Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204956
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120204956.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

P. X., nar. 9. 5. XXXX

trvale bytom T. T. XXX/XX, Žilina, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, dieťa matky: U.. D. O., nar. 3. 4. XXXX, trvale bytom T. T. XXX/XX, N. a otca: F.. D. X.,
nar. 5. 6. XXXX, trvale bytom T. Dlabača XXX/XX, N., obaja právne zastúpení JUDr. Wieslawom Firlom,
usadeným euroadvokátom so sídlom Májová 1319, Čadca, o návrhu navrhovateľky: W. M., rod. P., nar.

XX. 3. XXXX, trvale bytom K cintorínu XX, N., právne zastúpená: Mgr. Zuzana Karkóova, advokát, so
sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o úpravu styku starého rodiča s mal. dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky starej matky na úpravu styku s mal. P. z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1)Návrhomdoručenýmsúdudňa28.4.2020sanavrhovateľkadomáhalaúpravystykusmal.P.vrozsahu
dvoch hodín každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci spočiatku za prítomnosti matky v mieste bydliska
starej matky a po troch mesiacoch v rozsahu dvoch hodín aj v každý štvrtok. Návrh odôvodnila tým,

že od narodenia mal. P. nebol starej matke zo strany rodičov maloletého umožnený žiaden kontakt,
napriek tomu, že do jeho narodenia bola navrhovateľka so svojou dcérou v pravidelnom kontakte a mali
blízky vzťah. Za problém ich vzťahu označila svojho súčasného manžela, ktorý podľa dcéry jej partnera
nemá vhodné spoločenské postavenie, pričom zároveň dcéra navrhovateľky (matka) má obavu, že by
sa jej pozícia na majetkových aktívach navrhovateľky stane menej výhodnou. Tesne pred sobášom
navrhovateľky s jej súčasným manželom a súčasne narodením mal. P., dcéra navrhovateľky vzniesla
požiadavku, aby na ňu navrhovateľka previedla vlastníctvo ku všetkým nehnuteľnostiam (rodinný dom

a byt), čo však navrhovateľka odmietla. Toto považuje navrhovateľka za zlomový bod a príčinu ďalšieho
správania sa jej dcéry. Matka maloletého nemala záujem o prítomnosť navrhovateľky pri pôrode, čo
navrhovateľku zdrvilo, napriek tomu ju bola v pôrodnici po pôrode navštíviť a mohla maloletého P.
vziať do náručia. Pri ďalšej návšteve v pôrodnici bol však prítomný aj P. otec, ktorý na navrhovateľku
reagoval neadekvátne, na čo ju dcéra požiadala, aby radšej odišla; navrhovateľka jej vyhovela. Matka jej
sľúbila, že sa s ňou spojí neskôr, čo sa však nestalo. Na mimosúdnu výzvu s návrhom na úpravu styku
navrhovateľky s jej vnukom nereagovali. Podľa názoru navrhovateľky, je zo strany rodičov bezdôvodne

a neoprávnené bránené stretávaniu sa s vnukom. Dohoda nie je možná, pričom záujem maloletého
vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali aj starí rodičia.2) K návrhu starej matky sa rodičia vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 24. 6. 2020. Uviedli, že nie je
pravdou, že by s navrhovateľkou matka vychádzala výborne a mali veľmi blízky vzťah. Matka maloletého
nepopiera, že svoju matku nemala rada, naopak, nakoľko bola na ňu prenášaná zodpovednosť za každý

jeden rozpadnutý partnerský vzťah. Matka ju často vyhadzovala z domu, čo v dcére navrhovateľky
pribúdajúcim vekom vyvolávalo hnev a pochopiteľne vzburu. Navrhovateľka na svoju dcéru dokázala
nielen slovne ale aj fyzicky zaútočiť, tieto útoky zanechávali na matke maloletého rany, ktorá i keď
svoju matku milovala, mala túžbu sa čím skôr osamostatniť a odsťahovať, prípadne nájsť aj novú
rodinu. Matka maloletého sa výslovne ohradzuje, že problém vo vzťahu medzi ňou a navrhovateľka je

