Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918201571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5918201571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - FORTUNA SK,
a.s., IČO: 00 684 881, so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 23, v zastúpení právne - LEGAL ART,
s.r.o., IČO: 36 289 302 so sídlom 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Námestie SNP 19, proti
žalovanej - B. I., nar. XX.X.L., bytom XXX XX G., Q. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Peter Svrček,
advokát so sídlom XXX XX Y., P. XXXX/X, o náhradu škody vo výške 3.367,68 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 10Cpr/13/2018-159
zo dňa 21. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku I., v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.122,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.122,56 eur od 22.6.2018 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že z a m i e t a žalobu v tejto časti.

N e d o t k n u t ý m ostáva výrok II., v ktorom súd prvej inštancie v ostatnej časti žalobu zamietol.

P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) uložil (vo výroku I.) žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.122,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.6.2018
do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (výrok II.) žalobu
zamietol. Vo výroku III. priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33,34%, ktoré je
povinnosťou žalobcu žalovanej zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodované o výške
trov.

2. Okresný súd z vykonaného dokazovania nesporne zistil, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom

a žalovanou ako zamestnancom dňa 29.1.2016 bola v zmysle § 42 a nasl. Zákonníka práce uzatvorená
pracovná zmluva číslo 2886 ( a Dodatky k nej zo dňa 28.6.2016, 9.11.2016, 30.12.2016, 17.1.2017,
31.1.2017, 3.5.2017, 13.11.2017). Podľa pracovnej zmluvy žalovaná vykonávala druh práce: pracovník
pobočky, jej pracovná náplň spočívala v riadení, prijímaní, výplatách a evidencii kurzových stávok a
predaji produktov a služieb zmluvných partnerov žalobcu ako zamestnávateľa. Miestom výkonu práce
zamestnanca je - Žilina. Nespornou skutočnosťou bolo aj uzatvorenie dňa 29.1.2016 Dohody o hmotnej
zodpovednosti medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom, na základe

ktorej prebrala žalovaná dňom 1.2.2016 o 08.00 hod. individuálnu hmotnú zodpovednosť za všetky
zverené predmety a peňažné prostriedky v hotovosti podľa záznamov v pokladničnej knihe pobočky
žalobcu a podľa záznamov v ostatných určených pokladničných a účtovných dokladoch pobočky na
evidenciu ostatných tržieb, podľa záznamov evidovaných výpočtovou technikou na pobočke v časepreberania hmotnej zodpovednosti a podľa zoznamu inventáru pobočky, ktoré bola žalovaná povinná
žalobcovi vyúčtovať, vrátane všetkých finančných obnosov, prijatých či vydaných, cenných papierov, ako
aj za následky chybnej manipulácie s predmetnými hodnotami.

3. V noci zo dňa 6.12.2017 na 7.12.2017 násilne vnikol na pobočku žalobcu - spoločnosti FORTUNA SK,
a.s., na adrese A. Bernoláka 2203, Žilina, kde bola žalovaná v danom čase pridelená za účelom plnenia
pracovných povinností pre žalobcu, neznámy páchateľ, ktorý odcudzil finančnú hotovosť vo výške
3.367,68 eur a zapečatenú obálku s náhradnými kľúčmi od pobočky a trezoru, ktorá bola uschovaná v

trezore. Do predmetného trezoru sa páchateľ dostal bez prekonania prekážky, pretože od neho našiel
kľúč uložený na pobočke. Žalovaná mala práve dňa 6.12.2017, t.j. bezprostredne pred odcudzením
predmetnejfinančnejhotovostiazapečatenejobálky,nauvedenejpobočkepracovnúzmenu.Vsúvislosti
s uvedenou udalosťou sa začalo dňa 7.12.2017 aj trestné stíhanie pre zločin krádeže, ktorého sa
dopustil nezistený páchateľ tým, že v rozhodnej dobe nezisteným predmetom prekonal uzamykací
mechanizmus vstupných dverí do pobočky, vošiel dnu a z vnútorných priestorov odcudzil finančnú

hotovosť vo výške 3.367,68 eur. Trestné stíhanie ale bolo prerušené uznesením z dôvodu, že sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Listom zo dňa
8.1.2018 žalobca upozornil žalovanú na závažné porušenie pracovnej disciplíny, pracovného poriadku
a interných predpisov spoločnosti, zároveň aj na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Napokon žalobca a žalovaná v zmysle § 60 Zákonníka práce ukončili pracovný pomer dohodou dňom

31.1.2018 bez uvedenia dôvodu.

4. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.367,68 eur titulom náhrady škody za schodok,
ktorý vznikol na zverených hodnotách, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať a ktoré nevyúčtovala ako
hmotne zodpovedná osoba na základe dohody o hmotnej zodpovednosti.

5. Žalovaná sa voči nároku žalobcu bránila, vyhodnotiac obsah jej obrany okresný súd ustálil, že
spornou skutočnosťou vo veci zostalo, či žalovaná zodpovedá za vzniknutý schodok a akou mierou
zodpovednosti sa podieľala na vzniknutom schodku.

6. Na základe vykonaného dokazovania a pri právnom posúdení veci postupujúc podľa § 182,
§ 183 Zákonníka práce okresný súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalovanej boli čiastočne
potvrdenévýsluchmisvedkovatátosačiastočnezbavilazodpovednostizavzniknutýschodok.Žalobcovi
sa ním navrhnutými svedkami nepodarilo preukázať absolútnu zodpovednosť žalovanej za protiprávny
zásah tretej osoby do jeho majetkovej sféry. Za nesporné vyhodnotil súd, že v noci zo dňa 6.12.2017

na 7.12.2017 násilne vnikol na pobočku žalobcu, kde bola žalovaná v danom čase pridelená za
účelom plnenia pracovných povinností pre žalobcu, neznámy páchateľ, ktorý odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 3.367,68 eur a zapečatenú obálku s náhradnými kľúčmi od pobočky a trezoru, ktorá
bola uschovaná v trezore. Túto udalosť vyšetrovala aj polícia, avšak uznesením policajného orgánu
bolo trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi prerušené, nepodarilo sa totiž zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

7. Žalovaná pracovnú zmenu ukončila o 18.00 hod. dňa 6.12.2017 a kľúče od trezoru, do ktorého
uložila finančnú hotovosť (ktorú neodviedla na účet žalobcu v bankovej inštitúcii), ponechala v
prevádzkových priestoroch pod kotúčikmi od pokladne a neodovzdala ich pracovníčke p. F., ktorá mala

nasledujúcu zmenu. Žalobca tvrdil, že týmto žalovaná hrubo porušila svoje pracovné povinnosti, keďže
interná smernica SOP č. 02/2015, ods. 6 a ods. 7 čl. 2 (s ktorou bola oboznámená), takýto postup
neumožňoval. Súd však vyhodnotiac výpoveď žalovanej ( čo žalobca nerozporoval ) konštatoval, že
takýto spôsob odovzdania kľúča od trezoru bol zrejme tolerovaný zamestnávateľom. Navyše, takýto
spôsob odovzdávania kľúča od trezoru zrejme zamestnávateľom tolerovaný potvrdil vo svojej výpovedi

aj svedok Q. B., pôsobiaci u žalobcu istý čas v pozícii oblastného riaditeľa. Žalovaná tiež preukázala
výpisom SMS správ, že aj jej nadriadená ( vedúca prevádzky ) F. používala tento spôsob odovzdávania
kľúča od prevádzky, čo pri svojom výsluchu ani nepoprela. Nebolo možné prisvedčiť žalobcovi,
že za schodok zodpovedá jedine žalovaná, keď aj jej priama nadriadená takýto „zaužívaný spôsob
odovzdávania kľúča“ tolerovaný zamestnávateľom využívala. Svedkyňa pri svojej svedeckej výpovedi

nedokázala konkretizovať v deň 7.12.2017 keď mala pracovnú zmenu, o ktorej hodine boli dohodnuté
so žalovanou na odovzdaní kľúča od trezoru, naviac svedkyňa F., priama nadriadená žalovanej nikdy
nesignalizovalažalobcovi/zamestnávateľoviskutočnosťoporušovanípracovnýchpovinnostížalovanou.8. Jediné zavinenie žalovanej okresný súd videl len v tom, že dostatočne nechránila hodnoty zverené
jej zamestnávateľom, nezodpovedne nakladala s kľúčom od trezoru, hoc vedela, že v tomto je
uložená finančná hotovosť, zamestnávateľovi nesignalizovala spôsob odovzdávania a preberania kľúča

od trezoru medzi zamestnancami a svojim nedbanlivostným konaním uľahčila prístup neznámemu
páchateľovi k majetku žalobcu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na závery Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 244/2007 (77/2008), podľa ktorého v prípade
stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa
a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či

zamestnaneckonaniepáchateľaneumožnil(neuľahčil)porušenímsvojejpracovnejpovinnosti,napríklad
tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil alebo či sa o ne riadne nestaral.

