Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/139/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5303899989
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5303899989.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Z.. Z. E., nar.

X.XX.XXXX, bytom T. XX, D., zast. JUDr. Milanom Chovancom, V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436
640, proti odporcovi Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., Makov, IČO: 36 005 843, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v
konaní o zaplatenie 1 238,13 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 147,27 € v lehote do

3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca.

o d ô v o d n e n i e :

Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2
a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľka. Len ona mala právo disponovať
návrhom a len ona mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľku
viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda
už v prvom úkone, ktorý jej patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť
a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k

narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka bola aj právne zastúpená, súd
nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva.
Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol
aj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľka - jej právny zástupca, si boli
vedomí sporných bodov oboznámených na pojednávaní dňa 24.4.2014, preto, podľa názoru súdu, nie je
dôvod tvrdiť, že rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na
produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 26.8.2003 do rozhodnutia súdu dňa 25.9.2014

(11 rokov).

Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu

petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorýbol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia
formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

K povinnosti tvrdenia navrhovateľky teda patrilo tvrdenie, že bola uzavretá nájomná zmluva, na základe
ktorej navrhovateľke vzniklo právo na plnenie, nájomné, konkrétne časové obdobie, za ktoré jej odporca
nezaplatil.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že získala vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z. na základe darovacej zmluvy N.

XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Ako súčasť tvrdení v návrhu - dôkaz, uviedla darovaciu zmluvu N. XXXX/
XXXX, ktorú pripojila na čl. 3 spisu. Súd mal teda za to, že súčasťou skutkových tvrdení sú aj skutočnosti
vyplývajúce z obsahu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 19.9.2000 a zavkladovaná
na katastri nehnuteľností dňa 13.11.2000 pod číslom N. XXXX/XXXX. Súčasťou skutkových tvrdení
v návrhu bolo aj tvrdenie, že navrhovateľka na základe darovacej zmluvy získala od otca - A. F. v

sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 100000/10500000, ktorý bol v prospech
navrhovateľky zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uplatňuje proti odporcovi
nárok na zaplatenie nájomného za rok 2002 v celkovej výške 37 300,- Sk (1 238,13 €) s 13%-ným
úrokom z omeškania ročne od 1.1.2003 do zaplatenia. Odporca vyplácal ostatným prenajímateľom v
roku 2002 nájomné vo výške 3 730,- Sk za 1 podiel. Navrhovateľke odmietol vyplatiť nájomné za rok

2002 za 10 podielov. Odporca užíva predmet nájmu a na výzvu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa
21.5.2003 navrhovateľke nezaplatil nájomné zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky.
Pripojil k návrhu aj nájomnú zmluvu zo dňa 4.1.2000 uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom (čl.
4). Predmetom nájomnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam,
ktorý získala darovacou zmluvou od A. F., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Výška spoluvlastníckeho

podielu navrhovateľky je pre rok 2000 "10 podielov“. Pre rok 2000 bolo v nájomnej zmluve dohodnuté
nájomné za 1 podiel 6 300,- Sk. Na ďalšie časové obdobie malo byť nájomné dohodnuté dodatkom k
zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa § 153 ods. 2 OSP a § 152 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný uvedeným predmetom sporu a

základom uplatneného nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení je preukázané, že navrhovateľka
žiadala nájomné - zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 za rok 2002 vo výške
37 300,- Sk (1 238,13 €) s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2003 do zaplatenia za nájom
spoluvlastníckych podielov získaných od A. F. darovacou zmluvou N. XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000,
zavkladovanou na Správe katastra Čadca dňa 13.11.2000 pod číslom N. XXXX/XXXX. Spoluvlastnícke

podiely na základe darovacej zmluvy sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Z..

Uvedené tvrdenia v návrhu súd subsumoval pod ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka) a ustanovenia Občianskeho zákonníka o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľke nájomné podľa § 671 Občianskeho zákonníka.

Skutkové tvrdenia v návrhu čl. 1 neobsahovali skutkový stav, ktorý by bolo možné subsumovať pod
ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh v nadväznosti na rozhodujúce skutkové
tvrdenia neobsahoval tvrdenie, že došlo u odporcu k bezdôvodnému obohateniu a na akom skutkovom
základe - či získal bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu (bez existencie nájomnej zmluvy),

alebo z neplatného právneho dôvodu, z neplatnej nájomnej zmluvy, alebo z nepoctivých zdrojov a na
základe akých konkrétnych skutkových tvrdení.

Je zrejmé, že kým uplatnenie nároku na nájomné na základe nájomnej zmluvy si vyžaduje tvrdenie o
platnej nájomnej zmluve, v rozpore s tým rozhodujúce skutkové tvrdenia pre vydanie bezdôvodného

obohatenia si vyžadujú odlišné tvrdenia o neplatnej, neexistujúcej nájomnej zmluve. Také tvrdenia
navrhovateľka v návrhu neprodukovala a nebolo možné produkovaný skutkový stav subsumovať pod
ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.Súd sa nestotožnil s tým, že navrhovateľka, keď neskôr produkovala tvrdenia, že žiada sumu zaplatiť
aj ako bezdôvodné obohatenie, aj titulom nástupníctva po svojom právnom predchodcovi, titulom
postúpenej pohľadávky nájomného z A. F. na navrhovateľku, titulom užívania podielu odporcom, žiada

tieto nároky dôvodne, pretože ide, podľa tvrdenia navrhovateľky, len o inú právnu kvalifikáciu nároku na
základe totožného skutkového stavu uvedeného v návrhu.

