Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011390
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4114011390.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného J. A. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre, dňa 18.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. A. G. N. X. G. Š. , narodený XX.XX.XXXX T. Q.,
W. U. Y.. X. XXX/X, T.Á.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 05.08.2012 vo večerných hodinách okolo 22.00 hodiny v obci U., v obytnom dome č. XXX, pred
vchodovými dverami poškodeného N. T., po verbálnom konflikte fyzicky napadol poškodeného N.
T. tak, že zbehol po schodoch a pristúpil k poškodenému, ktorý sa pootočil od vchodových dverí k
obžalovanému, na čo ho obžalovaný sotil do susedných dverí, v dôsledku čoho poškodený spadol, keď
sa postavil, udrel ho viackrát päsťou do oblasti hrudníka, poškodený cítil, že sa nemôže nadýchnuť pre
bolesť v oblasti hrudníka, keď obžalovaný prestal útočiť, poškodený vošiel do dverí svojho bytu a pretože

nemohol dýchať, išiel na ošetrenie, čím poškodenému N. T. spôsobil zranenia a to zlomeninu štvrtého
rebra vľavo, pomliaždenie ľavých pľúc v segmente 1, 2, 3, voľný vzduch v ľavej pohrudnicovej dutine
a pomliaždenie ľavej obličky, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený hospitalizovaný od 06.08.2012
do 14.08.2012 a ktoré si vyžadujú dobu liečenia štyri týždne,

t e d a :

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35
942 436, spôsobenú škodu vo výške 1.161,81 Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
spôsobenú škodu vo výške 145,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyOkresnéhoprokurátoravNitrezodňa17.12.2014,podsp.zn.:2Pv600/2012/4403,

doručenej na Okresný súd v Nitre dňa 18.12.2014 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému J.
A. (ďalej len „obžalovaný“) a na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch 31.01.2017, 11.05.2017
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného N. T., výsluchom znalca J.. T.
X., (po zmene zákonného sudcu, so súhlasom obžalovaného poľa § 277 odsek 5 Trestného poriadku
č.l. 261 a č.l. 263) na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch 14.01.2020, 14.09.2020 vykonal

dokazovanie čítaním svedeckých výpovedí J. A., E. T., H. R., Z. A., výsluchom znalca J.. T. X.,
oboznámením obrazového záznamu a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho
obsahu súdneho spisu a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2020 vyhlásil rozhodnutie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný J. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2017 urobil vyhlásenie v zmysle § 257
odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 17.12.2014, pod č. 1Pv 600/12/4403. Obžalovaný ku

skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného Romana T. fyzicky nenapadol, nespôsobil
mu žiadne zranenia, on sa len bránil proti útoku poškodeného, pri verbálnom konflikte s poškodeným
pre jeho milenecký pomer s partnerkou poškodeného. Obžalovaný zároveň predostrel svoju verziu
skutkových okolností ohľadne predmetného skutku. Uviedol, že v deň spáchania skutku videl z okna
svojho bytu ako priviezlo motorové vozidlo suseda poškodeného N. T., ktorý keď ho zbadal v okne,

začal po ňom vykrikovať, načo si to obžalovaný išiel s ním vydiskutovať. Obžalovaný vyšiel z bytu a
pristúpil k poškodenému tak, že obžalovaný stál na druhom schode v obci U., v obytnom dome č. XXX,
pred vchodovými dverami poškodeného N. T., nad poškodeným, ktorý bol na plošine opretý o zábradlie.
Vzájomne sa hádali. Poškodený sa zahnal na obžalovaného, pričom on sa uhol a opýtal sa ho, že
prečo sa na neho zaháňa. Druhá rana poškodeného smerovala do hlavy obžalovaného, preto mu ju

obžalovaný vrátil. Potom už boli v kope, chytili sa pod krk. Obžalovaný sa zahnal na poškodeného takisto
ako on na neho. Obžalovaný vrátil poškodenému úder tak, že mu dal facku na tvár. Potom sa chytili za
tričká a bili sa, to už bol aj obžalovaný na plošine pred bytom. Poškodený bil obžalovaného do ramena.
Obžalovaný buchol poškodeného do tváre, aj hore aj dole. Bili sa asi 10 minút, skončili pri susedových
dverách, stále do seba útočili, ale ani jeden z nich nespadol na zem. Susedove dvere sú vzdialené

asi 1 meter od miesta, kde pôvodne stáli. Potom prišla bývalá manželka obžalovaného a povedala
im aby prestali. Obžalovaný sa pobral späť do svojho bytu, poškodený mu ešte vykrikoval vulgarizmy.
Obaja išli na ošetrenie do nemocnice, obžalovaného tam odviezol brat a poškodeného sanitka. Podľa
vyjadrenia obžalovaného bol poškodený v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, pretože z neho
cítil alkohol. Na otázky obhajcu obžalovaný potvrdil, že sa s poškodeným vzájomne udierali päsťami.

