Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/443/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512220220
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512220220.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a
sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobkyne: W. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 proti žalovanému: A. S., nar. X.X.XXXX, bytom v S. Č.. XXX, zastúpeného JUDr.
Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošice-okoliezodňa3.6.2016
č.k. 11C/312/2012-98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pričom uznesením zo dňa 10.8.2015 č.k. 11C/312/2012-63 súd odmietol podanie
žalobkyne zo dňa 12.11.2012 označené ako „Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov“ postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p.. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Dôvodom odmietnutia podania bola tá skutočnosť, že z výpovede žalobkyne
W. P. vyplynulo, že žaloba ňou nebola podpísaná, pričom nebola podpísaná ani jej splnomocnencom,
ale úplne inou osobou a táto vada nebola odstránená. Uvedené uznesenie, čo do výroku o odmietnutí
podania nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2015.

3. Na základe odvolania podaného žalovaným, čo do výroku o trovách konania Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací uznesením zo dňa 9.10.2015 č.k. 9Co/599/2015-85 zrušil toto uznesenie vo výroku o
trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 150
ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri svojich

úvahách vychádzal z tej skutočnosti, že rozhodnutie o odmietnutí podania možno z procesného hľadiska
porovnaťsosituáciou,kedysakonaniezastavuje,nakoľkorovnakoakoprizavinenomzastaveníkonania
v dôsledku späťvzatia žaloby, aj pri odmietnutí podania v dôsledku neodstránenia vád žaloby, žalobca
neodstránením vád žaloby zavinil, že žaloba bola odmietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania
analogicky vychádza z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Žalobkyňa tým, že neodstránila vady žaloby,
z procesného hľadiska zavinila, že súd jej podanie odmietol. Zároveň však konštatoval, že aj napriek tej

skutočnosti, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalobkyne, pre ktoré nemožno žalovanému náhradu trov konania priznať spoukazom na § 150 O.s.p.. Týmito dôvodmi sú majetkové a sociálne pomery na strane žalobkyne, ktoré
odôvodňujú jej oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa je 94 ročná dôchodkyňa, je poberateľkou
starobného dôchodku v sume 318,00 eur mesačne od roku 1975, nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný

majetok, vklady a ani iné úspory, je vdovou, jej mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú
70,00 eur, býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je žalovaný. Predmetom konania bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej býva žalobkyňa, o ktorej žalobkyňa so žalovaným uzavrela
ako darkyňa dňa 30.10.1998 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena spočívajúcom v práve
doživotného bývania a užívania tejto nehnuteľnosti. Dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne bola

tá skutočnosť, že jej vzniklo právo na vrátenie daru, nakoľko žalovaný sa k nej a k členom jej rodiny
správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy, pričom v žalobe bližšie popísala aj vzájomný vzťah a situáciu
z obdobia rokov 2008 až 2012. Trovy konania vyčíslené žalovaným predstavujú sumu 631,78 eur, čo činí
dvojnásobokmesačnéhopríjmužalobkyne.Pozohľadnenítýchtookolnostídanejveci,akoajosobnýcha
majetkových pomerov žalobkyne a tiež okolností, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, súd
prvej inštancie uzavrel, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil a priznal mu náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom. Odvolanie odôvodnil tým, že

rozhodnutie považuje za vecne a procesne nesprávne, vydané v rozpore so skutkovým a právnym
stavom. Súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia neúplne zistil skutkový stav veci, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad, keď údajnú nemajetnosť žalobkyne, ktorá však nie je

oslobodená od súdnych poplatkov a vo veci začala prostredníctvom ďalšej osoby nákladný spor, ktorá
je v konaní zastúpená advokátom, na ktorého má zrejme finančné prostriedky, považoval za dôvody
hodné osobitného zreteľa a z týchto dôvodov žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný má
za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania neposudzoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
dostatočne prísne reštriktívne.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Stotožnila sa s
dôvodmi, o ktoré súd prvej inštancie oprel rozhodnutie o trovách konania. Správne podľa jej názoru súd
prvej inštancie zohľadnil, že je 95 ročnou starobnou dôchodkyňou so starobným dôchodkom vo výške
351,10 eur, ktorý je jediným zdrojom jej príjmu a žije sama. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že nemá žiadny

