Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, June 22, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720201448
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720201448.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové

družstvo Zvolen, IČO: 00 222 054 so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, právne zast.: TOMÁŠ
KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, proti žalovanej:
Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX N., občan SR, o zaplatenie sumy 539,49 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 414,52 €, zmluvnú pokutu ku dňu 29. 02. 2020 vo
výške41,02€,poštovnénákladyvovýške1,90€aúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy414,52
€ od 01. 03. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,60 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde elektronicky dňa 30. 03. 2020 žalobu, ktorou sa domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 414,52 €, zmluvnú pokutu vyčíslenú k 29. 02. 2020 vo výške
123,07 €, poštovné 1,90 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 414,52 € od 01. 03. 2020

až do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaná je
vlastníčkou bytu č. X na ulici S. Č.. XXXX/X vo N.. V súlade s článkom 4 ods. 2 Zmluvy o výkone správy
zo dňa 15. 01. 2008 je žalovaná povinná mesačne uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby
a opráv na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok za výkon správy. Žalovaná túto
povinnosť zanedbala a ku dňu 29. 02. 2020 dlhuje čiastku 539,49 €. Táto pozostáva z neuhradených
preddavkov a poplatku za výkon správy vo výške 414,52 €, zmluvnej pokuty 1,5 prom. denne vo výške
123,07 € ku dňu 29. 02. 2020 v súlade s článkom 4 ods. 4 Zmluvy o výkone správy a poštovného 1,90 €.

2. Žalobca bol vyzvaný súdom, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok, nakoľko
súd predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský spor a súd preskúmava dojednanie o zmluvnej pokute
z hľadiska primeranosti zmluvnej sankcie. Žalobca elektronickým podaním doručené súdu 28. 04. 2020
uviedol, že zotrváva na svojom opakovane prezentovanom stanovisku, že sa v danom prípade nejedná
o formulárovú a jednostranne výhodnú zmluvu, pričom poukázal na závery uznesenia KS BB sp. zn.
14Co/97/2019 z 16.07.2019. K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta nie

je čistým ziskom správcu, pretože žalobca ako správca z vlastných prostriedkov financuje celý proces
vymáhania nedoplatkov od predsúdnej fázy až po finálne úplné vymoženie dlhu. Správca je zo zákona
povinný vymáhať dlhy od vlastníkov neplatičov a z výnosu zo zmluvnej pokuty správca financuje
náklady na vymáhanie takýchto dlhov. Vlastníci sú zaťažení tým, že neplatiča v bytovom dome dotujú zvlastnýchprostriedkov,nežabyniesliajbremenoúhradynákladovspojenýchsvymáhanímdlhov.Všetky
tieto náklady v zmysle dohody s vlastníkmi financuje správca a tak neodčerpáva žiadne prostriedky
z FPÚaO bytového domu. K samotnej výške zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že na tunajšom súde

viacerí sudcovia prejednávajúci obdobnú žalobu žalobcu usmerňovali žalobcu, aby petit upravil tak,
že bude uplatňovať len kapitalizovanú zmluvnú pokutu. V takom prípade zmluvná pokuta vo výške
1,5 ‰ denne nebola považovaná za neprimerane vysokú. V zmysle uvedeného žalobca postupuje
a žaloby podáva v takomto upravenom znení a preto nesúhlasí, aby sa prípadne výška zmluvnej
pokuty moderovala na výšku 0,5 ‰ denne bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na

rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/149/2015 zo dňa 31. 03. 2016, kde súd konštatoval, že
zmluvnú pokutu v totožnej výške nepovažoval za neprimeranú a nevyužil moderačné právo. Žalobca má
zato, že dojednaná zmluvná pokuta je primeraná, je v súlade s dobrými mravmi a v žiadnom prípade sa
nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda nemožno hovoriť o jej neplatnosti. Zmluvná pokuta
má sankčný charakter a nárok na jej zaplatenie vzniká, ak si povinný subjekt riadne a včas neplní svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Posúdenie zmluvnej pokuty z hľadiska primeranosti

bolo riešené aj v uznesení Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/14/2018 zo dňa 11. 07. 2018.
Preto žalobca zotrval na podanej žalobe v uplatnenom rozsahu aj pokiaľ sa jedná o nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 1,5 ‰ denne.

3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 18. 05. 2020 spolu s uznesením súdu zo dňa

04. 05. 2020, v ktorom bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s.
p., pretože v danej sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- €.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. 06. 2020, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s.
p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.