9. Napokon okresný súd konštatoval čiastočnú zodpovednosť za vzniknutú škodu aj na strane
zamestnávateľa/ žalobcu, ktorý nenamietal tvrdenie svedkyne F., vedúcej prevádzky, že táto
signalizovala zamestnávateľovi nedostatočné zabezpečenie zadného vchodu do prevádzky (v

konečnom dôsledku sa páchateľ do tejto dostal práve zadným vchodom) ktorá bola zabezpečená iba
starými drevenými dverami s „ fabkou“ a tiež nedostatočné zabezpečenie prevádzky, keď signalizačné
zariadenie bolo len „nefunkčnou atrapou“, pričom v tejto súvislosti nevykonal žiadnu nápravu. Tiež bolo
preukázané, že toleroval a to aj prostredníctvom vedúcej prevádzky F. ponechávanie kľúča od trezoru
na rôznych miestach prevádzky a v tejto súvislosti nevykonal žiadne opatrenia. Nevykonal kontrolu

odovzdávania kľúča medzi zamestnancami, z prevádzkovej knihy, ktorú má na každej prevádzke k
dispozícii vyplývajú záznamy ktoré vzbudzujú pochybnosti o spôsobe odovzdávania kľúča od trezoru.
Z internej smernice SOP č.02/2015 zo dňa 1.4.2015 nevyplýva spôsob odovzdávania kľúčov medzi
zamestnancami, v bode 6 je zdôraznená zodpovednosť za kľúče a v bode 7 sa uvádza, že zamestnanec
obálku s kľúčmi uschová na jemu známom mieste. Tak isto v internej správe č. 38/2017 zo dňa 5.12.2017

účinnej od 8.12.2017 sa pod písm. f) uvádza, že „ kľúč od trezoru je potrebné uložiť na iba Vám
známom mieste tak, aby nebol voľne prístupný a viditeľný „. Z uvedených listín nevyplýva spôsob
nakladania s kľúčom po skončení pracovnej zmeny. Žalobca tak sám svojim neurčitým pokynom umožnil
nedbanlivostné správanie sa zamestnancov, teda aj žalovanej.

10. Na základe zisteného skutkového stavu, keď žalovaná výšku škody nenamietala, okresný súd ustálil
mieru zodpovednosti žalovanej a žalobcu v pomere 1/3 ku 2/3 tretinám a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi iba časť - jednu tretinu žalovanej istiny s úrokmi z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol.

11. Pri posudzovaní úrokov z omeškania okresný súd vychádzal z ust. § 517 ods.2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., aj § 1 ods. 4 Zákonníka práce .

12. Vzhľadom na čiastočný úspech každej sporovej strany okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania postupoval podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobcov úspech v spore bol iba v rozsahu 33,33 %
(z uplatnenej sumy 3.367,68 eur bola žalobcovi priznaná suma 1.122,56 eur), žalovaná bola úspešná v

rozsahu 66,67%, následne jej čistý úspech v spore bol 33,34%, zodpovedajúco rozsahu tohto čistého
úspechu jej súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.

13. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Prioritne zdôraznila, že v súdenej veci sa stretli
zodpovednosť zamestnanca za schodok, zodpovednosť zamestnávateľa za ochranu vlastného majetku

a zodpovednosť páchateľa krádeže, ktorý úmyselným protiprávnym konaním odcudzil žalobcovi
hotovostné peniaze. Zákonník práce zodpovednosť zamestnanca za schodok predpokladá, ale právnou
normou obsiahnutou v § 182 ods. 3 Zákonníka práce mu dáva možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti,
pokiaľ preukáže zavinenie inej osoby ako príčinu vzniku schodku.

