,99 eur a dohodnutá cena prepravy bola v sume 1300,-
eur, takže rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje tretiu zložku uplatnenej náhrady škody , čo
spolu činí 2109,21 eur. Uvedený nárok si žalobca uplatnil podľa ust. § 179 ods. 1 a § 186 ods. 1 a 3
ZP. Svojej zodpovednosti si mal byť žalovaný vedomý, lebo dňa 11.9.2009 uzavrel so žalobcom Dohodu
o náhrade spôsobenej škody v celkovej výške 2109,21 eur. Žalobca mal za to, že žalovaný škodu

spôsobil úmyselne, nakoľko vedel, že do Maďarska mal previezť jahody, a teda rýchlo sa kaziaci tovar,
napriek tomu však v skorých ranných hodinách vozidlo naložené jahodami odstavil, na základe čoho
má žalobca nárok aj na zaplatenie ušlého zisku vo výške 412,01 eur. Poslednou uplatnenou položkou
je zaplatenie sumy 354,60 eur, a to na základe Dodatku č. 1 pracovnej zmluvy, podpísaného žalovaným
dňa 18.6.2009, podľa ktorého ak žalovaný u zamestnávateľa nezotrvá počas plynutia výpovednej lehoty,

má žalobca právo na náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného, podľa ust. § 62
ods. 3 ZP.
6. Z výpovede konateľky žalobcu Y. T. vyplynulo, že žalovaný klame a zavádza, nakoľko jeho pracovný
pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa ust. § 63 ZP, pracovný pomer sa
nikdy neskončil dohodou, nakoľko túto konateľka len prevzala, ale s ňou nesúhlasila a jej podpis

svedčí rovnako len o prevzatí návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou. Rovnako klame, ak
uviedol, že nepodpísal ani výdavkové doklady, ani dohodu o náhrade škody a dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve. Nikdy nemusel použiť ani magnet na ovplyvnenie tachografu, ešte aj vykládku mal realizovať
v dostatočnom časovom predstihu, preto mu formou sms žalobca avizoval ďalšiu nakládku - mrazené
jahody v Holandsku. Žalovaný ignoroval pracovný poriadok, ktorý podpísal, rovnako aj pokyny žalobcu.

Svojím konaním porušil (hrubo) pracovný poriadok, ako aj § 47 ods. 1 a § 81 písm. a/ až e/ ZP. Ani
nie je pravdou, že by žalovaného písomne žalobca nevyzval pokračovať vo výkone pracovnej činnosti,
no on nereagoval. Prišiel až 11.9.2009, kedy mu bolo vysvetlené, že pracovný pomer stále trvá a bola
s ním aj prerokovaná škoda, vyhotovená dohoda o jej náhrade. Absencia žalovaného bola nahlásená
sociálnej poisťovni a elektronicky podaná od 22.8.2009 do 30.11.2009. DKV karta žalovanému slúžila

len na nákup PHL, objednávka prepravy tovaru do Rumunska bola žalovanému rovnako známa, a to
formou sms správy. Znalecké dokazovanie žalobca určite nezmaril, nakoľko nemôže za to, že práve
požadované listiny mu boli odcudzené, čo riadne nahlásil na polícii.
7. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil dňa
22.8.2009 dohodou o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 ZP, nakoľko napriek tomu, že

návrh dohody bol označený ako výpoveď, posudzujúc listinu podľa obsahu z nej bolo zrejmé, že ide
o návrh dohody na skončenie pracovného pomeru, ktorý obsahoval nielen podpis žalovaného, ale aj
navrhovateľa z jeho obsahu bolo dostatočne zrejmé, o aký právny úkon ide (§35 ods. 2 OZ, § 60 ZP, §
1 ods. 4 ZP, § 43 a nasl. OZ, §17 ods. 2 ZP, § 35 ods. 1 OZ). Dôvodom uvedeného postupu malo byť to,
že žalovaný bol sklamaný prístupom žalobcu pokiaľ išlo o mzdové podmienky a nedostatok zákonného

