Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200840
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618200840.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Y. S., W..

X.X.XXXX, M. F. L. W. U. proti žalovanému: T. S., W.. X.X.XXXX, M. F. A.. W. XXXX/X, L. W. U., právne
zastúpenom Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová
Ves, o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.2.2018 domáhal určenia, že žalovaný je
povinný vydať žalobcovi zákonný dedičský podiel z dedičstva po poručiteľke X. W.. V žalobe uviedol, že

poručiteľka X. W., W.. X.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. Poručiteľka, ktorá je matkou strán sporu,
zanechala závet a listinu o vydedení, ktorou vydedila žalobcu. Ako dôvod vydedenia uviedla, že o ňu
neprejavuje záujem, nepomáha jej a nenavštevuje ju. O listine o vydedení sa dozvedel v dedičskom
konaní a vyjadril nesúhlas s dôvodmi vydedenia. Vyhlásil, že vyjadrenia poručiteľky nie sú objektívne,
nakoľko mu jeho sociálna a ekonomická situácia neumožňovala kontaktovať poručiteľku. Žalovaný mu
odmietol oznámiť, kde sa poručiteľka nachádza a tak mu zámerne bránil v kontakte s ňou. Dedičské
konanie bolo ukončené Osvedčením o dedičstve zo dňa 10.2.2015. Platnosť vydedenia namieta z

dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vydedenie. V jeho rodine boli komplikované
vzťahy. Ako 13-ročný bol z dôvodu zanedbávania starostlivosti zo strany matky zverený do osobnej
starostlivosti otca. Po dosiahnutí plnoletosti sa opäť nasťahoval k matke. Počas tejto doby matka
zámerne vyvolávala konflikty, v dôsledku čoho sa opäť odsťahoval k otcovi. Počas štúdia na vysokej
škole sa poručiteľka odmietla akýmkoľvek spôsobom podieľať a finančne prispievať. Napriek tomu sa
snažil o zmierenie s poručiteľkou, ktorá mu navrhla spoločné bývanie, čo prijal. Situácia sa zopakovala,
dohodu o samostatnej izbe, nezasahovania do jeho osobných vecí a finančnú dohodu o výške príspevku

na spoločnú domácnosť opakovane porušovala. To ho viedlo k opusteniu spoločnej domácnosti a
odsťahovaniu sa do Košíc, kde začal podnikať. Podnikanie ho priviedlo do nepriaznivej finančnej
situácie,momentálnejebezdomova.Niejepravdou,abyoporučiteľkuneprejavovalzáujem.Opakovane
sa pokúšal nadviazať kontakt s matkou s cieľom zlepšenia ich vzťahov. Žalovaný mu bránil kontaktovať
sa s matkou zatajením jej nového bydliska. V dedičskom konaní tieto skutočnosti nenamietal, pretože
bol v šoku zo smrti matky a z toho, že ich vzťah ostal nevyriešený. Očakával, že matka mu v
pozostalosti zanechala ospravedlňujúci list, namiesto toho ho vydedila. Neplatnosť zápisnice o vydedení

a o vyhlásení závetu namieta z dôvodu, že dokument nie je opatrený okrúhlou pečiatkou a nespĺňa tak
zákonom stanovené náležitosti.2. V námietke voči listine o vydedení zo dňa 8.2.2018 žalobca uviedol, že dôvody uvedené jeho
matkou v listine o vydedení namieta z viacerých dôvodov. Matka neostala bez poskytnutia pomoci, ako
uviedla ostatní dvaja synovia jej kedykoľvek pomôžu. V ich rodine nefungovali normálne vzťahy. Otec

bol alkoholik so sklonom k násiliu, matka bola hašterivá, vulgárna, so sklonmi k incestu, jeho dvaja starší
bratia ho v detstve navádzali na homosexuálne hry. V 14-tich rokoch bol zverený otcovi, matka striedala
partnerov, zatvárala ho v byte. V 18-tich rokov sa vrátil k matke, ale po dvoch týždňoch šikanovania ho
poslala späť k otcovi. Počas štúdia na vysokej škole mu ničím neprispievala. Po skončení štúdia prijal
ponuku matky bývať u nej. Už po mesiaci a pol začala prejavovať svoje sklony, chcela od neho polovicu