14. Pokiaľ okresný súd oprel svoje rozhodnutie aj o názor NS SR v rozsudku sp. zn. 2 Cdo
244/2007 podľa ktorého v prípade stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do
majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách
treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil/neuľahčil porušením svojej
pracovnej povinnosti, napríklad tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil alebo sa o ne riadne

nestaral (obdobne konštatované aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Cdo 123/2009 zo 7.9.2010) - ,
ohľadom stretu zodpovednosti zamestnanca a páchateľa krádeže za vzniknutý schodok najvyšší
súd v obidvoch rozhodnutiach uviedol, že ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty,
ktoré je povinný vyúčtovať, nemá zavinenie tretej osoby samo osebe za následok zánik hmotnejzodpovednosti zamestnanca. Z formulácie „samo osebe“ však vyplýva, že najvyšší súd pripúšťa
zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca za schodok spôsobený trestným činom tretej osoby. V oboch
prípadoch riešených v rozhodnutiach NS SR bol podľa názoru odvolateľky skutkový stav iný ako v

súdenom prípade, keďže v obidvoch rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa vychádzalo z tej skutkovej
okolnosti, že páchatelia neprekonali žiadnu prekážku, voči zamestnancovi nepoužili žiadne násilie, aby
ukradli zverené hodnoty.

15. Odvolateľka zdôrazňuje, že ona neporušila nijakú svoju pracovnú povinnosť a zverené hodnoty

riadne zabezpečila, preto súd nesprávne uvádza v rozhodnutí, že medzi stranami je nesporné, že do
trezoru sa páchateľ dostal bez prekonania prekážky. Práve naopak, páchateľ prekážku prekonať musel,
pretože ona pobočku zamkla spredu i zozadu a páchateľ musel visiaci zámok pravdepodobne rozrezať
(podľa vyjadrenia svedkyne Q. F. sa zámok nenašiel) a dvere v zadnom vchode do pobočky vypáčiť,
teda musel prekážku prekonať. Kľúč od trezoru páchateľ musel dlhšie hľadať, keďže bol neporiadok v
celej pobočke, nešiel na istotu na presné miesto a jedine absencia funkčného signalizačného zariadenia

(alarmu) a kamerového systému mu umožnila hľadať kľúč od trezoru dostatočne dlho. V prípade
spustenia alarmu by nebol mohol kľúč dlho hľadať a ku krádeži by pravdepodobne nebolo došlo.

16. Za porušenie pracovnej povinnosti ňou nemožno považovať ani ukrytie kľúča od trezoru. Sám
súd skonštatoval, že žalobca toleroval spôsob odovzdávania tohto kľúča, čo vyplynulo aj z výpovede

svedkov Q. F. a Q. B.. Aj záznamy z prevádzkového zošita preukázali túto toleranciu, t.j., že vo
viacerých prípadoch si zamestnanci na pobočke, vrátane aj na ulici Antona Bernoláka, neodovzdávali
kľúč od trezoru osobne. Žalobca o spôsobe odovzdávania kľúčov vedomosť mal, toleroval ho. Jej
nadriadená tento spôsob odovzdávania kľúča od trezoru používala. Potom neobstojí názor súdu, že ona
nesignalizovala žalobcovi spôsob odovzdávania a preberania kľúča od trezoru medzi zamestnancami.

Nie je zrejmé, prečo by to mala robiť, keď vyplynulo z dokazovania, že o tom zamestnávateľ vedel.
Možno sa stotožniť s názorom okresného súdu o konštatovanej neurčitosti pokynov žalobcu v interných
predpisoch ohľadom uschovávania kľúča od trezoru. Ona urobila všetko čo mala a nie je jej zrejmé, čo
viac ešte mala spraviť, aby ochránila majetok žalobcu. Nie je od nej možné požadovať, aby ohľadom
odovzdávania kľúča od trezoru urobila niečo viac ako toleroval žalobca.

17.Onaneporušilažiadnusvojupracovnúpovinnosťaakajdošlokuľahčeniukonaniapáchateľa,nebolo
to v dôsledku porušenia pracovnej povinnosti ňou. Zavinenie páchateľa je navyše úmyselné a preto
musí mať pri prípadnom rozdelení zodpovednosti za škodu výrazne vyšší podiel na vzniknutej škode ako
subjekty, ktorých zavinenie spočíva v nedbanlivosti. S čiastočnou zodpovednosťou žalobcu za škodu,

ako ju súd vyargumentoval v bodoch č. 22 a 23 odôvodnenia súhlasí, avšak táto zodpovednosť žalobcu
má nastúpiť popri zodpovednosti páchateľa a nie pri zodpovednosti jej. Okresný súd ustálil správne aj tú
okolnosť, že žalobca nedostatočne zabezpečil svoju prevádzku, keď ju nevybavil alarmom a kamerovým
systémom a dvere do pobočky zozadu boli v nevyhovujúcom stave - čo potvrdila aj Q. F.. Práve v
dôsledku týchto pochybení žalobcu mohol podľa názoru odvolateľky vojsť páchateľ do prevádzky, dlho

