Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715210654.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Marting s.r.o., so sídlom Nábrežná 2, 038 61 Vrútky,

IČO: 31 584 799, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom V. V. X, XXX XX C. M., v
konaní o zaplatenie 1.473,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/197/2015-132 zo dňa 03.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/197/2015-132 zo dňa 03.12.2015 z r u
š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť
žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 443,85 Eur a iné trovy konania
vo výške 97,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd poukázal na žalobu (v podaní zo dňa 27.07.2015), ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.473,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
52,39 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 692,04 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia, zo sumy

175,21 Eur od 19.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 498,92 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia a zo sumy
55,27 Eur od 23.10.2012 do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj len „ÚRSO“) v súlade s §
69a ods. 8 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č.
656/2004 Z.z.“) v liste zo dňa 24.06.2009 konštatoval, že žalobca je dodávateľom poslednej inštancie
pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu

elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave. Spoločnosť Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s., dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom
elektriny, PB Power Trade, a.s., v dôsledku čoho nemala PB Power Trade, a.s., možnosť v zmysle
§ 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom, s ktorými mala
uzatvorenúzdruženúzmluvuododávkeadistribúciíelektriny.Žalobcaakododávateľposlednejinštancie
bol na základe oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa

28.06.2012 (ďalej len „oznámenie“) zo strany Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., povinný
od 01.07.2012 zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Žalobca poskytol
žalovanému dodávky elektriny v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. a v zmysle oznámenia
zo dňa 28.06.2012. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s
rozhodnutím ÚRSO č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre
dodávku poslednej inštancie zo strany žalobcu a ktorým ÚRSO schválil spôsob výpočtu maximálnej

ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Cenu vyúčtoval vo faktúrach (ďalej len „fa“)
č.: 6216041019 vo výške 52,39 Eur, splatná 18.10.2012; 6216030020 vo výške 692,04 Eur, splatná18.10.2012; 6216043020 vo výške 175,21 Eur, splatná 18.10.2012; 6216042019 vo výške 498,92 Eur,
splatná 18.10.2012; 6216044022 vo výške 55,27 Eur, splatná 22.10.2012.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust.
§ 20a ods. 1, 2, 3, zákona č. 656/2004 Z.z., § 96 ods. 8, 12, § 18 ods. 1, 2, 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), okresný súd
dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu, že bol v rozhodnom období od 01.07.2012
do 30.09.2012 dodávateľom elektrickej energie pre žalovaného, za ktoré plnenie by vznikol záväzok

žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom; preto žalobu zamietol.

3. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si
uplatnil nárok na zaplatenie ceny za dodávku elektriny, ktorú mal dodávať žalovanému na základe
zákona č. 656/2004 Z.z., účinného do 01.09.2012. Zrušený bol zákonom č. 251/2012 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť 01.09.2012. Podľa okresného súdu bolo Rozhodnutím ÚRSO č. 0031/2012/E

zo dňa 25.11.2011 preukázané, že žalobca je podľa § 69a ods. 8 písm. a/ Zákona 656/2004 Z.z.
(účinného v čase rozhodovania ÚRSO) a ďalej na základe ust. § 96 ods. 12 Zákona č. 251/2012 Z.z.
dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia
držiteľa povolenia na distribúciu elektriny. Podmienky, kedy je dodávateľ poslednej inštancie pre časť
vymedzeného územia povinný dodávať elektrinu odberateľom, ktorí využili právo voľby dodávateľa,

upravuje § 20a Zákona č. 656/2004 Z.z., k rozhodnému obdobiu od 01.07.2012 do konca augusta 2012
a od 01.09.2012 ustanovenie § 18 a nasl. Zákona č. 251/2012 Z.z.

4. Podľa okresného súdu žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky na začatie
režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie v zmysle § 20a Zákona č. 656/2004 Z.z.

