Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207230240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7207230240.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov
senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 proti
povinnému: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., K. Q. XX, o vymoženie 3.467,93 eura s prísl. a trov

exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Kováčska 32, Košice, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.3.2018, č.k. 38Er/3245/2007-55, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 19.3.2018, č.k.
38Er/3245/2007-55 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 6.12.2007 vydal poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku č. RK-752/06-MK zo dňa 12.2.2007, ktorý

vydalrozhodcaMgr.MichalA..Oprávnenýdňa25.1.2016doručilsúdnemuexekútorovidoplnenienávrhu
na vykonanie exekúcie podľa § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Súd citoval § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 a 6 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle § 243f ods.
1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť doplnenie návrhu buď

súdu alebo súdnemu exekútorovi do 22.1.2016, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Mal za to, že
ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania
to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 exekučného poriadku. Nakoľko
oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej lehote, súd exekúciu
podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenýodvolanie,ktorýmnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 179,46 eura.

4. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne
po právnej stránke. Uviedol, že dňa 20.1.2016 podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlades ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže lehota na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie je lehotou procesnou, oprávnený nesporne splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie. Namietal, že Exekučný poriadok v ustanovení § 243f nestanovuje povinnosť

„doručiť“ doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote 30 dní, pretože pokiaľ
by uvedené bolo úmyslom zákonodarcu, bolo by to v predmetnom ustanovení explicitne uvedené,
tak ako je to v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v § 37 ods. 3. Uviedol, že pokiaľ
by pripustil záver súdu, kedy by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie malo byť v lehote 30 dní
súdnemu exekútorovi aj doručené, potom by zachovanie lehoty záviselo od skutočnosti, ktoré oprávnený

nemá možnosť ovplyvniť, t.j. od rýchlosti doručovania zásielky zo strany pošty ako aj včasnosti jej
prevzatia súdnym exekútorom. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a
pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie
rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového
poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený
nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a pôvodne povinný v 1. rade uzavreli dňa

16.3.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000036041, na základe ktorej oprávnený poskytol pôvodne
povinnému v 1. rade úver vo výške 2.324,24 eura, ktorú sumu sa pôvodne povinný v 1. rade zaviazal
vrátiť v 36 mesačných splátkach po 64,56 eura (ďalej len /„zmluva o úvere“/).V posudzovanom prípade
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Mgr. F. A. dňa 12.2.2007, sp. zn. RK-752/06-
MK. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2007 a vykonateľnosť dňa 29.3.2007.

Oprávnený a pôvodne povinný v 1. rade zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa
15.3.2006, kde oprávnený vystupuje ako remitent, pôvodne povinný v 1. rade ako vystaviteľ a pôvodne
povinný v 2. rade (teraz povinný - pozn. odvolacieho súdu) ako avalista (zmenkový ručiteľ).

7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo
dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa

účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 5 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa

15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.11. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do
22.1.2016.

12. V posudzovanom prípade mal odvolací súd z predloženého súdneho spisu, sp. zn. 38Er/3245/2007
preukázané, že oprávnený doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v
spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej dňa 25.1.2016.
Zo spisu ďalej vyplýva, že súdna exekútorka predmetné doplnenie doručila súdu prvej inštancie dňa

27.1.2016.

13. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
27.10.2016, č.k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého odvolací súd cituje „okresný súd v posudzovanej veci
postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §

243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému
súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh

bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej

sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o

skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
8.11.2016, sp.zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13.9.2016, sp.zn. III. ÚS 564/2016).

14.ZcitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRjednoznačnevyplýva,ženávrhnavykonanieexekúcie
je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016
doplniť priamo exekučnému súdu. V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej
inštancie (až) dňa 27.1.2016.

15. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné. Súd prvej inštancie v
danejvecipostupovalsprávnepodľazákonnéhoustanovenia§243fods.5Exekučnéhoporiadku.Keďže
oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie

správne exekúciu zastavil a odvolací súd stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie, uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).