Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212201220
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8212201220.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807
484, proti povinnému: P. U., O.. XX.XX.XXXX, V. P. P. XXXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 1.146,25
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.

5Er/133/2012-33 zo dňa 21.08.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov
exekúcie nepriznáva.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa súdnemu exekútorovi a účastníkom konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške
65,47 eura, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom
majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním a majetok povinného preto nepostačuje ani
na úhradu trov exekúcie, a preto rozhodol o zastavení exekúcie podľa zákonného ustanovenia § 57
odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol v súlade s
ustanovením § 200 a § 203 odsek 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

v sume 65,47 eura vrátane DPH, ktoré je povinný uhradiť oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v
tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na uplynutie desaťročnej prekluzívnej lehoty exekučného titulu
podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nezastavil exekúciu podľa § 57

ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX- T zo dňa 31.07.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2007 a vykonateľnosť 27.03.2007, čo znamená, že prekluzívna
lehotauplynuladňa12.03.2017.Žiadalzastaviťexekúciupodľa§57ods.1písm.f)Exekučnéhoporiadku
a zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP

preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.
XXXX-XXXXXXzodňa20.02.2012poverilsúdnehoexekútoraJUDr.MichalaBrožinu,Exekútorskýúrad

Svidník vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 1.146,25 eura s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX- T zo dňa 31.01.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2007 a vykonateľnosť 27.03.2007. Dňa 16.01.2018 bol doručený
súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,žezistil,žepovinnýnemámajetok,ktorýbypostačovalaspoňnaúhradu

trov exekúcie. Súdny exekútor žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie.

11. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017),
pričomtakátoneúčinnosťmusínastaťažpozačatíexekučnéhokonania.Predpokladása,žerozhodnutie

síce naďalej existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného
rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať.

12. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

13. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu
poriadku, v § 148 ods. 1, 2 v znení účinnom do 31.12.2007 uvádzal, že pohľadávky na poistnom,
pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na

základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V tomto prípade teda exekučný
súd exekúciu po uplynutí prekluzívnej lehoty aj bez návrhu zastaví, nepostačuje, že sa exekúcia pred
uplynutím tejto lehoty začala.

14. Predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať v tom zmysle, že po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stratí rozhodnutie účinok
vykonateľnosti, na základe ktorého je možné exekučný titul vykonať prostredníctvom núteného výkonu
rozhodnutia (exekúcie). To znamená, že nie je možné ani pokračovať v skôr začatej exekúcii na jeho
podklade, ak rozhodnutie nebolo dovtedy vykonané. Rozhodnutie sa tak uplynutím lehoty podľa § 148

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stáva neúčinným.

15. V prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.07.2007, právoplatného 12.03.2007 a
vykonateľného dňa 27.03.2007, uplynula lehota 10-tich rokov odo dňa právoplatnosti predmetného
rozhodnutia dňa 12.03.2017. Od tohto dátumu je exekúcia o vymoženie časti pohľadávky na základe

uvedeného exekučného titulu vedená na podklade neúčinného exekučného titulu, a preto súd prvej
inštancie bol povinný aj bez návrhu exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o zastavení exekúcie
(21.08.2018) už uplynula desaťročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v
ust. § 148 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie tvoriace podklad pre exekúciu tak

stratilo účinnosť, a preto exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP a nie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h) tohto právneho predpisu. Uvedené pochybenie však vplyv na správnosť výroku
o zastavení exekúcie nemá, nakoľko tento výrok je vecne správny.

17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie vo

výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

18. Zároveň zmenil uznesenie (§ 388 CSP) vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

19. V danom prípade exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 13.02.2012. V tejto

súvislosti je právne významné ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania
začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.

20. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za

stratu času čo je zrejmé z ust. § 196 EP. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku).

21. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1
Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení

konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho
exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou
takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/4/2010 zo dňa 06.10.2010).

22. Vo svojom uznesení sp. zn. III.ÚS 351/07 zo dňa 13.12.2007 Ústavný súd konštatoval súlad
takého postupu s ústavou: „Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného
poriadku okresným súdom a krajským súdom nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia,
ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie
nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o

vyhodnotenie postupu oprávneného. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie
plne využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného
poriadku“. Tiež dodal, „že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate

monopolným postavením pri výkone exekúcie“.

23.Podľanázoruodvolaciehosúduskutočnosť,podľaktorejrozhodnutietvoriaceexekučnýtitulnemohlo
byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol
predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty, nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku

čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie
neprichádza do úvahy, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu nie je
dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie aj z dôvodu, že nepostupoval v exekúcii v súlade so
zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov, a nepodal návrh na zastavenie podľa

ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, resp. návrh na zastavenie podal až po takmer roku od
uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň aj po uplynutí prekluzívnej lehoty (dňa 12.03.2017) vykonával
ďalej ďalšie úkony (žiadosti o poskytovanie súčinnosti napr. zo dňa 28.07.2017, 28.09.2017 alebo
15.01.2018). Súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná byť nemohla.24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani úspešnému oprávnenému, nakoľko

si tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne zo spisu nevyplývajú a
ani súdnemu exekútorovi, pretože tento v odvolacom konaní úspešný nebol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne

trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).