Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208488
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5615208488.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Ing. K. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. P. XXX/X, P. I., zastúpená JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom
V. N., S. XXX, . proti žalovanému: Bc. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, V. N., zastúpený
JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom V. N., R. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 8C/337/2015-507 zo dňa 11. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal čítačku

kníh POCKET BOOK PRO v hodnote 90,00 Eur, žehličku ROWENTA FOCUS v hodnote 60,00 Eur, štyri
jedálenské stoličky v hodnote 65,00 Eur, televízor značky Panasonic v hodnote 110,00 Eur, kuchynský
robot značky Philips CUCINA v hodnote 40,00 Eur a kanvicu značky ECG v hodnote 12,50 Eur (výrok
I.). Výrokom II. žalobkyňa prebrala záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035435736 zo dňa
28.11.2012, uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou C. C., a. s., ktorý ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva predstavoval sumu 15.836,01 Eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prvej

inštancie prikázal osobné motorové vozidlo značky Citroën C3, EVČ: LM 370CF v hodnote 2.250,00 Eur,
externú pamäť WD MyBook Essential v hodnote 80,00 Eur, notebook značky ASUS K55VD v hodnote
250,00 Eur, tablet značky ASUS Transformer Book v hodnote 150,00 Eur, tablet značky ASUS MeMo
PAD 10 v zostatkovej hodnote 125,00 Eur, satelitný prijímač v zostatkovej hodnote 60,00 Eur, vysávač
značky ELECTROLUX Ultra Performer ZUP 3860 C v hodnote 45,00 Eur, čistič okien KÄRCHER WV 50
plus v hodnote 25,00 Eur, kávovar značky ETA Inesto v hodnote 20,00 Eur a čierne kancelárske kreslo

v hodnote 25,00 Eur (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo
výške 11.105,72 Eur do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.). Žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V.). Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 334,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI. a VII.). V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
manželstvo strán sporu zaniklo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa XX.XX.XXXX sp.

zn. 7C/112/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, čím, a tiež v zmysle žaloby podanej
žalobkyňou v zákonom stanovenej lehote, boli splnené zákonné podmienky pre vyporiadanie toho času
už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré vzniklo počas trvania manželstva.
Okresný súd postupoval v konaní tak, že v prvom rade zistil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
strán, následne ustálil ceny vecí v čase vyporiadania a rozhodol o prikázaní týchto vecí do výlučného
vlastníctva tomu-ktorému z bývalých manželov. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ktorý žalovaný

žiadnym spôsobom nepopieral, prikázal prvoinštančný súd do výlučného vlastníctva žalobkyne čítačku
kníh POCKET BOOK PRO v hodnote 90,00 Eur, žehličku ROWENTA FOCUS v hodnote 60,00 Eur, štyrijedálenské stoličky v hodnote 65,00 Eur, televízor značky Panasonic v hodnote 110,00 Eur, kuchynský
robot značky Philips CUCINA v hodnote 40,00 Eur a kanvicu značky ECG v hodnote 12,50 Eur. Pokiaľ
žalobkyňa pôvodne žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva aj 15 ks uterákov v hodnote

15,00 Eur, neskôr v konaní uviedla, že táto položka, ako aj posteľné prádlo neexistuje. Jedálenské
stoličky súd zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva aj napriek tvrdeniam žalovaného, že patria
obchodnej spoločnosti žalovaného REPROIZOL, s.r.o., pretože tento svoje tvrdenia nepreukázal. Z
dôvodu dôkaznej núdze pri zisťovaní zostatkovej ceny veci súd vychádzal z polovice tvrdenej ceny veci.
Z hnuteľných vecí okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného - osobné motorové vozidlo

značky Citroën C3, EVČ: LM 370CF v hodnote 2.250,00 Eur, externú pamäť WD MyBook Essential
v hodnote 80,00 Eur, notebook značky ASUS K55VD v hodnote 250,00 Eur, tablet značky ASUS
Transformer Book v hodnote 150,00 Eur, tablet značky ASUS MeMo PAD 10 v zostatkovej hodnote
125,00 Eur, satelitný prijímač v zostatkovej hodnote 60,00 Eur, vysávač značky ELECTROLUX Ultra
Performer ZUP 3860 C v hodnote 45,00 Eur, čistič okien KÄRCHER WV 50 plus v hodnote 25,00
Eur, kávovar značky ETA Inesto v hodnote 20,00 Eur a čierne kancelárske kreslo v hodnote 25,00

