Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204553
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718204553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu:
Almo Group s. r. o., so sídlom Adama Trajana 4830/15, 921 01 Piešťany, IČO: 36 251 968, zastúpeného
JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, pracovisko
Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 179, proti žalovanému F. X., nar. XX. XX.X XXX,
trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, so sídlom 9.
mája 22, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 380,94 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cpr/6/2018-326 zo dňa 11. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1 105,70 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 105,70 € od 18. 09. 2018 do zaplatenia,
všetkodo3dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuavsúvisiacom výrokuotrováchkonania,
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

1105,70 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 105,70 € od 18. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 275,24 € s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 275,24 € od 26. 06. 2018 do zaplatenia a v časti 5 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 1 105,70 € od 26. 06. 2018 do 17. 09. 2018, okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60,04
% do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 380,94 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej
sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
medzi ním a žalovaným vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22. 01. 2016.
Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené
dňa 24. 10. 2018. Žalovaný na základe pracovnej zmluvy vykonával pre žalobcu druh práce dohodnutý

ako vodič nákladného motorového vozidla. Náplň práce žalovaného pozostávala podľa čl. III. bod
X.X. pracovnej zmluvy a prílohy č. 1 k pracovnej zmluve najmä z vnútroštátnej a medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Žalovaný mal na výkon práce pridelené nákladné motorové vozidlo EČV: P
a mobilný telefón s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Na základe pracovnej zmluvyzo dňa 22. 01. 2016 bol žalovaný povinný pri výkone práce vodiča motorového vozidla dodržiavať
všetky predpisy cestnej premávky, nakupovať pohonné hmoty a platiť mýtne poplatky, na čo mal k
dispozícii od žalobcu tankovacie palivové karty a platobnú kartu Eurowag MasterCard. Podľa tvrdenia

žalobcu v žalobe žalovaný mu počas trvania pracovného pomeru spôsobil škodu tým spôsobom, že
v období od augusta 2016 do apríla 2017 vyššie uvedeným nákladným motorovým vozidlom jazdil
po spoplatnenej komunikácii v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, konkrétne po
diaľničnom úseku „M 25“ bez zaplatenia mýtnych poplatkov, a to napriek tomu, že pred každým vjazdom
na takúto komunikáciu je dopravná tabuľa s označením povinnosti zaplatiť mýtny poplatok. Napriek

tejto skutočnosti žalovaný opakovane jazdil po uvedenom diaľničnom úseku bez zaplatenia mýtnych
poplatkov. Žalobcovi tak vznikla škoda na pokutách vystavených za nezaplatené mýtne poplatky
spolu vo výške 1 405,70 €. Na preukázanie žalobou uplatneného nároku predložil žalobca súdu prvej
inštancie prehľad pokút uložených pre motorové vozidlo EČV: P rozhodnutia o uložení pokút, upomienky
preukazujúce spáchanie priestupku v dôsledku nezaplatenia mýtnych poplatkov v uvedených dňoch a
predložil aj výpisy z bankového účtu za obdobie apríl 2016 až máj 2017, ktorý mal žalobca vedený v

ČSOB, a. s. preukazujúce zaplatenie mýtnych poplatkov a zaplatenie pokút.

1.2 V súvislosti so škodou vzniknutou na strane žalobcu v dôsledku prekročenia limitu za nehlasové
služby na pridelenom mobilnom telefóne vo výške 275,24 € s DPH okresný súd v odôvodnení
odvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,žepodľatvrdeniažalobcuvžalobe,žalovanýbolpripreberaní

predmetného mobilného telefónu poučený o pravidlách jeho používania s tým, že pridelený mobilný
telefón je žalovaný oprávnený používať výlučne na pracovné účely v rámci EÚ, pričom komunikácia
so žalobcom, resp. komunikácia žalobcu s prideleným dispečerom mimo územia SR je vedená cez
bezplatnú aplikáciu „Viber“. Žalobca v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody vo
výške 275,24 € (ako časti celkovo uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy) argumentoval

tým, že žalovaný počas výkonu práce mimo územia SR využil pridelený mobilný telefón nad rámec
plnenia svojich pracovných povinností, keď za zúčtovacie obdobie od 22. 07. 2017 do 21. 08. 2017 boli
žalobcovi pokiaľ ide o telefónne číslo používané žalovaným doúčtované od poskytovateľa mobilných
služieb O2 Slovakia, s. r. o., Bratislava, nehlasové služby za využitie dát v roamingu v rozsahu 3 666
Mb a služby mobilnej zábavy spolu v sume 229,37 € bez DPH, čo je 275,24 € s DPH.

