Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. František Mozner
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Ndt/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2518010150.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a
sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obžalovanému P. G. a spol.
pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.
zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 26. novembra 2018 v Bratislave o návrhu obžalovaných
P. G. a Z. B. na odňatie veci Okresnému súdu Piešťany takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaných P. G. a spol. vedená na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 16T/47/2018 sa tomuto súdu neodníma.
o d ô v o d n e n i e :
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 16T/47/2018 sú
obžalovaní P. G. a Z. B. trestne stíhaní pre konanie právne kvalifikované v bode 1) obžaloby vo vzťahu k
obom obžalovaným ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm.
f),ods.3písm.b)Tr.zák.avbode2)obžalobyvovzťahukobžalovanémuP.G.akoprečinkrádežepodľa
§ 212 ods. 2 písm. b), f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
ObžalovanýP.G.písomnýmpodanímz13.novembra2018,predloženýmokresnémusúdupredzačatím
hlavnéhopojednávania14.novembra2018(akotovyplývazozápisniceotomtohlavnompojednávaní,č.
l. 648 spisu) vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Piešťany a Krajskému
súdu v Trnave, ktorú odôvodnil tým, že v posledných dňoch sa z médií, dennej tlače a rozhlasu dozvedel,
že 108 sudcov podpísalo petíciu „Päť viet“, v ktorej je uvedené, že na týchto sudcov je vyvíjaný politický
tlak zo strany Generálnej prokuratúry, časová tieseň, čo má za následok nespravodlivé a nestranné
súdne rozhodnutia. Obžalovaný P. G. nadobudol vážnu obavu, že medzi týmito 108 sudcami môžu byť
aj sudcovia Okresného súdu Piešťany a Krajského súdu v Trnave a z tohto dôvodu sa obáva, že jeho
odvolania budú zamietnuté, čím by boli hrubo porušené jeho práva. Obžalovaný ďalej uviedol, že má
vedomosť o nadštandardných vzťahoch a personálnom prepojení medzi Okresným súdom Piešťany a
Krajským súdom v Trnave, ktoré majú za následok, že všetky odvolania proti rozhodnutiam Okresného
súdu Piešťany, o ktorých rozhoduje Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, sú zamietnuté. Na základe
uvedeného obžalovaný navrhol, aby bola jeho trestná vec odňatá Okresnému súdu Piešťany, ako aj
Krajskému súdu v Trnave a prikázaná Okresnému súdu Bratislava I a Krajskému súdu v Bratislave.
Na hlavnom pojednávaní 14. novembra 2018 sa k tomuto podaniu obžalovaného P. G. pripojil aj
obžalovaný Z. B., bez doplnenia akýchkoľvek iných dôvodov. Na otázku prokurátora, či má obžalovaný
P. G. vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava I nepôsobia sudcovia, ktorí podpísali predmetnú
petíciu, resp. prečo si obžalovaný vybral práve tento súd, tento uviedol, že o tom nemá vedomosť a
nevie, z akého dôvodu chce vec prikázať práve tomuto okresnému súdu.
K podanej námietke zaujatosti sa 14. novembra 2018 písomne vyjadril samosudca Okresného súdu
PiešťanyMgr.PavolMacháč,ktorývosvojomvyjadrení(nachádzajúcomsanač.l.650spisu)uviedol,žeobžalovaných P. G. a Z. B. nepozná, nemá k nim žiadny pomer, rovnako nemá pomer ani k iným osobám,
ktorých sa úkony trestného konania v tejto veci priamo dotýkajú (vrátane obhajcov obžalovaných) a ani k
samotnej prejednávanej trestnej veci. Vo vzťahu k obžalovanými uvádzanej petícii „Päť viet“ samosudca
konštatoval, že nie je signatárom tejto petície, pretože táto vznikla dávno pred tým, ako bol menovaný
do funkcie sudcu, spätne sa s jej obsahom nezaoberal a z tohto dôvodu mu obsahovo nie je bližšie
známa. Rovnako tak samosudca nemá vedomosť o tom, ktorí sudcovia sú signatármi uvedenej petície.
Údajné tlaky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na signatárov petície považuje samosudca za
nezmyselné a ničím nepodložené tvrdenie obžalovaných.
Napokon, vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaných o nadštandardných vzťahoch so sudcami Krajského súdu
v Trnave samosudca uviedol, že uvedené sa nezakladá na pravde, pretože vo funkcii sudcu je od 10.
februára 2016 a za ten čas prišiel do kontaktu so sudcami Krajského súdu v Trnave len párkrát, a to
v rámci spoločných školení a gremiálnych porád. Pri takomto minimálnom kontakte nie je podľa jeho
názoru možné hovoriť o bližšom a už vôbec nie o nadštandardnom vzťahu so sudcami krajského súdu.
