Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/198/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200317
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218200317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: JK Gabčíkovo, s. r. o., IČO: 35
844 761, so sídlom Gabčíkovo, Patašská 586, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Eva Gulyášová -
Advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 251 166, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328,
proti žalovanému: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., IČO: 50 743 601, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 48, o
vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda,
č.k. 12C/2/2018-196 zo dňa 11.3.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
vypratať, zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch vedených na LV
č. XXXX pre kat. úz. H. ako parcely registra „C“ č. 1880/1 trvalé trávne porasty vo výmere 28472 m2 a
č. 1883/1 orná pôda vo výmere 175650 m2 a odovzdať ich žalobcovi v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, v poradí druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 2 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovomfondeaopozemkovýchspoločenstvách vzneník31.3.1998,§42izákonač.330/1991Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení od 1.1.2008, § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie H., ktoré nadobudol kúpou v roku 2004. Výzvou zo dňa
29.4.2014 vyzval žalovaného na vydanie sporných pozemkov do 30.9.2014 s poukazom na to, že

neuzatvoril nájomnú, ani inú obdobnú zmluvu, pozemky užíva neoprávnene. Výzvu žalobca opakoval
listom zo dňa 24.7.2017, na ktorú žalovaný reagoval tým, že na predmetných pozemkoch hospodári
od roku 1996 na základe rozhodnutia, ktoré platí do schválenia projektu pozemkových úprav, teda
nie sú dôvody na vydanie pozemkov, odmieta uzatvoriť zmluvu o podnájme. Rozhodnutím Okresnéhoúradu v Dunajskej Strede, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
č. 96/60729-002/7 zo dňa 17.12.1996 bolo s poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
schválené „urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa

v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku ŠM š. p. Gabčíkovo v kat. území I., H., C. podľa
priloženého zjednodušeného rozdeľovacieho plánu“. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplývajú
žalovanému ako užívateľovi pozemky č. 1878/2 vo výmere 3,6021 ha a č. 1883/1 vo výmere 10,7925 ha
v kat. území H.. Listom zo dňa 23.9.2015 Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor (na
žiadosť žalobcu o poskytnutie stanoviska) uviedol, že rozhodnutím boli vymerané náhradné pozemky

vtedajším užívateľom - Štátny majetok Gabčíkovo, š. p. (právnym predchodcom spoločnosti Kohucsi,
spol. s r. o.), ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 8.7.1996, na majetok Kohucsi, s. r. o. bol
vyhlásený konkurz dňa 28.9.1998. S poukazom na § 42i zákona č. 330/1991 Zb. všetky rozhodnutia
vydané týmto podnikom zanikli, ich účinnosť skončila dňom vyhlásenia konkurzu. Dňa 26.2.2018 podal
žalovaný návrh Okresnému úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor na začatie konania
(postupom podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z.) o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného

vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech vlastníka vo vzťahu k pozemkom a výmerám
označeným v rozhodnutí. Listom zo dňa 4.2.2019 (na výzvu okresného súdu) Okresný úrad Dunajská
Streda, pozemkový a lesný odbor oznámil svoje stanovisko, podľa ktorého má za to, že rozhodnutie
zaniklo s poukazom na § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Podľa výpisov z obchodného registra bol štátny
podnik Štátny majetok Gabčíkovo zrušený dňom 8.7.1996 bez likvidácie, pričom dňom 1.7.1996 všetok

majetok, práva a záväzky prešli na Fond národného majetku SR, tým istým dňom ich Fond národného
majetku SR previedol na Slovenský pozemkový fond a tým istým dňom ich Slovenský pozemkový
fond previedol zmluvou o predaji majetku štátu na Kohucsi, spol. s r.o. (od 29.9.1997 pod obchodným
menom Gazda Gabčíkovo, s. r. o.). Dňa 28.9.1998 bol na majetok Gazda Gabčíkovo, s. r. o. uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K/160/1998-15 vyhlásený konkurz.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že vlastníkom
oboch sporných pozemkov je žalobca, ktoré využíva na poľnohospodársku činnosť žalovaný, ktorý na
preukázanie oprávneného užívania pozemkov poukázal na rozhodnutie z 17.12.1996, ktorým mu boli
pridelené náhradné pozemky parc. č. 1878/2 a č. 1883/1 v označenej výmere (spolu 14,3946 ha),