1.3 Spolu tak bola žalobcovi podľa jeho tvrdenia v žalobe konaním žalovaného spôsobená škoda v
celkovej výške 1 680,94 €, z ktorej žalovaný na základe zrážok zo mzdy do podania žaloby uhradil
žalobcovi sumu 300 €, preto si žalobca podanou žalobou titulom náhrady škody uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 1 380,94 €.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, svedka U. P. (ktorý v období od 01. 01. 2017 do 31. 5. 2019 pracoval u žalobcu
ako dispečer) a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil, že pracovný pomer
žalovaného u žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22. 01. 2016 od 25. 01. 2016.

Podľa čl. I. bod 1.1. pracovnej zmluvy žalovaný mal vykonávať počas trvania pracovného pomeru prácu
vodiča nákladného motorového vozidla. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Náplňou práce
žalovaného podľa článku III. bod 3.1. pracovnej zmluvy bola vnútroštátna a medzinárodná preprava
tovaru prideleným nákladným motorovým vozidlom. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že do spisu bola predložená aj Príloha č. 1 pracovnej

zmluvy zo dňa 22. 01. 2016, z ktorej vyplýva, že úlohou žalovaného ako vodiča vnútroštátnej a
medzinárodnej kamiónovej dopravy bolo zabezpečovať nakládku, vykládku a prepravu prideleného
tovaru a v prípade potreby výmenu paliet a iného materiálu, starostlivosť o vozidlo a tovar. Žalobca
predložil do spisu prehľad žalovanému uložených pokút v celkovej výške 1 405,70 €, uhradených
súm pokút aj s uvedením č. vyúčtovanej pokuty (č. l. 8 spisu). Z predloženej faktúry č. 1170518058,

vystavenej mobilným operátorom 02 Slovakia, s. r. o., Bratislava dňa 01. 09. 2017 vo vzťahu k
telefónnemu číslu pridelenému v súvislosti so služobným telefónom žalovanému, okresný súd zistil, že
za zúčtovacie obdobie od 22. 07. 2017 do 21. 08. 2017 bola žalobcovi vyfakturovaná suma 1 166,62
€. Z uvedenej faktúry vyplýva, že za nehlasové služby (SMS, MMS, dáta) bola žalobcovi mobilným
operátorom vyfakturovaná suma 392,41 €. Žalobca k žalobe pripojil aj čestné prehlásenie K. P. a H.

N. zo dňa 07. 03. 2018. Tieto zamestnankyne spoločnosti Almo Group, s. r. o., čestne prehlásili, že
pán F. X. (žalovaný) bol dňa 07. 03. 2018 osobne v kancelárii firmy Almo Group, s. r. o., Piešťany,
kde prebehla ústna komunikácia medzi ním a konateľom spoločnosti C.. R. U., pri ktorej sa dohodli
na zrážkach zo mzdy vo výške 100 € mesačne. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodneníodvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca predložil súdu aj článok z internetu zo dňa 21.
11. 2018 s názvom „Mýto vo Veľkej Británii“. Podľa tohto článku systém mýta vo Veľkej Británii využíva
časový poplatok (HGV Road User Levy) na všetkých verejných cestách vo Veľkej Británii, okrem diaľnice

a vybraných tunelov a mostov, kde platí osobitný režim platenia mýtnych poplatkov.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 179 ods. 1, §
181 ods. 1, § 186 ods. 1, § 191 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. a), § 81, § 178 ods. 1 a 2, § 220 ods.
1 a 2 zák. č. 301/2005 Z. z, Zákonníka práce, ďalej na ust. § 415 zák. č. 40/1964 Zb. a uviedol, že