Obžalovaný dal poškodenému aj ranu päsťou do hlavy. Hore ho udieral do hlavy, dole ho udieral do
brucha. Do rebier ho nebil. Nevedel si vysvetliť ako vznikli zranenia poškodeného. Podľa vyjadrenia
obžalovaného, jemu bolo pri bitke vykĺbené rameno v dôsledku čoho bol práceneschopný tri mesiace.

Poškodený Roman T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2017 uviedol, že v deň spáchania

skutku sa vo večerných hodinách vracal domov, išiel hore schodmi k svojmu bytu, ktorý si otváral a
počul urážky. Ako bol poškodený pri dverách svojho bytu, otočený chrbtom, tak zacítil úder, pootočil
sa od vchodových dverí k obžalovanému tvárou, na čo ho obžalovaný sotil do susedných dverí. Ihneď
pocítilbolesťanevládaldýchať.Potomnasledovaliďalšieúdery,viackrátobžalovanýudrelpoškodeného
päsťou do hrude. Poškodený pripustil, že ho obžalovaný udieral aj do hlavy, ale tá ho nebolela, nemal

na nej žiadne zranenia. Uviedol, že zranenie zlomeniny štvrtého rebra mu spôsobil obžalovaný tým,že ho sotil do susedových dverí, do ktorých spadol a potom ho ešte udieral päsťami do hrude.
Poškodený obžalovaného nenapadol, neudrel ho, nemohol ani dýchať. Bránil sa iba tak, že si dal ruky
pred seba. Potom ako sa dostal do dverí svojho bytu, ľahol si na zem a zatelefonoval sestre, aby

mu privolala záchranku. V dôsledku tejto bitky mal zlomené štvrté rebro, prepichnuté pľúca a zranenú
obličku. V nemocnici bol hospitalizovaný 8 dní a celkovo sa liečil 42 dní, práce neschopný bol od
06.08.2012 do 07.09.2012. Pred týmto zranením nemal žiadne zdravotné problémy, nemal s nikým
žiadne nedorozumenia, nikdy sa nepobil, nestala sa mu žiadna iná udalosť, pri ktorej by mu mohli
vzniknúťtietozranenia.Vdeňspáchaniaskutkuhodomovpriviezolšvagorsosynom,nebolpodvplyvom

alkoholu, videl obžalovaného stáť v okne. Poškodený obžalovanému nenadával, nič mu nehovoril, ani
ho len neoslovil. Poškodený obžalovaného nebil, on sa len bránil proti útoku obžalovaného. Pri tomto
incidente nebol nikto iný prítomný.

Z prečítanej výpovede svedkyne J. A. z prípravného konania zo dňa 04.09.2014 (č.l. 125 - 128) súd
zistil, že svedkyňa je bývalá manželka obžalovaného s ktorým sa rozviedla v novembri roku 2013. V deň

spáchania skutku sa nachádzala spolu s obžalovaným v ich byte nachádzajúcom sa na 1. poschodí v
obci Babindol, kedy si obžalovaný všimol cez okno prichádzať domov poškodeného, ktorý mu povedal,
že čo pozeráš. Na to si to išiel obžalovaný s poškodeným vydiskutovať, odišiel z bytu von na chodbu.
Počula krik ako sa háda obžalovaný s poškodeným, pričom obžalovaný vyčítal poškodenému, že mu
rozbil rodinu a podobne. Svedkyňa vyšla na chodbu aby ich upozornila, že nech sú ticho a v tom videla

ako obžalovaný stojí na medziposchodí a poškodený pred dverami svojho bytu. Následne išla svedkyňa
späť do bytu. Obžalovaný s poškodeným sa stále hádali. Potom počula buchot, tak opäť vyšla na chodbu
a videla, že obžalovaný a poškodeným sú v sebe, obžalovaný držal poškodeného za tričko, buchol
ho o stenu susedy PN. na čo suseda otvorila dvere a povedala im, aby prestali, že tam má malé deti
a keď neprestanú zavolá policajtov. Následne suseda zavrela dvere bytu. Svedkyňa odišla tiež späť

do svojho bytu. Po chvíli sa vrátil späť do bytu aj obžalovaný, ktorý jej uviedol, že má niečo s rukou,
pozrela sa neho a videla, že má vykĺbené rameno nakoľko s ním nemohol ani pohnúť a nebolo na
svojom mieste. Obžalovaný zatelefonoval bratovi, aby ho odviezol do nemocnice na ošetrenie. Pri tom
ako sa obžalovaný obúval tak mu puklo rameno, skočilo späť do svojej polohy, napriek tomu išiel na
ošetrenie. Keď vyšla svedkyňa na chodbu videla ležať poškodeného na chodbe svojho bytu, pretože

nevládal dýchať. V tom mu už išla jeho rodina na pomoc. Obžalovaný jej povedal po ošetrení, že má
rameno iba natiahnuté. Svedkyňa nespozorovala známky požitia alkoholický nápojov u poškodeného,
obžalovaného videla ráno piť doma pivo.