súčasný manžel navrhovateľky a už vôbec nie z dôvodu nejakého jeho nevhodného spoločenského
postavenia. Matka maloletého má dodnes nadštandardne dobrý vzťah s matkinými bývalým partnermi,
či bývalým manželom, ktorí sa dokonca stretávajú aj s maloletým P., pričom ani jeden z nich nemá
vysokú školu, ak navrhovateľka naráža na tento fakt. Štúdium si financovala matka sama, uznanie od
matky však doma nedostala. Matka hodnotila ich vzájomný vzťah ako úplne ochladnutý a odcudzený,
pričom navrhovateľka nikdy nevyvinula snahu k tomu, aby si našla späť cestu k svojmu vlastnému

dieťaťu; toto delegovala na iné tretie osoby. Aj v prípade snahy komunikovať s navrhovateľkou o
problémoch, navrhovateľka každý iný názor vnímala ako útok na svoju osobu a stavala sa do role
obete. K zhoršeniu vzťahov prispelo aj to, keď matka (navrhovateľka) ukončila ďalší dlhoročný vzťah
s iným mužom, ku ktorému mali jej deti vytvorený vzťah a vymenila ho za súčasného partnera, v tom
čase čerstvo rozvedeného so zlými vzťahmi s vlastnou dcérou. Takejto šokovej situácii navrhovateľka

vystavovala svoje deti opakovane. Keď sa nový partner navrhovateľky staval do role, ktorá mu zjavne
nepatrila, matka maloletého im dala jasne najavo, že ho rešpektuje len ako partnera navrhovateľky, čo
navrhovateľka opätovne zobrala ako útok na seba. Následne sa osobné návštevy v rodičovskom dome
matky minimalizovali. Keď navrhovateľka sa rozhodla uzavrieť manželstvo s novým partnerom, sebecky
vybrala termín svadby týždeň pred plánovaným termínom pôrodu matky. Matka maloletého keď zistila,

že nastávajúci manžel navrhovateľky má zlé vzťahy v rodine, navrhla navrhovateľke, aby si vlastníctvo
nehnuteľnosti nejakým spôsobom zabezpečili pre prípad, že by sa im niečo stalo, aby sa tieto nedostali
do dispozície absolútne cudzích ľudí, ktorí nijak na ich nadobudnutí neparticipovali a navrhovateľkou
doslova pohŕdali. Navrhovateľka súhlasila, tvrdila, že s tým nastávajúci partner nebude mať žiaden
problém, iba navrhla, aby nastávajúci manžel mal právo doživotného bývania, s čím matka maloletého

súhlasila, respektíve aby tak učinil aj partner navrhovateľky so svojou nehnuteľnosťou. Uvedené matka
maloletého navrhla vyslovene za účelom ochrany majetku matky a nie zo zištných dôvodov. Tiež
neobstojí argument navrhovateľky, že nemohla byť prítomná pri pôrode maloletého P.a, keďže vzhľadom
na rizikové tehotenstvo a komplikácie, mala matka rodiť plánovaným cisárskym rezom v celkovej
anestézii, keď je logicky vylúčený akýkoľvek sprievod pri pôrode. Je pravdou, že matka maloletého

vyhlásila, že pri pôrode uprednostní starú matku zo strany otca, nakoľko je to všeobecne uznávaná
lekárka. Opakovane navrhovateľka sebecky hľadí na seba a svoje pocity. Čo sa týka mimosúdnej výzvy,
táto bola doručená v čase, keď sa matka maloletého pripravovala na advokátske skúšky pri starostlivosti
o veľmi malé dieťa, aj keď o uvedenej okolnosti vopred vedeli, pričom právna zástupkyňa navrhovateľky
dopredu avizovala nesúhlas navrhovateľky s nejakým prípadným neskorším termínom odpovede na

výzvu. Následne síce stará matka zostala pasívna, avšak situáciu sa nesnažila vopred vyriešiť zmierlivo.
Stará matka za ostatné dva roky aj pred cudzími, tretími osobami rodičov maloletého osočovala a ich
vzájomné problémy riešila s každým koho stretla, pričom však reálny záujem o maloletého neprejavila.
Matka navrhla navrhovateľke v pôrodnici, že bude vítaná kedykoľvek bez svojho partnera, ktoré právo
však navrhovateľka ani raz ješitne nevyužila. Podľa názoru matky maloletého stará matka sa v zásade