hľadať kľúč od trezoru a napokon ho aj nájsť. Keby sa spustil alarm a aspoň chvíľu by bola kamera
páchateľa snímala, nebol by mal dostatok času na hľadanie kľúča, identifikácia páchateľa by bola bývala
pravdepodobnejšia a v prípade identifikácie páchateľa by si mohol žalobca celú škodu uplatňovať voči
nemu. Ona neuľahčila nijakým spôsobom konanie páchateľa, bol to práve naopak žalobca kto svojím
nedbanlivostným prístupom k ochrane svojho vlastného majetku umožnil páchateľovi spôsobenie škody,

preto mal okresný súd žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

18. V súhrne všetkých dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I.
rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne aj v tejto časti a jej prizná nárok voči žalobcovi na
náhradu trov konania ( vrátane odvolacieho ) v rozsahu 100%.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť.
Vzhľadom na obsah výpovede svedkov : Q. F., Q. B., aj výpoveď žalobkyne pripúšťa, že po výmene
pracovných zmien mohli zamestnanci ponechať kľúče od trezoru na pobočke, vždy ale konali s
vedomím, že týmto porušujú svoje povinnosti a v prípade vzniku škody na hodnotách, ktoré im ako

zamestnankyniam on/žalobca zveril, bude z nich niesť zodpovednosť tá, ktorá nechala fyzicky kľúče na
pobočke.20. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/44/2007, 5Cdo/123/2009 je zrejmé podľa žalobcu,
že aj v prípade keď vznikne zamestnávateľovi škoda pričinením tretej osoby, páchateľa trestného činu,
je možné, aby sa zamestnanec zbavil svojej zodpovednosti. K uvedenému sa však vyžaduje posúdenie

otázky, či zamestnanec porušením svojich povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a iných interných
predpisov zamestnávateľa konanie tretej osoby neumožnil, resp. neuľahčil. Žalovaná v súdenej veci
porušila svoju povinnosť a to najmä, nie však výlučne, vyplývajúcu z článku II. ods. 6 a ods. 7 internej
Smernice č. SOP 02/2015, teda povinnosť disponovať s kľúčami od trezoru spôsobom ako to vyplýva
z predmetnej smernice, ale porušila aj povinnosť vyplývajúcu z internej smernice č. SOP 07/2014,

vykonať odvod hotovosti, čím mohla ovplyvniť rozsah vzniknutej škody. Ide aj o základnú povinnosť
zamestnancov v zmysle § 178 ods. 1 Zákonníka práce a splnenie prevenčnej povinnosti, podstata ktorej
spočíva v konaní zamestnanca, ktorý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku
alebo k jeho zničeniu. Ponechanie kľúčov od trezoru na pobočke v rozpore so Smernicami je zároveň
porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti zamestnanca. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že by
upozornila zamestnávateľa na porušovanie ustanovenia upravujúceho spôsob odovzdávania kľúčov od

trezoru, uvedeným nekonaním žalovaná porušila aj § 178 ods. 2 Zákonníka práce. Pri výkone práce
žalovaná porušila podľa žalobcu minimálne 4 povinnosti, preto neobstojí ani jej tvrdenie, že ukrytie
kľúča od trezoru nemožno považovať za porušenie povinnosti ňou. On jednoznačne preukázal, že
zabezpečenie prevádzky bolo adekvátne tomu čo sa nachádzalo na danej pobočke, bolo adekvátne
aj výške finančnej hotovosti, ktorá mala byť uložená v zamurovanom trezore. V súdenej veci považuje

za podstatné práve ponechanie kľúčov od trezoru na pobočke žalovanou, ak by totiž splnila svoju
povinnosť a kľúče od trezoru odovzdala svojej kolegyni Q. F., darmo by došlo k prekonaniu prekážky
páchateľom a vniknutiu do pobočky a darmo by vyhľadával kľúče od trezoru ak by tie neboli ponechané
na pobočke, poslednú, zároveň najťažšie prekonateľnú prekážku by páchateľ neprekonal tak ľahko ako
tomu bolo v súdenom prípade. V predmetnej pobočke totiž išlo o zamurovaný trezor vážiaci niekoľko

desiatok kilogramov a je vysoko pravdepodobné, že by páchateľ túto prekážku neprekonal vôbec a k
odcudzeniu finančnej hotovosti v žalovanej výške by vôbec nedošlo, teda žiadna škoda by mu nevznikla.