Z uvedených dôvodov sa samosudca Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci necíti byť zaujatý a
konanieobžalovanýchosobnehodnotíakoúčelovéscieľomoddialiťmeritórnerozhodnutievpredmetnej
väzobnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený
Okresnému súdu Piešťany a Okresnému súdu Bratislava I, ktorému by podľa návrhu obžalovaných mala
byť ich trestná vec prikázaná, preskúmal predložený návrh obžalovaných P. G. a Z. B. na odňatie a
prikázanie veci, vyjadrenia jednotlivých sudcov, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru,
že v predmetnej veci neexistuje dôležitý dôvod na jej odňatie Okresnému súdu Piešťany.
Podľa§23ods.1Tr.por.zdôležitýchdôvodovmôžebyťvecpríslušnémusúduodňatáaprikázanáinému
súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie
spoločne nadriadený.
Odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením
výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)
garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy). Hoci
zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri
ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z
toho, či u miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a
vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je i prípad
vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci. Preto základná otázka,
ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, je, či z vykonávania úkonov trestného konania v
nej sú vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Piešťany. Pritom platí, že ak je dôležitým dôvodom, o
ktorý sa návrh na odňatie a prikázanie veci opiera, námietka zaujatosti smerujúca voči všetkým sudcom
konajúceho súdu, najbližšie spoločne nadriadený súd posudzuje takýto dôvod v zmysle ustanovení §
31 ods. 1 až 3 a § 32 ods. 6 Tr. por.
V nadväznosti na to treba potom zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania a
rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto rozhodnutia je čo
i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje
výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto (teda žiadna zo strán trestného konania, ktorá
môže byť rozhodnutím priamo dotknutá) nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané,
sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a
spravodlivo, resp. ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať
nebude.
Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza
prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť
(nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý
vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná,
a ktorého cieľom je preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti onezaujatosti sudcu. Aj pri uplatnení druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom
prípade daný legitímny dôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán
trestného konania, prípadne dotknutého sudcu síce dôležité, nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to,
či takáto obava môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989 a vo veci D. N. proti Švajčiarsku
z 29. marca 2001). Povedané inými slovami, aj pri posudzovaní tzv. javovej stránky nestrannosti sudcu
je podstatnou reálna existencia objektívnych okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že sudca
disponuje určitým - nie nezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo ich zástupcom. Obava z absencie
nestrannosti sudcu sa preto musí zakladať na konkrétnych, preukázateľných a dostatočne závažných
skutočnostiach.
Vychádzajúc z vyššie uvedených všeobecných východísk považuje najvyšší súd pre rozhodnutie v
predloženej veci za rozhodujúce, že z vyjadrení sudcov Okresného súdu Piešťany, nachádzajúcich sa
na č. l. 650 a 652 - 653 spisu, vyplýva, že títo sa necítia byť vo veci obžalovaných P. G. a Z. B. zaujatí,
nemajú k nim žiaden vzťah odôvodňujúci ich vylúčenie, pričom obžalovaní v tejto súvislosti nepredložili
žiaden konkrétny dôkaz svedčiaci o opaku. Obžalovanými tvrdený dôvod zaujatosti - čisto subjektívne
podozrenie z nadštandardných vzťahov sudcov okresného súdu a sudcov krajského súdu - pritom nie
je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.
Pokiaľ ide o obžalovanými namietané podpísanie petície „Päť viet“ niektorými zo sudcov okresného
súdu, tu je potrebné uviesť, že skutočnosť, či niektorí zo sudcov okresného súdu (ak vôbec) podpísali
predmetnú petíciu, je pre rozhodovanie v tejto veci právne irelevantná a ide nad rámec prieskumnej
povinnosti najvyššieho súdu pri rozhodovaní o návrhu na odňatie a prikázanie veci (porovnaj tiež
uznesenie najvyššieho súdu zo 17. decembra 2009, sp. zn. 5 Tost 28/2009). Vychádzajúc z uvedeného
nemôžebyťanitátonámietkaobžalovanýchdôvodomnavysloveniezaujatostičoilenkonajúcehosudcu
a už vôbec nie všetkých sudcov príslušného súdu, a teda ani dôvodom na odňatie veci príslušnému
súdu. V okolnostiach posudzovanej veci ide aj podľa názoru najvyššieho súdu iba o procesnú obštrukciu
zo strany obžalovaných s cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie v ich väzobnej veci.
Vyššie uvedené dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sudcovia Okresného súdu Piešťany nie sú
vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v posudzovanej veci a teda niet žiadneho dôležitého
dôvodu na odňatie tejto veci príslušnému súdu a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. Pre úplnosť
najvyšší súd dodáva, že o návrhu obžalovaných na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave rozhodovať
nemohol, pretože v súčasnosti na tomto súde neprebieha v predmetnej veci žiadne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.