Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/136/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119422507
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:6119422507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A,
IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského
3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: B. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z. C. - U. XX, o
zaplatenie 201,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 201,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo súm :
- 7,57 eura od 4. 11. 2016 do zaplatenia,

- 16,20 eura od 6. 12.2016 do zaplatenia,
- 36,20 eura od 4. 1. 2017 do zaplatenia,
- 15,71 eura od 1. 2. 2017 do zaplatenia,
- 29,47 eura od 1. 3. 2017 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 10. 2019 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 201,48 eura (105,15 eura za služby a 96,33 eura zmluvnú pokutu) spolu s úrokom z
omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817
62 Bratislava, IČO: 35 763 469, na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný

uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení
Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb.
Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných
služieb podľa Cenníka.
Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými
faktúrami číslo:

- XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2016, vo výške 7,57 eura, so splatnosťou 3. 11. 2016,
- XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2016, vo výške 16,20 eura, so splatnosťou 5. 12. 2016,
- XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2016, vo výške 36,20 eura, so splatnosťou 3. 1. 2017,- XXXXXXXXXX zo dňa 15. 1. 2017, vo výške 15,71 eura, so splatnosťou 31. 1. 2017,
- XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2017, vo výške 29,47 eura, so splatnosťou 28. 2. 2017.

Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené
faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich
úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobca si preto uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých

z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je
neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s)
Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto mal súd za to,

že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda
procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia
sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

4. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení
pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Právny predchodca žalobcu uzatvoril

so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 23. 9. 2016 v znení dodatku z 23. 9. 2016
tak, ako to žalobca popísal v žalobe.

6. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca
žalobcu služby riadne poskytol. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je

popísané vyššie (bod 2. tohto odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z
neuhradených služieb vo výške 105,15 eura spolu s úrokmi z omeškania.

7. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako

spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej
obchodnej činnosti.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu

právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný ku dňu uzatvorenia dodatku, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ku dňu uzatvorenia dodatku, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej a žalobou uplatnenej sume 105,15 eura, ktoré žalovaný
nezaplatil (faktúry uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
právo na zaplatenie tejto sumy.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

13. Právo na úroky z omeškania (z faktúr uvedených v bode 2. tohto odôvodnenia) vzniklo odo dňa
nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).

14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr
vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.

15. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť - platiť služby ihneď po vzniku zmluvného vzťahu. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/
a ods. 12 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej

zmluvnej pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je
priporovnanísriadnezaplatenýmislužbaminižšiaatedavzhľadomnasumu,ktorúžalovanýmalzaplatiť
pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté
služby. Navyše zmluvná pokuta bola dojednaná tak, že sa každý deň plnenia povinností žalovaným
znižuje. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko

zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri
poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať
za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri
vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil
spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve

riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore
so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby,
ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú
povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdáckekonanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve,
vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve
a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta v dohodnutej výške nie je neprimeraná, súd potom dospel k

jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné
ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.

17. V čase uzatvorenia zmluvy už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie,

ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie
môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade
aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že
by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie
v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

18. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v

§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však

plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší

svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť

takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej

zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by
bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy,
nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou
spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí
zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/

EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate
rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaníneprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)

zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

19. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.

4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.

20. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto žalobe aj v tejto časti (96,33 eura) vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých žalobcom
spolu s príslušenstvom).

21. Na základe uvedeného súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

22. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania

uplatňujetzv.zásadaúspechu,t.j.strana,ktorámalaplnýúspechvoveci,mánároknanáhraduvšetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.