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že na základe
vyúčtovaných pokút a upomienok od „Department for Transport“ a predložených výpisov z účtu zaplatil
pokuty v celkovej výške 1.405,70 Eur. Pokuty boli udelené v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a
Severného Írska za prejazd nákladného motorového vozidla EČV: PN 923CU, ktorého vodičom bol
žalovaný,cezšpeciálnespoplatňovanýúsekcesty„M25“,cezDartfordCrossingbezzaplateniamýtnych
poplatkov. Mýtne poplatky museli byť zaplatené do 24 hodín od prejazdu cez tento úsek. Žalovaný

tieto mýtne poplatky nezaplatil a nepožiadal o zaplatenie mýtnych poplatkov ani žalobcu, presnejšie
dispečera žalobcu, ktorý v prípade, že by ho bol žalovaný o to požiadal, bol by to do 10 minút uhradil.
V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že
žalovaný nepreukázal, že by žalobca mal povinnosť tieto mýtne poplatky platiť vopred, ako je to pri
mýtnych poplatkoch platených za používanie diaľničnej siete v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie

a Severného Írska, ktoré nie sú špeciálne spoplatňované ako prejazd cez úsek Dartford Crossing.
Žalovaný a ani nikto iný nemohol spravodlivo požadovať, aby kompetentný zamestnanec žalobcu
nonstop 24 hodín denne sledoval pohyb motorových vozidiel jazdiacich pre žalobcu a v prípade,
že by zistil prejazd, v tomto prípade cez Dartford Crossing, aby automaticky platil mýtny poplatok.
Žalovanému nič nebránilo oznámiť žalobcovi, resp. dispečerovi žalobcu, že bude prechádzať alebo

prechádza cez zvlášť spoplatňovaný úsek cesty, cez Dartford Crossing. Nebolo vôbec preukázané, že
by žalobca prikazoval žalovanému jazdiť cez tento prejazd, žalovaný mal možnosť využiť aj špeciálne
nespoplatňovaný úsek cesty. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že sám žalovaný tvrdil, že sa spoliehal na to (myslel si), že prejazd cez Dartford
Crossing je žalobcom zaplatený. Vyúčtovaním pokút vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.405,70 Eur, z

čoho 300 Eur bolo žalovanému zrazené zo mzdy, preto žalovaná suma predstavuje 1.105,70 Eur. Vo
vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný uznal svoj dlh, čoho dôkazom malo byť predložené čestné
prehlásenie zamestnankýň žalobcu, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
uviedol, že toto čestné prehlásenie nie je v žiadnom prípade uznaním dlhu žalovaného, lebo nemá
náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

1.6Vnadväznostinauvedenéokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,
že súčasťou žalovanej sumy je aj suma vo výške 275,24 Eur, ktorá suma predstavuje škodu,
ktorú mal žalobcovi spôsobiť žalovaný prekročením mesačného limitu dát pri používaní služobného
mobilného telefónu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku v uvedenej súvislosti

konštatoval, že žalobca preukázal, že mobilný operátor 02 Slovakia, s.r.o. Bratislava mu faktúrou č.
1170518058 zo dňa 1.9.2017 vyfakturoval sumu 1.166,62 Eur, z ktorej časť mala predstavovať aj
žalovaná suma 275,24 €. Keďže však žalobca nepreukázal zaplatenie vyfakturovanej sumy, (preukázal
len jej vyfakturovanie), okresný súd v tejto časti (v časti o zaplatenie sumy 275,24 €) žalobu
zamietol konštatujúc, že len vyfakturovaním uvedenej sumy, žalobcovi škoda nevznikla, preto zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 1.105,70 Eur a v prevyšujúcej časti , t. j. čo do zaplatenia sumy 275,24
€ okresný súd žalobu zamietol konštatujúc, že pokiaľ žalobca žalobou podanou voči žalovanému žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od podania žaloby,
t. j. od 26.6.2018, tak podaním žaloby sa žalovaný nedostal do omeškania. Do omeškania s plnením
svojho dlhu sa žalovaný dostal najskôr nasledujúci deň po doručení žaloby. Žaloba bola žalovanému

doručená 17.9.2018, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy
1.105,70 Eur od 18.9.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu
zamietol.

