Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208488
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5615208488.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Q..

K. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. Ž. XXX/X, P.Y. I., zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou,
advokátkou,sosídlomGarbiarska695,LiptovskýMikuláš,protižalovanémuE..B.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX/X, V. N., zastúpenému JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom Kukučínova
2324/20, Liptovský Mikuláš, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j e :

čítačku kníh POCKET BOOK PRO v hodnote 90,- eur,
žehličku ROWENTA FOCUS v hodnote 60,- eur,
štyri jedálenské stoličky v hodnote 65,- eur,
televízor značky Panasonic v hodnote 110,- eur,
kuchynský robot značky Philips CUCINA v hodnote 40,- eur a
kanvicu značky ECG v hodnote 12,50 eura.

II. Žalobkyňa preberá záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035435736 zo dňa 28. 11. 2012,
uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou C. C., a. s., ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
predstavoval sumu 15 836,01 eura.

III. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

osobné motorové vozidlo značky Citroen C3, EVČ: LM 370CF v hodnote 2 250,- eur, externú pamäť

WD MyBook Essential v hodnote 80,- eur,
notebook značky ASUS K55VD v hodnote 250,- eur,
tablet značky ASUS Transformer Book v hodnote 150,- eur,
tablet značky ASUS MeMo PAD 10 v zostatkovej hodnote 125,- eur
satelitný prijímač v zostatkovej hodnote 60,- eur,
vysávač značky ELECTROLUX Ultra Performer ZUP 3860 C v hodnote 45,- eur,
čistič okien KÄRCHER WV 50 plus v hodnote 25,- eur,

kávovar značky ETA Inesto v hodnote 20,- eur
a čierne kancelárske kreslo v hodnote 25,- eur.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 11 105,72 eura do dvoch
mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.VI. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 334,50 eura do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 334,50 eura
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 09. 10. 2015 v spojení s jej doplnením zo dňa 11. 11. 2015 sa žalobkyňa
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vzniklo 09. 09. 2009 a zaniklo
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 05. 2015, sp. zn. 7C/112/2015, právoplatným

23. 06. 2015.

2. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli hnuteľné veci označené vo výroku predmetného
rozsudku, ktorých zostatková hodnota podľa žalobkyne predstavuje 16 130,- eur. Časť hnuteľných
vecí, a to čítačku kníh, stoličky a žehličku v zostatkovej hodnote 280,- eur navrhla prikázať do jej

výlučného vlastníctva a zostávajúce hnuteľné veci v celkovej hodnote 15 850,- eur do výlučného
vlastníctva žalovaného s tým, že podiel na vyrovnanie majetkovej hodnoty predstavuje v prospech
žalobkyne sumu 7 785,- eur. Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj záväzok v podobe zostatku úveru vrátane
jeho príslušenstva poskytnutého stranám sporu obchodnou spoločnosťou C. C., a. s., na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5035435736, ktorého výška ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov predstavuje 15 836,- eur spolu s príslušenstvom. Zároveň navrhla prikázať do výlučného
vlastníctva žalovaného majetkové hodnoty spočívajúce v peňažných prostriedkoch na termínovanom
vklade vedenom v C. C., a. s., ktorého výška predstavuje ku dňu zániku sumu približne 12 800,- eur,
uložené v podielovom fonde v C. C., a. s., ktorých výška predstavuje približne 10 000,- eur, peňažné
prostriedky na sporení k účtu vedenom v C. C., a. s., ktorého výška predstavuje 8 100,- eur a peňažné

prostriedky na osobnom účte žalovaného vedeného v C. C., a. s., ktorých výška predstavuje približne
3 600,- eur. Podiel na vyrovnanie majetkovej hodnoty z úspor v prospech žalobkyne predstavuje sumu
17 250,- eur. Žalobkyňa zároveň navrhla zohľadniť, že žalovaný za trvania manželstva vynaložil zo
spoločného peňažné prostriedky na svoje výlučné, a to úhradu výživného na jeho dcéru R. Y. vo výške
3 300,- eur a úhradu školného vo výške 3 000,- eur. Po vykonanom dokazovaní žalobkyňa navrhla, aby

súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle žaloby tak, že žalovaný bude povinný
zaplatiť zároveň sumu vo výške 38 608,44 eura do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil so zostatkovými cenami niektorých hnuteľných
vecí a zároveň poprel, že by niektoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Športová

kamera značky GoPro predstavovala dar dcére žalovaného, rádio PANASONIC, DVD prehrávač
PANASONIC a práčka WHIRPOOL patria do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko ich nadobudol
pred uzatvorením manželstva. Zostávajúce hnuteľné veci patria do vlastníctva obchodnej spoločnosti
REPROIZOL, s. r. o. Žalovaný navrhol, aby bola v jeho prospech zohľadnená suma vo výške 700,-
eur získaná z predaja osobného motorového vozidla značky SEAT IBIZA v jeho výlučnom vlastníctve,