21. Podľa žalobcu sa žalovanej nepodarilo v spore preukázať akúkoľvek toleranciu zamestnávateľa
voči porušovaniu povinnosti jeho zamestnancami v súvislosti s odovzdávaním a nakladaním s kľúčmi

od trezoru, ktorý bol bez akýchkoľvek pochýb hlavným predmetom útoku neznámeho páchateľa. Jemu/
žalobcovi vznikla škoda práve v priamej príčinnej súvislosti a konaním žalovanej. Ku argumentácii
žalovanej, že práve v dôsledku pochybení zamestnávateľa mohol páchateľ vojsť do prevádzky, dlho
hľadať kľúč od trezoru a napokon ho nájsť - žalobca zvýraznil , že najzávažnejšou skutočnosťou nie
je prekonanie vonkajších prekážok v prevádzke, ale bezproblémové prekonanie najťažšej prekážky -

otvorenie zamurovaného trezoru kľúčmi ponechanými voľne na pobočke. Preto nie je možné mu pričítať
skutočnosť, že žalovaná si riadne neplnila povinnosti a ponechala kľúče od trezoru na pobočke. K
nájdeniu týchto kľúčov došlo práve v dôsledku (ne)konania žalovanej. Ak by nebola nechala kľúče od
trezoru na pobočke, páchateľ by nemal čo nájsť a aj napriek nefunkčnosti zabezpečovacieho systému na
prevádzke, by sa mohol v priestoroch prevádzky zdržiavať akokoľvek dlho, poslednú prekážku v podobe

trezoru by so 100% istotou nebol prekonal. Vo väčšine prípadov vlámania sú páchatelia zamaskovaní
práve z dôvodu, aby nebolo možné ich identifikovať a ich trestnú činnosť objasniť, teda ani v prípade
funkčnosti zabezpečovacieho systému nemožno v žiadnom prípade hovoriť o 100% úspešnosti pri
objasňovaní trestnej činnosti a odhalení páchateľa.

22. S poukazom na súhrn uvádzaných skutočností žalobca má za to, že okresný súd mieru
zodpovednosti žalovanej a mieru zodpovednosti jeho/ žalobcu v pomere 1/3 - 2/3 ustálil správne a
obdobne správne zaviazal žalovanú ku náhrade škody vo výške 1.122,56 eur.

23. Žalovaná v písomnom vyjadrení k predchádzajúcej písomnej reakcii žalobcu zotrvala na dôvodoch

svojho odvolania a na návrhoch v ňom obsiahnutých. Prioritne zdôraznila, že žalobcom tolerovaný
spôsob odovzdania kľúčov od trezoru a dodržiavanie tohto spôsobu ňou nemožno považovať za
porušenie jej povinnosti vyplývajúcich z pracovného pomeru. Že išlo o bežný spôsob odovzdávania
kľúčov preukazuje aj interná správa z 5.12.2017, v ktorej sa v bode pod písmenom f/ uvádza „kľúč
od trezoru nikdy neponechať vložený v zámku v trezore, ale uložiť ho iba na vám známom mieste na

pobočke tak, aby nebol voľne prístupný a viditeľný. Z toho vyplýva aj pokyn zamestnávateľa, aby kľúče
od trezoru ukrývali na pobočke, pričom požaduje sa iba to, aby nebol kľúč voľne prístupný a viditeľný. Za
prípadnú nejasnosť interného pokynu žalobcu ona nemôže niesť zodpovednosť, práve naopak takýto
pokyn ju iba utvrdil v tom, že žalobca daný spôsob odovzdávania kľúčov toleruje a dodržiavaním týchtopokynov neporušila nijakú svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovného pomeru. Žalobca považuje za
podstatné v celej veci práve ponechanie kľúčov na pobočke. Nie je jej ale zrejmé, ako mala tieto kľúče
kolegyni F. odovzdať, keď tá si večer po ne neprišla a ona nebola povinná jej ich na druhý deň doniesť.

