Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/248/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118336505
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118336505.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s. r. o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:

00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom C. F. X/I. T., o
zaplatenie 76,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 46C/41/2018-140 zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 76,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 76,80 eur od 11.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci mal naplnené zákonné predpoklady

na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), a preto rozhodol v spore v prospech žalobcu na základe ním tvrdeného skutkového
stavu, ktorý považoval za nesporný a za dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných
listinných dôkazov. V podrobnostiach uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.
mája 2019, na ktorý sa dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa
na toto pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalovaného doručil dňa 21. mája 2019 o

19.11 hod. súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie, ktoré odôvodnil pracovnou vyťaženosťou
a hospodárnosťou konania. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
zotrvala na podanej žalobe a s ohľadom na oboznámené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
žalovaného žiadala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa už spomínaného ustanovenia § 274
CSP. Okresný súd konštatoval, že ospravedlnenie neúčasti s ohľadom na dôvody v ňom uvedené
nebolo podané včas, lebo bolo doručené po pracovnej dobe na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť

nasledujúci deň, pričom o termíne pojednávania vedel žalobca už od 13.03.2019. Tiež z obsahu
podania nevyplynulo, že by ospravedlnenie bolo podané z vážnych a náhlych dôvodov, pre ktoré by
sa žalovaný nemohol dostaviť na pojednávanie. Tento neúčasť ospravedlnil neodkladnými pracovnými
povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania. Tieto ním uvádzané okolnosti
súd prvej inštancie nevyhodnotil ako vážne. Takýmito sú také, ktoré svojou intenzitou a závažnosťou
znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz, úmrtie v rodine a pod.).

Neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť nie je bez ďalšieho vážnou okolnosťou, ktoráby objektívne znemožňovala stranám účasť na vytýčenom termíne pojednávania (bližšie viď bod 16.
rozsudku okresného súdu).

2. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“). Navrhol ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal
nesprávne právne posúdenie otázky splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §
274 CSP. Poukázal na to, že z dôvodovej správy k rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že tento inštitút
má slúžiť ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. V danom prípade nebol žalovaný v konaní

nečinný. Okrem podaného odporu predložil na základe prípisu súdu vyjadrenie, a preto ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 22. mája 2019 nielen z dôvodu neodkladných pracovných
povinností a pracovnej vyťaženosti, ale i z dôvodu hospodárnosti konania, t. j. aby nedochádzalo k
zbytočnému zvyšovaniu trov. Žalovaný v ospravedlnení uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku
v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie žalovaného bolo pritom preukázateľne doručené súdu ešte pred

pojednávaním, čo nepopiera ani samotný súd. Ak prvoinštančný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného
ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 CSP per analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 CSP a
bezodkladne upovedomiť žalovaného pred vydaním rozsudku, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia
vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. V závere podaného
odvolania vyjadril presvedčenie, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre

zmeškanie uvedená v ust. § 274 písm. b) CSP.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. S poukazom na príslušné
zákonné ustanovenia (§ 274 CSP) vyjadril presvedčenie, že ospravedlnenie žalovaného nebolo urobené

včas a z vážnych okolností a boli preto kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Zdôraznil, že konanie v prejednávanej veci je vzhľadom na predmet sporu kvalifikovateľné
ako konanie s nízkou hodnotou sporu podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Tým, že súd vytýčil vo veci termín
pojednávania, na toto pojednávanie právnych zástupcov strán predvolal, dal súd jednoznačne najavo
potrebu účasti oboch procesných strán na označenom termíne pojednávania a ich účasť nehodnotil

ako nehospodárnu. Akékoľvek trovy konania, ktoré by vznikli ktorejkoľvek zo strán,
predstavujú nárok, ktorý súd pravidelne vysporiadava pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania v zmysle zásad podľa § 255 a nasl. CSP. K prijatiu záveru, že nezúčastnením sa
vytýčeného termínu pojednávania strana koná v záujme zachovania hospodárnosti konania, nemožno
dospieť na základe svojvoľnej úvahy jednej z procesných strán. Zásadu hospodárnosti konania s

ohľadom na nenavyšovanie trov sporu zároveň nemožno povyšovať a uprednostňovať pred riadnym
prejednaním veci na ústnom pojednávaní, ktoré bolo súdom nariadené na deň 22. mája 2019. Na
zdôraznenie správnosti svojich názorov žalobca poukázal na komentár „Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.“ k Civilnému sporovému poriadku. Tiež z plnomocenstva
žalovaného udelené právnemu zástupcovi žalovaného je expressis verbis v predposlednej vete uvedené

„splnomocniteľ súhlasí, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu“. Postupom súdu prvej
inštancie žiadnej zo sporových strán nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení a ani
možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Napokon zo žiadneho ustanovenia procesnej úpravy nevyplýva
povinnosť súdu oboznamovať stranu sporu o vyhodnotení jej ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní
v prípade, ak v nej absentuje návrh na odročenie pojednávania.

4. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa ustanovenia § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať.

6. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.7. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok pre zmeškanie, ktorým súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, postupujúc podľa § 274 a nasl. CSP.

8. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie
bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie

a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za
pasivitu žalovaného v spore. Právna úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP <I.). Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie

povinnosti. Ďalšími podmienkami, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a
ktorémusiabyťkumulatívnesplnenésúnávrhžalobcu;ďalej,žežalovanýsanedostavilnapojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. V súdenej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V danom prípade ide o žalobu na splnenie povinnosti
podľa § 137 písm. a) CSP. Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 22.05.2019 o 10.05
hod. (č. l. 136 a nasl. spisu) riadne predvolaný s poučením o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 13.03.2019
(č.l.125spisu).Žalovanýsúduprvejinštancieaždňa21.05.2019vovečernýchhodináchdoručilpodanie
označenéako„Ospravedlnenieneúčastižalovanéhoajehoprávnehozástupcunasúdnompojednávaní“
z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako aj hospodárnosti konania.
Žalobca na uvedenom pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného (č. l. 137 spisu).

11. Dôvody, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nemožno považovať za
vážne a ani oznámené včas, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalovaný sa ospravedlnil
oneskorene, t. j. deň pred pojednávaním vo večerných hodinách, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť

aj skôr, keďže dôvody uvedené v ospravedlnení nemožno považovať za také, ktoré by nastali náhle
pred pojednávaním, o ktorom žalovaný vedel už takmer dva mesiace. Pracovná zaneprázdnenosť
musela byť žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času uskutočniť úkony za účelom
odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. Navyše žalovaným
uvádzané dôvody nemožno považovať ani za vážne, neboli ani preukázané. Ústavný súd v uznesení

č. k. I. ÚS/2333/2019-22 zo dňa 04.06.2019 konštatoval, že „...vážnosť okolností, ktorými žalovaný
ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a
závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba,
úraz, úmrtie v rodine)...“.

12. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že v predchádzajúcom priebehu konania nebol pasívny, podľa názoru
odvolacieho súdu za splnenia predpokladov, ktoré vymedzuje predmetné ustanovenie, je možné aj v
takom prípade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Uvedené vyplýva z účelu zákona,
ktorým je sankcionovať neúčasť žalovaného na pojednávaní. Zákon tu explicitne
ako podmienku aplikácie neustanovuje nespornosť uplatneného nároku. Žalovaný už mal o konaní

vedomosť, bolo na ňom, aby realizoval svoje procesné práva a povinnosti.

13. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na nesplnenie si povinnosti súdu informovať ho o neakceptovaní
dôvodu na odročenie pojednávania postupom analogicky podľa § 183 ods. 4 CSP. S uvedeným názorom
nemožno súhlasiť, pretože predmetné ustanovenie možno aplikovať iba vtedy, keď strana žiada zároveň

o odročenie pojednávania. Žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní
iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie
pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonnéhoustanovenia. Navyše podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie zákon upravuje v ust. § 274 CSP,
žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza.

14. V súdenej veci správanie odvolateľa odporuje všeobecne uznávanej zásade ,,vigilantibus iura
scripta sunt“, ktorá znamená, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a
výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia využívajú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením a zanedbaním môžu strácať svoje práva (majetkové, osobné, satisfakčné a pod.).

15. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že na vydanie rozsudku pre
zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v § 274 CSP, a preto odvolanie žalovaného
odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. Podľa ust. § 356 CSP, voči rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie
prípustné, s výnimkou, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného
vyplýva, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť

v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Naopak, zákonný dôvod na podanie odvolania by existoval iba v tom prípade, ak by
strana preukázala nesplnenie niektorej z podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V nadväznosti
nauvedenéaskutočnosť,žežalovanýdôvodprípustnostinepreukázal,odvolacísúdrozhodolspôsobom
uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

16. Na podporu správnosti svojich záverov odvolací súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax senátov
Co a Cob v skutkovo a právne totožných veciach (sp. zn. 6Co/29/2019 zo dňa 23. augusta 2019, sp. zn.
7Co/313/2018 zo dňa 28.02.2019, sp. zn. 14Cob/44/2019 zo dňa 19.09.2019, sp. zn. 13Cob/66/2019
zo dňa 26.06.2019) a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29.03.2019 v

ktorom v obdobnej veci dospel k záveru „...že obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky,
že v konaní, ktoré predchádzalo dovolaním napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, nastalo procesné
pochybenie, majúce za následok porušenie práva na spravodlivý proces...“ (obdobne tiež uznesenie NS
SRsp.zn.5Obdo/87/2018zodňa22.11.2018auznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS233/2019-22
zo dňa 04.06.2019).

17. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)