Z prečítanej výpovede svedkyne Gabriely T. z prípravného konania zo dňa 05.09.2014 (č.l. 122 - 124)

súd zistil, že svedkyňa sa k samotnému incidentu vyjadriť nevedela, nakoľko pri ňom nebola.

Z prečítanej výpovede svedkyne H. R. z prípravného konania zo dňa 29.07.2014 (č.l. 119 - 121) súd
zistil, že svedkyňa je susedou obžalovaného a poškodeného. V deň spáchania skutku sa nachádzala
vo svojom byte, keď zrazu počula ako sa niekto na chodbe háda, na to otvorila dvere a videla, že na

chodbe, pred jej dverami stál obžalovaný tak, že bol otočený k dverám poškodeného. Povedala im, aby
sa nehádali, lebo zobudili jej malú dcéru. V tom na schodisko vyšla aj J. A., ktorá jej kričala, aby zavolala
políciu. Svedkyňa sa do toho nechcela miešať, vošla späť do svojho bytu a policajtov nevolala. Počula
spoza zavretých dverí ako sa uvedené osoby ešte hádajú. Išla si ľahnúť do postele a v tom počula
buchot, akoby niekto buchol do jej dverí. Potom už bol incident podľa jej vyjadrenia ukončený.

Z prečítanej výpovede svedka Ivana A. z prípravného konania zo dňa 25.08.2014 (č.l. 116 - 118) súd
zistil, že svedok je brat obžalovaného, ktorý nebol priamym svedkom incidentu, dostavil sa na miesto
činu až potom, ako mu obžalovaný zatelefonoval, že nech príde, pretože sa niečo stalo. Keď svedok
prišiel do obytného domu v obci Babindol videl, ako poškodený leží na pravom boku na chodbe svojho

bytu a pritom nadával na všetko, na celý svet, hovoril, že jeho aj obžalovaného zlikviduje. Svedok
zaviezol obžalovaného na ošetrenie do nemocnice. Poškodeného zobrala do nemocnice policajná
hliadka. Nikomu nezisťovali na mieste činu dychovou skúškou, či nie je pod vplyvom alkoholu. Svedkovi
sa javilo, že poškodený javí známky požitia alkoholických nápojov.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného N. T. (č.l. 90) súd zistil, že bol v dôsledku
zranení spôsobených mu pri incidente PN v čase od 06.08.2012 do 17.09.2012.Z výsluchu MUDr. T. X., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 14.09.2020, súd zistil, že znalec vo veci vypracoval tri znalecké posudky a
to: 1) znalecký posudok č. 106/2013 v rámci ktorého sa zaoberal poškodením zdravia poškodeného

N. T., mechanizmu vzniku jeho zranení, dobou liečenia, obmedzením v obvyklom spôsobe života
poškodeného a bodovým ohodnotením jeho zranení; 2) znalecký posudok č. 45/2018 v rámci ktorého
sa zaoberal, po jeho osobnej účasti na rekonštrukcii zo dňa 28.09.2017, ustáleniu mechanizmu vzniku
zranení poškodeného N. T., doby liečenia a práceneschopnosti poškodeného; 3) znalecký posudok č.
XX/XXXX v rámci ktorého sa zaoberal, po jeho osobnej účasti na rekonštrukcii zo dňa 28.09.2017,

ustáleniu mechanizmu vzniku zranení obžalovaného J. A., doby liečenia tohto zranenia s tým, či také
zranenia zanechá trvalé následky. Znalec na hlavnom pojednávaní konštatoval, že poškodený N. T.
utrpel dňa 05.08.2012 na základe CT vyšetrenia prasknutie štvrtého rebra v jeho dolnom okraji predného
oblúka vľavo. Pre vykreslenie, kde sa to vlastne nachádza, znalec uviedol, že to je v úrovni nad ľavou
prsnou bradavkou. Znalec tiež zotrval na svojom závere v písomne podanom znaleckom posudku,
že poškodenému bolo spôsobené aj pomliaždenie ľavých pľúc v segmente 1, 2, 3, voľný vzduch v

ľavej pohrudnicovej dutine a pomliaždenie ľavej obličky. Znalec ďalej uviedol, že vo svojom znaleckom
posudku č. 106/2013 sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či tieto zranenia boli spôsobené cudzou osobou,
keď uviedol, že je nepravdepodobné, že by k týmto došlo úderom päste do ľavej strany hrudníka. Na
základe konfrontácie zo dňa 26.07.2013 vyplynulo zo zápisnice, že: „J. išiel ku mne, ja som sa stihol len
trochupootočiťaužmazvalil,pričommabokomzrazildookrajasusedovýchdverí.“Znalecpretouviedol,