ktorá bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla CITROEN C3, ktoré patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou získali úver na základe Zmluvy o
úvere č. 503435736 zo dňa 28. 11. 2012, avšak žalobkyňa neuviedla pravdivé skutočnosti súvisiace
s predmetným úverom. Pred uzatvorením manželstva žalobkyňa získala úver v predpokladanej výške
20 000,- eur, ktorý použila na zaplatenie kúpnej ceny za byt, ktorý vlastnia strany sporu v podielovom

spoluvlastníctve. Za trvania manželstva bolo zo spoločného na úver žalobkyne zaplatené približne 4
000,- eur, ktoré žalovaný žiadal zohľadniť. Z úveru poskytnutého stranám sporu bol zaplatený úver
žalobkyne vo výške 17 135,14 eura, ktorú tiež navrhol v prospech žalovaného zohľadniť. Ku dňu
zániku manželstva strany sporu nevlastnili peňažné prostriedky, ako to uvádzala žalobkyňa, a zároveň
žalovaný poprel tvrdenie, že by zo spoločného boli vynaložené peňažné prostriedky na úhradu školného.

Uplatnenýnárokvpodobeúhradyvýživnéhopodľažalovanéhonepatrilidovyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Avšak, ak by mal byť zohľadnený, tak žalovaný navrhol zohľadniť sumu 5
100,- eur. V spoločnej domácnosti totiž býval počas trvania manželstva, to znamená 69 mesiacov, aj syn
žalobkyne, ktorému bolo priznané výživné vo výške 105,- eur, čo, samozrejme, nepostačovalo na krytie
všetkých nákladov na výchovu a výživu. Žalovaný tak navrhol zohľadniť sumu 5 100,- eur, čiže za 51

mesiacov, nakoľko zvyšných 18 mesiacov bývala v spoločnej domácnosti aj dcéra žalovaného. Žalovanýzároveň požiadal o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1 881,90 eura, ktoré boli vynaložené na
mesačné náklady spojené s nájomným, nakoľko má za to, že náklady spojené s bývaním by mali byť z
jeho strany financované len v jednej tretine a nie z polovice, ako preukázateľne bolo počas manželstva.

Tento uplatnený nárok sa taktiež týka len 51 mesiacov s tým, že mesačný nájom predstavoval 205,34
eura. Žalovaný má vedomosť, že žalobkyňa počas manželstva sporila peniaze, preto navrhol vyžiadať
od C. C., a. s. dôkaz o tejto skutočnosti.

4. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré nesporne patria do masy bezpodielového vlastníctva manželov,

strany sporu v priebehu konania ustálili cenu čítačky kníh POCKETBOOK vo výške 90,- eur, žehličky
značky ROWENTA FOCUS vo výške 60,- eur, osobného motorového vozidla CITROEN C3 vo výške 2
250,- eur, televízora PANASONIC vo výške 110,- eur, kávovaru značky ETA INESTO vo výške 20,- eur
a kuchynského robota Philips CUCINA vo výške 40,- eur.

5. Žalovaný spochybnil nadobúdaciu cenu osobného motorového vozidla Kia Sorento, ktorú žalobkyňa

vyčíslila v hodnote 9 000,- eur. Predmetné vozidlo nadobudli v roku 2010 za kúpnu cenu 7 500,- eur.
Bolo vyrobené v roku 2002. Žalovaný tvrdil, že ho na základe ústnej kúpnej zmluvy predal za 1 000,-
eur. V konaní bolo listinným dôkazom (č. l. 148 až 152) preukázané, že žalovaný predal osobné
motorové vozidlo značky Kia Sorento, EČV: LM 874 BU, tretej osobe, pričom k zmene vlastníka podľa
evidenčnej karty vozidla došlo dňa 13. 07. 2016. Svedok N. R., kupujúci predmetné motorové vozidlo,

vypovedal, že auto kúpil za 3 800,- eur. Všetko zabezpečil automechanik L. Z., ktorému svedok zaplatil
v hotovosti kúpnu cenu. Svedok bol oboznámený o tom, že na predmetnom motorovom vozidle bola
menená spojka a zadný diferenciál, pričom nevedel uviesť cenu tejto opravy. Svedok s automechanikom
neuzatvoril žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu a nezaplatil mu ani žiadnu odmenu za sprostredkovanie
kúpy predmetného motorového vozidla. Svedok L. Z. vypovedal, že pokiaľ ide o kúpnu cenu, tak táto

bola zrejme asi 1 000,- eur, auto však kupoval N. Š., s ktorým ho opravili, nakoľko mal svedok na
to auto kupca. Bolo potrebné opraviť prahy, ťažné zariadenie a diferenciál, ktorý doviezli repasovaný
z Poľska. Zároveň opravili obidve predné ramená, ostrekovače, zadný stierač, vymenili olej, zaleštili
svetlá, vymenili brzdové hadičky, brzdové trubky, ako aj rozvodovú reťaz. Keď auto opravili a predali N.
R.Č., tak zaňho prevzali záruku, s čím má svedok doposiaľ problém, nakoľko momentálne nefunguje