jeho výplaty, prejavovala o neho sexuálny záujem. Po odchode do Košíc začal podnikať, nedarilo sa mu,
dostal sa do finančnej tiesne. Po vyhlásení závetu u notára uviedol, že rešpektuje vôľu poručiteľky. Urobil
tak v šoku a stave zmätenia. Do dedičského konania dúfal, že matka mu zanechala ospravedlňujúci list,
namiesto toho ho matka vydedila.

3. Podaním zo dňa 10.8.2020 žalobca upresnil žalobu tak, že žiada uložiť žalovanému povinnosť vydať

žalobcovi podiel z dedičstva po poručiteľke X. W. vo výške jednej polovice vlastníctva nehnuteľností v
katastrálnom území Spišská Nová Ves, list vlastníctva č. XXXX, jednoizbový byt č. X s príslušenstvom,
ktorý sa nachádza na prízemí obytného domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX v Spišskej Novej Vsi na
ulici R.. O. Č.. XX, vo vlastníctve poručiteľky pod B4 v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu súpisné č. XXXX v Spišskej Novej Vsi na ulici R.. O. Č..

X, XX, XX,, XX, ktorý stojí na pozemku parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku , parcela
registra „C“ parcelne č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 766 m2 vo výške 82/10000-inách
alebo finančnú hotovosť vo výške jednej polovice všeobecnej hodnoty 25 000,- Eur vyššie uvedených
nehnuteľností t.j. 12 500,- Eur.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 14.6.2018 uviedol, že o tom, že matka zanechala závet sa
dozvedelažvdedičskomkonaní.Skutočnosťuvedenévlistineovydedenísúpravdivé.Listinamávšetky
formálne aj obsahové náležitosti, je v nej uvedený konkrétny dôvod vydedenia. Vo vyjadrení k záveru
žalobca poukázal na jeho sociálnu a ekonomickú situáciu. Tá určite nebola taká, aby v posledných
rokoch sa s matkou videl každé tri roky, prípadne šesť, pričom sám uvádza, že žil v Košiciach. Na podnet

matky sa snažili žalobcu nájsť, mal vedomosť, že žil aj v Čechách. Tvrdenie žalobcu, že sa opakovane
pokúšal nadviazať kontakt s matkou je bez bližšej konkretizácie. V žalobe popisuje len všeobecne akési
nezhody s matkou. Nikdy žalobcovi nebránil kontaktovať matku zatajením jej nového bydliska. Žalobca
mal vedomosť, kde matka býva, vedel, že sa presťahovala do jeho pôvodného bytu, keďže mu bol na
svadbe a z tohto dôvodu došlo medzi ním a matkou k výmene bytu. Matka nemala dôvod zanechať

žalobcovi ospravedlňujúci list. Žalobca o matku neprejavoval záujem nie len do spísania závete v roku
1999, ale aj ďalších 14 rokov do jej smrti. Žalobca nikdy nekontaktoval ani bratov, nepýtal sa, či im alebo
matke netreba pomôcť, ako sa majú. Žalobca nemal vedomosť o zdravotných problémoch ich matky,
nikdy sa o to nezaujímal. Žalobcove tvrdenia v prílohe k žalobe napísanej jeho rukou, nie sú pravdivé
a vníma ich ako urážku na cti. Tvrdenia žalobcu v popise o pomeroch v ich rodine sa nezakladajú

na pravde, vzájomne si odporujú. Žalobca o matku trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako
potomok prejavovať mal, jeho správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a poručiteľka mu pre jeho
správanie nedala žiadnu príčinu. Žalobca nemal záujem udržiavať príbuzenské vzťahy s matkou, ani
s bratmi. Tvrdenia o zlej ekonomickej situácii v čase vydedenia sú ničím nepodloženými tvrdeniami.
Žalobca podnikal ako živnostník od roku 1995 do roku 2017.