odpočinku (mal na pokyn žalobcu manipulovať tachograf). V úmysle zodpovedne pristupovať k záujmom
zamestnávateľa žalovaný mu po doručení návrhu uviedol, že je ochotný napriek všetkému uskutočniť
odvoz jahôd do Maďarska, ale v prípade, ak mu zabezpečí žalobca dovoz domov z Maďarska s čím
žalobca nesúhlasil a mal sa mu vyhrážať. Žalovaný od 1.9.2009 pracuje u Y. N., IČO: 37234846, Veľká
Mača. Žalobca ani netrval na tom, že by mal žalovaný u neho naďalej vykonávať pracovnú činnosť,

ani nekonal podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 ZP. Skutočnosť, že by žalobca nejakým spôsobom
žalovaného k pokračovaniu vo výkone pracovnej činnosti vyzýval, ani nepreukázal. Práve naopak, v
rozpore s jeho tvrdeniami je skutočnosť v konaní preukázaná, a to, že žalobca odhlásil žalovaného
zo zdravotnej poisťovne ku dňu 22.8.2009 (zo sociálnej poisťovne až 30.11.2009). Poukázal na to,
že žalovaný nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, nakoľko zrejme úmyselne žalobca

opomenul znenie ust. § 186 ods. 2 ZP, podľa ktorého by maximálna výška škody spôsobenej žalovaným
nemohla presahovať sumu 1418,40 eur (ak by bol žalovaný v tom čase zamestnancom žalobcu).
Žalovaný dňa 22.8.2009 navrhol, že vykládku jahôd v Maďarsku uskutoční, čo však žalobca odmietol.
Okrem toho žalovaný mohol prepravu vykonať za oveľa nižšie náklady, mohol jej vykonaním poveriťiného svojho zamestnanca, na základe dohody o dočasnom pridelení podľa ust. § 58 ZP si mohol z
inej spoločnosti požičať na tento účel zamestnanca, čo by vyšlo výrazne lacnejšie ako pri objednaní
prepravy tovaru inou spoločnosťou. Ďalšiu prepravu - do Rumunska - žalovaný vykonať nemohol a v

tejto súvislosti ani porušiť povinnosť pri plnení pracovnej úlohy už len preto, že o nej nevedel. Údajnú
sms nikdy nedostal, toto tvrdenie žalobcom ani preukázané nebolo, ešte aj výpoveď svedkov žalobcu
sa v tejto súvislosti líšila. Žalovaný od žalobcu nikdy neprevzal peniaze v hotovosti vo forme cestovných
náhrad 537,60 eur a ani ako zálohu 770,- eur, pri zahraničných pracovných cestách platil kartou DKV
za mýto a poplatky spojené s cestou. Výbery v hotovosti sa kartou uskutočniť nedajú. Výdavkové

doklady č. XXXXXX a č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobca v origináli ani nepredložil, pričom žalovaný
ich nikdy nepodpísal. Z uvedeného dôvodu žalobca ani nemal zákonný dôvod na započítanie údajnej
pohľadávky resp. zrážku zo mzdy za mesiac august 2009. Žalobca napokon ani nemá nárok na peňažnú
náhradu vo forme mesačného zárobku vo výške 354,60 eur, nakoľko pracovný pomer bol skončený
dohodou a zároveň žalovaný predmetný dodatok č. 1 nikdy nepodpísal. Považoval za neštandardné, aby
bola v rovnaký deň podpisovaná aj pracovná zmluva, aj dodatok k nej, najmä pokiaľ ide o štandardné

ustanovenie zmluvy. Zároveň navrhol pripísať na vrub žalobcu a v jeho neprospech skutočnosť, že
ani jeden z dokladov, na ktorých podpisy boli žalovaným spochybnené, nedoložil na účely znaleckého
dokazovania, čím ho vlastne znemožnil.
8. Žalovaný uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Po uzavretí pracovnej zmluvy prvý mesiac dostal
dobrú výplatu 813,- eur, za druhý mesiac už len 534,- eur, za tretí mesiac nič. Bol uzrozumený s tým, že