plynový pedál. Pri oprave sa svedok snažil zháňať jednotlivé diely čo najlacnejšie. Nedisponuje žiadnymi
listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich sumu. Celú opravu vyčíslil na 2 000,- až 2 500,- eur, keď len
diferenciál stál 500,- eur, pričom bolo potrebné uhradiť aj cestovné náklady okolo 100,- eur, lebo do
Poľska museli ísť na väčšom aute. Obidve predné ramená stáli 300,- eur, brzdová hadička mohla stáť
45,- eur, pričom opravili aj zadný snímač ABS. Svedok N. Š. vypovedal, že auto kúpil od žalovaného

za 1 000,- eur, pričom žalovaný od neho odkupoval za protihodnotu iné auto. Svedok je vyučený
automechanik, kupoval možno desiate až pätnáste auto v poradí, pričom tvrdil, že viac ako 1 000,- eur
by za auto v takom stave nedal. Vypovedal, že bolo potrebné v prvom rade opraviť podvozok, ktorý
bol hrdzavý, auto malo problém s ABS, menil sa tam zadný diferenciál a snímače ABS. Nefungoval
motorček stieračov na zadnom skle. Zároveň sa menili aj rozvody a oleje, preleštili predné svetlá, ktoré

boli tmavé, a obšíval sa aj volant. Pokiaľ ide o cenu opráv, nevedel sa presne vyjadriť, uviedol, že to
mohlo stáť 2 000,- až 2 500,- eur. Potvrdil, že zadný diferenciál kúpili v Poľsku za 500,- eur, snímač ABS
stál 120,- eur a jedno rameno stojí 150,- eur. Keď kupoval auto od žalovaného, jemu predal Volkswagen
Golf asi za cenu 6 500,- eur, čiže žalovaný mu reálne odovzdal sumu 5 500,- eur. Nakoľko neuzatvárali
žiadnu zmluvu, o započítaní kúpnej ceny 1 000,- eur nemal žiadny doklad. Potom, ako vozidlo predali

pánovi R. za 3 800,- eur, tak z tejto kúpnej ceny už nebolo žalovanému vyplatené nič. Rozdiel vo výške
2 800,- eur pokrýval náklady, ktoré na aute opravili.

6. Strany sporu sa nedohodli na zostatkových cenách satelitného prijímača, mikrovlnnej rúry značky
ELECTROLUX a kanvice značky ECG, pričom v nadväznosti na svoje tvrdenia nenavrhli vykonať žiadne

dokazovanie. S poukazom na charakter týchto hnuteľných vecí a stranami sporu tvrdené zostatkové
hodnoty by bolo samozrejme nehospodárnym vykonať dokazovanie odbornými vyjadreniami, avšak
stranámničnebránilopreukázaťsvojetvrdenienapríkladlistinnýmidôkazmipreukazujúcimi,zaakúcenu
sa predávajú predmetné opotrebované veci, resp. veci im podobné. Za tejto situácie dôkaznej núdze
súdu nezostávalo nič iné, ako ustáliť zostatkové ceny vecí v strede tvrdených cien. Satelitný prijímač

ohodnotila žalobkyňa sumou 100,- eur a žalovaný sumou 20,- eur, preto súd ustálil cenu veci na 60,- eur.
Mikrovlnnú rúru značky ELECTROLUX žalobkyňa ohodnotila na sumu 70,- eur a žalovaný na 40,- eur,
preto súd pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty 55,- eur. Rovnakým postupom súd ustálil cenu kanvice
značky ECG na 12,50 eura.7. Medzi stranami sporu bolo sporné zaradenie väčšiny hnuteľných veci označených v žalobe do
masy bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný tvrdil, že rádio značky PANASONIC nadobudol pred

uzatvorením manželstva, rádio bolo v kuchyni v byte na C. ulici, kde bývali v nájme. Poukázal na to, že
rádioboloeštenakazety,pričomvčaseuzatvoreniamanželstvasaužtakétorádianepredávali.Rovnako
tvrdil, že práčku značky WHIRPOOL kúpil v januári 2008, keď sa sťahovali do ich spoločného bytu.
Pôvodnú práčku nemohli používať, nakoľko sa im nezmestila do kúpeľne. Strany sporu sa nedohodli
ani na termíne kúpy DVD prehrávača značky PANASONIC. Žalovaný s poukazom na odstup času

nedisponoval dokladmi preukazujúcimi čas nadobudnutia predmetných vecí a strany sporu nenavrhli v
tomto smere žiadne dokazovanie.