5. Žalobca a vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici X. XXXX/X Q. N. uzavreli

Zmluvu o výkone správy č. 154 dňa 15. 01. 2008 v znení dodatkov. Podľa prílohy k zmluve vlastník
bytu č. 5 žalovaná zmluvu podpísala dňa 04. 02. 2014. Podľa článku 4, bod 2 na zabezpečenie
prevádzky, údržby a opráv domu sú vlastníci bytov povinní platiť a/ preddavky do FPÚaO a na služby a
plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne vopred na účet domu v banke, najneskôr do posledného
kalendárneho dňa bežného mesiaca, b/ správcovi poplatok za výkon správy vo výške stanovenej

orgánom správcu najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca. Podľa článku 4, bod 3 v prípade
omeškania s platbami podľa ods. 2 tohto článku sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu
vo výške 1,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa, keď dlh vznikol až do jeho
zaplatenia, v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu.
Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

6. Podľa analýzy platieb od 01. 11. 2018 do 29. 02. 2020 za obdobie od 01. 11. 2018 do 31.05.2019
mala žalovaná stanovený mesačný predpis platieb po 64,06 €, následne do 30. 11. 2019 po 61,30 €,
následne do 29. 02. 2020 po 62,30 €. Žalovaná vykonávala nepravidelné platby. Bol evidovaný zostatok
k 31.12.2018 v debete mínus 10,76 €, ku dňu 31.12.2019 bol evidovaný nedoplatok mínus 359,92 €, ku

dňu 29. 02. 2020 nedoplatok mínus 414,52 €. Podľa prehľadu účtovaného penále od 2/2019 k 29. 02.
2020 bolo vyúčtované penále 123,07 €, poštovné k 31.12.2019 v sume 1,90 €. Celkový dlh činil 539,49 €.

7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na správu domu
sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"),

ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

8.1. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej

zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jejzmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje
osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri

zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

8.2. Podľa § 8b ods.1 , veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať

pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

8.3. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8.4. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

8.5. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 04. 2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.6. Na základe citovaného zákonného ustanovenia súd konštatuje, že spor, ktorý je predmetom
tohto konania vznikol medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (správa a údržba bytového

a nebytového fondu) a žalovanou ako spotrebiteľkou jeho služby, t. j., že ide vzťah zo zmluvy
spotrebiteľskej. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli
citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a žalovaný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

8.7. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

8.8. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti bola vo výške 0,00 %.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami
bol založený záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľský na podklade Zmluvy o výkone správy v súladeso zákonom č. 182/1993 Z. z. V zmluve sa žalovaná. ako vlastníčka bytu zaviazala v stanovených
lehotách uhrádzať platby do FPÚaO, ako aj preddavky na služby a plnenia poskytované s užívaním
bytu, ďalej poplatok žalobcovi za výkon správy. Podľa žalobcom predloženého prehľadu je zrejmé, že

žalovaná neuhrádzala pravidelne mesačne povinné platby, na základe čoho je evidovaný nedoplatok na
preddavkoch a poplatkoch ku dňu 29. 02. 2020 mínus 414,52 €. V súlade so zmluvným dojednaním v
prípade omeškania s platbami správca účtoval zmluvnú pokutu, ktorú vyčíslil k 29. 02. 2020 na 123,07 €.
Vsúladesozákonomč.182/1993Z.z.jesprávcaoprávnenývymáhaťnedoplatkyvsúvislostisosprávou
domu v konaní pred súdom. Žalobca tak oprávnene uplatnil nárok na nedoplatok na preddavkových

platbách vyčíslených vo výške 414,52 €, náklady na poštovné za upomienky vo výške 1,90 €.

11. Súd podrobil zmluvu kontrole ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa a s poukazom na
§ 545a Občianskeho zákonníka súd preskúmaval dojednanú zmluvnú pokutu z hľadiska jej výšky.
Súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti inštitútom zmluvnej pokuty a to aj v
spotrebiteľských vzťahoch. Jedná sa o štandardný zabezpečovací záväzok. V tomto prípade však súd

po preskúmaní dojednaného ustanovenia o zmluvnej pokute dospel k záveru, že dojednanú zmluvnú
pokutu vo výške 1,5 ‰ z dlžnej sumy denne možno považovať za neprimeranú zmluvnú pokutu v
tomto konkrétnom prípade. Je pravdou tak, ako uviedol žalobca, že aj tunajším súdom bola žalobcovi v
niektorých rozhodnutiach priznaná takáto zmluvná pokuta. Treba však poukázať aj na to, že doposiaľ
nebol celkom jednotne prijatý názor o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o výkone správy (o čom