5. Žalobca v replike zo dňa 27.10.2018 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Uviedol,
že žalovaný nežil v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a vtedy maloletým žalobcom a preto nemôže
objektívne podať vyjadrenie čo sa v tejto domácnosti v tom období odohrávalo. Naďalej tvrdí, že o neho
poručiteľka v detstve, ale aj po skončení vysokej školy prejavovala sexuálny záujem a tiež to, že ho

bratia v detstve nahovárali na homosexuálne hry. Poručiteľka tiež aj potom, čo sa odsťahoval do Košíc
pokračovala v nemorálnom správaní k nemu, jeho partnerke poslala list, v ktorom ho osočuje a krivo
obviňuje. Pri poslednom osobnom kontakte s poručiteľkou koncom roku 1992, táto nijako neprejavila
vôľu, že by potrebovala pomoc. Pri návštevách bratov, sa títo vyjadrovali tak, že s matkou momentálne
nerozprávajú. To, že na jar 2001 mu žalovaný odmietol oznámiť miesto pobytu ich matky, začal žalovaný

odmietať až dodatočne a účelovo v tomto konaní. O tom, že si poručiteľka vymenila byt so žalovaným sa
dozvedel na jar 2001, ale nepoznal novú adresu poručiteľky, lebo v bývalom byte žalovaného dovtedy
nikdy nebol. Je presvedčený, že žalovaný poznal poslednú vôľu poručiteľky už na jar 2001. Sám
žalovanýsaopakovaneadlhodobosporučiteľkounerozprával,nestýkalsasňou.Podľainformácii,ktorénašiel o poručiteľku sa starala terénna služba, nie bratia. V období pred vydedením poručiteľka poznala
adresu jeho vtedajšej partnerky a teda ho mohla kontaktovať. Ďalej namietal postup notára v dedičskom
konaní. Poukázal na to, že jeho prejav nebol určitý. Sporný prejav je neplatný, nakoľko ho vykonal v

stave prechodnej duševnej poruchy, ktorá ho pre tento právny úkon urobila dočasne neschopným. Po
podpise zápisnice o vyhlásení závetu a listiny o vydedení žalovaný vyzval žalobcu, aby na neho počkal
v byte poručiteľky. Mal za to, že brat sa mu chystá pomôcť. V byte už s ním rozprávať nechcel a vyzval
ho na opustenie bytu.

6. V duplike doručenej súdu dňa 8.3.2019 žalovaný kategoricky odmietol tvrdenia žalobcu o tom,
že matka X. W. bola pohlavne zneužívaná ako aj, že mala o žalobcu prejavovať akýkoľvek sexuálny
záujem. Taktiež tvrdenia o navádzaní hier so sexuálnym akcentom zo strany bratov žalobcu sú klamstvá.
Žalobca za celých 22 rokov (od 28.11.1992 do 17.09.2014) nemal čas matku. Popiera, aby niekedy bránil
kontaktu medzi žalobcom a ich matkou. Od uvedeného dátumu do septembra 1998 nebol na návšteve
ani raz, a ani o sebe nedal vedieť. V roku 1998 potreboval opraviť auto a do roku 2001 sa neukázal

opätovne a po tomto roku do 10.02.2015, t.j. obdobie prejednania dedičstva sa žalobca neukázal, o
matku a ani o bratov sa nezaujímal. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že všetci okolo boli zlí len on trpel,
matka sa o neho nestarala, mala sklony k incestu, promiskuite, otec bol alkoholik, bratia ho navádzali k
homosexuálnym hrám, brat S. ho bil a pod. Matka mala dlhodobo zdravotné problémy. Žalobca sa snaží
navodiť dojem, že v čase prejednávania dedičstva bol v poslednej tretine ústneho pojednávania zjavne