8. Žalovaný spochybnil aj zaradenie hnuteľných vecí do masy bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré
podľa jeho tvrdení boli nadobudnuté pre potreby obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o., v ktorej je
konateľom a spoločníkom. Žalovaný predložil faktúru splatnú 17. 03. 2014 (č. l. 74), z ktorej vyplýva, že

obchodná spoločnosť kúpila štyri stohovateľné stoličky v prírodnej farbe za 132,- eur. Podľa žalobkyne
boli tieto nadobudnuté pre potreby rodiny a neboli používané na podnikateľskú činnosť obchodnej
spoločnosti, aj napriek tomu, že táto mala sídlo v ich spoločnom byte. Spôsob úhrady, to znamená
v hotovosti alebo prevodom z účtu v konaní preukázaný nebol. Svedkovia N. V. a N. E., spoločníci
obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o. zhodne vypovedali, že na firmu kúpili kuchynský stôl a

stoličky, ktoré sa nachádzajú v sídlo spoločnosti, ich obstaranie vybavoval žalovaný. Sporným bol
aj externý disk, na ktorom podľa žalobkyne boli uložené rodinné fotografie a sťahovali sa naň filmy.
Žalovaný toto tvrdenie poprel s tým, že disk bol zakúpený výlučne pre potreby obchodnej spoločnosti,
o čom predložil aj faktúru (č. l. 75). Externý disk zároveň slúžil ako záložný zdroj pre dáta obchodnej
spoločnosti.

9. Predmetom vyporiadania podľa žalobkyne mal byť aj jeden stolový počítač s monitorom, tri notebooky
a dva tablety. Žalovaný v konaní predložil faktúru (č. l. 76) splatnú dňa 03. 11. 2008, ktorou mu obchodná
spoločnosť SHARK Computers, a. s. vyfakturovala kúpnu cenu 21 970,- Sk za počítač PC SHARK
Worker 111A a dve pamäťové karty. Obidve strany sporu potvrdili, že v domácnosti mali len jeden

stolový počítač. Žalobkyňa uviedla, že do počítača boli počas manželstva kupované nové súčasti,
ktoré zohľadnila v zostatkovej cene počítača, čo žalovaný poprel. Odôvodnil to tým, že nové súčasti
počítača by už neboli kompatibilné s matičnou doskou vyrobenou v roku 2008. Žalobkyňa tvrdila, že
jeden notebook značky ASUS si kúpil žalovaný na študijné účely ako aj na hry, druhý notebook používala
jeho dcéra. Na Vianoce v roku 2014 (č. l. 81) žalobkyňa dostala do daru notebook s odnímateľnou

klávesnicou (ASUS Transformer BOOK). Žalovaný tvrdil, že predmetné notebooky ako aj tablety boli
zakúpené pre obchodnú spoločnosť a zároveň predložil faktúry (č. l. 77 - 80), ktoré boli vystavené
obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o. Svedok N. V. potvrdil, že obchodná spoločnosť kúpila
notebooky, pre každého spoločníka, pričom jeho notebook ASUS má doma, nie v sídle spoločnosti.
Okrem toho spoločnosť kúpila aj tablety a server.

10. Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj server, ktorý žalovaný zakúpil na rodinné účely. Vysvetlil jej to tak,
že z akéhokoľvek miesta sa môže spojiť so serverom a napríklad si stiahnuť fotky. Počítače sú vášňou
žalovaného, pričom server si kúpil aj na hranie počítačových hier. Žalovaný zdôraznil, že ide o sieťové
úložisko, na ktorom sa nedajú hrať hry. Server bol kúpený pre účely obchodnej spoločnosti z dôvodu, aby

sa všetci traja spoločníci mohli pripojiť k dátam spoločnosti a to z rôznych zariadení. Zároveň predložil
faktúru splatnú 23. 10. 2014 (č. l. 83) za sieťové úložište Synology DS214 play 2x.

11. Žalovaný nesúhlasil so zaradením vysávača zn. ELECTROLUX a čističa okien zn. KARCHER
do masy bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto boli zakúpené za účelom realizácie upratovacích

prác v kine v RGB Liptov, ktoré vykonáva spoločnosť. Svoje tvrdenie podložil faktúrami vystavenými
obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o. Podľa žalobkyne vysávač nikdy neopustil prah ich spoločnej
domácnosti. Svedok N. V. vypovedal, že ich spoločnosť vykonáva upratovacie služby v RGB Liptov, za
tým účelom zakúpili okrem iného aj vysávač. Sporným bolo aj čierne kreslo na kolieskach, ktoré mal
žalovaný kúpiť pre účely obchodnej spoločnosti, pričom strany zhodne tvrdili, že sa kreslo nachádzalo

v ich domácnosti.

12. Žalobkyňa navrhla, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj sumu 30 988,26 eura, ktorá má predstavovať
nasporené finančné prostriedky počas manželstva. Spochybnila výpoveď svedkyne, matky žalovaného.Uviedla, že žalovaný sa počas manželstva vždy vyjadroval o tom, že sú to ich peniaze a mali byť
použité na kúpu pozemku a následne na výstavbu rodinného domu. Žalovaný tvrdil, že mu požičala
matka na začiatku podnikania obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o. sumu 30 000,- eur. Pred

