Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202481
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202481.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom Slnečná 765/3, 945 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: O. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. nám. XX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 1.195,- eur istiny s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/90/2016-43 zo dňa 20.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.195,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195,- eur od 21.05.2005 do zaplatenia

zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.) a uviedol,

že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 22.11.2004 uzavretím zmluvy o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 10-tich mesačných splátkach po 119,50 eura počnúc dňom 22.12.2004 s tým, že celková výška
úveru bola 1.194,99 eura. Žalovaný z titulu poskytnutého úveru neuhradil žiadnu splátku. Trestným
rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/47/2006 zo dňa 04.09.2006 bol žalovaný uznaný
vinným z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona v znení platnom a

účinnom do 31.12.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Poškodený
v trestnom konaní - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Rajčianska 42/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807
598 bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007. Súd prvej inštancie považoval právny vzťah
za vzťah spotrebiteľský vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého prihliadal na premlčanie uplatneného nároku ex officio.

Poukázal na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, a to na subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu
pri uplatnenom nároku na náhradu škody a uviedol, že trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným, v rámci ktorého bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne
konanie nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007. Žalobca mal vedomosť o osobe škodcu a rozsahu
škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po
právoplatnosti trestného rozkazu dňa 22.10.2007 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku

na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť najneskôr
dňa23.10.2007auplynula23.10.2009.Keďžežalobažalobcuonáhraduškodybolapodaná29.06.2016,súd uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný, a preto žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávny procesný
postup súdu, ktorým boli znemožnené patriace procesné práva strane sporu v takom rozsahu, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal
na to, že predmetom konania je nárok na náhradu škody z titulu úmyselného konania žalovaného,
ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Z uvedeného vyplýva, že
v konaní boli preukázané zákonné predpoklady pre zodpovednosť za škodu, a to protiprávny úkon,
škoda na strane žalobcu, príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti, ako aj
zavinenie - priamy úmysel žalovaného, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní. Pre plynutie premlčacej

doby práva na náhradu škody je osobitným ust. § 106 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvené
tzv. kombinované plynutie premlčacej doby. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade na plynutie
premlčacej doby je nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na škodu spôsobenú úmyselne, ktorá sa premlčí za
10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Podľa názoru právnej zástupkyne

žalobcu, súd prvej inštancie v danom prípade nemohol poskytnúť ochranu spotrebiteľa, lebo by došlo
k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k jeho neprimeranej ochrane. Poukázala na ust. § 1 ods. 1,
§ 3 ods .1 Občianskeho zákonníka. Úmyslom zákonodarcu v ust. § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bolo nepochybne, aby škodca, ktorý úmyselne spôsobil škodu, túto škodu aj nahradil s možnosťou
poškodeného domáhať sa tejto náhrady v dlhšom časovom intervale. Ďalej namietala odôvodnenie v

bode 23 napadnutého rozhodnutia, a to aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Poukázala na
to, že žalovaný námietku premlčania nevzniesol a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
ak na tútu námietku ex offo prihliadal. Predmetné konanie sa týka nároku na náhradu škody, ktoré
nemožno subsumovať pod konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok na náhradu škody žalobcu
v danom prípade už nie je založený zmluvou, ale protiprávnym konaním žalobcu v zmysle ust, § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na ust. § 290 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to
definíciu spotrebiteľského sporu, ktorý sa týka sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň namietala aplikáciu princípu
ochrany tzv. slabšej strany spotrebiteľa v zmysle čl. 6 Civilného sporového poriadku. Navrhla zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu s tým, že si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

právnej zástupkyne žalobcu bolo dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnymposúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatneného nároku, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie uplatnený nárok nesprávne právne posúdil, pokiaľ ex offo prihliadal na námietku premlčania,
i napriek tomu, že predmetom nebolo uplatnenie nároku na zaplatenie istiny zo spotrebiteľskej zmluvy.

Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho
posúdenia bola dôvodná. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v
súvislostisúmyselnýmtrestnýmčinomžalovanéhoztituluúverovéhopodvoduvsúvislostisuzatvorením
zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.11.2004, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške
531,10 eura, t.j. spolu 1.194,98 eura v 10-tich mesačných splátkach po 119,50 eur počnúc dňom

22.12.2004. Zároveň si strany sporu dohodli, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 poplatku
predstavujú náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Trestného zákona, a to trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Stará Ľubovňa č.k.
2T/47/06-78 zo dňa 04.09.2006 s tým, že žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody

odkázaný na občianskosúdne konanie v zmysle ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 22.10.2007 a vykonateľnosť 22.10.2007. Súd prvej inštancie síce správne
poukázal na ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to premlčaciu lehotu pri uplatnenom
práve na náhradu škody, avšak nesprávne bez vznesenej námietky premlčania prihliadal na premlčanie
uplatneného nároku v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto časti odvolací

súd považoval odvolanie právnej zástupkyne žalobcu za dôvodné. Uplatnený nárok je nárokom na
náhradu škody a nie nárokom týkajúcim sa spotrebiteľského sporu, v ktorom by súd ex offo aj bez
námietky premlčania vznesenej stranou sporu prihliadal na premlčanie. Táto namietaná skutočnosť bola
opodstatnená.

7. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého
dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv.
naturálne právo) a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania),
nie je možné v zásade priznať. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na kvalifikované vznesenie
námietky premlčania tým, kto má povinnosť niečo plniť. Pod kvalifikovaným spôsobom dovolania sa

premlčania sa rozumie vznesenie námietky v konaní pred súdom oprávneným rozhodnúť o práve.
Vznesenie námietky je adresný právny úkon, ktorého obsahom musí byť vôľa konajúceho využiť
právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu
premlčaného práva. Z uvedeného vyplýva, že v súdnom konaní nie je možné premlčané právo priznať,
ak sú naplnené tieto predpoklady: - uplynula zákonom určená premlčacia doba, ten, kto je povinný

niečo plniť sa dovolal premlčania a k dovolaniu premlčania došlo v konaní na súde oprávnenou o práve
rozhodnúť. V danom prípade zákonná podmienka na zamietnutie žaloby pre premlčanie uplatneného
nároku na náhradu škody nebola splnená, lebo osoba, ktorá by mala plniť žalovaný námietku premlčania
pri uplatnenom nároku na náhradu škody nevzniesol.

8. Za nedôvodnú však považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa aplikácie ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka na stanovenie plynutia 10-ročnej premlčacej doby. Odvolací súd nesúhlasí s
názorom právnej zástupkyne žalobkyne, že premlčanie práva na náhradu škody je potrebné posudzovať
aj v súvislosti s aplikáciou ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo v trestnom konaní žalobca ako
poškodený bol odkázaný na občianskoprávne konanie. To zn., že v trestnom konaní trestným rozkazom

nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu škody. Pre posúdenie včasnosti z hľadiska premlčacej lehoty
vyplývajúcej z ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je rozhodné vo vzťahu k subjektívnej
premlčacej lehote, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k škode spôsobenej úmyselne sa právo na náhradu škody premlčí
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 Občiankseho zákonníka).

9. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že do základného práva na súdnu ochranu
patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá mázáklad v platnom právnom poriadku, alebo v medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby
sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným

predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav. Rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno
obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, o tom kto ho spáchal

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011). Z uvedeného vyplýva, že pri
rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd viazaný odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo
vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené, čo platí
aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného (§ 193 CSP).
Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku je v rozpore s princípom právnej istoty.
Uvedený záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/41/2011 zo dňa 17.05.2012.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku
s prihliadnutím na aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri uplatnenom
nároku na náhradu škody a viazanosti súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Aplikácia ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka pri nároku na náhradu škody z titulu úverového podvodu bola predčasná,
nezodpovedajúca výsledkom doposiaľ vykonaného dokazovania.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie vo veci konať. Uplatnený nárok na náhradu škody
posúdiť v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a zaoberať sa najmä uplatnenou výškou
náhrady škody žalobcom. V trestnom konaní bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody
na občianskoprávne konanie a súd v sporovom konaní je povinný sa zaoberať jej výškou. Z obsahu
pripojeného spisu však vyplýva, že uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Nt/4/2009-31 bola

v zmysle ust. § 394 ods. 1 Trestného poriadku povolená obnova konania v trestnej veci Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/47/2006 a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol zrušený trestný
rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/47/2006 zo dňa 04.09.2006, a to vo výroku o
vine, ktorým bol obžalovaný O., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom M. nám. č. XX O. uznaný
za vinného z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do

31.12.2005, ako aj vo výroku o treste, kde bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň boli zrušené
aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce. Podľa § 400 ods. 2 Trestného
poriadku bola vec vrátená prokurátorovi na došetrenie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
09.05.2011. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou náležite nevysporiadal, pokiaľ vychádzal z

právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2T/47/2006-78 zo dňa 04.09.2006
s právoplatnosťou a vykonateľnosťou od 22.10.2007. V rámci zachovania práva na spravodlivý proces a
teda procesných práv patriacich stranám sporu súd prvej inštancie náležite nepostupoval ani v súvislosti
s poučovacou povinnosťou súdu vyplývajúcou z ust. § 160 CSP, a to všeobecnej poučovacej povinnosti
i napriek tomu, že žalovanému zaslal poučenie o procesných právach a povinnostiach v zmysle ust. §

292 CSP, t.j. poučenie pre spotrebiteľa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že sa jedná o spor spotrebiteľský, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle ust. § 290 CSP, a preto záver súdu pre aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa bol preto predčasný.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1 ,3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu
strany v spore (§ 255 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.