nehnuteľný majetok, nakoľko v minulosti to bol práve žalovaný, ktorý bol obdarovaný nehnuteľnosťou,
v ktorej býva. Žalovaný prisľúbil, že sa bude o ňu starať, avšak túto svoju povinnosť neplní. Priznanie
náhrady trov konania žalovanému je pre žalobkyňu likvidačným. Podľa jej názoru ide o spravodlivé
rozhodnutie aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný je v produktívnom veku. Dôvody, pre ktoré bola
nútená začať spor a spôsob jeho začatia vyjadrila v písomnom vyjadrení zo dňa 15.1.2016. Týmito bolo

správanie žalovaného voči nej, ktoré je nehodné a aj v súčasnosti jej spôsobuje množstvo trápenia, čo
ovplyvňuje jej zdravotný stav. Pokiaľ požiadala o právnu pomoc, všetky náklady s tým spojené uhrádza
z finančných prostriedkov dcéry, ktorá jej pomáha. Je odsúdeniahodné, že jej vnuk - žalovaný potom,
čo mu majetkovo pomohla, požaduje od nej náhradu trov konania, ktorá sa rovná jej dvojmesačnému
dôchodku. Jej zaplatenie by pre ňu znamenalo hladovanie a smrť.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje a na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., nakoľko žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že súd jej podanie odmietol, pretopodobne ako pri zavinenom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby vznikol žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni.

11. Správny bol aj postup súdu prvej inštancie, pokiaľ v danom prípade skúmal (ne)splnenie podmienok
pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v zmysle ust. § 150 ods. 1
O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súčasnosti je ním ust. § 257 C.s.p.

12. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
C.s.p..Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaajpodľatohtonovoúčinnéhozákonnéhoustanoveniaspočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha

súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad

rozhodnutia v zmysle § 257 C.s.p. na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie
okolnosti.

13. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 C.s.p.

14. Ako už bolo vyššie uvedené, okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 ods. 1
O.s.p., resp. podľa § 257 C.s.p. sú najmä osobné, majetkové a sociálne pomery strán sporu. Niet pochýb
o tom, že tieto pomery na strane žalobkyne jednoznačne odôvodňujú aplikáciu vyššie spomínaného
ustanovenia na daný prípad. Súd prvej inštancie dostatočne preskúmal pomery na strane žalobkyne a
správne uzavrel, že vzhľadom na výšku vyčíslených trov konania na strane žalovaného v sume 631,78

eur by úhrada tejto sumy bola pre žalobkyňu neúnosnou a jednoznačne by sa dotkla uspokojovania
jej základných životných potrieb vzhľadom na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátkou nemá vplyv na posúdenie
pomerov na jej strane a nesvedčí o jej iných finančných možnostiach, ako boli zistené súdom prvej
inštancie. Navyše žalobkyňa skutočnosť, že sa dala zastúpiť advokátkou vysvetlila tým, že v tomto

smere jej finančne pomohla jej dcéra. Ani samotná skutočnosť, že žalobkyni nebolo súdom priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nemá žiaden vplyv na posúdenie jej osobných, majetkových
a finančných pomerov a taktiež nemá vplyv ani na rozhodovanie o trovách konania, ako sa mylne
domnieva odvolateľ.

15. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky skutočnosti tak ako ich má na mysli ust. § 150 ods.
1 O.s.p., resp. § 257 C.s.p., vrátane okolností samotnej veci, pričom jeho úvaha nevybočila z medzí a
hľadísk stanovených zákonom, preto odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak, nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnej žalobkyni, ktorá bola v
konaní pred odvolacím súdom zastúpená advokátkou. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodoval odvolací
súd iba o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).