uzatvorením manželstva disponoval finančnými prostriedkami na účte vo výške 2 230,76 eura. Zhodne
vypovedali aj svedkovia N. V.Č. a N. E., podľa ktorých na začiatku vložil do spoločnosti uvedenú sumu
žalovaný, ktorú mu požičala jeho matka. Žalovaný vypovedal, že sumu 30 000,- eur mu matka požičala
v hotovosti v marci 2009. Peniaze boli určené na rozbeh spoločnosti. Pôvodne mu mama povedala,
že peniaze si môže nechať, ale keď videla, že manželstvo smeruje k rozvodu, v marci 2015 jej vrátil

peniaze vkladom na účet. Zmluva o pôžičke nebola uzatvorená písomne. Z uvedenej pôžičky boli
podľa žalovaného uhrádzané záväzky vznikajúce pri zakladaní obchodnej spoločnosti. Svedkyňa W. Y.
potvrdila, že žalovanému požičala okrem iného 30 000,- eur na založenie spoločnosti. Ona pochádza
z dobre finančne zabezpečenej rodiny a v rodine nikdy neriešili písomné potvrdenia, ak sa niekomu
poskytli peniaze. Sumou disponovala z troch stavebných sporení, časť peňazí vo výške 20 000,- eur jej
poskytla matka. Okrem tejto sumy mu požičala 5 600,- eur na auto a zaplatila mu ročné školné. Toho

času už nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi ohľadne spomínaných stavebných sporení.

13. Z výpisov z účtov predložených Slovenskou poisťovňou, a. s. (č. l. 109 - 126) vyplýva, že zostatok na
osobných účtoch žalobkyne predstavoval 977,38 eura a zostatok na osobných účtoch žalovaného sumu
5 141,42 eura. Žalovaný dňa 23. 03. 2015, čiže štyri dni pred začatím konania o rozvod manželstva

zrušil účet IBAN: SR. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom jeho zostatok vo výške 12 822,21 eura
previedol na osobný účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V ten istý deň bola v prospech
tohto účtu vykonaná kreditná operácia vo výške 8 111,43 eura a dňa 24. 03. 2015 bezhotovostný vklad
vo výške 10 054,62 eura. Dňa 26. 03. 2015 a z účtu uskutočnil výber v hotovosti 34 000,- eur.

14. V konaní bolo potrebné vyporiadať aj zostatok úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035435736
zo dňa 28. 11. 2012, ktorý nesporne ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva predstavoval sumu
15 836,01 eura. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 03. 12. 2009 s
obchodnou spoločnosťou C. C., a. s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0334548623, na základe ktorej
získali úver vo výške 19 000,- eur. Medzi stranami nebolo sporné to, že z tohto úveru bol vyplatený

výlučný úver žalobkyne vo výške 16 324,16 eura, pričom podľa žalobkyne bola zostávajúca suma
2 675,- eur použitá na nákup osobného motorového vozidla značky KIA Sorento. Na splatenie tohto
úveru následne strany získali úver vo výške 18 000,- eur, ktorý je predmetom vyporiadania v tomto
konaní.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania v prvom rade zistil rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva, následne ustálil ceny vecí v čase vyporiadania a rozhodol o prikázaní týchto vecí
do výlučného vlastníctva tomu ktorému z bývalých manželov. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne, ktorý
žalovaný žiadnym spôsobom nepopieral, prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobkyne čítačku
kníh POCKET BOOK PRO v hodnote 90,- eur, žehličku ROWENTA FOCUS v hodnote 60,- eur, štyri

jedálenské stoličky v hodnote 65,- eur, televízor značky Panasonic v hodnote 110,- eur, kuchynský
robot značky Philips Cucina v hodnote 40,- eur a kanvicu značky ECG v hodnote 12,50 eura. Strany
považovali za nevyhnutné vyvolať spor aj ohľadne štyroch stoličiek nachádzajúcich sa v kuchyni ich
spoločného bytu, ktorý majú toho času v podielovom spoluvlastníctve. Na tej istej adrese má sídlo
aj obchodná spoločnosť žalovaného REPROIZOL, s. r. o. Žalovaný síce v konaní predložil faktúru

vystavujúprávetejtoobchodnejspoločnostizapredmetnéstoličky,avšaktentolistinnýdôkazsámosebe
ešte nepreukazuje, že neboli zaobstarané za prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva.
Rozhodujúcim by bol taký listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, kým bola kúpna cena uhradená.
Žalovanému nič nebránilo v tom, aby svoje tvrdenia preukázal aj dôkazmi z účtovníctva obchodnej
spoločnosti, nakoľko nepochybne v prípade akejkoľvek účtovnej operácie obchodnej spoločnosti musí

byť táto zaznamenaná v jej účtovníctve. Tým by sa vyvrátili akékoľvek pochybnosti o tom, či bola kúpna
cena za stoličky, ako aj iné hnuteľné veci, v skutočnosti uhradená z prostriedkov obchodnej spoločnosti.
Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že k spisu je pripojená časť účtovníctva, avšak ohľadne dôkaznej
iniciatívy strán sporu zostalo len pri pripojení tohto listinného dôkazu. Vychádzajúc z uvedeného súd pri
rozhodovaní o tom, ktoré veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, zohľadňoval charakter vecí