svedčí zapisovanie obdobných žalôb žalobcu do registra C a nie do registra Csp - spotrebiteľské spory).
Toho času je vcelku jednotne ustálené, že predmetný zmluvný záväzok predstavuje spotrebiteľskú
zmluvu. Z tohto pohľadu súd žalovanej ako spotrebiteľovi poskytuje zvýšenú ochranu v súlade s novými
procesnými pravidlami účinnými od 01. 07. 2016 - Civilný sporový poriadok podľa § 290 a nasledujúce
C. s. p. Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, v zmysle ktorého

mu takýto nárok priznaný bol. S poukazom na princíp právnej istoty platný v právnom poriadku SR,
súd poukazuje žalobcovi na iné rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/379/2016,
ktoré sa podstatne rozsiahlym spôsobom zaoberalo hodnotením zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ denne,
dojednanej v Zmluve o výkone správy, a ktoré žalobcovi musí byť známe ako jednému z účastníkov
tohto sporu. Z uvedeného rozhodnutia súd uvádza:

11.1. Pri hodnotení primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie správne
prihliadal na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti; povinnosť vlastníka bytu platiť riadne a
včas preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu plní nezastupiteľnú úlohu pri
správe bytového domu; zabezpečenie tejto povinnosti zmluvnou pokutou je preto aj podľa názoru

odvolacieho súdu legitímne; uvedené však nezbavuje súd povinnosti v každom jednotlivom prípade
skúmať primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty; pri posudzovaní primeranosti predmetnej zmluvnej
pokuty súd prvej inštancie správne zohľadnil, že bola dojednaná v prospech žalobcu ako správcu a
predstavovala jeho príjem; podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť aj spotrebiteľský charakter
právneho vzťahu žalobcu a žalovaných založeného predmetnou zmluvou o výkone správy; zmluvu o

výkone správy nemožno (napriek jej špecifikám najmä z pohľadu uzavierania a možnosti ukončenia)
vzhľadom na charakter zmluvných strán vylúčiť z oblasti spadajúcej pod právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv, pretože sa uzaviera medzi dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom (spotrebiteľmi) na
strane druhej (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka), keď na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že zmluva o výkone správy je ako osobitný zmluvný typ upravená v zákone č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníneskoršíchpredpisov,pretožespotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka); spotrebiteľská
zmluva nepredstavuje osobitný zmluvný typ, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na charakter
právneho vzťahu (vyplýva to najmä zo skutočnosti, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú

systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti Občianskeho zákonníka, resp. z iného právneho predpisu); žalobca v
prejednávanom spore právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú
ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje; zo skutkových tvrdení strán v

spise ani nevyplýva, že by sporné dojednanie o zmluvnej pokute predstavovalo individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), t.j. žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu
sožalovanýmiakospotrebiteľmiosobitnenevyjednával;zmluvnápokutadojednanávovýške1,5promile
denne, t.j. 54,75 % ročne tak presahuje hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti a nezohľadňujespotrebiteľský charakter sporného právneho vzťahu v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov; z
obsahu spisu vyplýva, že dojednaná zmluvná pokuta zabezpečovala riadne platenie preddavkov, ktoré
v spornom období predstavovali priemerne sumu 160,- € mesačne (ich konkrétna mesačná výška sa

v jednotlivých obdobiach menila), t.j. 1.920,- € ročne, čo z hľadiska zmluvnej pokuty predstavuje sumu
1.051,20 € ročne, resp. 87,60 € mesačne, resp. 2,88 € denne; v takejto výše dojednaná zmluvná pokuta
nie je ani podľa odvolacieho súdu primeraná.