2.Protipredmetnému rozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanýdovýroku,ktorýmokresnýsúduložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 105,70 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 105,70
€ od 18. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
odvolanie. V odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v uvedenom rozsahu
odvolanie a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 zákona č. 160/2015Z. z., Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Ďalej uviedol, že
odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP a tiež podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V
nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že v intenciách uvedených odvolacích dôvodov by

chcel v prvom rade uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným na str. 11 ods.
41 odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého žalovaný nepreukázal povinnosť žalobcu platiť osobitné
mýtne poplatky za prejazd cez The Dartford crossing vopred a nestotožňuje sa ani s tým tvrdením
žalobcu, že nič nebránilo tomu, aby žalobcovi, resp. dispečerovi žalobcu oznámil prechod týmto
osobitne spoplatneným úsekom. Uviedol, že považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť zásadného

významu, ktorá s poukazom na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku zostala súdom prvej
inštancie nepovšimnutá. Touto skutočnosťou podľa žalovaného je to, že nebolo jeho snahou dokázať,
že žalobca má povinnosť tieto mýtne poplatky za prejazd cez The Dartford crossing platiť vopred tak,
ako platí ostatné mýtne poplatky pred vstupom do Veľkej Británie, poukazoval však na to, aká bola
zaužívaná prax medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k plateniu mýtnych poplatkov tej ktorej krajiny.
Zdôraznil, že z výpovede konateľa spoločnosti žalobcu, ako aj svedka U. P. nepochybne vyplynulo, že

túto povinnosť žalobca plnil nie len v prípade Veľkej Británie, ale aj v prípade ostatných krajín, a to formou
zabezpečeniamýtnychjednotiek.SvedokU.P.podľažalovanéhovosvojejvýpovedivýslovneuviedol,že
následne (po uhradení predmetných pokút za prejazd The Dartford Crossing), žalobca zabezpečil mýtnu
jednotku aj pre tento osobitne spoplatnený úsek, ktorú (mýtnu jednotku) finančne nabil istou sumou
pre prípad prejazdu vodičom týmto úsekom. „Cieľom jeho obhajoby preto nebolo preukázať povinnosť

predvídavosti žalobcu v tom, aby mýtne poplatky zaplatil vopred ale to, že žalobca nereflektoval zákonnú
úpravu vyberania mýtnych poplatkov na tomto osobitne spoplatnenom úseku a nenamontoval mýtnu
jednotku pre tento frekventovaný úsek prepravy do miesta určenia“. Je preto podľa žalovaného na
mieste otázka z akého dôvodu sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal mierou zavinenia žalobcu
na udelených pokutách a tým, aká bola medzi žalobcom a žalovaným v rámci ich pracovnoprávneho

vzťahu zaužívaná prax pre platenie mýtnych poplatkov. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že považuje
za potrebné reagovať aj na to, že súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že jednou zo
základných povinností vodičov nákladných motorových vozidiel je uhrádzať mýtne poplatky. Dal do
pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že takáto povinnosť mu nevyplýva z pracovnej zmluvy, ani
z Prílohy č. 1 ,,Popisu pracovných činností“ k pracovnej zmluve. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že

v zmysle Prílohy č. 2 ,,Popis zverených predmetov“ mu bola pridelená platobná karta, z uvedeného
popisu podľa žalovaného s určitosťou nevyplýva jeho povinnosť platiť mýtne poplatky za žalobcu. Z
ustálenej súdnej praxe podľa žalovaného vyplýva, že pri možnosti rôzneho výkladu právnych úkonov
účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov, je povinnosťou súdu použiť výklad v prospech slabšej zmluvnej
strany, teda v prospech zamestnanca. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok v odvolaní

na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoPr/2/2015.