a ich použiteľnosť v domácnosti, resp. použiteľnosť v nadväznosti na predmet podnikateľskej činnosti
obchodnej spoločnosti žalovaného. Strany sporu netvrdili, že by v ich spoločnej domácnosti mali aj iné
jedálenské stoličky. Nakoľko ide o nábytok, ktorý je neodmysliteľne spojený s potrebami domácnosti a
prepodnikateľskúčinnosťobchodnejspoločnostivyplývajúcuzvýpisuzobchodnéhoregistrajepraktickynepotrebný, súd jedálenské stoličky zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o
ich zostatkovú cenu, súd nemohol spravodlivo vychádzať z tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný síce
nenamietal, aj keď je pravdou, že z dôvodu, že túto vec nepovažoval za nadobudnutú do bezpodielového

spoluvlastníctva. Žalobkyňa uviedla zostatkovú hodnotu v roku 2019 v hodnote 130,- eur, pričom
žalovaný predložil listinný dôkaz o kúpnej cene v roku 2014 v sume 132,- eur. Z dôvodu dôkaznej núdze
ohľadne zostatkovej ceny súd vychádzal z polovice tvrdenej ceny, rovnako postupoval aj u zostávajúcich
sporných hnuteľných vecí. Žalobkyňa pôvodne žiadala prikázať do výlučného vlastníctva aj 15 kusov
uterákov v hodnote 15,- eur, neskôr v konaní však uviedla, že táto položka tak ako aj postelné prádlo

neexistuje.

16. Z hnuteľných vecí súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného osobný automobil značky
Citroen C3 v hodnote 2 250,- eur, externú pamäť v hodnote 80,- eur, notebook značky ASUS K55VD
v hodnote 250,- eur (1/2-ica tvrdenej zostatkovej hodnoty), tablet značky ASUS Transformer Book
v hodnote 150,- eur (1/2-ica tvrdenej zostatkovej hodnoty), tablet značky ASUS MeMo PAD 10 v

zostatkovej hodnote 125,- eur (1/2-ica tvrdenej zostatkovej hodnoty), satelitný prijímač v zostatkovej
hodnote 60,- eur, vysávač značky ELECTROLUX v hodnote 45,- eur (1/2-ica tvrdenej zostatkovej
hodnoty), čistič okien KARCHER v hodnote 25,- eur (1/2-ica tvrdenej zostatkovej hodnoty), kávovar
značky ETA Inesto v hodnote 20,- eur a čierne kancelárske kreslo v hodnote 25,- eur ((1/2-ica
tvrdenej zostatkovej hodnoty). S poukazom na charakter sieťového úložiska súd toto nezaradil do masy

bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko nemal pochybnosti o tvrdení žalovaného ohľadne účelu kúpy
tejto veci. Aj keď je pravdou, že sieťové úložisko môže slúžiť aj na zálohovanie rodinných dát, ukladanie
filmov a podobne, vychádzajúc zo zhodných tvrdení svedkov, spoločníkov žalovaného v obchodnej
spoločnosti, vyznieva logicky tvrdenie, že úložisko bolo zakúpené pre účely podnikateľskej činnosti
spoločnosti. Svedkovia potvrdili, že každý z nich disponuje notebookom, pričom práve toto úložisko

môže slúžiť aj na zdieľanie dát z iných zariadení bez potreby fyzického pripojenia. Tvrdenie žalobkyne,
že žalovaný uvedenú vec kúpil za účelom hrania počítačových hier neobstojí vzhľadom na charakter
veci, za týmto účelom by si skôr žalovaný zaobstaral výkonnejší počítač. Súd do masy bezpodielového
spoluvlastníctva nezaradil ani notebook značky ASUS G73SW, ktorý bol podľa faktúry zaobstaraný za
kúpnu cenu 1 189,- eur. Ako už súd skonštatoval, svedkovia vypovedali, že každý zo spoločníkov mal

notebook, pričom tento bol podľa predložených listinných dôkazov zakúpený ako prvý z notebookov,
ktoré navrhovala žalobkyňa vyporiadať. Dňa 01. 12. 2013 bola vystavená faktúra obchodnej spoločnosti
za dva tablety, okrem vyššie spomínaného aj za tablet značky PRESTIGIO MultiPad 5780D v hodnote
128,99 eura. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil potrebu kúpy dvoch tabletov pre obchodnú
spoločnosť, netvrdil napríklad, že jeden z nich bol kúpený pre druhého zo spoločníkov, preto súd jeden

tablet zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva a druhý nie, keďže spoločníci vypovedali, že
okrem notebookov mali k dispozícii aj tablety. Žalobkyňa navrhovala vyporiadať aj stolový počítač značky
SHARK, ktorý však bol zakúpený v roku 2008, to znamená pred uzatvorením manželstva strán sporu.
Žalovanýnepreukázal,ževysávačakoajčističokienbolipoužívanénačisteniekina.Tvrdeniažalobkyne
asvedkaN.V.sarozchádzali,keďpodľažalobkynebolvysávačvždyvbyteasvedokuviedol,ževysávač