účinného do 01.09.2012 a § 18 a nasl. Zákona č. 251/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2012,
nepreukázal ani reálnu dodávku elektrickej energie žalovanému z titulu dodávateľa poslednej inštancie.
Žalovaný trval na tom, že nepretržite, bez prerušenia, mu bola dodávaná elektrická energia od jeho
zmluvného partnera PB Power Trade, a.s., teda aj za rozhodné obdobie od 01.07.2012 do konca
septembra 2012. Doložil o tom vyúčtovanie za predmetné obdobie. Žalobca túto skutočnosť, t.j.

prerušenie dodávky od zmluvného partnera žalovaného, nenamietal. Namietal iba, či žalovaný zaplatil
vyúčtovanie za rozhodné obdobie za spotrebovanú elektrickú energiu svojmu zmluvnému partnerovi PB
Power Trade, a.s. Uvedené podľa názoru okresného súdu nemá relevanciu na preukázanie splnenia
zákonných podmienok na začatie režimu dodávky elektrickej energie žalobcom ako dodávateľom
poslednej inštancie a na preukázanie reálnych dodávok elektrickej energie žalovanému žalobcom; iné

dôkazy žalobca na preukázanie uvedených - rozhodných skutočností a dôvodnosti nároku nedoložil ani
neoznačil.
5.Okresnýsúduzavrel,ženebolapreukázanáreálnadodávkuelektrickejenergiežalobcomžalovanému
za rozhodné obdobie a s ohľadom na zákonné podmienky v ust. § 20a ods. 1/ zákona č. 656/2004
Z.z. v znení účinnom do konca augusta 2012, resp. § 18 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení

účinnom od 01.09.2012 a nemal za preukázané splnenie tam uvedených podmienok na začatie režimu
dodávky poslednej inštancie. Okresný súd uviedol, že pritom vychádzal zo stanoviska ÚRSO zo dňa
24.07.2012, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky na začatie režimu dodávky elektriny
dodávateľom poslednej inštancie. Predmetným stanoviskom mal okresný súd za preukázané, že
zmluvnému dodávateľovi elektriny, PB Power Trade, a.s., ktorý bol zmluvným partnerom žalovaného na

dodávku elektrickej energie v rozhodnom období, nebolo odňaté povolenie a ani nenastala skutočnosť,
že tento dodávateľ elektriny nemá možnosť uskutočňovať dodávku elektriny, pričom tieto dôvody musia
byť na strane dodávateľa elektriny a nie na strane prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

6. S ohľadom na preukázanie, že nenastali podmienky pre dodávku poslednej inštancie podľa ust.

§ 20a ods. 1/ Zákona č. 656/2004 Z.z. do konca augusta 2012 a § 18 ods. 6 Zákona č. 251/2012
Z. z. od 01.09.2012, potom je podľa okresného súdu bez relevancie tvrdenie žalobcu o tom, že
spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej
distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny PB Power Trade, a.s. Žalobca tiež nepreukázal,
že v dôsledku odstúpenia PB Power Trade, a.s., nemala možnosť v zmysle uvedených zákonných

ustanovení uskutočňovať dodávku elektriny svojim zmluvným odberateľom. Žalobca o tom nepredložil
a ani nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti vykonať žiadny dôkaz. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 146 - 150), a to z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.473,83 Eur s príslušenstvom
za dodávku elektriny, pričom žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke a distribúcii
elektriny. Predmetná pohľadávka bola zaradená v režime dodávky poslednej inštancie. Prevádzkovateľ
distribučnej sústavy, Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina,
IČO: 36 442 151 (ďalej aj len „PDS") listom zo dňa 28.06.2012 oznámila žalobcovi odstúpenie od

Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009 zo dňa 23.06.2009, uzatvorenej s dodávateľom elektriny,
spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 (ďalej aj
len „PBPT"). V zmysle predmetného oznámenia boli odberné miesta vtedajších zákazníkov dodávateľa
elektriny PBPT zaradené v rámci režimu dodávky poslednej inštancie do bilančnej skupiny žalobcu, a to
v súlade s Rozhodnutím ÚRSO zo dňa 25.11.2011, č. 0031/2012/E. Na základe uvedeného rozhodnutia
bol

