Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010505
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obvinenej Y. T., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa
10. februára 2021, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa
25.11.2020, sp. zn. 2T/48/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 2T/48/2020 zo dňa 25.11.2020 samosudca Okresného súdu Zvolen podľa § 241 ods.
1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné konanie obvinenej Y.
T., nar. XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe,

že aj napriek tomu, že dňa 06.05.2020 v meste Q., osobne prevzala výzvu Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 5T/138/2015, na nastúpenie trestu do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5T/138/2015-139 zo dňa 22.10.2015, právoplatného a
vykonateľného dňa 26.11.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5T/138/2015 zo
dňa 30.05.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 30.05.2018, ktorý mala nastúpiť do S. a S. v R. R.,

L. 7, najneskoršie v priebehu dňa 11.05.2020 v čase do 14:00 hod., pričom túto výzvu nerešpektovala
a výkon trestu nenastúpila, a to až do dňa 12.05.2020, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci.
Také svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa prakticky tým, že po preskúmaní obžaloby,
výpovede obvinenej a vo veci vypočutého svedka E. Q., zobral do úvahy všetky okolnosti predmetného
prípadu, osobu obvinenej, keď z výpovede svedka a obvinenej, ako aj zo spisového materiálu vyplynulo,

že obvinená do výkonu trestu dňa 11.05.2020 nenastúpila z dôvodu, že po doručení jej výzvy na
nariadenie výkonu trestu, ktorá jej bola doručená dňa 06.05.2020 musela zabezpečiť starostlivosť o
maloleté deti, nakoľko je bezdomovec a prespávali s deťmi v bunke za 4. nástupišťom, musela všetky
veci prenosiť na N. L. XX k synovi U. C., pričom manžel vtom čase bol hospitalizovaný do 11.05.2020 a
nemala ako zabezpečiť starostlivosť o ne. S prihliadnutím na skutočnosť, že obvinená žije s deťmi ako
bezdomovec možno podľa okresného súdu uveriť tvrdeniu obvinenej, že nemala finančné prostriedky

a vzhľadom k tomu, že ešte nebola vo výkone trestu odňatia slobody aj tomu, že nemala vedomosť o
tom, kde sa väznica nachádza a kde má nastúpiť. Obvinená sa však sama nasledujúci deň 12.05.2020
dostavila na Oddelenie Železničnej polície a hliadkou železničnej polície bola eskortovaná do výkonu
trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa s poukazom na ustanovenie § 10
ods. 2 Tr. zák., dospel okresný súd k záveru, že závažnosť činu obvinenej je nepatrná, z ktorého dôvodu,

nie je možné jej konanie právne kvalifikovať ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348ods.1písm.a)Tr.zák.Taktiežkonanieobvinenejnevykazujeznakyinejskutkovejpodstatytrestného
činu uvedeného v Trestnom zákone.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, a to písomným podaním
zo dňa 01.12.2020, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň. V jeho dôvodoch primárne poukázal
na odôvodnenie okresným súdom postupu podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215
ods. 1 Tr. por. v napadnutom uznesení. S týmto rozhodnutím sa obžaloba nestotožňuje, je toho názoru,
že v uvedenej veci nebol daný zákonný dôvod na takýto postup okresného súdu. Skutok bol spáchaný

obvinenou, je jednoznačne preukázaný listinnými dôkazmi, o vierohodnosti ktorých niet pochýb. Tieto
nemajú všeobecný charakter, ale konkrétny, pretože sa jedná o konkrétne rozhodnutia voči obvinenej,
na základe ktorých potom malo dôjsť k ďalšiemu konaniu vo forme vydania výzvy na nástup na výkon
trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený zákonným a právoplatným rozhodnutím Okresného súdu
Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/138/2015. Je zrejmé, že obvinená výzvu k nástupu trestu
odňatia slobody neakceptovala. Z jej strany neboli realizované žiadne relevantné kroky, smerujúce k

prípadnému odloženiu nástupu trestu odňatia slobody. Táto sama uviedla, že výzva na nástup do výkonu
trestu odňatia slobody jej bola doručená, osobne ju prevzala a z nej sa dozvedela aj presný dátum a čas,
kedy má nastúpiť na uvedený výkon trestu. Ďalšie okolnosti, ktoré uvádza a odôvodňuje, nenastúpenie
trestu odňatia slobody, sú pre uplatnenú právnu kvalifikáciu voči osobe obvinenej irelevantné, pretože
táto v čase, keď vedela, že má nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, žiadnym spôsobom nepožiadala

o jeho odklad, prípadne nekontaktovala a nerealizovala potrebné kroky smerujúce k jeho nenastúpeniu
dňa 11.05.2020. Takisto nie je možné sa domnievať, že obvinená nemala vedomosť, akým spôsobom
postupovať, keďže už v minulosti jej bol takýto odklad zamietnutý v trestnej veci, a to rozhodnutím
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/138/2015 zo dňa 12.12.2019. Taktiež je potrebné uviesť, že v
minulosti jej bol viackrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, preto jej vyjadrenie, že ešte