zmätočný a následne dočasne nespôsobilý na právne úkony. Opakovane si vymýšľa, uvádza nepravdivé
tvrdenia Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu o správaní sa matky, ide o samé nepravdy. Ak by sa matka
správalaakouvádzažalobca,muselabysataktosprávaťajvovzťahukďalšímsynom,ktorísňoutaktiež
žili v spoločnej domácnosti. Otec strán sporu nebol žiaden alkoholik ani násilník. Matka podporovala
žalobcuakojejdovoľovaljepríjem,čovosvojompodaníajžalobcakonštatuje.Poslednýodchodžalobcu

od poručiteľky bol v novembri 1992 a po tomto dátume ho už mala matka len prostredníctvom listu
zaslaného na adresu vtedajšej partnerky žalobcu krivo osočovať a obviňovať. V takejto polohe mal ich
vzájomný vzťah podľa vyjadrenia žalobcu pretrvať do dňa 30.03.1999, kedy poručiteľka prejavila svoju
vôľu vydediť žalobcu. Žalobca mal vedomosť, kde matka býva, mohol matku kedykoľvek navštíviť, keďže
ona stále bývala na pôvodnej jemu dobre známej adrese. Ďalej uviedol, že matka v čase spísania závete

a listiny o vydedení netrpela žiadnou duševnou poruchou,. Taktiež obviňovanie z ovplyvňovania matky
je úplným nezmyslom bez predloženia objektívneho dôkazu. Žalobca odmietal akúkoľvek pomoc matke
či už v domácnosti, drobnými nákupmi, donesením potravín, vynesením odpadkov a pod., rovnako sa
správal aj u otca.

7. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Osvedčením o dedičstve
sp. zn. 11D/128/2014, Notárskou zápisnicou W. XX/XX, W. XX/XX, Zápisnicou o zistení stavu a
obsahu závetu č. W. XX/XXXX, Zápisnicou o vyhlásení závetu a listiny o vydedení č. 11D/128/2014,
9D not 204/2014, živnostenským oprávnením, fotografiami, návrhom na zverenie, učebnou zmluvou,
rozhodnutím úradu dôchodkového zabezpečenia, lekárskymi správami, rozhodnutiami o dedičstve,

kúpnou zmluvou, rozhodnutím o pridelení bytu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný sú blízki príbuzní, jedná sa o súrodencov, pričom predmetom tohto konania je
spor z dedičstva po ich nebohej matke X. W., narodenej X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.

9. Matka strán sporu X. W. dňa 30.3.1999 spísala listinu o vydedení vo forme Notárskej zápisnice
napísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 30.3.1999 JUDr. Ľubomírom Barabášom,
notárom pod č. W. XX/XX, W.. Listinou o vydedení menovaná vydedila svojho syna K.. Y. S., nar.
X.X.XXXX, v ktorej uviedla, že menovaný o ňu neprejavoval záujem, keby ju stretol úplne ju obíde,
nevideli sa dobrých šesť rokov, predtým sa videli pred troma rokmi, a ešte predtým tiež pred troma,

či štyrmi rokmi. Syn ju nenavštevuje, nijako jej nepomáha. S poukazom na to sú naplnené dôvody
vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a tiež podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
V listine o vydedení menovaná X. W. výslovne určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka t.z. na potomkov jej syna Y.. Vzala na vedomie, že
vzhľadom k tomu, že je vdova, budú po nej dediť ostatní dvaja synovia zo zákona a to T. S., nar.

X.X.XXXX a S. S., nar. XX.X.XXXX.

10. Dňa 13.11.2014 na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Barabáša v Spišskej Novej Vsi bola napísaná
Zápisnica o zistení stavu a obsahu závetu č. W. XX/XXXX k č. 11D/128/2014. Jej predmetom bolozisteniestavuaobsahuzávetuporučiteľkyX.W.,zomrelejXX.X.XXXX.Notárpoprezretízávetuzomrelej
zistil, že závet bol spísaný 30.3.1999 formu notárskej zápisnice pod sp. zn. W. XX/XXXX, W. XX/XXXX.
Nebolo v ňom nič prečiarknuté, opravené, nebola v ňom spozorovaná iná závada.