pričom tvrdil, že užíva výmeru cca 4 ha, ale v návrhu podanom okresnému úradu na vydanie rozhodnutia
o vzniku podnájomného vzťahu opäť žiada označiť výmery v plnom rozsahu. Žalovaný v skutočnosti
užíva pozemky parc. č. 1880/1 a 1883/1, nič na tom nemení ani to, že ich neobhospodaruje v plnej
výmere. Pokiaľ sa však žalovaný odvoláva na rozhodnutie okresného úradu o vymeraní náhradných
pozemkov,totorozhodnutiestratiloplatnosťúčinnosťouustanovenia§42izákonač.330/1991Zb.,dňom

1.1.2008. V danom prípade dôvodom zániku platnosti rozhodnutia je tu vyhlásenie konkurzu na majetok
poľnohospodárskeho podniku uznesením zo dňa 28.9.1998. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú
a nepravú. V prípadoch stretu starej a novej právnej normy platí všeobecne nepravá retroaktivita, t. j. od
účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej normy riadia právnou
normou novou, z ktorého dôvodu má okresný súd za to, že predmetné ustanovenie (§ 42i) sa vzťahuje

aj na daný prípad s tým, že k zániku neplatnosti (zrejme mal na mysle platnosti pozn. odvolacieho
súdu) došlo dňom účinnosti novej právnej úpravy. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje právnym titulom
oprávňujúcim ho užívať spornú parcelu č. 1883/1, pričom oprávnenie užívať spornú parcelu č. 1880/1
nepreukázal vôbec.

5. Žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu okresný súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť, priznať mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.
Argumentoval tým, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s
námietkami žalovaného o nedostatočnej určitosti predmetu sporu, že žalobca užíva pozemky v jeho
vlastníctve v ekvivalentnej výmere a teda nedochádza k ujme na strane žalobcu spočívajúcej v
nemožnosti užívať pôdu v danej výmere. Napadnutým rozsudkom dochádza k znemožneniu výkonu

poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, keď cez parcelu registra “C“ parc.
č. 1880/1 k. ú. H. vedie jediná prístupová cesta z pozemku parcely registra “E“ parc. č. 1878/1 k. ú.
H. vo vlastníctve žalovaného na parcelu registra “C“ parc. č. 1884/1 o výmere 64.045 m2. Správny
a ústavne konformný výklad ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách je, že ak najskôr dňa 1.1.2008 nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu o začatí
konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom

podľa osobitného predpisu, zaniká platnosť rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho
plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Nakoľko konkurz na
majetok spoločnosti KOHUCSI spol. s.r.o. bol vyhlásený dňa 28.9.1998 (dovŕšenie skutkovej podmienky,
ktorá má právny následok v strate platnosti rozhodnutia), predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať
vo vzťahu k Rozhodnutiu Okresného úradu Dunajská Streda - odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva zo dňa 17.12.1996 vydaného pod č. 96/60729/002/7. Záver okresného súdu o
strate platnosti predmetného rozhodnutia dňom 1.1.2008 žalovaný považuje za nesprávny. Orgánom,
ktorý v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov bude rozhodovať o tom, či k
doterajšiemu náhradnému pozemku vznikne alebo nevznikne podnájomný vzťah a tým s konečnou
platnosťou rozhodovať o tom, kto je oprávnený užívať jednotlivé poľnohospodárske pozemky je Okresný
úrad, pozemkový a lesný odbor. Konanie bolo na mieste súdne konanie prerušiť do právoplatného

skončenia konaní vedených na Okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore.

7. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že
napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Užívanie pozemkov žalovaného žalobcom
vôbec nebolo predmetom tohto konania, pričom žalovaný v tomto smere nenavrhol a ani nepredložil

žiadne dôkazy, a ani neidentifikoval, že o aké pozemky má ísť. Uvedené, by ako obrana žalovaného
obstála výlučne v prípade, ak by žalovaný užíval pozemky na CKN parc. č. 1880/1 a CKN parc. č. 1883/1
v kat. úz H. (ďalej len ako „sporné pozemky“) na základe zmluvy resp. dohody uzatvorenej so žalobcom,
ktoroustranysadohodlinazámeneužívaniasvojichpozemkov.Jednásaodvaúplnenezávisléskutkové
stavy, preto vypratanie pozemkov žalobcu nemôže byť podmienené vydaním pozemkov pre žalovaného.

Tvrdenie žalovaného, že rozsudkom došlo k závažným zásahom do jeho práv, nakoľko pozemky na EKN
parc. č. 1878/1 a CKN č. 1884/1, ktoré sú v jeho vlastníctve sú prístupné výlučne cez predmet sporu CKN
parc. 1880/1, na ktorom je prístupová cesta a z tohto dôvodu došlo k faktickému znemožneniu výkonu
poľnohospodárskej činnosti žalovanému na pozemku v jeho vlastníctve o výmere viac ako 6 ha, nijako
nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani nenavrhol vykonania dokazovania v tomto smere, preto otázka

existencie resp. užívania prístupovej cesty žalovaným cez pozemky žalobcu vôbec nebolo predmetom
tohto konania. Rozhodnutie číslo 96/60729 -002/7 zo dňa 17.12.1996 vydané Okresným úradom v
Dunajskej Strede nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie oprávnenia žalovaného na užívanie
sporných pozemkov nakoľko: a. neobsahuje presné údaje oprávnených osôb, preto nie je jednoznačné,
že H. G. uvedený v Rozhodnutí je totožný so žalovaným; b. CKN parc. č. 1880/1 v rozhodnutí vôbec

nie je uvedená, teda rozhodnutie nemôže byť právnym titulom na užívania tejto parcely žalovaným;
c. Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor v liste zo dňa 23.9.2015 ako a aj vo
svojom stanovisku zo dňa 1.2.2019 opakovanie uviedol, že rozhodnutie už nie je účinné a jeho platnosť
a účinnosť nebude predmetom skúmania ani v konaní na základe návrhu žalovaného podaného dňa
26.2.20198 na základe § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. v aktuálnom znení. Návrh na začatie konania

o vydanie rozhodnutia o vznik podnájomného vzťahu mohol v lehote do 28.2.2018 podať každý, komu
boli vyčlenené náhradné pozemky v zmysle § 15 zákona č. 330/1991 Zb., nakoľko okresný úrad pri
podaní žiadosti neposudzoval, či pôvodné rozhodnutie vydané na základe § 15 zákona č. 330/1991 Zb.
stratilo alebo nestranilo platnosť. V priebehu konania však na prvom mieste je posúdenie tejto otázky,
nakoľko vznik podnájomného vzťahu prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak rozhodnutie o vydaní

náhradného pozemku je stále platné. Vznik podnájomného vzťahu k určitému pozemku predpokladá
existenciu nájomného vzťahu k tomuto pozemku, a to aj vzhľadom na akcesorickú povahu tohto
záväzkového vzťahu. Teda v prípade, ak doterajší užívateľ sa má stať podnájomcom určitého pozemku,
ktorý doteraz užíval ako náhradný pozemok, niekto musí byť nájomcom tohto pozemku, a zmluvný
vzťah na základe rozhodnutia úradu vzniká medzi nájomcom a podnájomcom. Nájomcom pozemku

