Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202583
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516202583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, so
sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: I. B., L.. XX.XX.XXXX,
J. I. X, J., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 12. mája 2017, č.k. 42C/57/2016-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať a
protokolárne odovzdať žalobcovi byt č. XX, L. D. na Z.. L. G. K. na A.. I. X, D. Č. XXXX, G. Č.. XXXX,
XXXX, R. na B. Č.. XXXX T.. Ú.. G., do troch dní od právoplatnosti rozsudku, bez nároku na
bytovú náhradu. Rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že vlastníkom predmetného bytu bol žalobca a žalovaný

užíval byt na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.11.1999, ktorou bol nájom bytu dohodnutý na
dobu neurčitú a žalovaný bol povinný po dobu trvania nájmu uhrádzať prenajímateľovi nájomné a zálohy
na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Žalobca ako prenajímateľ vypovedal žalovanému
nájom bytu z dôvodu, že žalovaný hrubo porušil povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že za byt
neplatil úhrady spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a ku dňu výpovede
dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 1.365,61 eur. Žalobca zaslal nájomcovi výpoveď z nájmu bytu v

zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá bola nájomcovi doručená dňa
3.9.2012. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.10.2012 a skončila dňa 31.12.2012. Trojmesačná
výpovedná lehota je lehotou zákonnou. Žalovaný aj napriek výzve na odovzdanie a vypratanie bytu, byt
nevypratal. Počnúc dňom 1.1.2013 žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, keďže nájom
skončil uplynutím zákonnej výpovednej lehoty. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 710 ods. 3, 4, §
711 ods. 1 písm. d), § 712 a ods. 3, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, žalovaný si neplnil povinnosti nájomcu tým, že neplatil riadne nájom a náklady

spojené s poskytovaním služieb spojených s nájmom bytu za čas dlhší ako tri mesiace.
Výpoveď daná žalobcom bola dôvodná. O vyprataní bytu rozhodol bez bytovej náhrady,
pretože žalovaný nepreukázal, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a taktiež
nebol daný dôvod osobitného zreteľa na poskytnutie prístrešia. Poukázal na to, že žalovaný má i naďalej
nedoplatky na nájomnom a službách, ktoré žalovaný nepopieral. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávne vec
posúdil a žiadnym spôsobom nedokazoval, či žalovaný je, alebo nie je v hmotnej núdzi z objektívnychdôvodov, z čoho vyvodil záver, že žalovaný nemá právo na bytovú náhradu. Okrem toho má podľa jeho
názoru vec právne a iné vady.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný užíva predmetný byt od 1.1.2013 bez
právneho dôvodu. Žalovaný doručenie výpovede nenamietal, v zákonnej lehote sa nedomáhal na súde
určenia neplatnosti výpovede a nepreukázal, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Nájomný
pomer zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty. Žalovaný vo svojom vyjadrení skutkový stav nepopiera
a výšku dlhu uznáva.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti

žalovanému vypratania bytu, špecifikovaného v petite žaloby, bez nároku na bytovú náhradu, ako aj
na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu. Skutkové zistenia
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, z vyjadrení sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, tieto vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel k správnemu záveru, že od 1.1.2013 žalovaný užíva

predmetný byt bez právneho dôvodu, keďže nájom skončil uplynutím zákonnej výpovednej lehoty a že
žalovaný nepreukázal, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a že nebol daný dôvod osobitného
zreteľa na poskytnutie prístrešia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil
a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcim skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.
6. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy

uzavretej dňa 17.11.1999 nájomcom predmetného bytu, vlastníkom ktorého je žalobca, ako aj, že
žalovanému bola dňa 3.9.2012 doručená výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že za byt neplatil úhrady spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri
mesiace a ku dňu výpovede dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 1.365,61 eur. Taktiež nebolo sporné,
že žalovaný sa v zákonnej lehote nedomáhal na súde určenia neplatnosti výpovede a nepreukázal,

že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Nájom bytu žalovaného preto skončil
uplynutím zákonom stanovenej trojmesačnej výpovednej lehoty dňom 31.12.2012. Správne preto súd
prvej inštancie dospel k záveru, že od 1.1.2013 žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu.
Dôvodne sa preto žalobca ako vlastník bytu domáhal proti žalovanému jeho vypratania.
7. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a tento žiadal zrušiť v

celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, avšak neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, pre ktoré by považoval za nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou
mu bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať, a teda v tejto časti vecnú správnosť napadnutého
rozsudku nenamietal. Za nesprávne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nepriznania mu
nároku na bytovú náhradu a to z dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie na zistenie, či nebol v hmotnej

núdzi z objektívnych dôvodov.
8. Z ust. § 167 ods. 2 a § 150 C.s.p, (§ 101 O.s.p.) vyplýva povinnosť žalovaného ako strany sporu
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a z ust. § 149 a
§ 167 ods. 2 C.s.p. (§ 120 ods. 1 O.s.p.) vyplýva povinnosť žalovaného označiť dôkazy na preukázanie
jeho tvrdení. Súd prvej inštancie rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,

avšak nie je povinný vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktoré strany v konaní ani netvrdia.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že by
bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že bol vo výkone
väzby a od 18.11.2013 vykonáva trest odňatia slobody, a že pred nástupom do výkonu trestu nájomné
pravidelne neuhrádzal, pretože bol evidovaný na sociálnom úrade a poberal dávky v hmotnej núdzi vo

výške 62,50 eur, pravidelne mesačne platí výživné v sume 50,- eur a odkedy je vo výkone trestu nemá
možnosť platiť nájomné, výšku dlhu uznal a uviedol, že po skončení výkonu trestu urobí všetko preto,
aby dlh uhradil. Neuviedol však žiaden dôvod, pre ktorý mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi a ani
netvrdil, že by bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Túto skutočnosť neuviedol ani v jeho
ďalšom podaní, doručenom súdu dňa 4.5.2017, ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní

dňa 12.5.2017. Keďže žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že by bol v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, musí niesť
procesnúzodpovednosťzanesplneniesvojejpovinnostidôkaznejatiežpovinnostitvrdeniarozhodujúcejskutočnosti, dôsledkom čoho je pre neho nepriaznivý výsledok sporu, keďže nepreukázal a v danom
prípade ani netvrdil žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by vyplynuli pre neho priaznivé právne dôsledky.
10. Z ust. § 712 a ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade skončenia nájomného pomeru z

dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka má nájomca právo na náhradné ubytovanie
v prípade, ak preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Ak ide o dôvod
hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie, avšak aj v takomto prípade musí uviesť
v čom konkrétne takýto dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva a musí preukázať jeho existenciu. Z
uvedeného ustanovenia je zrejmé, že dôkazné bremeno o preukázaní skutočností zakladajúcich právo

nájomcu na bytovú náhradu zaťažuje nájomcu, ktorého nájomný pomer skončil podľa § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach neuniesol a
ich existenciu v konaní ani netvrdil, neboli v konaní splnené zákonom stanovené podmienky v zmysle
uvedeného ustanovenia pre priznanie bytovej náhrady žalovanému.
11. Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeobsahodvolaniažalovanéhoniejespôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti,
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).