11. V dedičskom konaní po nebohej X. W. bola dňa 10.2.2015 napísaná Zápisnica o vyhlásení závetu
a listiny o vydedení č. 11D/128/2014, 9D not 204/2014 a to na Notárskom úrade JUDr. Viery Kupcovej v
Spišskej Novej Vsi, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ondovom, notárom ako súdnym komisárom. Prítomní
boli zákonní dedičia, deti poručiteľky a to jej synovia T. S., S. S. E. K.. Y. S.. Notár ako súdny komisár

prečítal závet a listinu o vydedení nachádzajúce sa v spise a účastníci sa k prečítanému závetu a listine o
vydedení vyjadrili. T. S. E. S. S. uviedli že o spísaní uvedených listín nevedeli, nevedeli o ich obsahu, sú
si vedomí právnych následkov závetu, listiny o vydedení a voči závetu a listine o vydedení, jeho obsahu
ani následkom nemajú výhrady a plne rešpektujú poslednú vôľu poručiteľky.

12. Podľa Zápisnice o vyhlásení závetu a listiny o vydedení č. 11D/128/2014, 9D not 204/2014 K.. Y.

S. k prečítanému závetu a listine o vydedení uviedol, že o ich spísaní nevedel, nevedel o ich obsahu, je
si vedomý právnych následkov závetu a listiny o vydedení. Má za to, že dôvody uvedené v listine závetu
a to, že nenavštevoval matku a nepomáhal jej nie sú celkom objektívne, nakoľko mu jeho sociálna a
ekonomická situácia znemožňovala, aby opakovane pokúšal kontaktovať matku. Pri jedinom kontakte, o
ktorý sa snažil v roku 2011 mu brat T. odmietol oznámiť miesto pobytu matky. Napriek tomu, že nesúhlasil

s názorom poručiteľky vyjadrenom v listine o vydedení vyhlásil, že rešpektuje vôľu poručiteľky. Viac k
závetu, listine o vydedení a ich následkom uviesť nechcel.

13. Dedičské konanie po nebohej X. W. bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 11D/128/2014.
Dedičské konanie bolo ukončené Osvedčením o dedičstve zo dňa 10.2.2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.2.2015. Podľa Osvedčenia poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení a
dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine boli T. S. - syn a závetný dedič a S. S. - syn.

14. Predmetom dedenia po poručiteľke X. W. boli
- hnuteľné veci a to účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vkladový účet v Prima banke Slovensko, a.s., so

zostatkom 103,56 Eur a finančná hotovosť v pokladni DOSS-Dom sociálnych služieb, n.o. vo výške 1
264,08 Eur,
- nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves zapísané na liste vlastníctva XXXX -
jednoizbový byt č. X s príslušenstvom na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod XX v Spišskej
Novej Vsi na ulici R.. O. XX vo vlastníctve poručiteľky pod B 4 v celosti, podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, vchod XX v Spišskej Novej Vsi na ulici R..
O. X, XX, XX, XX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parcelné č. XXXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 766 m2 vo výške 82/10000, vo všeobecnej hodnote 25 000,- Eur,
- pasíva a to pohľadávka Bytového družstva, Kamenárska 5, Spišská Nová Ves na základe Zmluvy o
výkone správy č. XX z 23.11.2007 z titulu neplatenia riadnych úhrad vo výške 894,89 Eur a náklady

pohrebu vo výške 1 200,- Eur.

15. Všeobecná cena majetku poručiteľky predstavovala 26 367,64 Eur, výška dlhov poručiteľky 2
094,89 Eur a teda čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 24 272,75 Eur.

16. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.2.2015 hnuteľné veci, ako aj nehnuteľnosti nadobudol T.
S. bez povinnosti výplaty spoludediča a pasíva dedičstva prevzal taktiež T. S. v celosti.