celý život správa tak, že v prvom rade sú jej potreby, to čo ona chce, v prípade opačného názoru je daná
osoba v nemilosti, vzťahy sú ešte viac vyhrocované a navrhovateľka sa správa útočne. Podľa názoru
matky má navrhovateľka zvrátené životné hodnoty a ako človek nemá čo maloletému dieťaťu ponúknuť,
nemá mu ísť ako príkladom, keď nešla príkladom vlastným deťom, nemá vytvorený vzťah s vlastnou
matkou ani so súrodencami, či zvyškom rodiny, pričom si rozvrátila vzťahy s ľuďmi, ktorí pri nej stále a

pomáhali jej v minulosti. Navrhovateľka vytvára konflikty, rozoštváva vlastné deti medzi sebou intrigami
a prekrútenými verziami, zakazuje im vzájomný kontakt, preto nemôže byť prínosom pre maloletého P..
Už v momente incidentu v pôrodnici, keď bola stará matka požiadaná, aby opustila izbu, začala sa táto
vyhrážať ako dá rodičov maloletého na súd a dostane P.. Teda už v tom momente vedela, že sa už
neozve. Bezdôvodne vyvolala stres a psychickú nepohodu matky. Vzhľadom k tomu rodičia maloletého

vnímajú návrh navrhovateľky - starej matky ako zneužívanie práva a šikanovanie, prípadne pomstu,
ktorá im má znepríjemniť život.
Keďže rodiča tvoria funkčnú rodinu, sú partnermi už takmer 14 rokov, neplánujú tento stav meniť, od
svojich príbuzných sa nedištancujú a stretávajú sa s nimi, maloletý má styk so starými rodičmi zo stranyotca, ktorí si upravujú vlastné pracovné povinnosti, aby mohli so starostlivosťou o neho pomáhať, nie
je dôvod upravovať styk maloletého s blízkymi osobami, keďže obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť
o maloletého P., nevzniká právo styku nielen rodičom, ktoré je konzumované osobnou starostlivosťou

a právom mať dieťa u seba, ale ani ďalším príbuzným, keďže rodina sa nerozpadla. Ak sa stará matka
nestretáva s vnukom, je to fakticky pre vlastnú ješitnosť a egocentrizmus, pričom stará matka nemôže
svoju faktickú nečinnosť a pasivitu nahrádzať ňou požadovaným súdnym rozhodnutím. Preto navrhli
návrh starej matky zamietnuť a priznať rodičom náhradu trov konania.

3) K vyjadreniu rodičov zaslala navrhovateľka stanovisko, že ide o prezentáciu negatívneho vzťahu
matky maloletého k navrhovateľke a bolo plné ničím nepodložených výčitiek. Navrhovateľa sa vždy
snažila vytvoriť plnohodnotné rodinné zázemie pre deti aj na úkor svojho osobného života, pričom za
nesprávny výchovný prvok spätne navrhovateľka vyhodnocuje len fakt, že sa snažila splniť všetky túžby
matky maloletého. Navrhovateľka nemá záujem zaťažovať mal. P. antagonickým postojom dcéry voči jej

osobe, jej snahou je len mať možnosť stretávať sa s vnukom, aby v budúcnosti znemožnenie kontaktu
nevnímal ako silnú emočnú záťaž, prípadne ako odmietnutie svojej osoby starou matkou. Za týmto
účelom aj navrhli vypočuť svedkov.

4) Na to sa rodičia vyjadrili, že žiadna objektívna a pragmatická komunikácia medzi rodičmi maloletého

a starou matkou nie je možná, stanovisko navrhovateľky je plné poloprávd, navrhovateľka sa nesnažila
nadviazať vzťah starej matky a vnuka prostredníctvom rodičov, ale vždy hľadala inú cestu, naopak ako
rodičov obísť, nevie s rodičmi maloletého komunikovať a z uvedeného dôvodu podala žalobný návrh,
pričom toto jej správanie a konanie sa podľa ich názoru prieči zákonu i dobrým mravom. Navrhovateľka
svojím konaním spochybňuje rodičovskú autoritu, preto nemôže mať pozitívny vplyv na harmonický

rozvoj osobnosti maloletého a takto ho môže v budúcnosti vystaviť konfliktu lojality vo vzťahu k vlastným
rodičom.