Eur s tým, že pri určení ceny vecí súd vychádzal z jednej polovice tvrdenej zostatkovej hodnoty. Do
masy bezpodielového spoluvlastníctva okresný súd nezaradil sieťové úložisko, pretože bolo zakúpené
pre účely podnikateľskej činnosti spoločnosti. Ďalej 1 notebook zn. Asus G73SW, a to z toho istého
dôvodu ako v predchádzajúcom prípade, ďalej tiež stolový počítač zn. Shark zakúpený v roku 2008,
to znamená ešte pred uzavretím manželstva strán sporu. Napokon do masy BSM nezaradil tiež rádio

zn. Panasonic, DVD prehrávač rovnakej značky, ako aj práčku zn. Whirpool, keďže žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala nadobudnutie vecí počas trvania manželstva. V prípade osobného motorového
vozidla zn. Kia Sorento, u ktorého okresný súd konštatoval, že patrí do masy BSM, avšak po rozvode
bolo predané žalovaným, bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní aj nadobudnutú kúpnu cenu. Žalovaný
tvrdil, že vozidlo predal za 1.000,00 Eur, čo potvrdil aj svedok. Okresný súd sa nestotožnil s výpočtom

zostatkovej hodnoty žalobkyňou, keď od kúpnej ceny odpočítal hodnotu opráv. Na zvýšenie hodnoty
spoločne nadobudnutej veci manželmi, ku ktorej došlo po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (zhodnotenie veci opravou) nebolo možné pri rozhodovaní prihliadnuť. K opravám vozidla
došlo totiž až po predaji veci tretej osobe. Žalobkyňa navrhla, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj sumu
30.988,26 Eur, ktorá má predstavovať nasporené finančné prostriedky počas manželstva. Spochybnila

výpoveď svedkyne, matky žalovaného. Uviedla, že žalovaný sa počas manželstva vždy vyjadroval o
tom, že sú to ich peniaze a mali byť použité na kúpu pozemku a následne na výstavbu rodinného domu.
Žalovaný tvrdil, že mu požičala matka na začiatku podnikania obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s.r.o.
sumu 30.000,00 Eur. Pred uzatvorením manželstva disponoval finančnými prostriedkami na účte vo
výške 2.230,76 Eur. Zhodne vypovedali aj svedkovia N. V. a N. E., podľa ktorých na začiatku vložil

do spoločnosti uvedenú sumu žalovaný, ktorú mu požičala jeho matka. Žalovaný vypovedal, že sumu
30.000,00 Eur mu matka požičala v hotovosti v marci 2009. Peniaze boli určené na rozbeh spoločnosti.
Pôvodne mu mama povedala, že peniaze si môže nechať, ale keď videla, že manželstvo smeruje k
rozvodu, v marci 2015 jej vrátil peniaze vkladom na účet. Zmluva o pôžičke nebola uzatvorená písomne.
Z uvedenej pôžičky boli podľa žalovaného uhrádzané záväzky vznikajúce pri zakladaní obchodnej

spoločnosti. Svedkyňa W. Y. potvrdila, že žalovanému požičala okrem iného 30.000,00 Eur na založenie
spoločnosti. Pochádza z dobre finančne zabezpečenej rodiny a v rodine nikdy neriešili písomné
potvrdenia,aksaniekomuposkytlipeniaze.Sumoudisponovalaztrochstavebnýchsporení,časťpeňazí
vo výške 20.000,00 Eur jej poskytla matka. Okrem tejto sumy mu požičala 5.600,00 Eur na auto a
zaplatila mu ročné školné. Toho času už nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi ohľadne spomínaných