11.2. Súčasťou princípu právnej istoty vyplývajúceho z článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala
rovnaká odpoveď; preto ak všeobecný súd rozhodne v obdobných veciach odlišným alebo protichodným
spôsobom bez odôvodnenia odlišného stanoviska prijatého v takejto obdobnej veci, poruší základné
právo strany na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jej právo
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 19/2016 zo dňa 15.06.2016); z

doktríny pritom vyplýva, že súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov
rovnakého súdu; rozdielne rozhodovanie sudcov, resp. senátov, rovnakého súdu celkom mimoriadnym
spôsobom narušuje dôveru verejnosti v právo, preto procesný súd musí svoju vlastnú judikatúru pri
rozhodovaní zohľadniť bez ohľadu na to, či sa jej strany dovolávajú alebo nie (porovnaj nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2588/2016 zo dňa 24.11.2016); podľa zistenia odvolacieho súdu

na tunajšom súde prebiehali viaceré odvolacie konania, ktorých predmetom bola obdobná právna
otázka ako v prejednávanom spore a stranou sporu bol totožný žalobca ako v prejednávanom spore;
v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/2/2011 (na ktoré poukázal aj žalobca v podanom
odvolaní) dospel odvolací súd v rozsudku č. k. 17Co/2/2011-69 zo dňa 15.06.2011 k záveru, že zmluvná
pokuta v zmluve o výkone správy vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je neprimeraná; v

uvedenom spore však odvolací súd vychádzal zo záveru, že zmluva o výkone správy nepredstavuje
spotrebiteľskú zmluvu (aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008),
preto predmetné rozhodnutie nedopadá na prejednávaný spor; v odvolacom konaní vedenom pod
sp. zn. 15Co/23/2011 (na ktoré tiež poukázal žalobca v podanom odvolaní) dospel odvolací súd v
uznesení č. k. 15Co/23/2011-55 zo dňa 21.04.2011 k záveru, že zmluvná pokuta v zmluve o výkone

správy vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy nie je neprimeraná, pretože posudzovaná zmluva o
výkone správy bola individuálne dojednaná a preto sporná zmluvná pokuta neobsahovala neprijateľnú
podmienku, preto predmetné rozhodnutie nedopadá na prejednávaný spor; naproti tomu v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 13Co/241/2010 dospel odvolací súd v rozsudku č. k. 13Co/241/2010-50 zo
dňa 25.01.2011 k záveru, že zmluvná pokuta v zmluve o výkone správy vo výške 0,15 % denne (t.j. 54,75

% ročne) z dlžnej sumy je neprimeraná a túto moderoval na výšku 0,05 % denne (t.j. 18,10 % ročne),
pričom odvolací súd neuvažoval o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o výkone správy; v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/274/2010 odvolací súd uznesením č. k. 14Co/274/2010-59 zo dňa
23.11.2010 zrušil napadnutý výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy pre nedostatočne zistený skutkový stav a uložil súdu

v ďalšom konaní zaoberať sa súladu dojednania zmluvnej pokuty s ustanovením § 544 Občianskeho
zákonníka, keď prípadnému spotrebiteľskému charakteru zmluvy o výkone správy sa odvolací súd
nevenoval; v odvolacom konaní sp. zn. 15Co/598/2015 odvolací súd uznesením sp. zn. 15Co/598/2015
zo dňa 30.09.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre nepreskúmateľnosť (predmetom konania
bol aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy), keď uvedenému rozhodnutiu v

tom istom spore predchádzalo uznesenie č. k. 15Co/897/2013-41 zo dňa 28.01.2015, ktorým odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne z
dlžnej sumy z obdobných dôvodov ako v konaní vedenom pod sp. 15Co/23/2011; nakoniec v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/457/2016 odvolací súd v rozsudku č. k. 16Co/457/2016-144 zo dňa
20.04.2016 zaujal jednoznačný názor, že zmluva o výkone správy nie je spotrebiteľskou zmluvou a

zmluvná pokuta vo výške 0,15 % denne, t.j. 54,75 % ročne, z dlžnej sumy nie je neprimeraná, keď
s uvedeným záverom sa odvolací súd v prejednávanom spore nestotožňuje (bod 5.4 odôvodnenia),
pretože nezohľadňuje charakter zmluvných strán zmluvy o výkone správy a z hľadiska zmluvnej pokuty
ani skutočnosť, že je výnosom žalobcu ako správcu; názor, že zmluva o výkone správy predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/7/2012

zo dňa 23.10.2012, nebol spochybnený ani v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/556/2014 zo dňa 26.08.2015 ani v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 490/2015 zo dňa 20.08.2015; okrem toho k záveru, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou
zmluvou sa priklonil napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 5Co/140/2010 zo dňa30.04.2010 alebo Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 4Co/125/2009 zo dňa 30.10.2009, ktorý
prešiel aj testom ústavnosti (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
33/2010 zo dňa 28.01.2010).