žalobca vykonáva prepravu len v rámci EU, do Rumunska a Bulharska nie. Vzhľadom na nízku výplatu
bol rozhodnutý dať výpoveď už v čase cesty do Holandska, tovar tam naložil, ale pre nízku výplatu s
ním nešiel do Maďarska, ale auto odstavil v sídle žalobcu, dohodol sa s konateľkou, že prinesie návrh
dohody, ale vyhrážali sa mu aj konateľka, aj jej príbuzní, všetci v spoločnosti zainteresovaní. Chcel ešte
vykonať cestu do Maďarska s tým, že pre neho pošlú auto, lebo ďalej už nejde, čo odmietli. Cestovné

náhrady 537,60 eur a záloha 770,- eur mu nikdy vyplatené neboli, bola mu poskytnutá DKV karta na
mýto a poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh dohody nebol žalobcom prijatý, považuje ho za
výpoveď zo strany zamestnanca. Uviedol, že absolútne spochybňuje pravosť svojho podpisu na Dohode
o náhrade škody z XX.X.XXXX, na výdavkových pokladničných blokoch č. XXXXXX a č. XXXXXX z
XX.X.XXXX, ako aj na Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, čo možno vidieť už laickým

pohľadom v porovnaní s ostatnými ním podpísanými listinami.
9. Z výpovede svedka Y. T., syna konateľky žalobcu a zamestnanca žalobcu vyplynulo, že bol prítomný
XX.X.XXXX v sídle žalobcu, keď žalovaný doručil návrh výpovede a bolo mu povedané, že žalobca s
tým nesúhlasí. Rovnako bol prítomný v sídle žalobcu XX.X.XXXX, kedy sa dostavil žalovaný za účelom
vzájomného vyúčtovania nárokov, podpísal okrem iných dokumentov aj náhradu škody a žiadne nároky

nevzniesol. Bola tam jeho matka, brat Y. a otec V.. Vedel o tom, že žalovanému boli zasielané výzvy na
nástup do práce videl sms-ku, ktorú žalovanému jeho brat Y. poslal dňa 21.8.2009, kde bolo uvedené,
že má vykonať nakládku v Q. a vykládku v Rumunsku a čas a miesto vykládky, lebo bežne vídava sms-
ky brata, pracujú spolu, jeden robí export, druhý import. Počas týždňa je v škole.
10. Z výpovede svedka I.. Y. T., konateľa žalobcu, vyplynulo, že po tom, ako žalovaný odstavil naložené

auto v sídle žalobcu, odišiel , že chce skončiť a náhradného vodiča nemali. Dňa 21.8.2009 mu sms-
kou oznámil, že po Maďarsku má naložiť nejaké drevené výrobky v Česku a previezť ich do Rumunska.
Obsahovala aj čas a miesto nakládky a vykládky a ukázal ju bratovi Gregorovi. Nevedel uviesť, prečo
na návrh dohody konateľka žalovanému písomne nezareagovala, ani prečo návrh podpísala len matka,
keď dohodu o náhrade škody podpísali všetci štyria.

11. Z výpovede svedka V. T., konateľa žalobcu, vyplynulo, že priebeh rozhodujúcich udalostí si pamätal
rovnako ako predchádzajúci svedkovia, avšak niektoré veci si napísal a pri výsluchu ich čítal, lebo na
všetko sa nepamätá. Dňa 11.9.2009 okrem dohody o náhrade škody žalovaný podpísal aj prezenčnú
listinu. Nevedel uviesť, kedy im boli odcudzené doklady potrebné na znalecké dokazovanie.
12. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,

zodpovedá dobrým mravom.
13. Podľa § 60 ods. 1 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
14. Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
15. Podľa § 179 ods. 1 Zák. práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.
16. Podľa § 186 ods. 1 Zák. práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
17. Podľa § 186 ods. 2 Zák. práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.
18. Podľa § 191 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za
ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
19. Podľa § 191 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so

zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
20. Podľa § 191 ods. 3 Zák. práce ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak
s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

21. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
22. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

23. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
24. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
25. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
26.Podľa§43aods.1OZprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva

z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
27. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
28. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
29. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný

ako zamestnanec uzatvorili dňa 18.6.2009 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 1
mesiac. V uvedený deň žalovaný pracoval u žalobcu ako vodič - opravár. V konaní nebolo sporným, že
podľa pokynov žalobcu dňa 21.8.2009 žalovaný naložil tovar v Holandsku v meste Kesteren vo firme
Van Soest B.V. a mal ho previezť do Maďarska spol. Zentis Hungaria Bt, Dregelipalank a tam tovar
dňa 24.8.2009 vyložiť. Žalovaný s vozidlom aj vycestoval, tovar naložil ale ho neodviezol do Maďarska,