Žalobca nemôže od svojich zamestnancov požadovať, aby nosili kľúče do práce počas pracovného
voľna, keďže tým by porušoval ustanovenie Zákonníka práce o nepretržitom odpočinku. Ohľadom
odovzdávania kľúčov od trezora vo svojich interných predpisoch žalobca vytvoril nefunkčný systém,
ktorého dodržiavanie by si vyžadovalo porušovanie Zákonníka práce. Nepripúšťa, že by zavinila vznik
schodku, zotrváva na svojich argumentáciách v odvolaní uvedených.

24. Ďalšie písomné reakcie strany sporu už nepredložili.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po
zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému je
odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil. Nedotýkal sa odvolaním nenapadnutého
výroku II.

26. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovanej za dôvodné.

27. Skutkové zistenia okresného súdu vychádzajú z rozsiahleho dokazovania, z nich aj odvolací
súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal. Hodnotí tiež za nesporne preukázanú existenciu
pracovného pomeru žalovanej so žalobcom v rozhodnej dobe, aj zo dňa 6.12. na 7.12. 2017 keď
došlo k udalosti, z ktorej žalobca si podanou žalobou vyvodil nárok na náhradu škody voči žalovanej.

Bez akýchkoľvek pochýb žalovaná v rozhodný deň v predmetnej prevádzke pracovala, pracovnú zmenu
ukončila o 18.00 hod. Ani jedna strana sporu nenamietala uzatvorenie individuálnej dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorou sa žalovaná zaviazala ku zodpovednosti voči žalobcovi/zamestnávateľovi za
zverené hodnoty, ktoré je povinná vyúčtovať.

28. Násilné vniknutie do prevádzky pobočky žalobcu z noci zo 6.12. na 7.12.2017 dokazovanie
jednoznačne preukázalo, ďalej aj odcudzenie finančnej hotovosti neznámym páchateľom vo výške
žalovanej sumy zo zabudovaného trezoru z pobočky.

29. Krajský súd pri právnom posúdení veci vychádzal z totožných ustanovení Zákonníka práce ako

okresný súd, avšak vychádzajúc z výsledkov dokazovania ich vyložil v prospech žalovanej.

30. Žalobca/zamestnávateľ za prvotnú/primárnu príčinu považuje ponechanie si kľúčov od
trezoru žalovanou na pobočke, v súvislosti s porušením pracovnej povinnosti žalovanou túto
skutočnosť označuje za rozhodnú a podstatnú pri odcudzení finančnej hotovosti zo zabudovaného

trezoru argumentujúc konkrétnymi ustanoveniami interných pracovno-právnych smerníc upravujúcich
postup/ spôsob odovzdávania kľúčov po ukončení zmeny v prevádzke. Podľa obsahu žalobcom
uvádzaných ustanovení interného predpisu zamestnávateľ svojej zamestnankyni/zamestnancom
neukladá povinnosť odovzdávania kľúčov od trezoru „ z rúk do rúk “ teda neukladá zamestnancovi
ukončujúcemu pracovnú zmenu povinnosť odovzdávať fyzicky do rúk kľúče od trezoru zamestnancovi,

ktorý nastupuje pracovnú zmenu následný deň. Práve naopak, predmetné ustanovenie zakotvilo
síce zodpovednosť zamestnanca za kľúče, ktoré obdŕžal, avšak vzhľadom na zaužívaný spôsob
odovzdávania kľúčov po ukončení zmeny správanie sa žalovanej, keď kľúče od trezoru nechala
na mieste neviditeľnom, prípadne na mieste nie viditeľnom, treba hodnotiť ako zaužívaný spôsob
ponechávania kľúčov na pobočke po ukončení pracovnej zmeny ako bolo aj preukázané tolerovaný

samotným zamestnávateľom. Tento zaužívaný spôsob ponechávania kľúčov od pobočky a od trezoru
na pobočke medzi zamestnancom, ktorý ukončil pracovnú zmenu a striedajúcim zamestnancom
nastupujúcim na ďalšiu zmenu, tolerovaný zamestnávateľom potvrdili aj vo veci vypočutí svedkovia,
napokon aj bezprostredne nadriadená žalovanej a aj bývalý zamestnanec žalobcu vypočutý ako
svedok, pôsobiaci na pracovisku žalobcu. Spôsob odovzdávania kľúčov na prevádzke bol štandardne