stavebných sporení. Aj keď matka žalovaného, ako aj obidvaja spoločníci potvrdili, že k poskytnutiu
takejto bezúročnej pôžičky došlo, súd prvej inštancie, zohľadniac celé vykonané dokazovanie, ako
aj neunesenie dôkazného bremena, nemohol pri vyporiadavaní zohľadniť toto tvrdenie. Žalovaný aj
jeho matka zhodne tvrdili, že potom ako manželstvo strán sporu smerovalo k rozvodu, žalovaný vrátil
matke poskytnutú pôžičku, pričom matka žalovaného mala vrátené finančné prostriedky vložiť na účet.

Žalovaný však toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a to aj napriek tomu, že bol k tomu
vyzvaný súdom listom zo dňa 21.02.2018. Zo spisu tak len vyplýva, že deň pred začatím konania o
rozvod manželstva došlo k výberu v hotovosti z osobného účtu vo výške 34.000,00 Eur, avšak nebolo
preukázané, že v skutočnosti došlo k vráteniu pôžičky matke žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že akékoľvek pochybnosti by boli vyvrátené jednoduchým predložením výpisu z účtu v banke

patriacom matke žalovaného. V nadväznosti na tento záver nebolo potrebné vykonať dokazovanie tak,
ako ho navrhla žalobkyňa prvýkrát podaním zo dňa 12.04.2017 (č. l. 298) ohľadom zistenie finančnej
situácie matky žalovaného. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že „...z výpisov
účtov predložených C. I., a. s. (č. l. 109 - 126 spisu) vyplýva, že zostatok na osobných účtoch žalobkynepredstavoval 977,38 Eur a zostatok na osobných účtoch žalovaného sumu 5.141,42 Eur. Žalovaný
dňa 23.03.2015, čiže štyri dni pred začatím konania o rozvod manželstva zrušil účet IBAN: C XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom jeho zostatok vo výške 12,822,21 Eur previedol na osobný účet

IBAN: C XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V ten istý deň bola v prospech tohto účtu vykonaná kreditná
operácia vo výške 8.111,43 Eur a dňa 24.03.2015 bezhotovostný vklad vo výške 10.054,62 Eur. Dňa
26.03.2015 sa z účtu uskutočnil výber v hotovosti 34.000,00 Eur. V konaní bolo potrebné vyporiadať
aj zostatok úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035435736 zo dňa 28.11.2012, ktorý nesporne
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva predstavoval sumu 15.836,01 Eur. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 03.12.2009 s obchodnou spoločnosťou C. C.,
a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0334548623, na základe ktorej získali úver vo výške 19.000,00
Eur. Medzi stranami nebolo sporné to, že z tohto úveru bol vyplatený výlučný úver žalobkyne vo výške
16.324,16 Eur, pričom podľa žalobkyne bola zostávajúca suma 2.675,00 Eur použitá na nákup osobného
motorového vozidla značky KIA Sorento. Na splatenie tohto úveru následne strany získali úver vo
výške 18.000,00 Eur, ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní... (viď bod 13. a 14. rozsudku

okresného súdu)“. „Žalobkyni súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v
hodnote 377,50 Eur a žalovanému v hodnote 4.030,00 Eur, vrátane získanej kúpnej ceny za Kia Sorento
vo výške 1.000,00 Eur. Celková suma aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
tak predstavuje 4.407,50 Eur. Pokiaľ ide o pasíva, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bol
zostatok úveru vo výške 15.836,01 Eur, pričom od tohto okamihu ku dňu vyporiadania príslušenstvo