že je nepravdepodobné, že k tomuto zraneniu došlo úderom do ľavej strany hrudníka. Na základe
rekonštrukcie zo dňa 28.09.2017, ktorej bol znalec osobne účastný, vyplynulo, že útočník J. A. nemohol
tieto zranenia spôsobiť sotením a narazením do dverí ako to je uvedené v rekonštrukcii. K takémuto
zraneniu nedochádza tlakom na prednú stranu ľavej časti hrudníka, k zraneniu mohlo dôjsť pádom,
teda narazením prednej hornej časti hrudníka, pričom maximum násilia pôsobilo na oblasť štvrtého

rebra vľavo. Znalec si nevie z mechanického hľadiska vysvetliť, že keď obžalovaný sotil poškodeného
do hrudníka v dôsledku čoho poškodený narazil zadnou častou hrudníka o kľučku susedových dverí,
že by takýmto mechanizmom došlo k preneseniu sily, ktorá by spôsobila zlomeninu štvrtého rebra
vľavo, pretože v zadnej časti je lopatka, chrbtový sval a ani v objektívnom náleze z roku 2012 sa
vzadu na chrbte nepopisuje žiadna krvná podliatina. Čo sa týka dĺžky práceneschopnosti, poškodený

ju mal datovanú od 06.08.2012 do 17.09.2012, čo je viac ako 42 dní. Podľa znalca maximum doby
liečenia takéhoto zranenia nepresahuje 4 - 5 týždňov. Zranenie poškodeného N. T. mohlo vzniknúť
nárazom, pádom na predmet tupo-oblý. Poškodený musel prednou častou hrudníka v oblasti nad ľavou
bradavkou t.j. oblasť štvrtého rebra naraziť na niečo. Znalec pripustil, že zranenie poškodeného mohlo
vzniknúť úderom päste zo strany obžalovaného do prednej časti hrudníka poškodeného. Pri údere

päsťou alebo priamym pádom na prednú časť hrudníka vzniknú aj pridružené poranenia, nakoľko sila
predchádza kožou, podkožím, svalom a až potom je rebro, čiže v takom prípade by u poškodeného boli
zadokumentované krvné podliatiny a pomliaždeniny. Naopak pri nepriamom mechanizme nemusia byť
tieto pridružené zrania. Krvné podliatiny a pomliaždeniny u poškodeného neboli zadokumentované. Z
objektívneho nálezu prijímacej správy vyplýva, že nie sú viditeľné vonkajšie poranenia kože. Intenzita

sily, ktorá spôsobila zranenie bola stredne silná. Následky takéhoto zranenia sú individuálne u každého,
niekto pri zlomenine rebra príde na vyšetrenie rebra až na 2-3 deň a až vtedy sa diagnostikuje že
padol, vo všeobecnosti z lekárskeho hľadiska sa jedná o uraz ľahký. K obmedzeniu poškodeného v
obvyklom spôsobe života znalec uviedol, že poškodený bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici
v Nitre od 06.08.2012 - 12.08.2012, pričom priebeh jeho hospitalizácie bol bez komplikácie. Počas

hospitalizácie mu boli podávané lieky od bolesti a robila sa prevencia tromboembolickej choroby. Tieto
zraneniasivyžiadalikľudovýrežim,užívanieliekovtíšiacichbolesť,bolestisamohlizvýrazniťprikýchaní,
kašlaní, neodporučuje sa fyzická záťaž, športovanie. Poškodený nebol odkázaný na starostlivosť druhej
osoby, nemal poškodený životne dôležitý orgán, nejednalo sa o život ohrozujúce poranenie. Doba
liečenia je 4-5 týždňov. Vo vzťahu k zraneniam obžalovaného Maroša A. znalec uviedol, že utrpel

ľahké pomliaždenie ľavého ramena, natiahnutie ľavého ramenného kĺbu. Nejednalo o vykĺbenie ľavého
ramena. Magnetická rezonancia zo dňa 29.09.2012 preukázala zápal pod vačkom pod deltovým
svalom. Tieto zranenia u Maroša A. nevznikli úderom, bitím, búchaním do ramena. Práceneschopnosť
obžalovaného bola datovaná od 06.08.2012 do 22.10.2012 voči čomu mal znalec výhrady. Znale
pripustil, že pri incidente obžalovaného s poškodeným mohlo dôjsť k natiahnutiu ramena avšak toto

zranenie si vyžaduje dobu liečenia do 7 dní. Je síce pravdou, že MR vyšetrenie preukázalo poškodenie
ľavého ramena u obžalovaného, avšak toto zranenie nevzniklo v priamej príčinnej súvislosti s potýčkou
poškodeného. Znalec odborné vyjadrenie MUDr. H. J. označil za zmätočné a zavádzajúce s poukazom
na to, že nie je znalcom z oboru traumatológie.Zo zápisnice poškodeného Romana T. z prípravného konania zo dňa 25.08.2014 (č.l. 110-115) súd zistil,
že poškodený si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, a rovnako zo zápisnice o

hlavnompojednávaníkonanomdňa31.01.2017(č.l185)vyplynulo,žepoškodenýRomanT.sipreprípad
odsudzujúceho rozhodnutia neuplatňuje v trestnom konaní nárok na náhradu škody od obžalovaného.

