Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214896
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413214896.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H.. U.. Q. G., K..
XX.XX.XXXX,O.Z.XXX,Z.,2/H..S.G.,K..XX.XX.XXXX,O.Z.XXX,Z.,protižalovaným:1/H..U..B.G.,
K..XX.XX.XXXX,O.K.XX/A,O.,2/Q.G.,K..XX.XX.XXXX,O.K.XX/A,O.,3/H..B.G.,K..XX.XX.XXXX,
O. K. XX/A, O., všetci právne zastúpení: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom Nejedlého 29, 841 02

Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o náhrade trov konania, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.2.2020, č. k. 4C/219/2013-398, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom v 1/ a 2/ rade v rozsahu 25% a vyslovil, že o výške trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 255 ods. 1, 2 § 256 ods. 1, § 257, § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 25%, nakoľko súd rozsudkom žalobu zamietol, ale na strane žalobcov sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, a to tie, že žalobcovia na základe ich osobných a majetkových pomerov by
nemohli uhradiť náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo len s veľkými ťažkosťami. Bral do úvahy aj
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a aj postoj žalobcov v konaní. Uviedol, že žalobcovia

majú dve maloleté deti s vyživovacími povinnosťami a žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ navrhujúc, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žalovaným prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Odvolanie podali z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,

t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli,
že v konaní boli plne úspešní a žalobcovia boli viackrát vyzývaní, aby preukázali svoje tvrdenia, ktoré
nevedeli oprieť o žiadne relevantné dôkazy, pričom žalobkyňa 2/ nebola ani aktívne vecne legitimovaná.
Poukázali na to, že od počiatku vedeli žalobcovia o hodnote spornej nehnuteľnosti, a teda aj o hodnote,
z ktorej bude určovaná prípadná výška náhrady trov konania, keďže žalovaní hneď na začiatku konania
založili do súdneho spisu znalecký posudok. Boli toho názoru, že súd nemá moderačné právo, a teda

nemohol znižovať náhradu trov konania, iba ju v zmysle § 257 C.s.p. nepriznať, a j to iba v prípade
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Konštatovali, že tieto dôvody žalobcovia nepreukázali a opierajúsvoje tvrdenia iba o údajnú zlú sociálnu situáciu. Poukázali na to, že obaja žalobcovia sú vysokoškolsky
vzdelaní, nie sú evidovaní ako nezamestnaní, žalobkyňa 2/ v krátkej minulosti predala svoj 2-izbový byt a
žalobcovia kúpili v roku 2015, teda počas súdneho konania pozemky, na ktorých si postavili rodinný dom.

Podľa ich názoru je zjavné, že žalobcovia disponujú dostatkom finančných prostriedkov na realizáciu
stavby rodinného domu. Uviedli, že ak sa žalobcovia opierajú o údajnú nespravodlivosť, ktorú mali
utrpieť, tejto sa nikdy nedomáhali a nikdy si svoje prípadné pohľadávky neuplatňovali súdnou cestou.
Skutočnosť, že sa žalobcovia nedali zastupovať advokátom nemá podľa ich názoru na vec žiadny vplyv,
s tým, že podľa ich názoru boli všetky podania žalobcov koncipované osobou s právnickým vzdelaním.

Poukázali na skutočnosť, že náhrada trov v tomto konaní je iba náhradou trov, ktoré žalovaným vznikli
v súvislosti s ich ochranou ohrozených práv a títo ich aj znášali.

4. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ sa žalobcovia 1/ a 2/ nevyjadrili. Podaním zo dňa 25.3.2020 (po
doručení uznesenia) zaslali „vyjadrenie k náhrade trov konania - žiadosť o splátkový kalendár“, v ktorom
uviedli, že v rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie nemohol zohľadniť štátnymi autoritami

a autoritami EÚ predpovedané katastrofické ekonomické a sociálne dopady pandémie koronavírusu
Covid-19. Na základe uvedeného žiadali pre náhradu trov konania stanoviť splátkový kalendár, keďže
majú dve maloleté deti, žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá a žalobca 1/ nemá pravidelný príjem.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných 1/, 2/ a 3/ je dôvodné.

6. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 257 ods. 1 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/, 2/ sa žalobou podanou dňa 16.08.2013 proti
žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to stavby rodinného

domu s tromi bytovými jednotkami, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere
125 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 115m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom
sa v okrese O. H., obec O.-m.č. P., katastrálne územie P., zapísanom na liste vlastníctva XXXX vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1 z celku. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.04.2014, sp. zn.
4C/219/2013-294 žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom
zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 2Co/435/2014-326 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej
inštancie následne rozhodol uznesením zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 4C/219/2013-340 tak, že žalobcovia
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania
vo výške 8 202,49 eur. Proti uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť, v ktorej okrem iného uviedli, že

v danom prípade je potrebné zaoberať sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), ktoré
odôvodnili a žiadali aby súd zrušil napadnuté uznesenie a následne rozhodol o nároku na náhradu trov
konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania. Uznesením zo dňa
18.04.2018, sp. zn. 4C/219/2013-350 súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie, nakoľko v konaní
nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol o nároku

na náhradu trov konania uznesením zo dňa 18.4.2018, ktoré odvolací súd zrušil pre nepreskúmateľnosť,
keď sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkami a argumentáciou žalobcov vo vzťahu k aplikácii
§ 257 C.s.p. a tieto nevyhodnotil. Následne súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania uznesením napadnutým odvolaním žalovanými 1/, 2/ a 3/, ktoré je predmetom tohto odvolacieho
konania.

9. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust.
§ 257 C.s.p. berúc do úvahy predovšetkým nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu žalobcov 1/ a 2/.

10. Odvolací súd už v zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie zo dňa 28.2.2019, č.k. 7Co/16/2019-394)

vysvetlil predpoklady použitia § 257 C.s.p., ktorým je kumulatívne splnenie zákonom stanovených
podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa možno považovať predmet sporu, avšak v danom prípade žalobcovia
opierali svoj nárok na určenie vlastníckeho práva o dohodu medzi sporovými stranami o založeníspoluvlastníckych vzťahov, ktorú ničím nepreukázali, pričom ani deklarovaná investícia do stavby
nehnuteľnosti nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti. So zreteľom na vlastnícky spor medzi
rodinnými príslušníkmi, ktorých vzájomné vzťahy sú vážne narušené, nemožno podľa názoru

odvolacieho súdu jednoznačne vyvodiť, že pri rozhodovaní o trovách konania ide práve na strane
žalobcov o dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a sociálne pomery, ktorými
dôvodili žalobcovia vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov žalovaným, odvolací súd konštatuje, že jedinou
preukázanou skutočnosťou (a zároveň nesporným tvrdením) je, že žalobcovia majú dve maloleté deti a
žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá. Je potrebné prisvedčiť námietke žalovaných, že žalobcovia

ničím nepreukázali svoju zlú finančnú a majetkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 257 C.s.p.
Žalobcovia v priebehu konania niekoľkokrát deklarovali nepriaznivé finančné pomery, v súdnom spore
ich však nijakým spôsobom nepreukázali, či už predložením dôkazov o príjme (keďže neuvádzali, že
by boli nezamestnaní), objemom finančných prostriedkov, zvýšenými nákladmi na domácnosť, príp. v
súvislosti so zdravotným stavom niektorého z nich a pod. Za takejto situácie podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno vyvodiť, že na strane žalobcov ide o výnimočnú situáciu a dôvody hodné osobitného

zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v plnom rozsahu, keď
v dôsledku nepreukázania finančnej a majetkovej situácie žalobcov nemožno ani len určiť (nižší) podiel,
v akom sa majú žalobcovia podieľať na trovách vzniknutých na strane žalovaných. V tomto smere sa
odvolacísúdzároveňstotožňujesargumentácioužalovaných,žezichstranyišloolegitímnuochranuich
práv uplatnenú v súdnom spore. Ak teda súd prvej inštancie priznal žalovaným proti žalobcom nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 25%, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).