žalobca podľa ust. § 69a ods. 8 písm. a) Zákona č. 656/2004 Z. z. účinného v čase rozhodovania ÚRSO
a podľa ust. § 96 ods. 12 Zákona č. 251/2012 Z. z., dodávateľom poslednej inštancie pre koncových
odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny. Žalobca
tak v rozhodnom období od 01.07.2012 do 30.09.2012 dodával vtedajším zákazníkom PBPT elektrinu
ako dodávateľ poslednej inštancie a zabezpečoval pre ich odberné miesta nákup elektriny, samotnú

dodávku elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku ako aj služby súvisiace s distribúciou elektriny.
Žalobca bol v zmysle ust. § 20a Zákona č. 656/2004 Z. z. k obdobiu od 01.07.2012 do 31.08.2012
a od 01.09.2012 v zmysle ust. § 18 a nasl. Zákona č. 251/2012 Z. z. povinný uskutočňovať dodávku
poslednej inštancie, keď táto povinnosť nastane, a to za podmienok schválených ÚRSO v platnom
cenovom rozhodnutí a v súlade s platnými obchodnými podmienkami dodávky poslednej inštancie. Z

tohto dôvodu bol žalobca oprávnený vyúčtovať si za uskutočnenú dodávku elektriny zodpovedajúcu
odplatu, na rozdiel od PBPT, ktorá v uvedenom období svojim odberateľom žiadnu elektrinu nedodala
a ani dodať nemohla.
8. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že dodávku elektriny v režime dodávateľa poslednej inštancie
nerealizoval svojvoľne, či z vlastného rozhodnutia, ale na základe oznámenia PDS v súlade so

zákonom a príslušnými rozhodnutiami ÚRSO. Žalobcovi neprináležalo a neprináleží právo ani povinnosť
rozhodovať a preskúmavať odôvodnenosť a správnosť postupu PDS pri oznamovaní dodávky poslednej
inštancie. Ako dodávateľ poslednej inštancie v danom čase však mal žalobca povinnosť okamžite plniť
si povinnosti dodávateľa poslednej inštancie voči vtedajším zákazníkom PBPT preradeným do bilančnej
skupiny žalobcu. Tieto povinnosti vyplývali v danom čase pre žalobcu z platnej legislatívy a príslušných

rozhodnutí ÚRSO a žalobca tieto svoje povinnosti bezo zvyšku aj splnil. Zároveň však nie je možné
žalobcovi odopierať právo na zaplatenie zodpovedajúcej odplaty za uskutočnenú dodávku elektriny a
poskytnutie súvisiacich služieb. Toto právo žalobcovi patrí rovnako voči každému odberateľovi, ktorému
dodá elektrinu, bez ohľadu na skutočnosť, či išlo o dodávku v rámci dodávky poslednej inštancie alebo
dodávky mimo tohto režimu.

9. Právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a niekdajšími zákazníkmi PBPT v období
od 01.07.2012 do 30.09.2012 preradením týchto zákazníkov do bilančnej skupiny žalobcu a dodávkou
elektriny v režime dodávky poslednej inštancie, nevznikol zmluvne, ale fakticky, v dôsledku skutočností,
ktoré nastali a s ktorých existenciou legislatíva spájala vznik takéhoto právneho záväzkového vzťahu.
Obsahom tohto vzťahu je povinnosť dodávateľa poslednej inštancie dodávať elektrinu a zabezpečovať

súvisiace služby odberateľom, ktorých sa dodávka poslednej inštancie týka. Tejto povinnosti však
zodpovedá aj právo takéhoto dodávateľa požadovať od dotknutých odberateľov odplatu za elektrinu
dodanú v režime dodávky poslednej inštancie a za služby poskytnuté v súvislosti s touto dodávkou, a
to za podmienok schválených ÚRSO v platnom cenovom rozhodnutí a v súlade s platnými obchodnými
podmienkami dodávky poslednej inštancie. Túto právnu skutočnosť je žalobca povinný rešpektovať