Z písomného vyjadrenia poškodenej D?VERA zdravotnej poisťovňi, a.s., z prípravného konania zo
dňa 08.09.2014 (č.l. 129 - 131) súd zistil, že poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na

náhradu škody v sume 1.161,81 Eur titulom vynaloženia liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť Romanovi T., narodeného XX.XX.XXXX. Zároveň z oboznámenej listiny poškodenej
zdravotnej poisťovni (č.l. 131) súd zistil presný rozpis jednotlivých výdavkov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť N. T., ktoré spolu predstavujú sumu vo výške 1.161,81 Eur.

Z oboznámenej listiny poškodenej Sociálnej poisťovni (č.l. 132) súd zistil, že jej vznikli náklady dávok

nemocenského poistenia, ktoré boli vyplatené N. T. za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od
06.08.2012 do 17.09.2012, v dôsledku čoho si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody v sume
145,- Eur.

Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 297) súd zistil, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol

odsúdený. Napriek tomu, že obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaný jeden záznam súdu
iného členského štátu Európskej únie zo dňa 19.09.2001; súd poznamenáva, že v čase spáchania
skutku, nebolo účinné aktuálne ustanovenie § 7b Trestného zákona ohľadne zohľadňovaní rozhodnutí
iného štátu, preto súd na toto odsúdenie neprihliadal.

Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného (č.l. 294 - 296) súd
zistil, že obžalovaný bol jeden krát priestupkovo iba prejednávaný za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu avšak toto konanie bolo zastavené.

Z registra priestupkov obžalovaného (č.l. 179 - 180) súd zistil, že obžalovaný bol štyri krát priestupkovo

prejednávaný a zároveň aj postihovaný za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ktorých sa dopustil v dňoch 21.12.2012, 21.08.2013, 08.02.2014 a 23.03.2014, za čo mu boli uložené
sankcie v podobe napomenutia a blokových pokút vo výške od 20,- Eur do 60,- Eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že žalovaný skutok sa stal a vykazuje znaky trestného činu, naplnenie
ktorých predpokladá Trestný zákon v ustanovení § 156 odsek 1 Trestného zákona, pričom ho spáchal
obžalovaný, keď svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu

tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za nevyhnutné upraviť skutkovú vetu. Potreba úpravy
skutkovej vety spočívala v jej doplnení ako aj v spresnení skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania
a ktoré boli v predmetnej veci relevantné. Išlo predovšetkým o precizovanie spôsobu konania

obžalovaného, ktorým prišlo k úmyselnému spôsobeniu ujmy na zdraví poškodeného a v neposlednom
rade chronologického usporiadania skutkového deja vrátane pomenovania následku, vzniknuvšieho
v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Z takto upravenej skutkovej vety, ktorú súd doplnil o
špecifikáciu zranení spôsobených poškodenému (a to zlomeninu štvrtého rebra vľavo, pomliaždenie
ľavých pľúc v segmente 1, 2, 3, voľný vzduch v ľavej pohrudnicovej dutine a pomliaždenie ľavej obličky),

v dôsledku ktorých zranení bol poškodený hospitalizovaný od 06.08.2012 do 14.08.2012 a ktoré si
vyžadujú dobu liečenia štyri týždne, teda vrátane vymedzenia doby liečenia, ktoré súd ustálil z výsluchu
znalca MUDr. T. X.. Pri zachovaní totožnosti skutku súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobného návrhu
aj v precizovaní spôsobu konania obžalovaného keď z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo
preukázané,že:„...obžalovanýprudkozavalilsvojimtelompoškodenéhoazrazilhodookrajasusedných

vchodových dverí...“, ale bolo možné ustáliť v tejto časti skutkovej vety len, že: „... obžalovaný sotil
poškodeného do susedných dverí...“. Vo zvyšku už viac súd nevykonal žiadnu inú úpravu skutkovej vety
v porovnaní s obžalobou.V tejto trestnej veci boli produkované dve rozdielne verzie ohľadne incidentu medzi obžalovaným a
poškodeným, ktorý sa uskutočnil dňa 05.08.2012.

