Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203712
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120203712.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 proti žalovanému: Ing. U. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. N. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 109.000 eur s prísl. a o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.

36Cb/35/2020-95 zo dňa 21.05.2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu a zriadil v prospech žalobcu záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky vo výške 109.000,- eur z ručiteľského vyhlásenia žalovaného uvedeného v Dohode o ručení

zo dňa 20.04.2017 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. F., obec F., okres Galanta, zapísaných
na LV č. XXXX, parcely registra „C“: parc. č. 3663/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1358 m2,
parc. č. 3663/132 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 342 m2, parc. č. 3663/170 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 300 m2, stavby: jemnochemická dielňa s. č. 4433 na parc. č. 3663/13, skladová hala
s. č. 4726 na pare. č. 3663/170, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/1, na LV č. XXXX, parcely registra
„C“, parc. č. 2442 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2, parc. č. 2443 orná pôda o výmere

654 m2, stavby: rodinný dom s. č. XXX, na pozemku parc. č. 2442, v časti B vlastníkov pod por. č. 1
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/8, pod por. č. 4 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8, pod
por. č. 5 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/16, na LV č. XXXX, byt č. XX nachádzajúci sa na X.
poschodí, vchod č. XX bytového domu s . č. XXX , nachádzajúceho sa na parc. č. 3022 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 177 m2, parcela registra C, parc. č. 3023 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
175 m2, parcela registra C (právny vzťah k parc. č. 3022 a parc. č. 3023 nie je evidovaný na LV č. XXXX),

vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a k bytu č. XX prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu v
podiele 366/20000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, vo vlastníctve
žalovaného.

2. Rozhodol tak s poukazom na návrh žalobcu, ktorý sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia súčasne so žalobou podanou vo veci samej, v ktorej uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa

23.09.2015 so spoločnosťou EUREX SLOVAKIA s.r.o. ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. 602502/2015 v znení Dodatkov č. 1 - 4. Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver spolu s
príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti, ktorým bol deň 29.6.2018. Žalobca listom zo dňa 13.7.2018
vyzval dlžníka na zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 20.4.2017
aj so žalovaným ako ručiteľom Dohodu o ručení, ktorou sa žalovaný v súlade s ust. § 303 Obchod. zák.
zaviazal zaplatiť žalobcovi za dlžníka pohľadávku veriteľa maximálne do výšky 110.000 eur v prípade,

ak ju nezaplatí dlžník. Žalobca listom - Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 oznámil žalovanému,
že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky a vyzval žalovaného na jej zaplatenie titulomručenia a opakovane mu výzvou zo dňa 16.4.2019 oznámil, že dlžník je stále v omeškaní s platením
celkovejpohľadávkyaopakovanehovyzvalnajejzaplatenie.Dňa7.3.2019žalovanýpoukázalžalobcovi
peňažné prostriedky v sume vo výške 1.000 eur, čím podľa bodu 2.1. Dohody o ručení čiastočne zaplatil

žalobcovi za dlžníka časť z celkovej pohľadávky. Celková pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi zo Zmluvy
o úvere ku dňu 4.5.2020 je vo výške 809.478,09 eur a žalobca si v súdnom konaní voči žalovanému
uplatňuje zaplatenie časti z celkovej pohľadávky vo výške 109.000 eur, ktorá predstavuje časť istiny
úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere a zároveň nesplatenú časť ručením zabezpečenej
pohľadávky.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodňoval opakovanou ale neúspešnou
snahou domôcť sa od žalovaného zaplatenia časti pohľadávky, ku ktorej prevzal žalovaný ručenie. Z
dostupných zdrojov nadobudol žalobca vedomosť o úkonoch žalovaného smerujúcich k zbavovaniu
sa majetku či už v jeho výlučnom alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve, z ktorého by sa mohol
ako veriteľ v prípade exekúcie v budúcnosti uspokojiť. Uvedené poznatky nadobudol z výpisov z listov