úveru predstavovalo 3.101,05 Eur, čo činí ku dňu rozhodovania spolu 18.937,06 Eur. Žalobkyňa v
konaní preukázala, že od rozvodu manželstva doposiaľ na úver uhradila celkovo 6.139,24 Eur, čiže
pasíva by mali predstavovať 12.797,82 Eur. Medzi stranami sporu však nebolo sporné to, že z tohto
získaného úveru bola časť použitá na splatenie výlučného úveru žalobkyne vo výške 16.324,16 Eur.
Spoločný záväzok strán sporu v podobe istiny získaného úveru tak predstavuje sumu 1.675,84 Eur,

čo je 9,31 % úveru. Sumu pasív bezpodielového spoluvlastníctva tak súd vyčíslil na 1.191,48 Eur
(9,31 % zo sumy 12 797,82 Eur). Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda
3.216,02 Eur. Po započítaní sumy pasív žalobkyňa získala majetok v hodnote - 813,98 Eur a žalovaný
v hodnote 4.030,00 Eur. Aby boli podiely obidvoch manželov rovnaké, žalovaný by mal žalobkyni na
úplné vyrovnanie jej podielu zaplatiť sumu 2.421,99 Eur. K tejto sume je potrebné pripočítať sumu

1.370,20 Eur, to znamená polovicu zaplatených splátok úveru v X. C. C., a.s., ako aj sumu 285,78 Eur, čo
predstavuje jednu polovicu zo sumy 571,56 Eur (9,31 % zo zaplatených splátok úveru vo výške 6.139,24
Eur), výsledkom čoho je suma 4.077,97 Eur (viď bod 17 a 18 rozsudku okresného súdu).“ Okresný
súd pri rozhodovaní nezohľadnil v prospech strán sporu vyplatené výživné na dcéru žalovaného, ako
ani na syna žalobkyne, keďže plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom nezakladá nárok na náhradu

v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako nie je možné zohľadniť aj
vynaloženie školného v súvislosti so štúdium jedného z manželov, lebo ide o prostriedky, ktoré boli
spotrebované počas manželstva a naviac výsledkom ich vynaloženia nie je nadobudnutie určitej veci,
resp. pohľadávky, ktorá by bola spôsobilá byť predmetom vyporiadania. Nedôvodným je aj návrh
žalovaného na zohľadnení nájomného vo výške 1.881,90 Eur za 51 mesiacov, počas ktorých býval

v spoločnej domácnosti syn žalobkyne. Nájomné počas trvania manželstva znášali nesporne výlučne
strany sporu, čiže ide o spotrebované prostriedky. Rovnako ide o spotrebované prostriedky, pokiaľ ide o
dovolenkuvEgyptevuplatnenejvýške1.000,00Eur.Súdprvejinštancienevykonaldokazovanievcelom
rozsahu stranami navrhovanom, konkrétne oboznámením sa s účtovníctvom obchodnej spoločnosti
REPROIZOL, s.r.o. počas celého podnikania a nepovažoval za potrebné, aby v rámci vyporiadania

BSM bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Pre rozhodnutie vo veci nebolo nevyhnutné ani
oboznámenie sa s ročnými účtovnými závierkami a výpoveďou účtovníčky obchodnej spoločnosti. Z
dôvodu, že pri vyporiadaní súd nezohľadňuje vynaloženie finančných prostriedkov na štúdium, bolo
nadbytočné vyžiadať od vysokej školy potvrdenie tak, ako to žiadala žalobkyňa vo svojom podaní zo
dňa 12.04.2017. Napokon nebol vykonaný ani dôkaz dopytom na Národnú banku Slovenska, ako to

navrhoval žalovaný v podaní zo dňa 01.02.2017 v nadväznosti na oznámenie banky, nakoľko akékoľvek
jejvyjadreniebynemaložiadnyvplyvnadokazovanievoveci.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V súdenej veci nebolo možné stanoviť pomer
úspechu a neúspechu, pričom strany mali priestor vyporiadať si bezpodielové spoluvlastníctvo bez toho,

aby im vznikli trovy súdneho konania.

