Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/148/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202320
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8317202320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého S. K. C., nar. XX.XX.XXXX., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov: otca S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 7, H.,
toho času N. XX, H., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody
2, Humenné a matky O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 4, H., právne zastúpenej JUDr. Annou
Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné, za účasti prokurátora, v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Humenné č. k. 10P/25/2017-332 zo dňa 02.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zverenia mal. S. K. do svojej osobnej starostlivosti matky,
uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne, a úpravy styku s
maloletým každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Súd r u š í rozhodnutie Okresného súdu Humenné č.k. 8P/59/2017-25 zo dňa 06.03.2017.

II. Z v e r u j e mal. S. K. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého

zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživné maloletého sumou po 165,-- eur mesačne, ktoré je povinný
platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 01.03.2017.

IV. D l ž n é výživné za obdobie od 01.03.2017 do 15.09.2019 vo výške 3482,50 eur povoľuje otcovi
zaplatiť do 31.12.2021.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

VI. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým v tomto znení:Otec je oprávnený sa so synom stretávať každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod.; v deň Vianoc, teda 24.12. bude

maloletý tráviť čas u otca od 8.00 hod. do 12.00 hod..

VII. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.“

III. Obsah odvolania otca

3. Proti výrokom rozsudku o výživnom podal odvolanie otec, považujúc rozhodnutie súdu za nesprávne,
pretože nezohľadňuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Navrhol rozsudok v napadnutom
rozsahu zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 130,- eur mesačne,
počnúc dňom 01.03.2017.

4. Matka považuje súdom určenú sumu výživného za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam

otca. Otec preukazuje príjem v minimálnom rozsahu, napriek tomu je schopný uhrádzať okrem svojich
potrieb aj nájom za byt inej osoby, voči ktorej nemá vyživovaciu povinnosť, je konateľom a spoločníkom
v niekoľkých spoločnostiach, ktorých majetkové pomery súd ani neskúmal. Tvrdenia otca sú účelové
a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože každé dieťa má právo podieľať sa na skutočnej
životnej úrovni otca. Matka navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny, rovnako tak ustanovený

opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Otec odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia jeho vyživovacej povinnosti voči
mal. S. K.. Súdom určenú výšku výživného považuje nesprávnu, vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti

a majetkové pomery.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne
argumentoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

8. Skutkovo k veci súd uviedol, že matka bola do troch rokov veku dieťaťa na rodičovskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok vo výške zhruba 220,- eur mesačne. Od apríla 2019 je zamestnaná v
spoločnosti J. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 uviedla, že dosahuje príjem v rozsahu 500 -
550,- eur mesačne. Otec v súčasnosti vykonáva podnikateľskú činnosť. Z výpisu z Obchodného registra

bolo zistené, že je spoločníkom obchodných spoločnostiach na Slovensku, E., IČO: XXXXXXXX; T., aj
v Českej republike, N. Otec je tiež konateľom v obchodných spoločnostiach na Slovensku, K.; K. F. a
E. XXXXXXXX; R. I.. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, rovnako tak v Českej republike, W.X. Otec súdu doručil
daňové priznanie za rok 2018, z ktorého vyplýva, že jeho mesačný príjem bol v roku 2018 vo výške
416,08 eur. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 uviedol, že má mesačné výdavky vo výške od

600 do 700,- eur a uhrádza náklady na bývanie aj svojej matke vo výške 123,- eur mesačne.

9. Zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou otca je podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov,
ktoré mal. dieťaťu vznikajú. Otec nemôže pracovať resp. dokladovať, že dosahuje len minimálny príjem
a požadovať, aby väčšina bremena znášania nákladov na dieťa bola na matke, ktorá si časť vyživovacej

povinnosti plní aj tým, že sa o maloletého osobne stará. Vychádzajúc z deklarovaných výdavkov otca,
je zrejmé, že jeho reálny príjem je vyšší ako uviedol. Na základe týchto dôvodov súd zaviazal otca
prispievať na výživu maloletého sumou po 165,- eur mesačne počnúc dňom 01.03.2017. V prevyšujúcejčasti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 15.09.2019 súd vyčíslil na sumu
3.482,50 eur.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie možno abstrahovať, že skutočnú výšku príjmov otca
súd nemal dostatočne zistenú, vychádzajúc však z výdavkov otca, deklarovaných vo výške 600-700,-
eur, mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach platiť výživné v sume 165,- eur mesačne. Otec
s týmto konštatovaním súdu nie je stotožnený, navrhuje výživné vo výške 130,- eur.