vlastníctva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve i v bezpodielovom vlastníctve žalovaného, na
ktorých je vyznačená plomba na základe vkladového konania pod č. V-1278/2020 - Kúpna zmluva,
čo znamená, že ide o predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX,
k. ú. F.. Z uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný a jeho manželka vykonávajú úkony smerujúce
k zbavovaniu sa majetku a žalobca má odôvodnenú obavu, že v takýchto úkonoch bude žalovaný a

prípadné vymáhanie pohľadávky a exekúcia je tým ohrozená. Z verejne dostupných informácií žalobca
tiež zistil, že žalovaný nie je vlastníkom ďalšieho hodnotnejšieho majetku z ktorého by sa veriteľ mohol
uspokojiť.

4. Súd prvej inštancie z listov vlastníctva č. 4050, 1640, 1999, 5819, Úradu geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky (čl. 69, 71, 73, 76 ) zistil, že je na nich vyznačená plomba „ ....na
základe V-1278/2020 (Kúpna zmluva)“ . Na základe uvedených dôkazov sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu o potrebe zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve, či už výlučnom alebo
podielovom žalovaného a s poukazom na § 326, § 343, § 344, § 348 ods. 1 C. s. p., § 497 Obchod. zák.
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil

samotným účelom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je zvýšenie konečnej vymožiteľnosti práv resp.
peňažných pohľadávok veriteľa a obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavovanie sa exekučne a inak
postihnuteľného majetku dlžníka. Práve prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní, pričom v opačnom prípade by k výkonu exekúciu na záloh

musel predchádzať súhlas záložného veriteľa.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v návrhu osvedčil potrebu zriadenia záložného práva, ku
ktorému osvedčil aj nárok na zaplatenie sumy z ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v Dohode o ručení
(čl. 61) vo výške 109.000,- eur. Súd zdôraznil, že existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale ak sa u dlžníka preukáže konanie, dôsledkom ktorého je
zníženie, či zmenšenie majetku, ktorý je možné potenciálne postihnúť výkonom rozhodnutia, alebo iné
konanie, ktoré negatívne ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka, návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je opodstatnený.

6. Súd v rozhodnutí poukázal na aktivitu žalobcu, ktorý predložil dostatočne konkrétny dôkaz a to
výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (čl. 69, 71, 73, 76 spisu) na ktorých sú
vedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve resp. bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného, a na
ktorých je vyznačená plomba „ ...na základe V-1278/2020 (Kúpna zmluva)“. Uvedené preukazuje, že
žalovaný predáva časť svojich nehnuteľnosti a nie je možné vylúčiť, že pristúpi aj k predaju nehnuteľností

ďalších, ktoré môžu byť jediným hodnotným majetkom slúžiacim na uspokojenie pohľadávky žalobcu
prípadne mu priznanej v súdnom konaní. Uvedené konanie žalovaného tak dôvodne vzbudzuje
obavu reálneho zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ktorý je ručiteľom a ktorý takýmto
spôsobom zmenšuje resp. sa zbavuje majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia
a takéto konanie podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V danej veci je

nutné zohľadniť i výšku pohľadávky, ktorá nie je zanedbateľná a v prípade, ak žalovaný prevedie
nehnuteľnosti ktoré má vo vlastníctve (spoluvlastníctve), bude ju ťažko uspokojiť z iného majetku.
Zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného a obmedzí ho len v
určitom rozsahu, ktoré obmedzenie musí strpieť, pričom právo žalovaného k nehnuteľnostiam v prípadeneúspechu žalobcu v spore nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Z hľadiska proporcionality súd
zriadenie daného sudcovského záložného práva vyhodnotil ako také, ktoré neobmedzuje žalovaného
vo výkone vlastníckeho práva. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného je

primeraný a zriadením „súdneho záložného práva“ získa žalobca pozíciu záložného veriteľa a z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nevznikne celkom zjavný nepomer medzi právami žalobcu (na uspokojenie
jeho pohľadávky) a právami žalovaného (na vlastnenie majetku).

7. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je

dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. V odôvodnení odvolania zdôraznil, že na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 3C/21/2020
je vedené konanie proti žalobcovi, ktoré sám inicioval a v ktorom sa proti žalobcovi domáha sa určenia,

žeručeniepodľaDohodyoručenízodňa20.04.2017nevzniklo.Uvedenýnávrhpodaleštepredpodaním
žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. V súvislosti s obavou, že exekúcia by bola ohrozená zdôraznil,
že prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že sa ako vlastník nehnuteľnosti zbavuje
svojho nehnuteľného majetku kúpnymi zmluvami, pričom žalobca svoje tvrdenia osvedčoval výpismi
z LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. F., na ktorých bola vyznačená plomba na základe

V - 1278/20 Kúpna zmluva. V čase podania žaloby a tiež vydania prvoinštančného uznesenia, ktoré
je predmetom tohto konania však už na uvedených listoch vlastníctva žiadna plomba vyznačená
nebola, ktorú skutočnosť si prvoinštančný súd zjavne nepreveril. Vklad zapísaný pod V-1278/20 sa
týkal vkladu zriadenia vecného bremena a nie kúpnej zmluvy, ktoré spočívalo v práve prechodu pešo
a prejazdu motorovým vozidlom a inými dopravnými prostriedkami cez nehnuteľnosť KN-C parc. č.

2441/22, 2441/23, 2441/31, 22441/1, 2448/1, 2448/12 v prospech každého vlastníka KN-C parc. č.
248/7, 2441/17. Uvedený vklad bol povolený dňa 17.04.2020, čo bolo ešte pred podaním žaloby a
pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia a povolenie vkladu a zriadenie vecného bremena in rem je
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom
sú účelovou komunikáciou vetva „C“, ktorá je prístupovou komunikáciou k rodinným domom. Ak by

nebolo dobrovoľne zriadené vecné bremeno, bol by ho zriadil súd. Z listinných dokladov vyplýva, že
vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam ako aj k ostatným nehnuteľnostiam, na ktoré poukazuje žalobca
zostalo nedotknuté a všetky nehnuteľnosti sú stále vo vlastníctve žalovaného. Žalobca k žalobe ale
pripojil neaktuálne výpisy z listov vlastníctva a súd údaje v nich uvedené nepreveril a to ani v čase
vydania uznesenie o zriadení záložného práva a uspokojil sa tak s nepravdivými tvrdeniami žalobcu.

8.1. Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení odvolávajúci sa žalovaný predložil súdu aktuálne výpisy
z listov vlastníctva, ktorými osvedčoval dôvodnosť návrhu žalobca a ktorými odvolateľ preukazoval, že
žalobca v návrhu na zriadenie záložného práva tvrdené skutočnosti neosvedčil. Okrem iného namietol,
že súd sa dostatočne nevyporiadal ani s hľadiskom proporcionality zriadeného sudcovského záložného

práva, keď iba skonštatoval, že žalovaného vo výkone vlastníckeho práva neobmedzuje. S takýmto
tvrdením odvolateľ nesúhlasil a zdôraznil, že pohľadávka žalobcu je vo výške 109.000,- eur, pričom
nehnuteľnosti, na ktoré bolo zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo v prospech žalobcu a
to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX má všeobecnú hodnotu cca 350.000,- eur, nehnuteľnosť na
LV č. XXXX je byt č. XX, súp.č. XXX, ktorý ma všeobecnú hodnotu cca 75.000,- eur a nehnuteľnosť

zapísaná na LV č. XXXX majú všeobecnú hodnotu cca 200.000,- eur, čo je spolu hodnota cca 626
000 eur. Z uvedeného tak vyplýva, že medzi hodnotou nehnuteľností, ku ktorým súd zriadil záložne
právo a žalobcom tvrdenou pohľadávkou je výrazný nepomer. Okrem toho zriadené záložné právo ho
výrazne obmedzuje, pretože byt zapísaný na LV č. XXXX mienil prenajať cudzincom zamestnaným v
okolí obce F., k čomu je potrebná akceptácia cudzineckej polície. Ak táto ale zistila, že na predmetnom