17. Žalobca bol držiteľom živnostenského oprávnenia od 8.3.1995 do 15.12.2017 s miestom podnikania
M. XX, V. a miestom prevádzkarne T. X, V..

18. Návrhom na zverenie maloletého Y.. S. do výchovy S. S. zo dňa 27.4.1981 žiadal otec o zverenie
v tom čase maloletého žalobcu do jeho výchovy z dôvodu, že matka maloletému neposkytuje takmer
žiadnu starostlivosť. Od roku 1981 žalobca navštevoval stredné odborné učilište v Spišskej Novej Vsi.

19. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi zo dňa 7.4.1987 v dedičskom konaní po
nebohom S. S., zomrelom XX.X.XXXX dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľností v katastrálnom území
Smižany, list vlastníctva č. XXX v celku nadobudli T. S., Y. S. E. S. S. každý v podiele 1/3. Rozhodnutím
zo dňa 21.9.1988 dedičstvo po nebohom a to nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves,list vlastníctva č. XXXX v podiele 34/504 a č. XXXX v podiele 32/630 nadobudol syn S. S. bez povinnosti
výplaty ustupujúcich dedičov Y. S. E. T. S.. Nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie Smižany dedičia predali kúpnou zmluvou zo dňa 20.2.1988 za sumu 50 000,-Sk.

20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

21. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

22. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

23. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

24. Podľa § 461 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

25. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom.

26. Podľa § 476 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V
každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný
závet viacerých poručiteľov je neplatný.

27. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

28. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným

dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania jeho zákonného podielu z dedičstva po poručiteľke

X. W.. Nárok na vydanie dedičstva odôvodňoval neplatnosťou listiny o vydedení a to z dôvodu
neexistencie dôvodov vydedenia a zákonných náležitosti tejto listiny. Vykonaným dokazovaním, po
posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná.

30. V konaní mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.9.2014 zomrela
poručiteľka X. W., ktorá bola matkou strán sporu. Dedičské konanie po nebohej bolo vedené tunajším
súdom pod sp. zn. 11D/128/2014 a ukončené bolo Osvedčením o dedičstve zo dňa 10.2.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2015.

31. Žalobca v konaní namietal formálne a materiálne náležitosti listiny o vydedení. Vydedenie v zmysle
ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma dedičovi
dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu o jednostranný právny úkon poručiteľa,
ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona tomu z dedičov, ktorý kvalifikovaným
spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď potreboval pomoc. Vydedenie sa vždy

týka neopomenuteľného dediča a dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona
nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel.32. Spísanie listiny o vydedení podlieha prísnym formálnym podmienkam. V danom prípade matka
strán sporu spísala závet, ako aj listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice. Listinou o vydedení
vydedila žalobcu ako neopomenuteľného dediča z dôvodu, že o ňu dlhodobo neprejavoval záujem,

nenavštevoval ju, nijako jej nepomáhal. Uvedené dôvody žalobca v tomto konaní popiera.

33. Z dokazovania je zrejme a v konaní nebolo sporné, že žalobca bol v danom prípade účastníkom
dedičského konania a mal možnosť v dedičskom konaní namietať neplatnosť listiny o vydedení. Ak by
tak urobil t.j. ak by v dedičskom konaní namietal neplatnosť či už závete alebo listiny o vydedení, v

tom prípade by musel byť odkázaný na uplatnenie jeho práva žalobou, s určením lehoty na uplatnenie
tohto práva a to v zmysle v tom čase t.j. v čase dedičského konania po jeho nebohej matke, platnom
ustanovení § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou,
na podanie ktorej určí lehotu a ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na

tohto dediča. Žalobca neplatnosť závete a listiny o vydedení v dedičskom konaní nenamietal. Dedičské
konaniepoporučiteľkeX.W.takboloprávoplatneukončené.Právoplatneukončeniededičskéhokonania
bráni tomu, aby sa otázka dedičstva žalobcu mohla opätovne prejednať. V tomto smere súd poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/15/2007, podľa ktorého ak bolo v konaní o
dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve je toto rozhodnutie súdu záväzné a súd je povinný

z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. V zmysle uvedeného
posudzovaním náležitosti listiny o vydedení v tomto konaní by súd riešil otázku dedičského konania,
pričom právoplatné skončenie dedičského konania bráni tomu, aby sa otázka dedičstva žalobcu mohla
opätovne prejednať.