Obžalovaný od začiatku vyšetrovania popieral, že by poškodeného fyzicky napadol, nespôsobil mu
žiadne zranenia, on sa len bránil proti útoku poškodeného, pri verbálnom konflikte s poškodeným. Súd
zo samotnej výpovede obžalovaného zistil, že obžalovaný potvrdil vzájomnú hádku ako aj samotnú
fyzickú potýčku s poškodeným. Podľa jeho vyjadrenia však mal začať ako prvý s útokom poškodený,
ktorý sa zahnal na obžalovaného, čomu sa on vyhol. Druhá rana poškodeného mala smerovať do hlavy

obžalovaného, preto mu ju obžalovaný vrátil. Potom už boli v kope, chytili sa pod krk. Obžalovaný
potvrdil, že sa zahnal na poškodeného, dal mu facku na tvár. Potom sa chytili za tričká a bili sa.
Obžalovaný potvrdil, že sa s poškodeným vzájomne udierali päsťami, pričom obžalovaný tiež potvrdil,
že dal poškodenému aj ranu päsťou do hlavy. Mal ho udierať do hlavy a do brucha. Obžalovaný vylúčil,
že by poškodeného udieral do rebier. Nevedel si vysvetliť ako vznikli zranenia poškodeného.

Naproti tomu, poškodený Roman T. popisoval jednotlivé okolnosti skutku odlišne ako obžalovaný.
Poškodený inak vnímal incident medzi ním a obžalovaným, ktorý sa uskutočnil dňa 05.08.2012 vo
večerných hodinách okolo 22.00 hodiny v obci U., v obytnom dome č. XXX, pred vchodovými dverami
poškodeného Romana T., keď súd z jeho výpovede zistil, že obžalovaný ho sotil do susedných dverí,
po predchádzajúcich verbálnych urážkach. Poškodený potvrdil, že ho mal obžalovaný viackrát udrieť

päsťou do hrude. Poškodený pripustil, že ho obžalovaný udieral aj do hlavy, ale tá ho nebolela, nemal
na nej žiadne zranenia. Poškodený tvrdil, že obžalovaného nenapadol, neudrel ho, nemohol ani dýchať.
Bránil sa iba proti útoku poškodeného tak, že si dal ruky pred seba.

Súd nemal pochybnosť o tom, že dňa 05.08.2012 vo večerných hodinách okolo 22.00 hodiny v obci

U., v obytnom dome č. XXX, pred vchodovými dverami poškodeného N. T., v ktorom v čase spáchania
skutku bývali tak obžalovaný ako aj poškodený, došlo k verbálnej a následnej fyzickej potýčke medzi
obžalovaným a poškodeným, nakoľko uvedené potvrdili tak obžalovaný ako aj poškodený a vo veci
vypočutý svedkovia: J. A. a H. R.. Pri posudzovaní zažalovaného skutku vychádzal súd pri ustálení viny
obžalovaného z výpovedí vo veci vypočutých svedkov J. A., H. R. a poškodeného N. T. v spojení s

vypracovanými znaleckými posudkami, ktoré zodpovedali odborné skutočnosti týkajúce sa spôsobenej
ujmy na zdraví u poškodeného ako aj mechanizmus ich vzniku a dobu liečenia.

Súd ustálil, že výpovede svedkov Marcely A., H. R. a poškodeného N. T., si po obsahovej stránke
vzájomne korešpondovali. Najmä zhodne potvrdili, že obžalovaný po predchádzajúcom verbálnom

konflikte fyzicky napadol poškodeného. Svedkyňa J. A. počula hádku obžalovaného s poškodeným,
videla ich v sebe, ako aj to, že obžalovaný držal poškodeného za tričko, buchol ho o stenu susedy
R.. Svedkyňa H. R. počula spoza zavretých dverí jej bytu ako sa obžalovaný s poškodeným hádajú
na chodbe, na ktorej ich aj videla a osobne ich upozorňovala, aby prestali. Keď si išla ľahnúť do
postele počula buchot, akoby niekto buchol do jej dverí. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v

konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k spochybneniu vierohodnosti vypočutých svedkov
(J. A., H. R. a poškodeného N. T.) alebo skryté motivácie v snahe vedome uškodiť obžalovanému.
Nesporným faktom je, že priamym svedkom udalosti bola aj suseda Jarmila R., ktorá nemá žiadny
príbuzenský pomer ani k obžalovanému ani k poškodenému a táto svojou výpoveďou umocnila tvrdenia
ohľadne skutkových okolností incidentu, ktoré prezentoval poškodený. Z výpovedí poškodeného a tejto

skupiny svedkov a znalca bolo preukázané, že k zraneniam poškodeného došlo v dôsledku dopadu
poškodeného na tupo-oblý predmet alebo úderom päste do prednej časti hrudníka poškodeného, ktorý
bol zapríčinený bezprostredne tomu predchádzajúcemu fyzického útoku zo strany obžalovaného, čím
bola poškodenému spôsobená zlomenina štvrtého rebra vľavo, pomliaždenie ľavých pľúc v segmente 1,
2, 3, voľný vzduch v ľavej pohrudnicovej dutine a pomliaždenie ľavej obličky, majúce charakter ublíženia

na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona.