2.1 Pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalovaný v
odvolaní uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ďalej uviedol, že v takýchto prípadoch ide v praxi v zásade o vady, ktoré sú porušením základného práva

účastníka súdneho konania (strany sporu) na spravodlivý proces, ktoré je v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky zaručené článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému Dohovoru pristúpila aj Slovenská republika a
stal sa súčasťou Ústavy SR. Zdôraznil, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosťou

súdu je riadne odôvodniť súdne rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka konania (strany sporu) na
riadne a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, kde sa súd musí riadne vysporiadať
so všetkými špecifickými námietkami účastníkov konania (strán sporu). Porušením uvedeného práva
účastníkov konania (strán sporu) na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkom
konania (stranám sporu) okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom, odníma aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Takouto
vadou trpí podľa žalovaného aj odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pretože je bez
takého odôvodnenia, ktoré by obsahovalo relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorého
by bolo možné vyvodiť záver akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a aké skutočnosti boli pre

rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní aj
na nepreskúmateľnosť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, „ktorá mu
do značnej miery neumožnila primerane reagovať na nedostatky rozsudku súdu prvej inštancie a v
dostatočnej miere argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery“.2.2 V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
33/2012, kde ústavný súd uvádza : „Ústavný súd pripomína, že porušením práva na spravodlivý proces

môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli
v konaní najavo, eventuálne alebo tým skôr - pokiaľ ich účastník konania namietal, no napriek tomu
ich všeobecný súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez
toho, že by dostatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť. Pokiaľ všeobecný
súd postupuje takto, dopúšťa sa okrem iného aj ľubovôle zakázanej v čl. 2 ods. 2 ústavy.“ Navrhol, aby

odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu zamieta.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol,
že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Má za to, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodných

skutočností dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam a záverom. V plnom rozsahu sa stotožnil
s právnym a skutkovým posúdením veci tak, ako ho v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvej inštancie.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d)
a písm. h) CSP, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru odvolaním
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancie namietanými vadami (nedostatkami) netrpí.Zdôraznil,žemá

za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, a teda preukázal, že žalovaný v rámci plnenia pracovných
úloh mal povinnosť oznámiť žalobcovi prechod osobitne spoplatneným úsekom cesty, resp. príslušné
mýtne poplatky zaplatiť prostredníctvom žalobcom pridelenej platobnej karty. Vo vzťahu k tvrdeniam
žalovaného žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovanému žiadnym spôsobom
neurčoval trasu a ani mu neudelil pokyn prechádzať cez osobitne spoplatnený úsek The Dartford

Crossing. Bolo len na žalovanom, či využije aj tento špeciálne spoplatňovaný úsek a v prípade, že si zvolí
prejazd týmto spoplatňovaným úsekom bolo jeho povinnosťou mýtny poplatok uhradiť, resp. požiadať
žalobcu o uhradenie mýtneho poplatku. Podľa názoru žalobcu táto povinnosť žalovaného vyplynula z
vykonaného dokazovania. Nie je možné podľa žalobcu tiež opomenúť, že žalovaný ako zamestnanec
žalobcu bol povinný pri výkone svojich pracovných povinností dbať na to, aby žalobcovi nevznikla

škoda. Uvedené plne korešponduje s tzv. notifikačnou povinnosťou, ktorá vyplýva z ustanovenia § 178
ods. 1, 2 Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že jednou zo základných povinností
vodičov nákladných motorových nie je uhrádzať mýtne poplatky, tak on (žalobca) dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu ustanovenie § 220 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré takúto argumentáciu žalovaného
nielen spochybňuje, ale priamo vylučuje.

3.1 V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný počas
konania na súde prvej inštancie sám potvrdil, že mal vedomosť o alternatívnom použití inej pozemnej
komunikácie - nespoplatnenej mýtnym poplatkom, vedúcej do toho istého cieľa cesty. Pri zachovaní
prevenčnej povinnosti teda žalovaný mohol a mal využiť ten úsek pozemnej komunikácie, ktorý

nepodliehal spoplatneniu, a keď už využil spoplatnený úsek pozemnej komunikácie pri zachovaní
notifikačnej povinnosti mohol a mal o tom bezodkladne informovať žalobcu. Povinnosť uhrádzať mýtne
poplatky za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácii je jednou zo základných povinností
vodičov nákladných motorových vozidiel, o ktorej bol žalovaný poučený a oboznámený bezpochyby ešte
pred uzatvorením pracovnej zmluvy so žalobcom. Vedomosť žalovaného o tejto povinnosti možno podľa