ale naloženú súpravu dopravil do sídla žalobcu v Čiernom Brode. Súpravu s tovarom tu odstavil dňa
22.8.2009 o 3,05 hod a areál opustil. V ten istý deň sa prihlásil konateľke žalobcu a oznámil jej, že
jej príde doručiť výpoveď z pracovného pomeru. Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou jej
odovzdal o 15,30 hodine, ktorú konateľka prevzala a oznámila mu, že s tým nesúhlasí, na čo žalovaný
miesto opustil. Návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru konateľka žalobcu podpísala, čo ošetrila

slovom „prevzala“, na návrh dohody písomne nikdy nereagovala. Žalovaný mal za to, že jeho pracovný
pomer je skončený ak nie dohodou, tak výpoveďou zo strany zamestnanca, žalobca mal za to, že jeho
pracovný pomer trvá, a to až do času výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá žalovanému doručená
nebola a neprevzatá zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 1.10.2009.31. Súd sa vo vzťahu k ukončeniu predmetného pracovného pomeru priklonil k právnemu názoru
žalovaného, a teda mal za to, že pracovný pomer bol skončený dňom 22.8.2009 formou dohody podľa
ust. § 60 ZP. K uvedenému záveru dospel z dôvodu, že pre posúdenie právneho úkonu skutočne

nie je dôležitá forma, ale obsah, pričom z listiny, ktorú žalovaný predložil žalobcovi dňa 22.8.2009 je
evidentné, že žalovaný má v úmysle skončiť pracovný pomer dňom 22.8.2009. Pre platnosť dohody o
skončení pracovného zákon vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok, a to existencia konsenzu
zamestnanca a zamestnávateľa ohľadne skončenia pracovného pomeru a deň skončenia pracovného
pomeru. V tejto súvislosti mal súd za to, že podpis konateľky žalobcu jednoznačne preukazuje, že

ním malo byť vyjadrený súhlas s návrhom dohody na ukončenie pracovného pomeru, na základe čoho
mal súd aj s prihliadnutím na nasledujúce skutkové okolnosti za to, že bezprostredne pri osobnej
návšteve žalovaného v sídle žalobcu o cca 15,30 ku konsenzu strán ohľadne ukončenia pracovného
pomeru formou dohody došlo. Vychádzajúc z ust. § 43a a nasl. OZ, Dohoda vzniká na základe dvoch
jednostranných právnych úkonov, prvým je návrh (oferta), ktorý návrh má byť dostatočne určitý a
vyplývala z neho vôľa navrhovateľa byť týmto návrhom viazaný v prípade jeho prijatia akceptantom.

Druhým jednostranným úkonom je prijatie (akceptácia) návrhu, pričom uvedená akceptácia musí byť
bezvýhradná, ak by išlo o akceptáciu s výhradami, nejde o akceptáciu návrhu, ale o nový návrh. V
prípade strán sporu však išlo o akceptáciu návrhu, čo konateľka preukázala podpisom na návrhu.
Nemožno hovoriť o podpise svedčiacom o prevzatí návrhu, toto by mohlo byť spájané len s prevzatím
výpovede, nie dohody o skončení pracovného pomeru. Okrem zákonného postupu podľa ust. § 44 a

nasl. OZ, listina obsahovala deň skončenia pracovného pomeru (presne špecifikovaný uvedením dňa,
mesiaca a roku), pričom uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru je potrebné len v prípade,
ak to vyžaduje zamestnanec. Aj následné faktické konanie žalobcu a žalovaného bezprostredne po
tomto stretnutí nepochybne preukazuje, že k uzatvoreniu dohody podľa § 60 ZP došlo dňa 22.08.2009,
nakoľko žalovaný už do výkonu pracovnej činnosti nenastúpil, ani sa o prípadné ďalšie úlohy nezaujímal

(pričom v prípade výpovede by pracovnú činnosť musel vykonávať počas trvania výpovednej doby),
a na druhej strane žalobca, i keď tvrdiac, že mal za to, že neprijatím návrhu dohody pracovný
pomer odporcu trvá, tomuto pracovné úlohy viac neukladal, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval
(údajné písomné kontaktovanie žalovaného v konaní preukázané nebolo), stretli sa až v priebehu
septembra 2009 jeden krát za účelom doriešenia vzájomných nárokov), avšak čo bolo jednoznačne

v konaní preukázané, je nesporná skutočnosť, že napriek údajnému nesúhlasu žalobcu s návrhom
dohody, odhlásil žalovaného zo VZP práve ku dňu 22.8.2009 ako dňom skončenia pracovného pomeru
(Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch zo dňa 27.5.2013). V tejto súvislosti žalobca síce predložil
potvrdenie Sociálnej poisťovne a VZP, z ktorých malo vyplynúť, že žalovaný bol evidovaný ako
zamestnanec žalobcu v období od 18.06.2009 do 30.11.2009, avšak žalovaný predložil súdu potvrdenie