K uvedenému záveru súd dospel na základe vyhodnotenia záverov znalca J.. T. X., ktorý vo veci
podal viaceré znalecké posudky. Pozornosti súdu neuniklo, že samotný znalec sa rôzne vyjadroval v
jednotlivých svojich posudkoch ohľadne mechanizmu vzniku zranenia poškodeného (zlomeniny štvrtého

rebra), kedy znalec MUDr. T. X. hodnotil vykonané dôkazy (vyjadrenia obžalovaného a vyjadrenia
poškodeného),načoniejeoprávnený.Usvedčujúcimdôkazom,podstatnýmprerozhodnutiesúduvtejto
trestnej veci, bolo zodpovedanie odbornej otázky znalcom MUDr. T. X., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2020, kedy znalecpotvrdil,žepoškodenýN.T.utrpeldňa05.08.2012prasknutieštvrtéhorebravľavoapomliaždenieľavých
pľúcvsegmente1,2,3,voľnývzduchvľavejpohrudnicovejdutineapomliaždenieľavejobličky.Uvedené
tvrdenie znalca bolo podporne preukázané v konaní pred súdom aj z listinného dôkazu - diagnostický

záver prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Nitra (č.l. 91). K mechanizmu vzniku zranenia znalec
uviedol, že k zraneniu mohlo dôjsť pádom, teda narazením prednej hornej časti hrudníka na tupo-
oblý predmet, pričom maximum násilia pôsobilo na oblasť štvrtého rebra vľavo. Znalec pripustil, že
zranenie poškodeného mohlo vzniknúť úderom päste zo strany obžalovaného do prednej časti hrudníka
poškodeného. Tieto skutočnosti boli potom pred súd postačujúce na ustálenie viny obžalovaného, keď

bola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného (úder päsťou do hrudníka)
a spôsobeným následkom na zdraví poškodeného (zlomenina štvrtého rebra). Podľa znalca maximum
doby liečenia takéhoto zranenia nepresahuje 4 - 5 týždňov. Jedná sa o uraz ľahký. K obmedzeniu
poškodeného v obvyklom spôsobe života znalec uviedol, že poškodený bol hospitalizovaný vo Fakultnej
nemocnici v Nitre od 06.08.2012 - 12.08.2012, pričom priebeh jeho hospitalizácie bol bez komplikácie.
Počas hospitalizácie mu boli podávané lieky od bolesti a robila sa prevencia tromboembolickej choroby.

Tieto zranenia si vyžiadali kľudový režim, užívanie liekov tíšiacich bolesť, bolesti sa mohli zvýrazniť
pri kýchaní, kašlaní, neodporučuvala sa fyzická záťaž, športovanie. Poškodený nebol odkázaný na
starostlivosť druhej osoby, nemal poškodený životne dôležitý orgán, nejednalo sa o život ohrozujúce
poranenie. S poukazom na tieto závery znalca, súd vykonal úpravu skutkovej vety (tak ako to už bolo
uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia) jednak v presnej špecifikácii zranení spôsobených

poškodenému, vrátane vymedzenia doby liečenia v prospech obžalovaného, keď minimálnu hranicu
znalec označil na štyri týždne.

Vo vzťahu k zraneniu obžalovaného súd poznamenáva, že napriek tomu, že magnetická rezonancia
zo dňa 29.09.2012 preukázala zápal pod vačkom pod deltovým svalom u obžalovaného, s poukazom

na záver znalca toto zranenie nevzniklo v priamej príčinnej súvislosti s potýčkou poškodeného. Súd
konštatuje, že v prípade tohto zranenia sa jedná o zápalové ochorenie úponov šliach určitých svalov.
Presnejšie je to zápal šľachy, ktorá pripája sval extensor carpi radialis brevis k bočnému výbežku
ramennej kosti. Poškodenie vzniká dlhodobým a opakovaným preťažovaním svalov a svalových skupín
(napríklad prudké pohyby pri hre tenisu, pevné držanie skrutkovača, práca so zbíjačkou či motorovou

pílou, cvičenie v posilňovni, písanie na klávesnici a iné), ktoré sú spôsobilé privodiť bolestivé ochorenie,
ktoré sa laicky nazýva „tenisový lakeť“. Obžalovaný tak mal podľa názoru súdu pôvod tohto zranenia
datovaný oveľa skôr, ako sa odohral incident medzi ním a poškodeným dňa 05.08.2012. Preto snahu
obžalovaného, pripísať na ujmu poškodenému, zranenie, ktorým bol obžalovaný postihnutý už dávnejšie
pred spáchaním predmetného skutku, súd vyhodnotil za účelovú v snahe privodiť si priaznivejšie

rozhodnutie vo veci tým, že by mala podporne preukazovať jeho obranu v smere, že sa obžalovaný
len bránil proti útoku zo strany poškodeného. Toto obranné tvrdenie obžalovaného však zostalo po
komplexnom zhodnotení dokazovania osamotené.