bol zrejme umiestnený v sklade priamo v kine. Toto tvrdenie svedka pritom vyznieva logickejšie, lebo
v prípade vykonávania čistiacich prác by bolo nehospodárne aj neúčelné, aby sa pracovník zakaždým
premiestňoval s vysávačom na druhú stranu mesta a naspäť do sídla spoločnosti. Súd do masy
bezpodielového spoluvlastníctva nezaradil rádio značky PANASONIC, DVD prehrávač rovnakej značky
ako ani práčku značky WHIRPOOL, nakoľko žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala nadobudnutie

vecípočastrvaniamanželstvaakoaninetvrdilabližšieskutočnosti,ktorébyaspoňnasvedčovalitomu,že
tomu tak bolo. Naopak, žalovaný presvedčivo argumentoval o nadobudnutí týchto veci pred uzatvorením
manželstva. Nakoľko osobné motorové vozidlo značky KIA Sorento patrilo do masy bezpodielového
spoluvlastníctva, avšak po rozvode bolo predané žalovaným, bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní aj
nadobudnutú kúpnu cenu. Žalovaný tvrdil, že vozidlo predal za 1 000,- eur, čo potvrdil aj svedok. Súd sa

nestotožnil s výpočtom zostatkovej hodnoty žalobkyňou, keď od kúpnej ceny odpočítala hodnotu opráv.
Na zvýšenie hodnoty spoločne nadobudnutej veci manželmi, ku ktorej došlo po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v danom prípade zhodnotenie veci opravou, totiž nemožno pri rozhodovaní
prihliadnuť. Súd zároveň poukazuje na to, že k opravám vozidla došlo až po predaji veci tretej osobe.

17. Žalobkyni tak súd prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 377,50 eura a
žalovanému v hodnote 4 030,- eur, vrátane získanej kúpnej ceny za Kia Sorento vo výške 1 000,- eur.
Celková suma aktív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak predstavuje 4 407,50
eura. Pokiaľ ide o pasíva, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bol zostatok úveru vo výške15 836,01 eura, pričom od tohto okamihu ku dňu vyporiadania príslušenstvo úveru predstavovalo 3
101,05 eura, čo činí ku dňu rozhodovania spolu 18 937,06 eura. Žalobkyňa v konaní preukázala, že od
rozvodu manželstva doposiaľ na úver uhradila celkovo 6 139,24 eura, čiže pasíva by mali predstavovať

12 797,82 eura. Medzi stranami sporu však nebolo sporné to, že z tohto získaného úveru bola časť
použitá na splatenie výlučného úveru žalobkyne vo výške 16 324,16 eura. Spoločný záväzok strán sporu
v podobe istiny získaného úveru tak predstavuje sumu 1 675,84 eura, čo je 9,31 % úveru. Sumu pasív
bezpodielového spoluvlastníctva tak súd vyčíslil na 1 191,48 eura (9,31 % zo sumy 12 797,82 eura).

18. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda 3 216,02 eura.
Po započítaní sumy pasív žalobkyňa získala majetok v hodnote - 813,98 eura a žalovaný v hodnote 4
030,- eur. Aby boli podiely obidvoch manželov rovnaké, žalovaný by mal žalobkyni na úplné vyrovnanie
jej podielu zaplatiť sumu 2 421,99 eura. K tejto sume je potrebné pripočítať sumu 1 370,20 eura, to
znamená polovicu zaplatených splátok úveru v Č. C. C., a. s. ako aj sumu 285,78 eura, čo predstavuje
jednu polovicu zo sumy 571,56 eura (9,31 % zo zaplatených splátok úveru vo výške 6 139,24 eura),

výsledkom čoho je suma 4 077,97 eura.

19. Podstatná časť dokazovania sa týkala tvrdenia žalovaného, že suma 30 000,- eur bola darovaná
výlučne jemu jeho matkou, pričom tieto finančné prostriedky boli použité pri zakladaní jeho obchodnej
spoločnosti. Aj keď matka žalovaného ako aj obidvaja spoločníci potvrdili, že k poskytnutiu takejto

bezúročnej pôžičky došlo, súd zohľadniac celé vykonané dokazovanie ako aj neunesenie dôkazného
bremena, nemohol pri vyporiadavaní zohľadniť toto tvrdenie. Žalovaný aj jeho matka zhodne tvrdili,
že potom ako manželstvo strán sporu smerovalo k rozvodu, žalovaný vrátil matke poskytnutú pôžičku,
pričom matka žalovaného mala vrátené finančné prostriedky vložiť na účet. Žalovaný však toto tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal a to aj napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný súdom listom zo dňa