doterazužívanéhoakonáhradnýpozemok,bymalbyťapoľnohospodárskypodnik,ktorývydalnáhradný
pozemok na miesto iného pozemku, ktorý užíva a ktorý patrí do vlastníctva podnájomcu. V prípade,
ak poľnohospodársky podnik už nie je nájomcom pozemku, ktorý vydal ako náhradný pozemok, nie je
prípustné, aby k takémuto pozemku vznikol podnájomný vzťah. Ak vlastník svoj pozemok nikomu nedal
do nájmu, a nikto mu neplatí nájomné, je vylúčené, aby na základe rozhodnutiu okresného úradu vznikol

k danému pozemku podnájomný vzťah z titulu ktorého podnájomca je oprávnený bezodplatne užívať
pozemok. Žalobca sporné pozemky nadobudol do svojho vlastníctva v roku 2004, kedy spoločnosť
GAZDA GABČIKOVO, s.r.o. ako poľnohospodársky podnik, ktorý pôvodne vyčlenil sporné pozemky ako
náhradné pozemky, už nebola nájomcom týchto pozemkov a nestala sa nájomcom anineskôr. Žalobca ohľadne sporných pozemkoch nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaný
obhospodaruje sporné pozemky bezodplatne, kým žalobca ako vlastník doteraz nemohol užívať sporné
pozemky a za ich užívanie cudzou osobou najmenej od roku 2004 nedostal žiadnu kompenzáciu.

Pozemky vo vlastníctve žalovaného, ktoré v roku 1998 boli v užívaní GAZDA GABČIKOVO, s.r.o.,
a za ktoré mu boli touto spoločnosťou vyčlenené náhradné pozemky, najmenej od roku 1999 už nie
sú v užívaní tejto neaktívnej spoločnosti, čo je ďalším dôkazom toto, že medzičasom odpadol dôvod
vyčlenenia náhradných pozemkov pre žalovaného a tým pádom aj titul užívania sporných pozemkov. Ak
pozemky žalovaného užíva cudzia osoba, je to už právny vzťah mimo režimu náhradných pozemkov.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej CSP CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné
v zmysle § 387 CSP potvrdiť.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na dostatočné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

11. Oprávnenia vlastníka vo všeobecnosti sú ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka a sú to: právo
predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Jednotlivé oprávnenia vlastníka teda spravidla delíme na právo vec užívať a požívať (ius
utendi et fruendi), ktoré obsahuje najmä oprávnenie brať úžitky z veci, spotrebovať ju, ďalej na právo s
vecou disponovať (ius disponendi), nakladať s ňou v užšom zmysle, ktoré obsahuje oprávnenie scudziť
vec, zaťažiť ju a konečne na právo držby (ius possidendi).

13. Občiansky zákonník v ustanovení § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého
právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo
nehnuteľným veciam.

14. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna

ochrana). Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci
bol aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s právnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit
smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti
vykonávať svoje vlastnícke právo. U nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby
(žaloby na vydanie veci) žaloba na vypratanie nehnuteľnosti a takáto žalobca je priamym vecnoprávnym

prostriedkom ochrany vlastníctva.

15. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k
veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkýmznamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo
k veci. Druhým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez
právneho dôvodu, t.j. neoprávnene.

16. Aktívne legitimovaný je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci, resp. oprávnený držiteľ veci.
Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Stranami sú žalobca, ktorý podal žalobu
na súd a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe označil za žalovaného. Je teda na vôli žalobcu, koho
žalobca v žalobe označí za žalovaného.

17.Odvolacísúd(zhodnesnázoromprvoinštančnéhosúdu)konštatuje,žežalobca(vlastník),nadobudol
nehnuteľnosti kúpou v roku 2004 s poukazom na obsah listu vlastníctva č XXXX pre katastrálne
územie H., čo medzi stranami nebolo sporné, preto bol v spore o vypratanie nehnuteľností
aktívne legitimovaný. Žalovaný nehnuteľnosti neoprávnene (bez právneho dôvodu) zadržiava a tak
zbavuje žalobcu možnosti vykonávať jeho vlastnícke právo v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho

zákonníka, preto bol v spore pasívne legitimovaný. Vlastnícke právo je charakterizované tým, že
vlastník vykonáva svoje oprávnenia svojou mocou, teda mocou nezávislou na súčasnej existencii
moci kohokoľvek iného k veci. Vlastník má spravidla právo vec držať, užívať, požívať a disponovať s
vecou. K obsahu vlastníckeho práva prináleží tiež právo brániť sa proti neoprávneným zásahom, pričom
vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá povinnosť ostatných subjektov vlastníka nerušiť