VZP, vyvracajúce hodnovernosť dôkazov produkovaných žalobcom, nakoľko bolo preukázané, že
žalobca dňa 13.11.2009 zaznamenal skončenie predmetného pracovného pomeru ku dňu 22.08.2009,
pričom z vyjadrenia povereného zamestnanca VZP vyplynulo, že v danom prípade nešlo len o žalobcom
tvrdené poznačenie absencie žalovaného, ale o skončenie pracovného pomeru. Dňa 24.01.2014 (v
priebehu tohto súdneho konania s časovým odstupom cca 5 rokov) však predmetný údaj o skončení

pracovnéhopomerukudňu22.08.2009žalobcastornoval,tentoprepísalnadeň30.11.2009(Oznámenie
zamestnávateľa o poistencoch v sumári), ktoré konanie korešponduje so záverom súdu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 22.08.2009 formou Dohody o skončení pracovného pomeru. V tejto
súvislosti však súd konštatuje, že ohlasovacia povinnosť zamestnávateľa voči poisťovniam náleží
zamestnávateľovi, ktorého činnosť v tomto smere žalovaný ako zamestnanec nemôže ovplyvniť, na

základe čoho čo do výpovednej hodnoty mal súd za to, že prípadné rozpory v zákonnej ohlasovacej
povinnosti nesmú byť zamestnancovi na ujmu. Súd považuje za nielen logický, ale aj zákonný postup
žalobcu, majúc za to, že pracovný pomer odporcu trvá, za predpokladu, že žalovaný je na výkon práce
pripravený (opak uvedeného v konaní žalobcom preukázaný nebol), aby tohto minimálne telefonicky
kontaktoval za účelom pridelenia pracovných úloh. Žalobca však práve naopak, plnením žiadnych

ďalších úloh sa žalovaného poveriť nesnažil. Súd mal z kontextu relevantných dôkazov za preukázané,
že dňom 22.08.2009 skončil pracovný pomer žalobcu uzatvorením Dohody o jeho skončení, a to
v písomnej forme, nakoľko napriek označeniu jej návrhu ako „výpoveď“, vychádzajúc z jej obsahu
- ukončenie pracovného pomeru konkrétnym dňom 22.08.2009 (a teda absencia zarátania plynutia
zákonnej či zmluvnej výpovednej doby), jednoznačne išlo o návrh dohody na okamžité skončenie

pracovného pomeru, ktorý návrh bol v rovnaký deň bezvýhradne akceptovaný žalobcom, o čom
svedčí podpis konateľky žalobcu na predmetnom návrhu. Tvrdenia žalobcu o tom, že podpis mal
preukázať výlučne prevzatie žalovaným predloženej listiny, pričom výhrady prezentoval žalobca ústne
bezprostredne po prevzatí listiny, neobstoja v kontexte ďalšieho vykonaného dokazovania, z ktoréhobolo preukázané nielen to, že po 22.08.2009 žalobca žalovanému neprideľoval v zmysle pracovnej
zmluvy v rámci plynutia výpovednej doby žiadne pracovné úlohy, kontaktoval ho len ra, a to (čo medzi
stranami nebolo sporným) výlučne z dôvodu doriešenia vzájomných nárokov, ale aj skutočnosť, že

žalobca preukázateľne odhlásil žalovaného z poistenia VZP ku dňu 22.08.2009, ktorý údaj následne
v priebehu konania, po cca 5 rokoch, zmenil na ním tvrdený údaj o odhlásení z dôvodu skončenia
pracovného pomeru dňom 30.11.2009.
32. Vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 22.8.2009 žalovaný nebol ďalej
povinný vykonávať pre žalobcu pracovnú činnosť, nemohol tak porušiť pracovné povinnosti vyplývajúce