2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom vytýkal
prvoinštančnému súdu, že v spore neboli splnené procesné podmienky, ďalej to, že na základevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnil teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
f/ a h/ CSP. Pokiaľ ide o procesné podmienky, odvolateľ vyslovil názor, že výpočet majetku patriaceho,

resp. nepatriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva musí byť urobený natoľko prehľadne, aby
umožňoval posúdenie jeho správnosti, k čomu v danom prípade nedošlo. S uvedenou námietkou
súvisia aj odvolateľom vytýkané nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa jeho
presvedčenia nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdneho ochrany. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z

ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, aby účastník konania nemusel hľadať odpovede
na nastolenú problematiku v rovine odhadov. Predmetný rozsudok tieto zákonné kritériá nespĺňa tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. V nadväznosti
na uvedené žalovaný poukázal najmä na odôvodnenie rozsudku v časti bodov 17. až 19. (bližšie
viď bod 1. tohto rozhodnutia), ktoré nie je prehľadné a ani zrozumiteľné. V bode 17. je výpočet

pasív vyplývajúcich z úverovej zmluvy nezrozumiteľný a samozrejme nesprávny. Správne síce súd
prvej inštancie zohľadňuje, že časť úveru bola použitá na splatenie výlučného úveru žalobkyne,
avšak z výpočtu, ako to uvádza súd, nie je zrejmé, aká časť úveru bola uhradená zo spoločných
prostriedkov. Z písomných dôkazov je zrejmé, že výška úveru bola 18.000,00 Eur, zmluva o úvere
bola uzavretá dňa 28.11.2012, výška splátky bola ňou určená 112,08 Eur mesačne, pričom splatnosť

prvej splátky bola dňom 05.01.2012. Podobne body 18. a 19. odôvodnenia nie sú urobené prehľadne
a neumožňujú tak posúdenie správnosti. V bode 18. je napríklad uvedená suma 1.370,20 Eur ako
polovica zaplatených splátok úveru v X. C. C., avšak v odôvodnení nie je špecifikované, o aký úver
ide, t.j. kedy bol uzavretý, kým, aké boli splátky a tak vyvodiť právny záver, či patrí alebo nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s návrhom na dokazovanie

vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o sporení žalobkyňou. Podaním zo dňa 12. októbra
2016 žiadal, aby súd vykonal dôkaz o tejto skutočnosti. V odôvodnení to prvoinštančný súd neuvádza.
Nesprávne sú skutkové závery okresného súdu ohľadom peňažných prostriedkov vo výške 34.000,00
Eur, ktoré majú podľa jeho názoru patriť do už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. V konaní
však žalovaný preukázal svedeckými výpoveďami spoločníkov obchodnej spoločnosti REPROIZOL a

tiež písomnými dôkazmi z účtovníctva spoločnosti, že tieto peňažné prostriedky patria do jeho výlučného
vlastníctva. Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno, t.j. nepreukázala, že tieto peňažné prostriedky
existovali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a nepreukázala, že sú spoločným majetkom.
Okresný súd nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede spoločníkov spoločnosti a matky žalovaného,
ktorí jednoznačne potvrdili, že žalovaný v čase založenia spoločnosti, teda pred uzavretím manželstva

so žalobkyňou, disponoval hotovosťou, ktorú použil na podnikanie, a to najmä v jeho začiatkoch. V
konaní boli predložené účtovné doklady, ktoré preukazujú dlh spoločnosti voči spoločníkovi (súvaha
obchodnej spoločnosti k 31.12.2010 a tiež doklady o vrátení pôžičky žalovanému). V tomto smere nie je
ani rozhodujúce, či peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovaný spoločnosti, boli vrátené jeho matke.
Požiadavka súdu, aby bol predložený dôkaz - výpis z účtu matky žalovaného je irelevantná a nad rámec