34. Žalobca v tomto konaní uviedol, že v dedičskom konaní listinu o vydedení nenamietal len z
dôvodu, že bol v šoku zo smrti matky a z toho, že ich vzťah ostal nevyriešený. Súd uvádza, že toto
tvrdenie žalobcu z ním uvádzaných skutočností nevyplýva a teda nebolo v konaní preukázané. Naopak
je nepochybné, že žalobca so svojou matkou mal v podstate už od detstva komplikované vzťahy. V
dospelosti žil žalobca s matkou v spoločnej domácnosti len krátky čas a pred jej smrťou dlhodobo neboli

v žiadnom kontakte. Poukazujúc na uvedené, ako aj na dobu, ktorá uplynula od skončenia dedičského
konania sa uvedené vyjadrenie žalobcu javí ako účelové.

35. Žalobca sa žalobou domáhal svojho zákonného dedičského podielu po nebohej matke. Situáciu,
kedy dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi, hoci tu boli dedičia zo zákona alebo závetu,

upravuje citované ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka.

36. V zmysle uvedeného ustanovenia ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve zistí,
že oprávneným dedičom je niekto iný než ten, komu súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, je ten, kto
dedičstvo nadobudol povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Oprávnený

dedič tak podľa citovaného ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má právo na ochranu a
teda právo požadovať od nepravého dediča, aby mu vydal majetok, ktorý z dedičstva má. Ide o špeciálnu
úpravu ochrany oprávneného dediča, pričom sa nejedná o určovaciu žalobu, ale žalobu na plnenie, kedy
sa oprávnený dedič domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívne legitimovaným je oprávnený
dedič t.j. osoba, ktorá je dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale s ňou ako s dedičom

sa v dedičskom konaní nekonalo. Pasívne legitimovaným t.j. neoprávneným dedičom je osoba, ktorá
nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec alebo nie v
takom rozsahu.

37. Menovaná X. W. zomrela ako rozvedená. Spornou nebola tá skutočnosť, že zákonnými dedičmi

poručiteľky v I. dedičskej skupine boli jej deti a to okrem strán sporu aj ich súrodenec S. S.. Ako
však už bolo uvedené žalobca bol účastníkom dedičského konania po poručiteľke X. W.. Konkrétne
bol účastníkom v časti rozhodovania o okruhu dedičov nebohej. Súčasťou rozhodovania v každom
dedičskom konaní totiž je v prvom rade rozhodnutie o okruhu dedičov, o predmete konania t.j. okruhu
majetku patriaceho do dedičstva a následne dôjde k vyporiadaniu dedičstva. Žalobca ako pripadajúci

zákonný dedič v I. dedičskej skupine bol predvolaný na dedičské konanie, kde bol zisťovaný okruh
dedičov a to vzhľadom na závet a listinu o vydedení, ktorú zanechala poručiteľka a tohto pojednávania
sa žalobca aj osobne zúčastnil. Na pojednávaní konanom dňa 10.2.2015 súdny komisár prečítal závet,
ako aj listinu o vydedení. Žalobca mal možnosť, tak ako aj ostatní zákonní dedičia, sa k uvedenýmlistinám vyjadriť. V dedičskom konaní potom, čo bol oboznámený s obsahom uvedených listín uviedol,
že dôvody v nich uvedené nie sú celkom objektívne, keďže jeho sociálna a ekonomická situácia mu
neumožňovala opakovane kontaktovať svoju matku, pričom pri jedinom kontakte v roku 2001 mu brat

T. odmietol oznámiť miesto pobytu matky. Napriek tomu žalobca pred notárom vyhlásil, že rešpektuje
vôľu poručiteľky, čo vyplýva zo Zápisnice o vyhlásení závetu a listiny o vydedení zo dňa 10.2.2015.
To, že skutočnosti uvedené v listine o vydedení žalobca v dedičskom konaní nenamietal vyplýva aj zo
samotnej žaloby.