žalobcuodvodiťokreminéhoajztejskutočnosti,žemubolnaúčelzaplateniapoplatkov(pohonnéhmoty,
mýtne poplatky) pridelený osobitný pracovný prostriedok - platobná karta tak, ako to bolo preukázané
v konaní na súde prvej inštancie okrem iného aj výsluchom svedka U. P. (dispečera). Vo vzťahu k
argumentácii žalovaného, že svedok U. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca po uhradení
pokút za prejazd cez The Dartford crossing zabezpečil mýtnu jednotku aj pre tento osobitne spoplatnený

úsek, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto nesúvisí s predmetom konania,
resp. tieto skutočnosti nemajú bezprostredný vplyv na otázku zavinenia žalovaného na vzniknutej škode
žalobcu, ktorá vznikla žalobcovi konaním žalovaného pri plnení pracovných úloh.

3.2 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že rozsudok

súdu prvej inštancie má tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pričom poukazuje najmä na nepreskúmateľnosť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, tak s uvedeným tvrdením žalovaného sa nie je podľa žalobcu možné stotožniť, pretože
tak ako uvádza sám žalovaný v podanom odvolaní, nie je povinnosťou súdu, aby v odôvodnenírozhodnutia reagoval na každý argument strany sporu, ale aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil
na vyhodnotenie tých argumentov strán sporu, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné. V uvedenej
súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil že podľa jeho názoru ide len o všeobecné

tvrdenia žalovaného, ktoré nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené, pričom z podaného odvolania
žalovaného žiadnym spôsobom nevyplýva aké konkrétne vady by mal mať rozsudok súdu prvej
inštancie. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že má za to, že Okresný súd
Zvolen sa s predmetnou vecou skutkovo a právne dostatočne vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne a
náležite odôvodnil, pričom sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami a návrhmi strán

sporu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 105,70 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1 105,70 € od 18. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 105,70
€s5%úrokomzomeškaniaročnezosumy1105,70€od18.09.2018dozaplatenia,všetkodotrochdní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v
odvolaní, kde žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), pričom za takúto vadu žalovaný v odvolaní
označil nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie..

6. Podľa § 179 ods.1 zákona č.311/2001 Z. z., Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá

zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

7. Podľa § 181 ods.1 Zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho
zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo

bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu
primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak.

8. Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

9.Podľa§191ods.1Zákonníkapráce,zamestnávateľmôžepožadovaťodzamestnancanáhraduškody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 47 ods.1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

12. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.

13. Podľa § 178 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

14. Podľa § 178 ods.2 Zákonníka práce, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť

vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný
zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým
vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec
zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

15 Podľa § 220 ods.1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.

16. Podľa § 220 ods.2 Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo

po jej skončení.

17. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

19. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný v odvolaní namietal a) nedostatočné
odôvodnenie a nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a b) to, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti a nedostatočného
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že podľa
ustálenej judikatúry (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 225/2012), „kritériom pre posúdenie
(ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom“. V
uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že náležitosti odôvodnenia rozsudku sú ustanovené v § 220

CSP tak, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.“

21. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že
požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku, vymedzené v citovanom ustanovení § 220 CSP sú

v danom prípade splnené, keď z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán sporu, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a akými úvahami sa riadil, keď dospel k
záveru premietnutému do odvolaním napadnutého výroku I. rozsudku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel.
Naopak, z obsahu odvolania žalovaného (ktoré má v časti, súvisiacej s odvolacím dôvodom uplatneným

žalovaným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP všeobecný charakter) nevyplýva, ktorá konkrétna
obsahová náležitosť rozsudku, vymedzená v ust. § 220 CSP v danom prípade v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie absentuje tak, že jej absencia spôsobuje, že žalovaný
„nemohol primerane reagovať na nedostatky odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, vdostatočnej miere argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery“, v dôsledku čoho
došlo podľa žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces, zaručeného článkom 46 Ústavy SR a
článkom6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchosôb,pretoodvolacísúdvyhodnotiluvedenú

odvolaciu námietku žalovaného ako neopodstatnenú.