posudzovania veci. Podstatnou okolnosťou je preukázanie, že žalovaný pred uzavretím manželstva
disponoval peňažnými prostriedkami, ktoré použil na podnikanie a ktoré mu boli potom vrátené, a teda
patrili do jeho výlučného vlastníctva. Nesprávne sa tiež okresný súd vysporiadal s hnuteľnými vecami,
keď tieto veci, o ktorých žalovaný predložil nadobúdacie doklady, že patria spoločnosti REPROIZOL,
zahrnul do bezpodielového spoluvlastníctva. V skutočnosti išlo o veci, ktoré slúžili žalovanému ako

podnikateľovi k výkonu jeho povolania. Žalovaný podniká v obchodnej spoločnosti, pričom nejde o
podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. V takomto prípade patrí podnik do oddeleného
vlastníctva podnikajúceho manžela a nemôže sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.
Nemožno oddeliť hnuteľné veci a zahrnúť ich do bezpodielového spoluvlastníctva, ako to urobil súd. Pre
bezpodielové spoluvlastníctvo má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho

zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Veci slúžiace výkonu povolania - resp. podnikania manžela sú jeho
oddeleným majetkom. Do bezpodielového spoluvlastníctva by teda mohli patriť výnosy z podnikania. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo
uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku
bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Žalobkyňa takéto nároky v žalobe neuplatnila. Rozhodnutie

o trovách konania je nesprávne, pretože nerešpektuje zásadu úspešnosti, o aplikáciu ktorého odvolateľ
žiadal. Zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok okresného súdu
považuje za vecne správny, zrozumiteľný, preskúmateľný a nesúhlasí ani s jednou zo skutočností
uvádzaných žalovaným. Vyslovila presvedčenie, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje jasné,

zrozumiteľné a predovšetkým vyčerpávajúce odôvodnenie a v uvedenom smere nie je možné
okresnému súdu vytknúť žiadnu vadu, a to aj pokiaľ ide o namietané body 17. až 19. rozsudku okresného
súdu. Ani námietka nevykonania dokazovania v celom navrhovanom rozsahu neobstojí, pretože súd
sa vysporiadal s tým, prečo dôkazy neboli vykonané, a to vzhľadom na ich účelnosť a hospodárnosť.
Správny je záver o zaradení sumy 34.000,00 Eur do masy BSM, v ktorom smere žalobkyňa poukázala

na výpovede svedkov. Zdôraznila, že žalovaný nakupoval veci „na firmu“, ktoré sa v skutočnosti používali
pre potrebu rodiny a domácnosti. V tejto sa nachádzali. Tieto boli uhrádzané žalovaným z jeho osobného
účtu, resp. v hotovosti, nie však z prostriedkov obchodnej spoločnosti, ale z prostriedkov patriacich
do BSM. Vzhľadom na charakter vecí a ich použitie, spôsob ich využívania, je jednoznačné a bez
pochybností preukázané, že súdom vymedzené veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku patria do
BSM. Obchodný podnik, na ktorý poukazuje žalovaný, nebol predmetom vyporiadania BSM a ani

obchodný podiel. Preto jeho argumentácia v uvedenom smere je nadbytočná. Správne okresný súd
rozhodol aj o náhrade trov konania. Vzhľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti je na mieste, aby
si každá zo strán sporu znášala trovy sama.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu

na základe odvolania oboch strán v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Zobsahuodvolaniažalovanéhojezrejmé,ževprvomradenamietanesplnenéprocesnépodmienky,

v ktorom smere bližšie poukazuje na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia
(ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a nie odvolateľom uvádzaného §
365 ods. 1 písm. a/ CSP). V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal tým, či súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (v danom prípade žalovanému), aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na závislý, nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

6. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“),
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a

záväzkoch.

8. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom
a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1
dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu

o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu
ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej
osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).9. Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy
inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu

ochranu (I. ÚS 4/94).

10. Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu, zakotvenú v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v
ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).

11.Obsahprávanasúdnuochranuvčl.46ods.1ústavynespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou

zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana
tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

12. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní
zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej
ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho
vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,
určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

13. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp.
zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220 CSP (predtým
§ 157 ods. 2 OSP). Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia dospieť k záveru,
že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a

jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

14. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu

nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).

15. Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie spoločného
majetku - vecí, ktoré patrili podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového
spoluvlastníctva, a to ku dňu jeho zániku, pričom sa vzájomne vyporiadajú i všetky pohľadávky a

dlhy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanovení § 150
Občianskeho zákonníka. Pojem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je preto nutné chápať
širšie, než len rozdelenie vecí tvoriacich toto spoluvlastníctvo. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním,
v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu(iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na
vyporiadanie BSM súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 40/2012 zo dňa 16.05.2012 a sp. zn.

2Cdo 52/2008 zo dňa 29.04.2008).

16.1. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16.2. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti

a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom/dovolacom
konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,

je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma účastníkovi možnosť uskutočňovať
procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho práva na spravodlivý proces (čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), keďže závery v ňom obsiahnuté sú nepreskúmateľné. V odôvodnení rozsudku
absentujú jasným/zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom uvedené komplexné skutkové zistenia
ohľadom toho, čo všetko patrí do rozsahu BSM toho času už rozvedených manželov vo väzbe na

to, akým spôsobom súd prvej inštancie jednotlivé veci medzi žalobkyňu a žalovaného vyporiadava.
Pritom súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia sám uvádza, že v konaní postupoval tak,
že najskôr zisťoval rozsah bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, následne ustálil ceny vecí
v čase vyporiadania a rozhodol o ich prikázaní do výlučného vlastníctva tomu-ktorému z bývalých
manželov. K predmetnému prvoinštančným súdom správne zvolenému postupu pri vyporiadaní BSM

odvolací súd udáva, že mu nezodpovedá myšlienkový postup vo veci konajúceho prvoinštančného
súdu, ktorý je prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Úvahy okresného súdu bližšie
obsiahnuté predovšetkým v bodoch 17. až 19. rozsudku nemajú logickú nadväznosť tak, aby si mohli
jednotlivé strany, ale aj odvolací súd vytvoriť spoľahlivý a dostatočný záver o celkovom skutkovom stave
zisteného z vykonaného dokazovania. Ak má rozhodnutie prvoinštančného súdu vytvárať dostatočný

podklad pre jeho preskúmanie, musí okresný súd potrebné zistenia, hodnotenia a závery o rozhodných
skutočnostiachformulovaťsprihliadnutímnakonkrétneokolnostidanejvecizrozumiteľneapresvedčivo,
čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. V dôsledku uvedeného napadnuté rozhodnutie
nenapĺňapožiadavkuzakotvenúvust.§220ods.2CSP.Inakpovedané,odvolateľmápravduvtom,žez
celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva absencia presvedčivého a výstižného

vysvetlenia vzájomného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19. Suma vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalobkyne v zmysle výroku I. rozsudku okresného
súdu predstavuje (podľa súčtu jednotlivých položiek) sumu 377,50 Eur a suma vecí prikázaných do
výlučného vlastníctva žalovaného v zmysle výroku III. sumu 3.030,00 Eur (tiež podľa súčtu jednotlivých

položiek). V bode 17. napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uvádza, že žalobkyni prikázal do
výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 377,50 Eur, čo korešponduje s výrokom I. a žalovanému
v hodnote 4.030,00 Eur, „vrátane získanej kúpnej ceny za Kia Sorento vo výške 1.000,00 eur“. Z
uvedeného je zrejmé, že výrok III. nekorešponduje v celom rozsahu s tým, čo konštatuje súd prvej
inštancie v bode 17. napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o výrok II., súd prvej inštancie určuje, že