21. 02. 2018. Zo spisu tak len vyplýva, že deň pred začatím konania o rozvod manželstva došlo k výberu
v hotovosti z osobného účtu vo výške 34 000,- eur, avšak nebolo preukázané, že v skutočnosti došlo k
vráteniu pôžičky matke žalovaného. Súd tu poukazuje na to, že akékoľvek pochybnosti by boli vyvrátené
jednoduchým predložením výpisu z účtu v banke patriacom matke žalovaného. V nadväznosti na tento
záver súdu nebolo potrebné vykonať dokazovanie tak ako ho navrhla žalobkyňa prvýkrát podaním zo

dňa 12. 04. 2017 (č. l. 298) v nadväznosti na zistenie finančnej situácie matky žalovaného. Vychádzajúc
z listinných dôkazov súd konštatuje, že jediné riadne preukázané finančné prostriedky strán sporu ku
dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva boli u žalobkyne vo výške 977,38 eura a u žalovaného
17 963,63 eura (5 141,42 eura + 12 822,21 eura), keď súd u žalovaného zohľadnil aj výber z jeho účtu
zo dňa 23. 03. 2015 vo výške 12 822,21 eura. Žalovaný preukázal, že pred uzatvorením manželstva

disponoval finančnými prostriedkami na účte vo výške 2 230,76 eura, preto súd pri vyporiadaní zohľadnil
v prospech žalobkyne sumu 7 866,44 eura (jedna polovica zo sumy 15 732,87 eura/17 963,63 eura - 2
230,76 eura/) a v prospech žalovaného sumu 488,69 eura (jedna polovica zo sumy 977,38 eura). Súd
v prospech žalovaného zohľadnil aj polovicu sumy 700,- eur, ktorá bola nesporne použitá z výlučných
prostriedkov žalovaného na kúpu osobného motorového vozidla značky Citroen.

Výsledkom je potom suma v prospech žalobkyne vo výške 11 105,72 eura (4 077,97 eur + 7 866,44
eura - 488,69 eura - 350,- eur).

20. Súd pri rozhodovaní nezohľadnil v prospech strán sporu vyplatené výživné na dcéru žalovaného
ako ani na syna žalobkyne, nakoľko plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom nezakladá nárok na

náhradu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako nie je podľa názoru
súdu možné zohľadniť aj vynaloženie školného v súvislosti so štúdium jedného z manželov, lebo ide
o prostriedky, ktoré boli spotrebované počas manželstva a naviac výsledkom ich vynaloženia nie je
nadobudnutie určitej veci, resp. pohľadávky, ktorá by bola spôsobilá byť predmetom vyporiadania.
Nedôvodnýmjeajnávrhžalovanéhonazohľadnenienájomnéhovovýške1881,90euraza51mesiacov,

počas ktorých býval v spoločnej domácnosti syn žalobkyne. Nájomné počas trvania manželstva znášali
nesporne výlučne strany sporu, čiže ide o spotrebované prostriedky. Rovnako ide o spotrebované
prostriedky pokiaľ ide o dovolenku v Egypte v uplatnenej výške 1 000,- eur.

21. Strany sporu iniciovali dokazovanie v pomerne veľkom rozsahu, pričom pre rozhodnutie súdu

postačovalo dosiaľ vykonané dokazovanie a nebolo potrebné, účelné ani hospodárne vykonať všetky
navrhované dôkazy. Súd preto nevykonal dokazovanie oboznámením sa s celkovým účtovníctvom
obchodnej spoločnosti REPROIZOL, s. r. o. počas celého jej podnikania a nepovažoval za potrebné,
aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bolo vo veci nariadení znalecké dokazovanie.Pre rozhodnutie vo veci nebolo nevyhnutné ani oboznámenie sa s ročnými účtovnými závierkami
a výpoveďou účtovníčky obchodnej spoločnosti. Z dôvodu, že pri vyporiadaní súd nezohľadňuje
vynaloženie finančných prostriedkov na štúdium, bolo nadbytočné vyžiadať od vysokej školy potvrdenia

tak, ako to žiadala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 12. 04. 2017 (č. l. 297). Súd nevykonal dôkaz ani
dopytom na Y. E. C., ako to navrhoval žalovaný v podaní zo dňa 01. 02. 2017 (č. l. 214), v nadväznosti na
oznámenie banky (č. l. 197), nakoľko akékoľvek jej vyjadrenie by nemalo žiadny vplyv na dokazovanie
vo veci.

22.Nazákladeuvedenéhosúdvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvostránsporutak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku. Na vyrovnanie podielu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11 105,72
eura. Vzhľadom na výšku plnenia súd určil dlhšiu lehotu na plnenie a to do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci nie je možné stanoviť pomer
úspechu a neúspechu, pričom strany mali priestor vyporiadať si bezpodielové spoluvlastníctvo bez toho,
aby mi vznikli trovy súdneho konania.

24. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa
ktorej za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok vo výške 3 %
z predmetu konania, t. j. v danom prípade zo sumy 22 309,23 eura (4 407,50 eura +1 191,48 eura +
15 732,87 eura + 977,38 eura). Súdny poplatok tak predstavuje 669,- eur a súd uložil stranám sporu ho
zaplatiť rovným dielom po 334,50 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.