22. Rovnako za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry za nesprávne právne posúdenie možno

považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v
hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie konkrétne spočíva v tom, že súd použil (aplikoval) nesprávnu právnu normu alebo v tom, že
síce na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu ale nesprávne ju interpretoval. Žalovaný v
odvolaní neuviedol, ktorú právnu normu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
alebo ju nesprávne interpretoval. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne
právnenormy,(ktorévodôvodnenírozsudkuodcitoval),tietoprávnenormysprávneinterpretoval,pričom
je zrejmé, že sa v súvislosti s aplikáciou týchto právnych noriem nedopustil žiadneho pochybenia
zakladajúceho záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v odvolaním napadnutom výroku
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia upravujúceho
všeobecnú prevenčnú povinnosť aj ust. § 178 Zákonníka práce, z odseku 2, prvá veta ktorého vyplýva,
že „ak hrozí škoda, zamestnanec je na ňu povinný upozorniť zamestnávateľa“ a túto právnu normu
aj správne interpretoval, keď poukázal na to, že žalobca potom čo sa na základe vlastnej úvahy
rozhodol o prejazde cez The Dartford Crossing, ktorý je osobitne spoplatnený, teda nevzťahuje sa naň

časový poplatok „HGV Road User Levy“, mal bezodkladne kontaktovať dispečera žalobcu a požiadať
ho, aby tento osobitný mýtny poplatok za prejazd cez The Dartfort Crossing uhradil alebo ho uhradiť
prostredníctvom platobnej karty, ktorú mal od zamestnávateľa k dispozícii. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť,žesúdprvejinštancievodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,že„žalovaný
nepreukázal že by žalobca, mal povinnosť tieto mýtne poplatky platiť vopred, ako je to pri mýtnych

poplatkoch platených za používanie diaľničnej siete v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného
Írska,ktoréniesúšpeciálnespoplatňovanétakakoprejazdcezTheDartfortCrossing“, čohosažalovaný
v odvolaní chytil, keď uviedol, že „jeho snahou nebolo túto skutočnosť preukázať, ale poukázať na to
aká bola zaužívaná prax medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k plateniu mýtnych poplatkov“, pretože
pokiaľ žalovaný tvrdil, že jeho povinnosťou nebolo platiť tieto osobitné mýtne poplatky a ani kontaktovať

dispečera, keď sa rozhodol prejsť cez The Dartfort Crossing, tak bolo na ňom, aby tieto skutočnosti (tieto
svoje tvrdenia) preukázal, čo znamená, že v uvedenom rozsahu prešlo dôkazné bremeno zo žalobcu
na žalovaného. To, že mal žalovaný vo vyššie uvedenej situácii (prejazd cez The Dartfort Crossing)
kontaktovať dispečera žalobcu alebo zaplatiť tento osobitný mýtny poplatok prostredníctvom pridelenej
platobnej karty vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka Michala Popelářa, ktorý vo svojej svedeckej

výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal k dispozícii platobnú kartu aj firemnú
hotovosť, teda tak ako si vedel sám zaplatiť parkovisko a natankovať, mohol zaplatiť aj tento osobitný
mýtny poplatok, tak ako si to platili „ostatní chlapi“ (zamestnanci žalobcu) a tiež uviedol, že „keď vodič
vchádzal do Anglicka a bolo treba niečo zaplatiť, tak mu zavolal alebo si to zaplatil sám“ (č. l. 258-259
spisu). Z uvedeného je zrejmé, že ani argumentácia žalovaného, že zo svedeckej výpovede svedka U.

P. vyplynulo, že bol to žalobca, kto mal v čase, keď boli žalovanému v súvislosti s neuhradením mýtnych
poplatkov za prejazd cez The Dartfort Crossing uložené pokuty (v čase od augusta 2016 do apríla
2017) neobstojí, (pričom navyše ide o otázku skutkovú, nie právnu), preto pokiaľ žalovaný vo vzťahu
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu
neuviedol v odvolaní iné relevantné argumenty, nemožno dospieť k záveru, že odvolanie žalovaného je

z hľadiska odvolacej námietky uplatnenej žalovaným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP dôvodné.

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 105,70
€ s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 105,70 € od 18. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do troch

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP

samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).