V súvislosti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, ktorý v priebehu celého procesu zotrvával

v podstate na tom, že konal v nutnej obrane, súd na vysvetlenie spôsobu, akým sa s týmito
tvrdeniami vysporiadal, uvádza, že len proti abstraktne nebezpečnému jednaniu, verbálnemu útoku
poškodeného (v skutočnosti neohrozujúceho žiadny konkrétny záujem chránený zákonom), oproti
ktorému obžalovaný zakročil obranou za použitia fyzického násilia je zjavne neprimeraná. Súd k
uvedenému dodáva, že aj v prípade, že by v dôsledku použitia pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo“

- v pochybnostiach v prospech obvineného bolo hodnotením všetkých vykonaných dostupných dôkazov
možné opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom dospieť k záveru, že obžalovaný konaním
opísaným v zažalovanom skutku odvracal priamo hroziaci útok poškodeného na záujem chránený
Trestným zákonom, nešlo o nutnú obranu podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu, že táto bola
podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona zjavne neprimeraná útoku (a to tak jeho spôsobu, miestu a času,

ako aj okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka a k osobe obrancu), pričom obžalovaný nekonal v
silnom citovom rozrušení spôsobenom útokom v dôsledku strachu (resp. iba strachu, tobôž zmätku či
zľaknutia), teda tak ako to ustanovuje § 25 odsek 3 Trestného zákona.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, za súčasnej zmeny skutkovej vety pri zachovaní totožnosti
skutku, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona.Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému
úmyselne ublíži na zdraví. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako minimálne

nepriamy úmysel podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, kedy obžalovaný vedel, že svojim konaním
môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom (ľudský život a zdravie),
a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Toto nepochybne vyplýva zo spôsobu akým sa
dopustil spáchania skutku.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri
tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy.

V danom prípade obžalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov
až dva roky.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil jednu a to
podľa§36písmenoj)Trestnéhozákonaspočívajúcuvbezúhonnostiobžalovanéhovyplývajúcuzodpisu
registra trestov v čase do spáchania skutku. Z priťažujúcich okolností súd u o obžalovaného nezistil
žiadnu. Súd s poukazom na takto zistený výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:0),

aplikoval u obžalovaného § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu, pričom v dôsledku zmiernenej upravenej trestnej sadzby, po aplikovaní § 38 odsek 3
Trestného zákona mohol súd potrestať obžalovaného v sadzbe 6 mesiacov až 18 mesiacov (horná
hranica 24 mesiacov - 6 mesiacov (ako 1/3 z rozdielu zákonom stanovenej trestnej sadzby 18 mesiacov).

S ohľadom na uvedené okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnejprevenciebudevprejednávanejveciúčeltrestudosiahnutýuloženímtrestuodňatiaslobody
vo výmere šesť mesiacov, teda na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby. Zároveň dospel súd k
presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného nebude nevyhnutné, aby takto uložený trest bezprostredne
vykonal, a preto za splnenia podmienok stanovených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu

jeho výkon podmienečne odložil a súčasne mu určil najkratšiu možnú skúšobnú dobu na jeden rok, tiež
primeranú okolnostiam prípadu.

Keďže súd nemal žiadne pochybnosti, že k spôsobeniu škody, titulom vynaloženia liečebných nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Romanovi T., narodenému XX.XX.XXXX, prišlo v príčinnej

súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného a poškodená si riadne a včas, čo do dôvodu a výšky,
uplatnila v prípravnom konaní nárok na jej náhradu, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 1.161,81 Eur v prospech poškodenej
spoločnosti D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35
942 436.

Rovnako súd postupoval v prípade riadne a včas v prípravnom konaní uplatneného nároku na náhradu
škody poškodenou Sociálnou poisťovňou titulom dávok nemocenského poistenia, ktoré boli vyplatené
Romanovi T. za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 06.08.2012 do 17.09.2012, preto súd
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo

výške 145,- Eur v prospech poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a
10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484.

Súd pre absenciu prejavu vôle poškodeného Romana Vodného k uplatneniu nároku na náhradu škody
riadne, čo do dôvodu a výšky, ako aj včasne, t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania v prípravnom

konaní, konštatoval, že si poškodený N. T. v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku nárok na náhradu
škody neuplatnil a preto o ňom ani nerozhodoval. Navyše poškodený N. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 31.01.2017 uviedol, že si pre prípad odsudzujúceho rozhodnutia, nárok na náhradu škody
v trestnom konaní od obžalovaného neuplatňuje.Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.