žalobkyňa preberá záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.11.2012 uzatvorenej s obchodnou
spoločnosťou C. C., a. s., ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva predstavoval sumu
15.836,01 Eur. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd uvádza, pokiaľ ide o pasíva, že ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva bol zostatok úveru vo výške 15.836,01 Eur, pričom od tohtookamihu ku dňu vyporiadania príslušenstvo úveru predstavovalo 3.101,05 Eur, čo činí spolu ku dňu
rozhodovania súdu sumu 18.937,06 Eur. Žalobkyňa v konaní preukázala, že od rozvodu manželstva
doposiaľ na úver uhradila celkovo 6.139,24 Eur, čiže pasíva by mali predstavovať 12.797,82 Eur.

Okresný súd ďalej konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že zo získaného úveru
(zrejme mal na mysli sumu 18.000,00 Eur) bola časť použitá na splatenie výlučného úveru žalobkyne
vo výške 16.324,16 Eur. Spoločný záväzok strán v podobe istiny získaného úveru tak predstavuje sumu
1.675,84 Eur, čo je 9,31 % úveru. Prvoinštančný súd pri vyčíslení spoločného záväzku strán sporu
zo získaného úveru zo C. C. mal na mysli zrejme sumu 18.000,00 Eur - 16.324,16 Eur = 1.675,84

Eur. Na základe takejto úvahy „sumu pasív bezpodielového spoluvlastníctva vyčíslil na 1.191,48 Eur,
pričom k tejto sume dospel ako percentuálnemu podielu 9,31 % zo sumy 12.797,82 Eur“, ktorá by mala
predstavovať sumu pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetný výpočet pasív BSM
odvolací súd považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé, akú spojitosť
má vzniknutý spoločný záväzok strán sporu v podobe istiny získaného úveru v sume 1.675,84 Eur vo
vzťahu k určenej sume pasív bezpodielového spoluvlastníctva v sume 1.191,48 Eur. Rovnako tak je

nezrozumiteľná úvaha okresného súdu uvedená v bode 18. rozsudku, v zmysle ktorej bola celková
hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov určená na sumu 3.216.02 Eur, keďže absentuje
spôsob výpočtu tejto sumy. Išlo zrejme o rozdiel medzi sumou 4.407,50 Eur, ktorá má predstavovať
celkovú sumu aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a rozdielu sumy 1.191,48 Eur, čo má
byť celková suma pasív bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalšia následne uvádzaná úvaha okresného

súdu je taktiež nezrozumiteľná „...po započítaní sumy pasív žalobkyňa získala majetok v hodnote -
813,98 Eur a žalovaný v hodnote 4.030,00 Eur. Aby boli podiely obidvoch manželov rovnaké, žalovaný
by mal žalobkyni na úplné vyrovnanie jej podielu zaplatiť sumu 2.421,99 Eur. K tejto sume je potrebné
pripočítať sumu 1.370,20 Eur, to znamená polovicu zaplatených splátok úveru v X. C. C., a. s., ako
aj sumu 285,78 Eur, čo predstavuje 1 zo sumy 571,56 Eur (9,31 % zo zaplatených splátok úveru vo

výške 6.139,24 Eur), výsledkom čoho je suma 4.077,97 Eur...“. Z takto uvedeného spôsobu konečného
výpočtu hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva okresného súdu vôbec nie je zrejmé, aké sumy má
prvoinštančný súd na mysli, ako k nim dospel a akú väzbu majú vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu. To isté platí aj o úvahe, akým spôsobom prvoinštančný súd určil výšku vyrovnávacieho podielu,
ktorý má zaplatiť žalovaný žalobkyni v sume 11.105,72 Eur (bližšie viď záver bodu 19. rozsudku

okresného súdu).

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom ako nedostatočné a nepreskúmateľné. Ide o prípad
procesnej nesprávnosti takej intenzity, kedy bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odstránenie predmetných nedostatkov a rozporov.

21. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)