nebola vo výkone trestu odňatia slobody aj tomu, že nemala vedomosť o tom, kde sa väznica nachádza a
kde má nastúpiť, sa javí prinajmenšom nedôveryhodné. O skutočnosti, že jej hrozí nástup výkonu trestu
odňatia slobody, bola vyrozumená už dlhší čas, a to od 06.05.2020 a vedela, že takýto trest vykonať
bude musieť. Obvinená sa vyhýbala nástupu výkonu uvedeného trestu dlhšiu dobu, pričom pôvodne
uložený trest povinnej práce, jej z dôvodu takisto neakceptácie tohto trestu, bol sudcom Okresného súdu

Zvolen premenený rozhodnutím zo dňa 30.05.2018, právoplatným 30.05.2018, kde jej bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 140 dní. Preto s poukazom na uvedené má obžaloba za to, že v uvedenej
veci nie je možné uplatniť ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona a posúdiť závažnosť tohto prečinu
ako nepatrnú. Záverom navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci konal a rozhodol.

K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadrila obvinená prostredníctvom svojho obhajcu, podaním
doručeným okresnému súdu dňa 28.12.2020, v ktorom primárne poukázala na obsah zákonného
ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák a § 10 ods. 2 Tr. zák. Ďalej uviedla, že v ustanovení § 10 ods.
2 Tr. zák. je vyjadrená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu.
Stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. Závažnosť prečinu

určujú najmä spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (napr.
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Termín jej nástupu do výkonu trestu bol stanovený do 11.05.2020 do 14.00 hod. Sama sa dostavila na
OO PZ Q. deň po termíne nástupu dňa 12.05.2020 a z vlastnej iniciatívy oznámila, že z objektívnych
dôvodov nestihla termín nástupu do výkonu trestu a chce sa hlásiť do výkonu. Ako dôvody nenastúpenia

do výkonu trestu v pôvodnej lehote uviedla najmä nepriaznivé a ťaživé životné a rodinné pomery a
situáciu, keď žila ako bezdomovec (za 4. nástupišťom osobnej železničnej stanice), mesiac bývala s
maloletými deťmi na N. L. XX vo Q., musela prenosiť všetky veci do nového miesta bývania, muža mala
v nemocnici a nemala ako zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti.
Dôvody ňou uvádzané už v prípravnom konaní svojou povahou, vážnosťou a intenzitou dosahujú

rozmery vážneho dôvodu zakotveného v skutkovej podstate § 348 Tr. zák. ako výnimky brániacej
naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty a vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči nej. Okrem
toho jej konanie (skutok) aj z pohľadu materiálnej stránky (korektívu) nedosahovalo znaky
prečinu vyžadované ust. § 10 Tr. zák., keď mimo iného sama, dobrovoľne odstránila následok svojho
jednodňového omeškania tým, že polícii osobne oznámila svoje omeškanie a vyjadrila ochotu výkon

trestu nastúpiť. V tomto smere poukazujú aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované pod č. 82
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 7/2015. V ďalšom poukazuje na obsah ustanovení § 2 ods. 1
Tr. por. a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.Vzhľadom na vyššie opísané okolnosti má zato, že sťažnosť prokurátora a tiež obžaloba je z vyššie
uvedených dôvodov nepresvedčivá, neopodstatnená a nezákonná. Zastáva názor, že jej trestné stíhanie
je vykonávané spôsobom odporujúcim zákonnej a ústavnej úprave. Z uvedených dôvodov sa domnieva,

že súd prvého stupňa v rámci prejednania veci postupoval plne v intenciách ustanovení Trestného
zákona a Trestného poriadku a na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel
k správnemu a zákonnému právnemu názoru vyjadrenému v napádanom uznesení, ktoré zdôvodnil
náležitým a predpísaným spôsobom v súlade s ust. § 176 ods. 1, 2 Tr. por. S prihliadnutím na uvedené
skutkové a právne zistenia a skutočnosti má za to, že napadnuté uznesenie je vo všetkých výrokoch

zákonné a správne, a preto navrhla krajskému súdu toto uznesenie ako vecne správne potvrdiť a
sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,

že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu a vyhodnotení dôkaznej situácie, krajský súd konštatuje, že
okresný súd správne a zákonne rozhodol, keď postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom
na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné konanie obvinenej Y. T., pre prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci, a to z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia,
s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach preto odkazuje na podrobné a
správne zdôvodnenie napadnutého uznesenia.

