Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115230486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115230486.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: LIAISON MARKETING
COMPANY LIMITED, so sídlom P.O.Box 983, Victoria, Mahé, Republic of Seychelles, reg. number:
003809, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom

Pribinova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom
Štúrova 2,Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I, zo dňa 13.októbra 2016, č.k. 4C 262/2015-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu
s odôvodnením, že žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2015 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/
až 3/ náhrady škody, avšak žaloba nespĺňala zákonné náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. CSP, a
preto súd uznesením zo dňa 01.08.2016 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby tak, že žalovaného
v súlade s ust. § 133 a nasl. CSP označí tak, že označí Slovenskú republiku ako žalovaného len
jedenkrát, keďže štát ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát a

nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo účastníkov konania a v nadväznosti na odstránenie
tohto nedostatku nech odstráni aj vady petitu. Žalobca reagoval písomným podaním doručeným súdu
dňa 24.08.2016, v ktorom na strane žalovaného označil Slovenskú republiku zastúpenú tromi orgánmi:
Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR a zároveň Generálnou prokuratúrou SR a
zosúladil petit žaloby s označením žalovaného. Dospel k záveru, že takéto označenie žalovaného je
neurčité a uviedol, že štát ako účastník konania je označený riadne vtedy, ak je zároveň označený i

orgán, ktorý je kompetentný konať v jeho mene, pričom zo zákona č. 514/2003 Z.z. nevyplýva možnosť,
aby Slovenskú republiku zastupovalo súčasne viacero štátnych orgánov v jednom konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zrušiť aj uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 01.08.2016 sp.zn. 4C 262/2015-67, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo

a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne.
Namietal aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže vo výroku súd neuviedol,
ktoré konkrétne podanie odmietol, t.j. či jeho podanie zo dňa 03.12.2015 alebo podanie zo dňa
23.08.2016, a toto nevyplýva ani z odôvodnenia. S poukazom na ust. § 79 ods. 1 a § 21 ods. 4 O.s.p.,
účinný v čase podania žaloby, namietal, že v žalobe označil na strane žalovaného Slovenskú republiku a

zároveň označil aj každý príslušný orgán, ktorého sa vec podľa jemu dostupných informácií týka, a teda v
súladesrozhodovacoupraxouvšeobecnýchsúdovapoukázal nato,žezobsahužalobyapredloženýchlistinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci podal na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu vnútra
SR, ktoré vec postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá vec postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR,

ktoré postúpilo vec Ministerstvu vnútra SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré vec
postúpilo Ministerstvu vnútra SR, ktoré vec postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré mu oznámilo,
že nie je zákonom oprávnené v danej veci konať. Vzhľadom na tento stav, keď sa štátne orgány
žalovaného medzi sebou nevedia dohodnúť a určiť, kto je povinný konať v tejto veci za žalovaného,
nemožno podľa jeho názoru žiadať od neho spravodlivo, aby prípadne ohrozil vymožiteľnosť svojich

práv tým, že by v konaní označil štát v zastúpení iba jedného štátneho orgánu. Poukázal na to, že v čase
účinnosti O.s.p. súd v obligatórnej zákonnej lehote 60 dní od doručenia žaloby, ani neskôr do 30.júna
2016, nevydal uznesenie podľa § 43 ods. 1 O.s.p., ktorým by ho vyzval na doplnenie alebo opravu
žaloby v časti označenia žalovaného, a preto uznesenie zo dňa 01.08.2016 a následne aj napadnuté
uznesenie, súd vydal v rozpore s prechodným ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky
úkonov , ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

S poukazom na ust. § 135 ods. 1, § 73 CSP a dôvodovú správu k ust. § 73 CSP namietal, že uznesenie
zo dňa 01.08.2016 č.k. 4C 262/2015-67 a následne aj napadnuté uznesenie, súd vydal v rozpore s
ust. § 73, § 128 až 130 CSP, keďže súd, na ktorého zákonodarca presunul zodpovednosť za to, kto
za štát koná, a ktorý mu ukladá, aby uviedol iba jeden štátny orgán konajúci za štát, v rozhodnutiach
neuviedol, ktorého jediného štátneho orgánu sa vec má týkať, a ktorý má podľa súdu v žalobe označiť.

Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry za odňatie možnosti konať pred súdom treba považovať aj
odmietnutie celého podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, hoci nedostatok tohto podania
sa týka len jedného zo žalovaných. Preto podľa jeho názoru v prípade, ak súd po preskúmaní obsahu
spisu zistí, že niektorá z označených strán žalovaného nemá byť označená ako strana, má rozhodnúť o
odmietnutí alebo zamietnutí častí žaloby voči jednotlivej strane. Ďalej uviedol, že opravu žaloby vykonal

presne podľa výroku uznesenia súdu zo dňa 01.08.2016, č.k. 4C/262/2015-67. Z opatrnosti a v záujme
zabezpečenia súdnej ochrany žalobcovi uviedol, že stranu žalovaného označuje ako 1. Slovenská
republika oprávnený konať: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2. Slovenská republika oprávnený konať:
Ministerstvo vnútra SR, 3. Slovenská republika oprávnený konať: Generálna prokuratúra SR. Vzhľadom
na toto označenie žalovaného upravil aj petit žaloby.

3. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie akovecnesprávnepotvrdiť.Uviedol,žektorýorgánmákonaťvmeneštátuvoveciachnáhrady
škody určuje ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Namietal, že z ust. § 21 ods. 4

vety prvej O.s.p. a aj z ust. podľa § 135 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že za štát v
konaní pred súdom môže konať vždy iba jeden z príslušných orgánov podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Označenie žalovaného žalobcom v jeho odvolaní považuje za nesprávne a ním uvedený petit považuje
za nevykonateľný.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancieakovecnesprávnepotvrdiť.Poukázalnasvojevyjadreniekžalobezodňa14.04.2016,vktorom
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012 a uviedol, že
podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa so žalobou vysporiadal procesne správne a správne vo veci
rozhodol.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

6. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

7. Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní

za štát.

8. V zmysle cit. ustanovení štát je ako strana sporu riadne označený, ak je súčasne s ním označený
príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Súdna prax ustálila, že v prípade, že žalujúca stranaštátny orgán, ktorý má konať za štát, v žalobe neoznačí, má to za následok neúplnosť návrhu so
súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p.,
resp. 129 CSP, avšak v prípade, ak žalujúca strana štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale

uplatnený nárok nepatrí do pôsobnosti tohto štátneho orgánu, nejde o vadu návrhu, ani o nedostatok
podmienky konania. Štát je totiž povinný, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť,
aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi
alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Z uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012 ďalej okrem iného vyplýva, že štát nemôže v konaní

tvoriť spoločenstvo účastníkov sám so sebou, a preto štát ako ten istý subjekt môže mať procesné
postavenie žalovaného len jedenkrát, a to aj v prípade, ak by bol proti štátu uplatnený nárok, ktorý by
mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov, a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti
rôznych štátnych orgánov alebo v prípade, ak by proti štátu boli jednou žalobou uplatnené viaceré nároky
jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátny orgánov. Nie je preto správne označenie Slovenskej
republiky ako žalovaného viackrát, išlo by o vadu žaloby, na odstránenie ktorej je súd povinný vyzvať

žalobcu.

9. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď
na základe označenia žalovaných 1/ až 3/ žalobcom v žalobe ako Slovenská republika, vždy zastúpená
iným orgánom, vyzval žalobcu uznesením zo dňa 01.08.2016 č.k. 4C 262/2015-67 na odstránenie vád

žaloby v časti označenia žalovaného tak, aby Slovenskú republiku označil ako žalovaného len jedenkrát.
Pokiaľ žalobca na základe výzvy súdu opravil označenie žalovaného tak, že ako žalovaného uviedol
Slovenskú republiku, zastúpenú troma orgánmi, nejde podľa názoru odvolacieho súdu o vadu žaloby,
resp. vadné označenie žalovaného, keď takéto označenie žalovaného obsahuje názov štátu, aj názov
štátneho orgánu, ktorý má za štát konať, v súlade s ust. § 135 ods. 1 CSP, a teda názov štátneho orgánu,

ktorý za štát koná, v takomto označení neabsentuje a označenie viacerých štátnych orgánov, ktoré majú
za štát konať, nemožno považovať za vadu žaloby vzhľadom na to, že súd, a to aj v prípade označenia
štátneho orgánu, do pôsobnosti ktorého uplatnený nárok nepatrí, musí zabezpečiť, aby za štát pred
súdomkonalštátnyorgánvrozsahupôsobnostiustanovenejosobitnýmipredpismi.Vzmysleuvedeného
štát teda musí konať len s takýmto oprávneným subjektom, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté

v žalobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť aj z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom zohľadnil aj prípady, v ktorých
by jednou žalobou boli proti štátu uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych
štátnych orgánov alebo nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov, a
ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie zo
dňa01.08.2016č.k.4C262/2015-67,ktorýmvyzvalžalobcunaodstránenievádžalobyvčastioznačenia
žalovaného, keď žalobca v žalobe označil Slovenskú republiku ako žalovaných 1/ až 3/, teda viackrát,
vždy zastúpenú iným štátnym orgánom, a teda žalovaného označil nesprávne. Písomným podaním

doručeným súdu dňa 24.08.2016 žalobca však odstránil vady žaloby v časti označenia žalovaného v
súlade s uvedeným uznesením súdu prvej inštancie a jeho poučením, keď ako žalovaného uviedol
Slovenskú republiku jedenkrát a uviedol aj názov štátnych orgánov, ktoré majú za ňu konať, pričom je
povinnosťousúdukonaťstýmštátnymorgánom,dopôsobnostiktoréhopatríuplatnenýnárok.Vzhľadom
na odstránenie vád žaloby žalobcom neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie

jeho podania v zmysle § 129 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom bude súd prvej inštancie pokračovať
v konaní so Slovenskou republikou zastúpenou tým štátnym orgánom, do pôsobnosti ktorého podľa

osobitného predpisu patrí uplatnený nárok.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).