rovnako ako dotknutí niekdajší zákazníci PBPT.
10. Samotné odstúpenie PDS od rámcovej distribučnej zmluvy, ktoré okresný súd považoval za
bezpredmetné, predstavuje podľa žalobcu právny základ naplnenia podmienok v zmysle ust. § 20a
Zákona č. 656/2004 Z. z., na zaradenie vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny PBPT v rámci
režimu dodávky poslednej inštancie do bilančnej skupiny žalobcu. PDS platne odstúpil od Rámcovej

distribučnej zmluvy č. RDZ042009, zo dňa 23.06.2009 uzatvorenej s PBPT, a to na základe podania
zo dna 27.06.2012, pričom hmotnoprávnym dôvodom odstúpenia bolo neuhradenie preddavkových
platieb v termíne do 22.06.2012, na úhradu ktorých PDS vyzval PBPT listom zo dňa 12.06.2012.
Platné odstúpenie od rámcovej zmluvy potvrdil aj Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 23.04.2015,č. k. 20Cb/135/2012-544. Podľa žalobcu platným odstúpením PDS od rámcovej zmluvy nemal PBPT
možnosť uskutočňovať dodávku elektriny, pričom v zmysle čl. 17 bod 17.9 prevádzkového poriadku od
tohto termínu ukončenia rámcovej zmluvy boli dotknuté odberné miesta zaradené do režimu dodávky

poslednej inštancie. Na základe uvedeného žalobca nesúhlasil s hodnotením okresného súdu, že PBPT,
ako dodávateľovi elektriny, nezanikla možnosť uskutočňovať dodávku elektriny. PBPT si neplnil svoje
platobné povinnosti vyplývajúce mu z rámcovej zmluvy, čím došlo zo strany PDS k platnému odstúpeniu
od tejto zmluvy a prerušeniu dodávky elektriny. Nemožnosť uskutočňovať dodávky elektriny nastala na
strane PBPT, a to z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle rámcovej zmluvy, čím došlo k odstúpeniu

od zmluvy a prerušeniu dodávky elektriny.
11. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom, že nepreukázal reálnu dodávku elektrickej energie, keďže
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s rozhodnutím ÚRSO zo dňa
25.11.2011, č. 0031/2012/E, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie
zo strany žalobcu a ktorým ÚRSO schválil spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny
dodávateľom poslednej inštancie.

12. Žalobca tiež poukázal na oficiálne vyjadrenie hovorcu ÚRSO, ktoré poskytol pre televíziu RTVS v
rámci reportáže „Občan za dverami" a k tomu žalobca uviedol odkaz na internetovú adresu. Vydané
predbežné opatrenie v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 20Cb/135/2012 medzi PBPT a PDS žalobca
označil vo vzťahu k žalovaným nárokom v tomto konaní, s iným okruhom sporových strán, za irelevantné
vo vzťahu k predmetu konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania.
13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 167 - 168 spisu). Odvolanie žalobcu označil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne
správne rozhodnutie. Zdôraznil, že dodávka poslednej inštancie je dodávka na základe zákona a po
splnení kogentných podmienok, čo v danom prípade v rozhodnej dobe nenastalo. Poukázal na ust.

§ 20a zákona č. 656/2004 Z.z. s tým, že jeho zmluvnému dodávateľovi, spoločnosti PB Power Trade
a.s. nebolo odňaté povolenie na dodávku elektriny a mala možnosť uskutočňovať dodávku elektriny.
ÚRSO ako zákonom kompetentný štátny orgán tak vydal v roku 2012 viaceré záväzné stanoviská a
pokyny a súčasne i v decembri 2015 adresoval Okresnému súdu v Martine stanovisko, podľa ktorého
žalobca nebol evidovaný úradom ako dodávateľ poslednej inštancie. Žalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému i
trovy odvolacieho konania.

14. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho
zástupcu (č.l. 178 - 179 spisu). Opakovane uviedol, že žalobca bol na základe rozhodnutia ÚRSO zo dňa

25.11.2011, č. 0031/2012/E, dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na
časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, pričom v zmysle ust. § 20a Zákona
č. 656/2004 Z. z. k rozhodnému obdobiu od 01.07.2012 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 v zmysle ust. §
18anasl.Zákonač.251/2012Z.z.,bolpovinnýdodávaťodporcovielektrinuvrežimeposlednejinštancie
za predpokladu naplnenia zákonných podmienok. Takáto právna skutočnosť nastala odstúpením PDS

ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, od Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009, zo dňa
23.06.2009,uzatvorenejsdodávateľomelektrinyPBPowerTrade,a.s.,nakoľkotýmtomomentomnemal
PBPT možnosť uskutočňovať dodávku elektriny žalovanému. K tvrdeniu žalovaného, že PBPT nebolo
nikdy odňaté povolenie na dodávky elektriny a tento dodávateľ ani nezanikol ako právny subjekt, žalobca
poukázal na úpravu v § 20a Zákona č. 656/2004 Z. z., pričom pre naplnenie podmienok pre dodávku v

režime poslednej inštancie postačuje, že pôvodný dodávateľ stráca možnosť túto dodávku uskutočniť.
V danom prípade PBPT skutočne nemal možnosť uskutočňovať dodávky elektriny, nakoľko zo strany
PDS došlo k odstúpeniu od rámcovej zmluvy. Žalobca zároveň poukázal na Rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 11.02.2016, č. k. 6C/262/2015-84 v obdobnej veci, keď v odôvodnení
uvedeného rozhodnutia uviedol, že skutočným dodávateľom pre koncových odberateľov elektriny na

časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny bol v rozhodnom období práve
žalobca. Podľa žalobcu nemôže byť na ťarchu žalobcu to, že PBPT uviedol svojich odberateľov do
omylu, keď im zasielal listy, obsahom ktorých boli inštrukcie, že nemajú uhrádzať žalobcovi faktúry, čím
došlo zo strany PBPT k bezdôvodnému obohateniu.

15. Uvedené vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené (č.l. 181 spisu).

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa §
379, § 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súduzrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo odvolaním
žalobcu v podaní z 23.02.2016, doručenom súdu dňa 24.02.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol
povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta

prvá CSP, v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

20. Prejednaním veci len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil vo včas podanom
odvolaní (č.l. 146 - 150 spisu), bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkajú tak hodnotenia vykonaného
dokazovania a z neho vyvodených skutkových zistení a záverov súdu prvej inštancie, ako aj právneho
posúdenia veci.

21. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcu považuje krajský súd za potrebné poukázať
na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť aj neúplné, nedostatočné a
tým nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132 - 135 OSP v znení

ku dňu vydania napadnutého rozsudku (od 01.07.2016 ide o § 191 ods. 1 CSP a nasl.). Pri námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním
súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval

nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

22. Z obsahu spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvej inštancie ťažiskovo oprel svoje rozhodnutie o stanoviská ÚRSO, z ktorých mal za to, že

žalobca nepreukázal, že bol v rozhodnom období dodávateľom elektriny pre žalovanú spoločnosť.
Oboznámením sa s vyjadrením ÚRSO zo dňa 24.07.2012 (č.l. 59 spisu) je zrejmé, že sa v ňom
konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky na dodávku elektriny dodávateľom poslednej
inštancie. Z tohto stanoviska však nevyplýva, kto skutočne (a oprávnene) v rozhodnom období žalovanej
spoločnosti dodával elektrickú energiu.

23. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.12.2015 č.k. 18Cb/197/2015-120 vyplýva, že okresný
súd vykonal dokazovanie aj Tlačovou správou z 09.08.2012 (č.l. 96 spisu), doloženou žalovaným, a aj
keď konštatoval jej obsah (str. 4-5 písomného vyhotovenia rozsudku) s tým, že ju označil ako tlačovú
správu ÚRSO, nevyhodnocoval ju (aj z hľadiska dôkaznej sily) v zmysle § 132 OSP.