(§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca dôvodne sledoval vindikačnou žalobou uchopenie
sa držby pozemku/kov. Procesnoprávna teória vyvodila, že nehnuteľnosť je vyprataná vtedy, ak z
nej povinná osoba nielen odstránila na nej umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobila prístupnou
oprávnenému vlastníkovi (odovzdaním mu kľúčov, odstránením uzávery a pod., porov. rozsudok NS ČR
sp. zn. 26Cdo 3206/2006).

18. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je
preukázanie vlastníckeho práva (práva oprávnenej držby) žalobcu, preto skúmanie platnosti právneho
úkonu, o ktorý žalobca opiera tvrdenie o svojom vlastníckom práve, je prirodzenou súčasťou postupu
súdu v konaní o takej žalobe. Vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní

o vydanie a pokiaľ ide o neoprávnenú držbu tým, kto vec zadržiava, žalobca je povinný preukázať, že
mu žalovaný vec neoprávnene zadržiava nielen ku dňu podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodovania
súdu, pretože pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia (§
217 ods. 1 CSP). Uvedenú povinnosť by žalobca v mnohých prípadoch bez súčinnosti žalovaného
objektívne nemohol ani splniť, hoci inak by povinnosť preukázať držbu (detenciu) žalovaným splnil, a

preto judikatúra vyvodila, že žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred
podaním žaloby nadobudol držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej
veci v čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva na žalovanom. Súd
prvej inštancie správne pristúpil k deleniu dôkazného bremena medzi sporovými stranami v danom type
sporu. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní preukázal nadobudnutie detencie žalovaným, žalovaný

niesol dôkazné bremeno jej straty (žalovaný nepreukázal oprávnenie mať vec u seba).

19. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nedisponuje právnym
titulom oprávňujúcim ho užíval parcelu č. 1883/1, pričom vo vzťahu k parcele č. 1880/1 oprávnenie
nepreukázal vôbec, teda žalovaný v konaní nepreukázal, že predmetné pozemky je oprávnený užívať

(resp. že by pozemky odovzdal do dispozície ich vlastníka). Žalovaný v konaní užívanie vo vzťahu k
parcele č. 1883/1 odôvodňoval rozhodnutím Okresného úradu v Dunajskej Strede, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 96/60729-002/7 zo dňa 17.12.1996, (ktorým bolo
schválené „urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa
v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku ŠM š. p. Gabčíkovo v kat. území I., H., C. podľa

priloženého zjednodušeného rozdeľovacieho plánu), ktoré sa týkalo pozemkov č. 1878/2 vo výmere
3,6021 ha a č. 1883/1 vo výmere 10,7925 ha v kat. území H.. Stratu platnosti rozhodnutia o schválení
zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov upravuje § 42i zákona č. 330/1991 Zb. v aktuálnom znení, pričom vykonaným dokazovaním
okresným súdom bolo preukázané, že nastala jedna zo skutočností spôsobujúca stratu platnosti

rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania
vlastníckych a užívacích pomerov a to začatie konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho
podniku, a to uznesením zo dňa 28.9.1998. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že v zmysle § 42i
predmetnérozhodnutiestratiloplatnosťatodňom1.1.2008,kedynadobudolúčinnosťzákonč.571/2007Z.z.ktorýmsameníadopĺňazákonSlovenskejnárodnejradyč.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čím sa aj