5) Kolízny opatrovník zistil, že u starej matky sú vytvorené riadne podmienky pre styk s maloletými
dieťaťom.

6) K uvedeným písomným podania bola predložená emailové komunikácia zo strany navrhovateľky k
rodičom, prípadne medzi matkou maloletého a tretími osobami.

7) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého a starej matky - navrhovateľky a

rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

8) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

9) Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10) Podľa § 25 odsek 4 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

11) V prvom rade súd zdôrazňuje, že nemal pochybnosti o úprimnom záujme navrhovateľky starej
matky stretávať sa s maloletým P., ani o skutočnosti, že je spôsobilá zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloletého v rozsahu, v akom požadovala úpravu styku s ním. Ostalo v konaní nesporné, že vzťahy
medzi navrhovateľkou a matkou maloletého - jej dcérou sú výrazným spôsobom narušené; súd má však

za to, že nie je jeho úlohou skúmať, z akých príčin sa tak stalo (najmä ak boli konflikty dlhodobého
charakteru a tkvejú v povahe účastníkov konania), prípadne určovať mieru zavinenia tejto situácie zo
strany jednotlivých účastníkov konania. Tieto okolnosti by súd ani pri najlepšej vôli a ani po rozsiahlom
dokazovanínikdynemoholobjektívnezistiť.Vzhľadomkuvedenémunepovažovalsúdzaúčelnénariadiťvýsluchsvedkov,atosynastarejmatkyF.laO.,bratamatkymaloletéhoarodinnúpriateľkunavrhovateľky
T. A.. Tieto osoby by mohli opísať len konkrétne situácie, prípadne uviesť vlastný názor, z akého dôvodu
k takémuto rozvratu vzťahov došlo. Avšak súd vzhľadom na blízkosť vzťahov s navrhovateľkou by musel

vziať do úvahy istú mieru ich zaujatosti a teda subjektívnosti, pričom samotná svedecká výpoveď by
vplyv na výsledok konania - rozhodnutie súdu v konečnom dôsledku nemala.

12) Výchova dieťaťa musí smerovať k všestrannému rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a
jeho duševných schopností v čo najväčšom rozsahu. Výchova musí pripraviť dieťa na aktívny život

v dospelosti v slobodnej spoločnosti a zdôrazňovať rešpekt k rodičom dieťaťa, jeho vlastnú kultúrnu
identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny pôvod (článok 29 Dohovoru o právach dieťaťa). Vo všeobecnosti
súd zdieľa názor, že pre zdravý psychický aj fyzický vývoj maloletého dieťaťa je vhodné, aby nadobúdal
emočné putá k blízkym príbuzným (teda aj k starým rodičom), poznal ich názory a životné skúsenosti
a chápal tak dôležitosť rodiny ako základného prvku spoločnosti. Zotrvanie v starostlivosti príbuzných
generačne starších vo všeobecnosti napomáha rozvoju jeho osobnosti, rovnako utuženie citových

väzieb môže napomôcť jeho emočnému rozvoju. V danej veci však súd dospel k názoru, že pre zdravý
psychický a fyzický vývoj maloletého, stretávanie s jeho starou matkou - matkou jeho matky, nie je
vhodné, a preto návrh starej matky na úpravu styku s ním zamietol.

13) Súd konštatuje, že základným právom dieťaťa je žiť v bezpečnom a harmonickom prostredí a byť

v starostlivosti svojich rodičov, ktorých zodpovednosť, práva a povinnosti je súd povinný rešpektovať.
Maloleté dieťa má právo na zachovanie rodinných zväzkov a nesmie byť vystavené svojvoľnému
zasahovaniu do svojho súkromného života, do života svojej rodiny, či domova. Rodičia majú prvotnú
zodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťaazákladnýmzmyslomichstarostlivostimusíbyťpritomzáujem
dieťaťa; rodičia majú právo usmerňovať dieťa pri výchove a súd je povinný toto ich právo (a zároveň

povinnosť) uznávať a rešpektovať (z Dohovoru o právach dieťaťa: článok 3, 5, 8, 14, 16, 18 a 29).
Rodičia sú teda oprávnení, ale zároveň aj povinní vytvárať dieťaťu zdravé výchovné prostredie, sami
zodpovedajú za vhodnosť použitia výchovných metód ako aj to, s kým dieťa prichádza do styku a kto ho
ovplyvňuje. Ochranou dieťaťa je nutné v takomto prípade rozumieť aj ochranu harmonického prostredie,
v ktorom vyrastá.