liste vlastníctva je plomba z titulu zriadenia sudcovského záložného práva, ubytovanie cudzincov v
byte neakceptovala, rovnako tomu je aj v časti rodinného domu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
čím dochádza ku škode z titulu ušlého nájomného na strane žalovaného. V závere odvolania odvolateľ
zdôraznil, že nemá úmysel predávať ani scudzovať nehnuteľnosti, ktorých je výlučným vlastníkom alebo
podielovým spoluvlastníkom a žalobca tak ničím neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.

8.2. K odvolaniu predložil odvolateľ aktuálne listy vlastníctva, ktorými v odvolaní uvádzané skutočnosti
preukazoval.9. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý ho dňa 22.06.2020 prevzal a dňa 31.07.2020
odvolaciemu súdu bolo doručené jeho vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom označil rozhodnutie
prvoinštančného súdu za správne a žiadal ho potvrdiť.

9.1. Zdôraznil, že na listoch vlastníctva ktoré v návrhu označil bola jednoznačne vyznačená plomba na
základe vkladového konania V-1278/2020, pričom následne v zátvorke bolo uvedené (Kúpna zmluva)"
z čoho je evidentné, že muselo ísť o predaj nehnuteľností, nakoľko prevod nehnuteľnosti prebieha na
základe vkladového konania a v zátvorke bolo navyše uvedené „Kúpna zmluva“, pričom nie je vylúčené,

že predmetom vkladového konania nemohol byť aj predaj nehnuteľností, nakoľko na základe plomby
na listoch vlastníctva bolo jasne vyznačené, že ide o Kúpnu zmluvu a nie vecné bremeno. Žalobca
ako veriteľ nie je v zmysle zákona povinný preukazovať úmysel žalovaného zbaviť sa majetku, ale len
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ sa žalovanému nepodarilo nateraz nehnuteľnosti predať,
nie je vylúčené, že sa o to nebude pokúšať naďalej, z tohto dôvodu bola nevyhnutná neodkladná
úprava pomerov medzi stranami sporu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Vydané

zabezpečovacie opatrenie nie je v zjavnom nepomere s výškou zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je vo
výške 109.000,- eur. Žalovaný v odvolaní uvádza, že nehnuteľnosti, ku ktorým súd zriadil záložné právo
majú približne hodnotu 626.000,- eur, pričom uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnymi relevantnými
dôkazmi.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C. s. p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 379 C. s. p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

12. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so
spisovým materiálom, preskúmal opodstatnenosť skutočností z ktorých vychádzal prvoinštančný súd a
ktorými žalobca osvedčoval dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k
záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.

13. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka
žalobcu, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia
jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem
toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli preukázané

a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené
listinné dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu osvedčujú.

14. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi

uspokojiť výkonom súdom zriadeného záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust. § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude

zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva
pri uspokojení pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C. s. p.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a teda ani strana sporu nemusíbyť vypočutá (§ 329 ods.1 C. s. p.). Všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti zisťuje súd z návrhu
a jeho príloh a bez procesnej účasti žalovaného. V opačnom prípade by sa zmaril jeho účel a zmysel.

16. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.
Súd starostlivo zvažuje mieru osvedčenia a najmä naliehavosť riešenia k posúdeniu, či právo žalobcu
je ohrozené do tej miery, že je potrebné návrhu vyhovieť. Ak sa žalobca domáha v návrhu obmedzenia
dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka,
ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z hľadiska dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej
je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných
právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

17. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca návrh osvedčoval odkazom na verejne
dostupné informácie, z ktorých nadobudol vedomosť o úkonoch žalovaného, smerujúcich k zbavovaniu
sa majetku, pretože na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. F., na ktorých
sú vedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovanéhoajehomanželkyjeuvedené:„PlombanalistvlastníctvavyznačenánazákladeV-1278/2000

(Kúpna zmluva)“. Z týchto informácii dospel žalobca a následne i súd prvej inštancie k názoru o
vykonávaní úkonov žalovaným, ktoré smerujú k predaju na týchto listoch vlastníctva uvedených
nehnuteľnostíakpresvedčeniu,žesazbavujemajetkuatýmvznikáobavaohrozeniaexekúcie.Uvedené
listy vlastníctva boli vyhotovené dňa 09.04.2020, návrh bol súdu doručený dňa 07.05.2020 a rozhodnutie
o zriadení záložného práva bolo vydané dňa 21. 05. 2020.

18. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní a k nemu pripojené listy vlastníctva, na
ktorých už plomba vyznačená nebola, odvolací súd preveril pravdivosť tvrdení odvolateľa a zistil, že pod
plombou V 1278/2020 bol dňa 17.04. 2020 povolený vklad, zriadenie vecného bremena in rem, ktoré
spočíva v práve prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom a inými dopravnými prostriedkami cez

na liste vlastníctva uvedené nehnuteľnosti v prospech súčasných a budúcich vlastníkov, čím boli dôvody,
na základe ktorých žalobca návrh založil a ktoré akceptoval i prvoinštančný súd odvolateľom vyvrátené
a teda neosvedčené. Pod plombou vyznačenou na základe písmena „V“, ako bolo tomu v tomto prípade,
sa jednalo o návrh na vklad zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a nejednalo
sa o zmenu vlastníctva predajom, ktorým úkonom sa mal žalovaný zbavovať resp. znižovať majetok.

Plomba signalizuje, že právo zapísané v katastri bude dotknuté zmenou. Správa katastra vedie podľa
§ 9 ods.1 písm. a) vyhl. č. 22/2010 Z. z. Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra
register V, ktorý obsahuje údaje o konaní vo veci vkladu vlastníckeho práva alebo iného práva vrátane
údajov o konaní o návrhu na vklad vedeného inou správou katastra podľa § 22 ods. 3 zákona, teda nie
vždy ide o zmenu vlastníctva.

19. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy, že s odvolaním sa mal možnosť oboznámiť i žalobca,
ktorému bolo doručené dňa 22.06.2020 (čl. 145), ktorý k nemu síce zaujal stanovisko, ale žiadnym
relevantným argumentom obranu žalovaného nevyvrátil, nepoprel a nespochybnil.

20. Nemožno s poukazom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia skutočnosti, od ktorých
žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvodzuje a ktorými tvrdeniami ho osvedčuje.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zabezpečovacom opatrení je potrebné uviesť také predpoklady,
ktoré musia osvedčiť potrebu ochrany, ktorej sa strana domáha pri použití princípu efektívnosti.
Zabezpečovacie opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, ale ide o výnimočný

prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli žalobcom dostatočne osvedčené dôvody
vedúce k opodstatnenosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia práve s dôrazom na zistenie, že

žalovaný žiadne úkony, ktoré by viedli k reálnemu zbavovaniu sa majetku nevykonáva. Odvolací súd
akceptuje,žezvyznačenejplombynapredmetnýchlistochvlastníctvaakoinformácie,samoholdôvodne
žalobca dôvodne domnievať o existencii krokov smerujúcich k odpredaju uvedených nehnuteľností,avšak následne bolo preukázané, že takáto obava nie je na mieste a nedochádza ani k ohrozeniu
exekúcie.

22. Odvolací súd s poukazom na skutočnosti, ktorými v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia
už prvoinštančný súd mohol a mal disponovať, považuje za vhodné s prihliadnutím na predložené
listinné dôkazy, ktoré nie je dôvodné považovať za pochybné, pri rešpektovaní princípu efektívnej
súdnej ochrany, hospodárnosti, ako i potrebu naliehavosti, odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť
a odvolaniu vyhovieť s poukazom na ust. § 388 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, zmeniť.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanieprípustnépodľa§421C.s.p.možnoodôvodniťibatým,žerozhodnutiespočívavnesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).