praktizovaný zamestnancami, bežne zaužívaný, v rozhodný deň sa nejednalo o ojedinelý/ výnimočný
prípad odovzdávania kľúčov a nejednalo sa ani o vybočenie z uložených pokynov zamestnávateľa,
práve naopak sa jednalo o také pokyny podľa ktorých samotná žalovaná po ukončení zmeny sa
aj správala a správali sa tak aj ostatní ( na prevádzke pracujúci ) zamestnanci. Dokazovanie totižnepreukázalo, že by žalovaná kľúče od trezoru nechala napríklad v trezore, prípadne že by kľúče boli
ponechané na viditeľnom mieste, teda že by páchateľ mal uľahčený prístup ku kľúčom, práve naopak
bolo nepopretou skutočnosťou, že všetky veci boli rozhádzané na danej prevádzke, čo svedčí o tom, že

páchateľ strávil dosť času tým, že kľúč od trezoru, kde sa nachádzala finančná hotovosť hľadal.

31. Vzhľadom na obsahové znenie článku II ods.6 a ods.7 internej Smernice č. SOP 02/2015 na
ktoré žalobca odkázal, žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu sa správala presne tak ako sa
v predmetnej vnútornej smernici zamestnávateľa uvádza. Po ukončení zmeny kľúče odovzdala tým

spôsobom ako to jednak bolo zaužívané a jednak, vymedzenie v jednotlivých článkoch o odovzdaní
kľúčov prakticky si vysvetlila žalovaná spôsobom akým konala a akým spôsobom konali aj ostatní
zamestnanci. Žalobca si bol vedomý toho, že na predmetnej prevádzke sa necháva finančná hotovosť v
zabudovanom trezore. Neurobil ale nič pre to, aby pokyny nejasného charakteru v otázke odovzdávania
kľúčov napravil, prípadne vymedzil presne tak, aby nebol možný nejasný výklad. Nemožno súhlasiť
so žalobcom/zamestnávateľom, že v predmetnom vnútro pracovnom predpise vymedzil presne pokyny

pre zamestnancov z hľadiska ich povinnosti pri odovzdávaní kľúčov. Na jednej strane zamestnávateľ
požadoval od svojich zamestnancov zodpovednosť za zverené hodnoty, avšak túto zodpovednosť
viazal iba ku zodpovednosti za prevzaté kľúče. Spôsob odovzdávania kľúčov po ukončení zmien
vo svojich pracovnoprávnych ustanoveniach interného charakteru neupravil takým spôsobom, aby
jasným pokynom zabránil takému prípadu k akému došlo v súdenej veci. Napokon odvolací súd

považuje za významnú aj skutočnosť ochrany, zabezpečenia prevádzky zamestnávateľa pred násilným
vniknutím. Prevádzka nebola chránená dostatočne ochrannými mechanizmami, ako by sa to na takýto
charakter prevádzky požadovalo. Chýbalo signalizačné zariadenie, kamerový systém, prevádzka, kde
sa pracovalo s finančnou hotovosťou, kde sa vyberala finančná hotovosť, nebola náležite zabezpečená,
resp. žalobca nepreukázal, že by svoj majetok zabezpečil takým spôsobom proti krádeži a vlámaniu,

aký spôsob by sa od neho aj očakával v záujme ochrany svojho majetku a predchádzania škode.
Žalobca poukazuje aj na porušenie prevenčnej povinnosti zamestnancom, avšak prevenčnú povinnosť
urobiť všetky bezpečnostné opatrenia v záujme ochrany svojho majetku, nadväzne vytvoriť pracovné
podmienky svojim zamestnancom, aby mohli jeho majetok chrániť, - práve žalobca dôsledne nesplnil.
Zodpovednosť zamestnávateľa za uvádzané nedôslednosti nie je možné prenášať na zamestnanca.

Žalovaná preukázala v súdenej veci, že na jej strane existujú tak silné liberačné dôvody na základe
ktorých odvolací súd dospel k záveru, že podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zbavila zodpovednosti
za schodok v celom rozsahu.

32. Súhrn konštatovaných súvislostí viedol odvolací súd k tomu, že rozsudok okresného súdu v

odvolanímnapadnutomvýrokupodľa§388CSPzmenil,vrámcinejžalobužalobcuvtejtočastizamietol.

33. Odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku sa krajský súd nedotýkal.

34. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 CSP o

trovách celého konania (prvoinštančné a odvolacie), vychádzal z princípu úspechu/neúspechu strán v
spore a podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej plne úspešnej priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%
voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný vôbec nebol. Dodáva zároveň, že o výške trov konania rozhodne
okresný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.