14) V danej veci mal súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi a starou matkou - navrhovateľkou
sú veľmi zlé, rodičia so starou matkou vôbec nekomunikujú a a nestretávajú sa. Pokiaľ došlo k ich
komunikácii v priebehu pojednávaní, táto sa vyznačovala výčitkami. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že stará matka nie je schopná priamo s rodičmi maloletého snažiť sa o reštrukturalizáciu

vzájomných vzťahov, ale naopak využíva na to odkazy na sociálnych sieťach ako aj tretie osoby, ktoré
sú tým zakomponované do konfliktov. Takáto komunikácia zo strany starej matky bola pritom dlhodobá,
presiahla obdobie viac ako jedného roka. Zvyčajne išlo o kritiku matky maloletého vo vzťahu k jej
charakteru a spôsobu výchovy maloletého, prípadne vo vzťahu k otcovi maloletého ako partnerovi,
ako aj jeho rodičom, obviňovanie matky/jej partnera z celkovej situácie. Naproti tomu zo strany rodičov

žiadna podobná komunikácia neprebiehala, naopak, následkom uvedeného správania sa navrhovateľky
prerušili s ňou akékoľvek kontakty.

15) Súd považuje za preukázané, že hlavná príčina silno narušených vzťahov medzi matkou maloletého
a navrhovateľkou tkvie ešte v detstve matky, v spôsobe, akým stará matka - navrhovateľka viedla život

a vychovávala ju; aktuálna situácia je teda výsledkom vzájomných dlhodobých nezhôd či v odlišnom
vnímaní rodinnej situácie. Nejde teda o malichernú hádku, ktorá by sa dala ľahko prekonať. Všetci
účastníci požadujú rešpekt a pokoru, prípadne žiadosť o odpustenie z druhej strany. Účastníci nie
sú schopní konštruktívneho pozitívneho prístupu, pričom stará matka má záujem o vzťah s vnukom
bez ohľadu, či bude mať vzťah so svoju dcérou a zaťom. Navrhovateľka týmto svojím prístupom a

spôsobom komunikácie spôsobuje nechuť o obnovenie (reparáciu) vzájomných vzťahov u rodičov;
naopak utvrdzuje ich v ich predsavzatí s navrhovateľkou nekomunikovať. Zároveň je zrejmé, že do
konfliktov sú zapájané aj tretie osoby (susedia, známi, kolegovia), že navrhovateľka o zlých vzťahoch
informuje iných, pričom ich názory na vec opätovne stará matka reflektuje rodičom; takéto „pranie
špinavého prádla“ na verejnosti samozrejme rodičov irituje. Aj keby sa dôvod, pre ktorý takto koná

mohol javiť ako ušľachtilý (snaha vytvorenia vzťahu k jej milovanému vnukovi), je nutné jej konanie
hodnotiť v širších súvislostiach. Navrhovateľka si zrejme nedostatočne uvedomuje, že vzťahy v rodine
sú vzájomne prepojené. Nie je možné cielene a vedome selektovať jej vzťah k vnukovi bez toho, aby do
tohto vzťahu boli zakomponovaní aj rodičia. Rodičia sú totiž najbližšími osobami pre dieťa, sú pre dieťavzorom, stotožňuje sa s nimi. Pokiaľ navrhovateľka nebude osobne a prirodzene komunikovať s rodičmi,
takáto situácia skôr či neskôr zasiahne do psychickej rovnováhy dieťaťa, do harmónie jeho prostredia,
dieťa nebude rozumie takémuto (ne)vzťahy, môže to vyvolať u neho obavy. Ak navrhovateľka chce sa

s vnukom stretávať, nie je možné, aby si s ním vytvorila vzťah, pokiaľ sa nebude snažiť zlepšiť vzťah
s jeho rodičmi, a to konštruktívnym spôsobom, ospravedlnením, odpustením, pozitívnou neinvektívnou
komunikáciou, ktorá je podmienkou zlepšenia ich vzájomného vzťahu. Ak navrhovateľka dieťa miluje,
musí rešpektovať aj rodičov dieťaťa, ich názory a náhľady, pretože sú integrálnou súčasťou prostredia
dieťaťa, ktoré v tomto vyrastá.

16) Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci nie sú konštruktívneho spôsobu
reparácie vzťahu aktuálne schopní; rodičia vzťahy prerušili, a nemajú osobný záujem ani motiváciu
vzťahy aktívne reparovať. Vo vzťahu sú vždy dvaja a každý robí chyby a občas druhému ublíži, avšak
každý člen rodiny by mal mať snahu o sebareflexiu, uvedomenie si chýb, ktoré spravil a následne podľa
tohto sebauvedomenia je potrebné požiadať o odpustenie a použiť takú komunikáciu, ktorá bude viesť
k pozitívnej odozve na druhej strane.

17) V danej veci súd považuje za veľmi citlivú záležitosť, že vzťah medzi matkou a jej matkou - teda
navrhovateľkou je vážne narušený a táto okolnosť je veľmi bolestivá pre obe strany. Súd tu nie je na
to, aby posudzoval, koho zavinením sa tak stalo, určil vinníka (ale vo vzťahu sú vždy dvaja), nakoľko
existujú zrejmé ešte aj iné okolnosti, ktoré neboli súdu tvrdené ani preukazované, pretože sa dotýkajú

intímnej sféry účastníkov. Ak aj matka tvrdí, že ju navrhovateľka nemala ako dcéru rada, túto okolnosť si
súd neosvojil, má za to, že navrhovateľka je osobou, ktorá city prežíva; nebola však zrejme dostatočne
citlivá a k dcére empatická. Je zrejmé, že v minulosti stará matka nejaké konanie matky neschvaľovala a
naopak,alekaždýznássmeináosobnosťachcemesižiťživotposvojom.Vurčitomvekuužrodičnevie,
nedokáže konanie dieťaťa usmerňovať, ovplyvňovať, nemusí sa s jeho rozhodnutiami stotožňovať,

avšak rodič sa stáva rovnocenným partnerom vo vzťahu, už nie je tým, kto môže prikazovať alebo
zakazovať, už môže len diskutovať, podať svoj názor. Rodič má právo svoj názor vyjadriť, avšak musí
zvážiť spôsob, akým tak učiní. Následne by mal rozhodnutie svojho dieťaťa rešpektovať a nechať ho
prijať zodpovednosť.

18) Na základe uvedené súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého upravovať jeho stretávanie
so starou matkou direktívnym spôsobom zo strany súdu, nakoľko vzťahy medzi jeho rodičmi a starou
matkou sú tak vážne narušené, že by to narúšalo harmóniu prostredia dieťaťa, ktoré v tomto vyrastá.
Súd sa stotožnil s argumentáciou rodičov, že zákonný nárok starej matky na styk s vnukom neexistuje;
navrhovateľke boli poskytnuté možnosti/návrhy, aby sa za určitých podmienok s dieťaťom stretávala.

Pre ňu však neboli akceptovateľné a tieto nevyužila. Súdne rozhodnutie by rozpory účastníkov
nevyriešilo, naopak, bolo by len nástrojom na ďalšie vyhrocovanie konfliktu. Je vysoký predpoklad, že
maloletý (časom) bude zaťahovaný do konfliktu medzi dospelými, čo aj nevedomým spôsobom. Tým
by sa zasiahlo do integrity rodičov dieťaťa, ktorí sú pre neho najbližšími osobami, ich súkromného
a rodinného života chráneného Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dohovormi. V

prípade direktívnej, súdom určenej úpravy styku so starou matkou reálne existuje hrozba vzniku konfliktu
lojality u maloletého, aj hrozba narušenia vzťahov k jeho rodičom, čo nie je v záujme dieťaťa, a preto
súd návrh navrhovateľky zamietol.

19) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd už vyššie uviedol, že vo vzťahoch najmä
dlhodobých nie je schopný nájsť vinníka konfliktu, zodpovednosť je na oboch stranách, a preto každý
bude sám znášať trovy s konaním, do ktorého narušené vzťahy vyústili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku

tohto konania- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.