38. Svojím vyjadrením v dedičskom konaní teda žalobca poukazujúc na jeho vyjadrenie v Zápisnici o
vyhlásení závetu a listiny o vydedení, síce spochybnil zo skutkového hľadiska listinu o vydedení, avšak
prehlásil, že vôľu poručiteľky rešpektuje. Situáciu, keď v konaní o dedičstve dôjde k sporu v otázke
okruhu dedičov, v čase konania o dedičstve upravovalo ustanovenie § 175k ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak niekto pred potvrdením dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva

oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve
závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier tohto z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na
podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na
tohto dediča.

39. O spornosť v otázke dedičského práva sa jednalo, v zmysle uvedeného ustanovenia, ak sa
spochybnila existencia alebo platnosť dedičského titulu, teda skutkové okolnosti (napr. platnosť závetu
alebolistinyovydedení,opodstatnenosťdôvodovnavydedenieapod.)Otáznepretoje,čisúdnykomisár
konal správne, pokiaľ žalobcu vylúčil z ďalšieho priebehu dedičského konania a teda nedoručoval mu ani

dedičské rozhodnutie alebo či súdny komisár resp. súd mal žalobcu odkázať, aby svoje právo uplatnil
žalobou na súde v zmysle § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

40. Z dokazovania je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o listine o vydedení, aj dôvodoch jeho
vydedenia poručiteľkou. Podľa vyjadrenia žalobcu v dedičskom konaní ten síce nesúhlasil s dôvodmi

vydedenia resp. ich považoval za neobjektívne, avšak v konečnom dôsledku prehlásil, že túto poslednú
vôľu poručiteľky rešpektuje, teda s touto poslednou vôľou súhlasí. Z jeho vyjadrenia v dedičskom
konaní pritom nevyplynulo, aby mal úmysel listinu o vydedení napadnúť. Naopak chcel rešpektovať
vôľu poručiteľky. Za týchto okolností notár ako súdny komisár mal dôvodne za to, že žalobca nie je
poručiteľkinýmdedičomaďalejsnímakosúčastníkomdedičskéhokonanianekonal.Odedičskompráve

pritom nemuselo byť rozhodované uznesením a teda v konaní sa pokračovalo len s tým, kto bol dedičom
a z konania bol vylúčený ten, kto dedičom nie je. Žalobca tým, že prehlásil, že rešpektuje poslednú vôľu
poručiteľky musel byť uzrozumený s tým, že nemôže svoje dedičské právo ďalej uplatňovať.

41. Návrhmi na doplnenie dokazovania prednesenými stranami sporu mala byť preukazovaná

existencia resp, neexistencia dôvodov uvedených v predmetnej listine o vydedení. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

42. Poukazujúc na uvedené skutočnosti neboli splnené podmienky na rozhodnutie podľa ustanovenia
§ 485 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca nie je neopomenuteľným dedičom poručiteľky Edity

Novotnej a preto súd žalobu zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

44. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.46. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Vo všeobecnosti v sporovom konaní
platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný
a preto v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku mu vznikol nárok na plnú náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu nemá žalobca právo na náhradu trov konania. Náhradu trov konania

súd však nepriznal ani žalovanému a to s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového
poriadku. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, pričom táto výnimočnosť
môže spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových
strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci spočívajú v okolnostiach na strane žalobcu, ale
aj povahe sporu. Žalobca so žalovaným sú blízkymi príbuznými a predmetom konania bolo dedičstvo
po ich nebohej matke, po ktorej dedil len žalovaný. Žalobca je pritom v nepriaznivej sociálnej situácii, je

sociálne odkázaný a nie je preukázané aby mal príjem resp. zabezpečené bývanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.