mu z pracovnej zmluvy a v konečnom dôsledku teda ani žalobcovi spôsobiť uplatnenú škodu podľa ust. §
179 ods. 1 ZP (zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh príp. v súvislosti s plnením) a
už vonkoncom nie žalobcom uplatnenú škodu podľa ust. § 186 ods. 1 a 3 ZP - úmyselne (kedy by mohol
požadovať uplatnenú náhradu ušlého zisku popri škode skutočnej). Zároveň súd nemal za preukázanú
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného (prípadne úmyselným zavineným konaním žalovaného) a
vznikom škody na strane žalobcu vyčíslenej na sumu 2109,21 eur za prepravu do Maďarska vykonanou

spol. Pannsped DS za cenu 1047,20 eur, ako ja za ušlý zisk a zmluvnú pokutu v súvislosti s prepravou
z Českej republiky do Rumunska, ktorá mala byť vykonaná následne. Žalobca mal nákladné vozidlo
(predtým pridelené žalovanému) k dispozícii, len uviedol, že v tom čase nemal iného vodiča, pričom
relevantným dokazovaním uvedenú skutočnosť ako subjekt nesúci dôkazné bremeno nepreukázal,
navyše žalovaný uvedenú skutočnosť spochybnil tvrdením, že on sám vozidlo preberal od staršieho

muža, ktorý mal podľa vlastného vyjadrenia byť vodičom - striedačom. Zároveň za situácie, kedy mal
žalobca bezprostredne k dispozícii funkčné a tovarom naložené vozidlo (pri preprave do Maďarska)
sa javí ako nehospodárnou a v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou zamestnávateľa
prechádzať vzniku škody ním zvolená možnosť zaplatenia si inej prepravnej spoločnosti, ktorá mala
vykonať prepravu vlastným vozidlom, za využitia vlastného vodiča a teda za plnú obchodnú cenu.

Žalobca nepreukázal, že ním zvolené riešenie situácie bolo jediným schodným a najhospodárnejším.
33. Vo vzťahu k ďalšej uplatnenej čiastkovej zložky náhrady škody - nerealizovaná preprava z ČR do
Rumunska - vo výške 412,01 eur ušlý zisk a 650,- eur zmluvná pokuta - mal žalovaný spôsobiť škodu
tým, že napriek včasnej vedomosti o objednanej a odsúhlasenej preprave, ktorá vedomosť mu mala
byť daná buď pred odchodom na predošlú pracovnú cestu do Holandska (ako je uvedené v písomnom

vyhotovení žaloby) alebo formou sms zaslanej z nezisteného telefónneho čísla I.. Y. T. dňa 21.8.2009
počas pracovnej cesty žalovaného v Holandsku (ako bolo uvedené na pojednávaní a vypovedané
svedkami Juhászovými), žalobca v priebehu konania nepreukázal, že uvedenú vedomosť žalovaný v
čase trvania pracovného pomeru skutočne mal. Vypočutí svedkovia uvedenú skutočnosť síce zhodne
tvrdili (pomerne podrobne vzhľadom na odstup času), avšak dôkaznú hodnotu ich výpovedí spochybnil

žalovaný s poukazom na skutočnosť, že ide o najbližších rodinných príslušníkov, pričom traja z nich sú
konateľmi žalobcu a jeden je zamestnancom žalobcu, a teda majú s pravdepodobnosťou rovnajúcou
sa istote na výsledku konania zhodný záujem, s ktorým názorom sa súd stotožnil o to viac, že je
pomerne prekvapivé, aby si všetci traja svedkovia pamätali (a videli) obsah jednej (zrejme v ich praxi
bežnej) sms aj s odstupom niekoľkých rokov, avšak si nevedeli spomenúť (a ani následne došetriť),

z akého telefónneho čísla sms zasielaná bola a na aké telefónne číslo mala prísť s odôvodnením, že
žalobca mal 30 - 40 telefónnych čísel (a zrejme žiadneho náhradného vodiča prípadne viac ako jedného
zamestnaného vodiča v rovnakom čase), čím žalobca v podstate znemožnil vykonanie žalovaným
navrhnutého dokazovania v tejto súvislosti - vyžiadanie si rozpisu hovorov a správ, prípadne aj obsahu
sms správ v rozhodnej dobe, ktorý dôkaz by bol v preukázaní danej skutočnosti jednoznačným. Z

uvedených dôvodov mal súd za to, že ani ďalšia čiastková náhrada škody žalobcom preukázaná nebola.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako plne úspešná
strana sporu má právo na 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.