11.3. Poukaz žalobcu na výšku poplatku z omeškania v spornom období vo výške 2,5 promile
z dlžnej sumy denne podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nie je dôvodný; v prejednávanom
spore je zrejmé, že žalovaní sú vlastníci bytu v bytovom dome, ktorého správu vykonával v spornom
období žalobca; podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za

plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania; podľa § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vráti vec po dobe
dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci; ak je nájomca s vrátením veci v
omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania; podľa § 723 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a poplatok z omeškania, ak
sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o

tom prenajímateľ inak nedozvedel; z uvedeného vyplýva, že nárok na poplatok z omeškania je viazaný
výlučne na nájomný vzťah, ktorý nie je predmetom prejednávaného sporu; uvedená výška poplatku
z omeškania je odôvodnená skutočnosťou, že nájomca užíva cudziu vec a preto zákon priznával
vlastníkovi vyššiu odplatu za omeškanie nájomcu s dojednanými platbami; v prejednávanom prípade
žalovaní ako vlastníci bytu v bytovom dome užívali v spornom období vlastnú vec (byt), preto nie je

možné prípadnú výšku poplatku z omeškania zohľadňovať pri omeškaní žalovaných ani z hľadiska
analógie; do úvahy pripadajúca výška poplatku z omeškania v prípade nájomného vzťahu preto nemá
na posúdenie primeranosti spornej zmluvnej pokuty žiadny vplyv.

12. Vychádzajúc z takéhoto právneho hodnotenia potom súd konštatuje, že takto dojednaná zmluvná

pokuta nespĺňa požiadavku primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k povinnosti, ktorú má
zabezpečovať. Predmetná zmluvná pokuta má zabezpečovať povinnosť vlastníka bytu a nebytového
priestoru v bytovom dome riadne a včas uhrádzať platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky
na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatky za výkon správy. V zmysle zmluvy je
zmluvná pokuta výlučne výnosom správcu a predstavuje tak jeho zisk. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že z

tohto výnosu financuje vymáhanie pohľadávok v zmysle zmluvy, nepoukázal na žiadne ustanovenie
zmluvy, v ktorom by financovanie povinnosti správcu bolo medzi stranami dojednané, preto na toto
tvrdenie súd neprihliadal ako na nepreukázané. Súd potom konštatuje, že je nenáležitá obrana žalobcu
v tom, že dojednaná zmluvná pokuta by mala plniť okrem iného aj preventívnu a uhradzovaciu funkciu.
Ostatnívlastnícibytovanebytovýchpriestorovztaktodojednanejzmluvnejpokutynemajúžiadnupriamu

finančnú výhodu a uplatnená zmluvná pokuta plní výlučne sankčnú funkciu. Z tohto pohľadu, pokiaľ
výška zmluvnej pokuty 1,5 ‰ denne zodpovedá 54,75 % ročne z dlžnej sumy, je zjavne neprimeraná
vo vzťahu k ňou zabezpečovanej povinnosti. Preto súd pristúpil v súlade s ustanovením § 545a
Občianskeho zákonníka k zníženiu zmluvnej pokuty a konštatuje, že za primeranú možno považovať
zmluvnú pokutu vo výške 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo činí 18,25 %

ročne. Takto určenú výšku zmluvnej pokuty súd považuje za primeranú sankciu za porušenie povinnosti
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti s platbami súvisiacimi so správou ich bytov a
nebytových priestorov. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi plnú sumu vyčíslenej zmluvnej pokuty
v sume 123,07 €, ale priznal zmluvnú pokutu zníženú na 1/3 vo výške 41,02 € (čo zodpovedá sadzbe
0,5 ‰ denne z dlžnej sumy). Súd dodáva, že takto postupoval v inom svojom rozhodnutí o obdobných

nárokoch žalobcu, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 11Co/318/2018 z 28. 03. 2019). Žalobcovi súd priznal aj príslušný nárok na úrok z omeškania,
ktorý je zákonnou sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu a bol uplatnený v súlade
s predpismi civilného práva.

13. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu vo veci.
Žalobca si v konaní uplatňoval celkovú sumu 539,49 €, súdom mu bola priznaná celková čiastka 457,44
€, t. j. jeho úspech vo veci je 84,8 %. Od jeho úspechu sa však odratúva neúspech, preto nárok na
náhradu trov konania činí 69,60 % (84,8 % - 15,2 %). Súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 69,60 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.