K dôvodom sťažnosti prokurátora krajský súd považuje za potrebné uviesť nasledovné fakty. Je
nepochybné, že obvinenej Y. T. bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/138/2015
zo dňa 22.10.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 26.11.2015 v spojení s uznesením Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T/138/2015 zo dňa 30.05.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 30.05.2018
uložený trest odňatia slobody vo výmere 140 dní, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nepochybné je aj to, že obvinená dňa 06.05.2020 prevzala
výzvu Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.04.2020 na nastúpenie výkonu uvedeného trestu odňatia
slobody najneskoršie v priebehu dňa 11.05.2020 v čase do 14.00 hod. v S. na výkon väzby v R. R.. Aj
z výpovede svedka E. Q., staršieho inšpektora oddelenia železničnej polície PZ Q. je nepochybné tiež
to, že obvinená sa sama v nasledujúci deň 12.05.2020 dostavila spolu so svojimi deťmi na oddelenie

železničnej polície PZ Q., kde predložila predmetnú výzvu na nástupenie do výkonu trestu. Vykonanými
lustráciami bolo zistené, že po nej nebolo vyhlásené pátranie, ani príkaz na dodanie do výkonu trestu. Z
uvedeného dôvodu jej bolo umožné zabezpečiť si starostlivosť o deti. Po vykonaní týchto úkonov boli s
ňou spísané potrebné zápisnice a hliadkou oddelenia železničnej polície PZ Q. bola ešte dňa 12.05.2020
eskortovaná do výkonu trestu.

V reakcii na sťažnostné námietky okresného prokurátora, že zo strany obvinenej neboli realizované
žiadne relevantné kroky smerujúcie k prípadnému odloženiu nástupu výkonu trestu odňatia slobobody, a
že jej bol v minulosti viackrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, preto jej vyjadrenie, že ešte
nebola vo výkone trestu odňatia slobody aj tomu, že nemala vedomosť o tom, kde sa väznica nachádza

a kde má nastúpiť, sa javí prinajmenšom nedôveryhodné, krajský súd zdôrazňuje skutočnosť, že z
dôkazov zapezpečených v prípravnom konaní nebola zistená skutočnosť pre podanie návrhu obvinenou
Y. T. na povolenie odkladu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 409 Tr. por. Zároveň obvinená
už nespĺňala ani podmienky pre podanie návrhu na povolenie odkladu výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 410 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ktorá skutočnosť jej bola oznámená uznesením Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 5T/138/2015 zo dňa 12.12.2019. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa
potvrdenia G. Q. o trvalom pobyte obvinenej zo dňa 05.06.2020, táto je prihlásená na trvalý pobyt
len na adrese Q., teda nemala stále bydlisko. Obvinená Y. T. nebola do 12.05.2020 vo výkone trestu
odňatia slobody. Prvýkrát bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol premenený z dôvodu
nevykonania zvyšku trestu povinnej práce práve v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/138/2015.

Tento trest odňatia slobody vykonávala v období od 12.05.2020 do 29.09.2020. Až po jeho výkonaní
nastúpila výkon ďalšieho premeneného trestu odňatia slobody, uloženého jej v konaní vedenom na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 3T/20/2014, ktorý trest má vykonávať v období od 29.09.2020 do
29.09.2021. Zabezpečenými dôkazmi v prípravnom konaní nebola vyvrátená obrana obvinenej v tomsmere, že musela sama zabezpečovať starostlivosť o svoje dve maloleté deti, že nemala ani finančné
prostriedky a ani nemala vedomosť, kde presne sa nachádza väznica, kde mala výkon trestu nastúpiť,
z ktorého dôvodu sa sama dňa 12.05.2020 prihlásila na O. železničnej polície PZ Q., kde jej bolo ešte

umožnené zariadiť si neodkladné veci, zabezpečiť deti a následne po spísaní s ňou potrebných úkonov
bola eskortovaná za účelom nástupu výkonu trestu do S. na výkon väzby a S. na výkon trestu odňatia
slobody R. R.. Obvinená teda sama a dobrovoľne odstránila následok svojho konania tým, že sa hneď na
nasledujúci deň 12.05.2020 po tom, čo mala najneskôr v priebehu dňa 11.05.2020 v čase do 14.00 hod.
nastúpiťvS.navýkonväzbyvR.R.výkontrestuodňatiaslobodyuloženéhojejvkonaníOkresnéhosúdu

Zvolen sp. zn. 5T/138/2015, osobne dostavila na políciu, kde oznámila dôvody nenastúpenia výkonu
trestu v zmysle výzvy súdu a vyjadrila ochotu výkon tohto trestu nastúpiť.

Krajský súd za takéhoto stavu konštatuje, že okresný súd si správne počínal, keď dospel k záveru, že
vychádzajúc z ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív) je závažnosť činu obvinenej nepatrná.
Z tohto dôvodu, nie je možné jej konanie právne kvalifikovať ako prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a toto jej konanie nevykazuje znaky inej skutkovej
podstaty trestného činu uvedeného v Trestnom zákone.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne rozhodol
tak, že sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.