24.Okresnýsúdzaurčujúceprezamietnutiežalobypovažovalneuneseniedôkaznéhobremenažalobcu
o tom, že reálne dodal v žalovanom období (1.7. - 30.9.2012) žalovanému elektrickú energiu, „s ohľadom
na zákonné podmienky v ust. § 20a ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. účinný do konca augusta 2012,
§ 18 ods. 6 Zákona č. 251/2012 Z.z. účinný od 1.9.2012, nemal preukázané splnenie tam uvedených

podmienok na začatie režimu dodávky poslednej inštancie. Súd pritom vychádzal zo stanoviska Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.7.2012, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky na
začatie režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie“. V tomto smere však odvolací súd
uvádza, že išlo len o jeden z dôkazných prostriedkov, pričom samotný výklad zákonných noriem, tedainterpretácia aplikovanej právnej úpravy na zistený skutkový stav, je v sporovom konaní vecou súdu,
nie uvedeného úradu. Okresný súd však len prevzal obsah tohto stanoviska ÚRSO bez toho, aby sám
interpretoval aplikovanú zákonnú normu na zistený skutkový stav.

25. Pokiaľ okresný súd ďalej konštatoval, že odstúpenie od zmluvy medzi SEZ - Distribúcia, a.s. zo
dňa 27.06.2012 a PB Power Trade a.s., ako zmluvného partnera žalovaného, nemalo žiaden vplyv na
možnosť tohto dodávateľa elektrickej energie dodať ju v rozhodnom období žalovanému, tak okresný
súd opäť tento záver oprel len o stanovisko ÚRSO z 24.07.2012 a bez toho, aby sám vyložil, ako z

hľadiskaaplikovanejprávnejúpravyktomutozáverudošiel.Nebolatedadoterazrelevantnýmspôsobom
a dostatočne i z hľadiska splnenia náležitostí stanovených pre preskúmateľné rozhodnutie súdu v
zmysle § 157 ods. 1 OSP (resp. od 01.07.2016 ide o § 220 ods. 2 CSP), zodpovedaná otázka,
ktorý subjekt reálne a oprávnene dodal žalovanému elektrickú energiu v dobe od 01.07.2012 do
30.09.2012; ide o preukázanie vecnej aktívnej legitimácie v spore o predmetnom peňažnom nároku voči
žalovanému. Vecná aktívna legitimácia znamená preukázanie, že žalobca je nositeľom hmotného práva,

z ktorého odvodzuje uplatnený nárok. Uvedená otázka nepochybne súvisí i s (odvolacím dôvodom)
obranou žalovaného, ktorú, vzhľadom na (len) prevzatie správnosti a relevantnosti stanoviska ÚRSO z
24.07.2012, okresný súd bez ďalšieho nevyhodnocoval, že došlo k platnému odstúpeniu od Rámcovej
distribučnej zmluvy č. RDZ042009 z 23.06.2009 s PB Power Trade, podaním zo dňa 27.06.2012, z
ktorého dôvodu tento dodávateľ nemal možnosť uskutočňovať dodávku elektrickej energie a v zmysle

čl. 17 bod 17.9 prevádzkového poriadku od ukončenia rámcovej zmluvy boli dotknuté odberné miesta
zaradené do režimu dodávky poslednej inštancie. Platnosť odstúpenia od rámcovej zmluvy potvrdil
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 23.04.2015, č.k. 20Cb/135/2012-544 (právoplatným 18.07.2015).

26. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že na dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie od

01.09.2012 sa vzťahovalo ust. § 18 zák. č. 251/2012 Z.z., pritom v zmysle ods. 8 tohto ustanovenia,
odberateľ, ktorému dodáva elektrinu alebo plyn dodávateľ poslednej inštancie, je povinný dodávateľovi
poslednej inštancie uhradiť cenu za dodávku poslednej inštancie vrátane platieb podľa osobitného
predpisu (§ 7 ods. 1 písm. b) zák. č. 238/2006 Z.z.). Teda v novej zákonnej úprave, ktorá sa už dotýkala
čiastočne rozhodného obdobia, je výslovne upravené komu má odberateľ uhradiť cenu za dodávku

energie. Zmyslom dodávateľa poslednej inštancie je, aby konečný odberateľ v prípade nemožnosti
dodávania energie jeho dodávateľom, mal možnosť naďalej odoberať energiu, ak túto dodávku nemá
zabezpečenú iným spôsobom.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval i oficiálnym vyjadrením hovorcu ÚRSO pre televíznu reláciu

RTVS„Občanzadverami“,sodkazomnainternetovústránkuapokiaľtiežuviedol,že„...hmotnoprávnym
dôvodom odstúpenia bolo neuhradenie preddavkových platieb v termíne do 22.06.2012, na úhradu
ktorých PDS vyzval PBPT listom zo dňa 12.06.2012“, tak uvedené skutočnosti a dôkazy neboli použité v
konaní pred okresným súdom, preto s odkazom na splnenú procesnú poučovaciu povinnosť okresným
súdom podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 121 rub spisu) a nepreukázanie splnenia niektorej z podmienok

taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 OSP, nebolo možné na tieto nové skutočnosti a nové dôkazy (od
01.07.2016 ako novoty podľa § 366 CSP) prihliadať v odvolacom konaní.

28. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení z 09.05.2016 poukázal na iné prejudiciálne závery a odchylné
súdne rozhodnutie než v prejednávanej veci, a to v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica

č.k. 6C/262/2015-84 zo dňa 11.02.2016, tak odvolací súd uvádza, že podľa vlastných zistení bolo
voči tomuto rozsudku podané odvolanie, o ktorom odvolací Krajský súd v Trenčíne v konaní sp.zn.
17Co/183/2016 doteraz nerozhodol. Pre úplnosť sa k odkazu žalobcu na rozhodovaciu činnosť iných
súdov v obdobných žalobách žalobcu voči rôznym žalovaným (koncovým odberateľom) uvádza, že z
hľadiska odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 393 CSP, sa vyžaduje prípadný odkaz

na „ustálenú rozhodovaciu prax“. K tomu odvolací súd dodáva, že hoci to z ust. § 393 CSP expressis
verbis nevyplýva, je zrejmé, že ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to
aj v kontexte s čl. 2 a § 421 CSP, nie teda akúkoľvek rozhodovaciu prax a dokonca nižších súdov. Z
tohto dôvodu sa uvedeným (doteraz neprávoplatným) rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica
odvolací súd vo vecno-právnej rovine nezaoberal a k momentu rozhodnutia v danej odvolacej veci nemal

na prijaté závery krajského súdu žiaden vplyv.

29. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej dôvodnosti podaného odvolania žalobcu, v rovine
nedostatočne zisteného skutkového stavu pre postup v nesúlade s ust. § 132 OSP, a tým predčasnýchskutkových a právnych záverov a v tomto smere s absenciou dostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia i z hľadiska vysvetlenia interpretácie aplikovaných právnych noriem, bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní okresný súd po opätovnom vykonaní dokazovania, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotí v súlade s § 191 ods. 1 CSP, pričom pri novom rozhodnutí sa primárne zameria na otázku,
kto bol skutočným a oprávneným dodávateľom elektrickej energie žalovaného v rozhodnom žalovanom
období, či medzi žalobcom a žalovaným ako konečným odberateľom elektrickej energie vo vzťahu k

žalovanému obdobiu (ne)vznikol záväzkový právny vzťah zo zákona.

31. Keďže o obdobných žalobách žalobcu sa zrejme vedie na všeobecných súdoch Slovenskej republiky
viacero konaní, odvolací súd len pripomína čl. 2 CSP. Tiež poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté
v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v

obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé
súdne konanie“.

32. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Toto rozhodnutie odvolací súd prijal v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.