11. Podľa § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine, Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že otec prezentoval skladbu svojich výdavkov na pojednávaní
konanomdňa18.06.2019.Výdavkynabývaniepredstavujú270,-eur,okremtohootecplatínájomzabyt,
ktorý užíva jeho matka, vo výške 123,- eur. Za telefón pravidelne hradí otec sumu 100,- eur, výdavky na

stravu a ostatné výdavky otec nešpecifikoval. Keďže jeho fixné náklady však predstavujú celkovú sumu
bez mála 500,-eur, pri zohľadnení štandardne vynakladaných súm na stravu, hygienu, obuv, ošatenie či
cestovné, výdavky vo výške 600-700,- eur možno považovať za určité minimum, ktoré otec pravidelne
zrejme vynakladá pre svoje vlastné potreby.

14. Podaním doručeným súdu dňa 04.10.2017 matka predložila súdu prehľad stávok otca, ktoré v
jednotlivých mesiacoch dosahovali celkovú sumu až 200,- eur, čo podstatným spôsobom zvyšuje výšku
výdavkov otca, približujúc sa k sume až 1.000,- eur mesačne. Na najbližšom pojednávaní konanom dňa
11.10.2017 otec k tomuto podaniu matky len poukázal na ním podané daňové priznanie a výšku jeho
príjmov z neho vychádzajúcich. Stávkovanie nepoprel.

15. Otec je súčasne spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach, pričom z jeho
účasti mu plynú určité materiálne výhody. Konkrétne je potrebné dať do pozornosti jeho oprávnenie
užívať firemné motorové vozidla luxusných značiek, a to aj na súkromné účely ( č. l. 314, 315 spisu).
Táto skutočnosť nepochybne zvyšuje životnú úroveň otca, a to prostredníctvom šetrenia výdavkov, ktoré

by inak za nájom motorového vozidla platil.

16. Naproti tomu, matka na pojednávaní konanom dňa 22.05.2017 súdu uviedla, že výdavky na
maloletého predstavujú sumu 280,- eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletého, odvolací súd
nepovažuje túto sumu za neprimeranú. Fyzický vývin maloletého pochopiteľne vyžaduje častú obmenu

šatníka, obuvi, menia sa jeho výživové požiadavky. Je vo veku dochádzky do predškolského zariadenia,
čo tiež predstavuje úhradu poplatkov s tým spojených. Nemožno opomínať, že maloletý je súčasťou
spoločnejdomácnostismatkou,celkomprirodzenesapodieľanaúhradevýdavkovspojenýchsbývaním
a chodom domácnosti.

17. Súdom prvej inštancie určená suma výživného len málo presahuje polovicu pravidelných výdavkov
maloletého. Matka mu však poskytuje osobnú starostlivosť, ktorou supluje materiálne plnenia v súlade s
ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, navyše doposiaľ hradila prevažnú časť výdavkov maloletého, napriek
tomu, že poberala len rodičovský príspevok. Zamestnala sa až od apríla 2019, od kedy dosahuje príjem
500-550,- eur mesačne.

18. Zhrnúc vyššie uvedené, odôvodnené potreby mal. dieťaťa jednoznačne presahujú súdom určenú
výšku výživného, pričom na ich úhrade by sa za tohto stavu podieľali obaja rodiča, prinajmenšom
spravodlivo, keďže matka v prevažnej miere poskytuje maloletému osobnú starostlivosť. Posledným
kritériom, braným pri určovaní výšky výživného do úvahy, sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery

povinného rodiča, ktoré boli ťažiskovým pre podanie odvolania.

19. V tejto súvislosti sa odvolací súd vracia k bodom 13. až 15. odôvodnenia, z ktorých je zrejmé,
že výdavky otca v niektorých mesiacoch dosahujú až 1.000,- eur, čo vyvoláva pochybnosti ohľadneskutočnejvýškyjehopríjmov.Každopádne,akotecmávosvojichmožnostiachhradiťsvojejmatkenájom
za byt vo výške 123,- eur, napriek tomu, že otec ho nevyužíva, navyše za telefón platí takmer 100,-
eur mesačne a stávkuje v sumách aj 200,- eur mesačne, nie je prípustné, aby tieto jeho výdavky šli na

úkor riadneho plnenia vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu. Výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami povinného rodiča, a predchádza aj ostatné jeho vyživovacie povinnosti, vrátane tej voči
rodičom. Keďže výživné predstavuje len štvrtinu či dokonca pätinu výdavkov otca, nie je z pohľadu
odvolacieho súdu možné dať otcovi za pravdu, že presahuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové
pomery.

20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v jeho výroku III., taktiež súvisiacom
výroku IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods.
1 CMP.

21. Rozhodovanie o trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil na samostatné uznesenie, napriek

tomu, že podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Keďže však návrh na začatie konania bol podaný ešte v roku 2017, odvolací
súd usiloval o čo najskoršieho rozhodnutie veci samej, súčasne pri rozhodovaní o trovách konania
rešpektoval zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania. Z tohto dôvodu odvolací súd vzal procesný
postup súdu prvej inštancie na vedomie, bez vrátenia veci na postup podľa § 225 CSP, s tým, že nateraz

rozhodol len o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP. Odvolací súd pritom nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania niektorému z účastníkov v zmysle
ust. § 55 CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).