odvolací súd stotožnil. S ohľadom na uvedené nesúhlas žalovaného s aplikáciou ustanovenia § 42i v
danej veci neobstojí. V súvislosti s užívania parcely č. 1880/1 žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval
existenciu žiadneho dôvodu na jej oprávnené užívanie, pričom ani jeho obrana, že túto nevyužíva
na poľnohospodársku činnosť neobstojí, keď aj v odvolaní tvrdí, že napadnutým rozsudkom dôjde k
znemožneniu výkonu poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v jeho vlastníctve, keď cez parcelu

registra “C“ parc. č. 1880/1 (ktorá je predmetom konania) vedie jediná prístupová cesta z pozemku
parcely registra “E“ parc. č. 1878/1 vo vlastníctve žalovaného na parcelu registra “C“ parc. č. 1884/1,
čím podľa odvolacieho súdu užívanie aj tejto spornej parcely potvrdzuje.

20. S námietkou žalovaného, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadal s námietkami o nedostatočnej určitosti predmetu sporu sa odvolací súd nestotožnil,

keď poukazuje na odsek 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uzavrel, že
žalobca pozemky, ktoré užíva žalovaný riadne špecifikoval v súlade s evidenciou na liste vlastníctva,
nič na tom nemení, tvrdenie žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak je predmetom
konania nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti, preukazuje sa vlastnícke právo k nej
príslušným výpisom z katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť je potrebné identifikovať náležitosťami v

súlade so zákonom o katastri v spojení s vykonávacou vyhláškou. V prípade, že by predmetom vydania
bola len časť nehnuteľnosti, musí byť táto dostatočne identifikovaná geometrickým plánom, čo však nie
je daný prípad.

21. Námietka žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou, že žalobca užíva pozemky

v jeho vlastníctve v ekvivalentnej výmere a teda nedochádza k ujme na strane žalobcu spočívajúcej v
nemožnosti užívať pôdu v danej výmere podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená, keďže predmetom
konania je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom zo strany žalovaného nebola podaná
žiadna protižaloba, resp. žaloba, ktorej predmetom by bol akýkoľvek vznesený nárok žalovaného
voči žalobcovi. Uvedené sa týka aj námietky žalovaného, že napadnutým rozsudkom dochádza k

znemožneniu výkonu poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, keď cez
parcelu registra “C“ parc. č. 1880/1 k. ú. H. vedie jediná prístupová cesta.

22. V súvislosti s námietkou, že konanie bolo na mieste prerušiť do právoplatného skončenia konaní
vedených na Okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore, odvolací súd poukazuje na to, že

uznesením č. k. 12C/2/2018-202 zo dňa 15.5.2019 okresný súd návrh (žalovaného) na prerušenie
konaniazamietol,keďneboldôvodnaprerušeniekonania,spoukazomnato,žerozhodnutiezroku1996
(č. 96/60729-002/7 zo dňa 17.12.1996 - pozn. odv. súdu) nebude predmetom prieskumu v dotknutom
správnom konaní (uvedené vyplýva zo stanoviska Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 1.12.2019
na č.l. 179 - pozn. odv. súdu). Zároveň je nutné poukázať aj na § 24c ods. 2 zákona č. 504/2003

Z. z. nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že okresný úrad o návrhu podľa § 12b ods. 1 (ohľadom
ktorého navrhoval žalovaný konanie v danej veci prerušiť) do 29. februára 2020, t. j. v čase rozhodovania
odvolacieho súdu o návrhu žalovaného podľa uvedeného už má byť (zrejme) rozhodnuté.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.

24. V posudzovanej veci sa prvoinštančný súd náležitým spôsobom vysporiadal s existenciou

obidvoch predpokladov reivindikačnej žaloby, a to : 1. existenciou vlastníckeho práva na strane žalobcu,
2. užívaním nehnuteľností zo strany žalovaného bez právneho titulu. S ohľadom na vyššie uvedené, po
vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch
vecne správny, včítane výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol napadnutý osobitnou odvolacou
argumentáciou, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).