Súd sa s takým právnym názorom navrhovateľky nestotožnil.

V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010
rozhodujúce skutočnosti sú dané hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania.

Skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu zodpovedajú hypotéze právnej normy nájmu a
nájomného podľa § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nezodpovedajú hypotéze právnej normy

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ani hypotézam právnych noriem
ostatných nárokov, ktoré dodatočne a účelovo navrhovateľka produkovala.

Keďže uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, titulom nástupníctva po právnom
predchodcovi, titulom postúpenej pohľadávky z A. F. na navrhovateľku, titulom užívania

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporcom tvorí iný skutkový základ uplatneného nároku
oproti skutkovému základu na výplatu nájomného, súd uvedené podania nevyhodnotil, na rozdiel od
navrhovateľky, ako inú právnu kvalifikáciu nároku uplatneného v návrhu čl. 1 na základe totožného
skutkového stavu, ale vyhodnotil uvedené návrhy ako nároky uplatnené na základe iného skutkového
základu, než bol skutkový základ uplatnený v návrhu čl.1 (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 122/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010,
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7 Co 312/2014 142 zo dňa 30.7.2014).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný
predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie

alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu
žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.
Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo
V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré

uviedol v žalobe. “

Tvrdenie o zmluvnom nájomnom vzťahu vychádza z kvalitatívne odlišných skutkových, ako aj právnych
tvrdení, než sú tvrdenia o bezdôvodnom obohatení, respektíve o ostatných nárokoch. Plnenie
nájomného z nájomných zmlúv vyžaduje tvrdiť, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzavretá

nájomná zmluva, tvrdenie o bezdôvodnom obohatení vyžaduje tvrdenie, že odporcovi bolo poskytnuté
plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného dôvodu, teda bez riadne uzavretej nájomnej zmluvy,
čo navrhovateľka netvrdila.

Pokiaľ ide o tvrdenú povinnosť súdu prekvalifikovať návrh navrhovateľky, súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obdo 3/2013 zo dňa 24.10.2013.

Aj zo záverov v uznesení Krajského súdu v Žiline číslo konania 7 Co 312/2014-142 zo dňa 30.7.2014,
ktorýmbolzrušený,rozsudokOkresnéhosúduČadcačíslokonania6C/109/2007-123zodňa10.12.2013
a týka sa rovnakých účastníkov konania a druhovo totožného sporu s týmto sporom, vyplýva, že

navrhovateľka v uvedenom spore 6C/109/2007 jednoznačne skutkovo vymedzila svoj nárok ako právo
vyplývajúce zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy. Tým
podmienila koncepciu procesnej obrany odporcu a smer dokazovania. Uplatnenie nároku z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky, respektíve z iného titulu, by zmenilo aj charakter obrany odporcu oproti
pôvodnej obrane. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností,

pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Preto odvolací súd v záveroch svojho
rozhodnutia vyslovil záver, že tvrdenie uvedených odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným
návrhom treba vyhodnotiť ako zmenu návrhu a o zmene návrhu rozhodnúť.Z uvedených dôvodov súd mal za to, že skutkové tvrdenia odlišné od skutkových tvrdení v návrhu sú
zmenou návrhu. Podľa § 95 ods. 1, 2 OSP o zmene návrhu rozhodol tak, že zmenu návrhu nepripustil.
Výsledky doterajšieho dokazovania neumožňovali súdu rozhodnúť o zmenenom návrhu. O zmene

návrhu nemohol rozhodnúť skôr, pretože konanie bolo prerušené.

Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril dňa 24.10.2003 (čl. 15) tak, že nárok navrhovateľky nie
je daný, pretože nájomná zmluva je neplatná. Nájomnú zmluvu považoval odporca za neplatnú z
dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy N. XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, ktorou otec A. F. previedol

vlastnícke právo na dcéru - navrhovateľku k spoluvlastníckym podielom v sporných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z.. Pred Okresným súdom v Čadci prebieha konanie o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy pod spisovou značkou6C/648/2001. V konaní sp. zn. 6C/648/2001
odvíjal odporca neplatnosť darovacej zmluvy od toho, že A. F., otec navrhovateľky, nebol vlastníkom
spoluvlastníckych podielov, preto ich nemohol ako nevlastník platným spôsobom previesť darovacou
zmluvou na svoju dcéru - navrhovateľku. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Čadca číslo konania

10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina číslo konania 5
Co/552/01 zo dňa 1.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2001, ktorý určil, že podiel A. F.
vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb F. K. E. - Z. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov
patrí Z. C.. A. F., podľa tvrdenia odporcu, previedol na svoje dcéry, teda aj na navrhovateľku, podiel, ktorý
je totožný s podielom Z. C., ktorého nebol vlastníkom. Odporca žiadal konanie z uvedeného dôvodu

prerušiť, mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom konaní o tejto otázke rozhodnúť a ide o otázku,
ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

K tomu navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prerušením konania. Mala za to, že súd má právo
prejudiciálne ustáliť uvedenú otázku, či bol vlastníkom darovaných podielov A. F. alebo Z. C.. Poukázali

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 275/1995 zo dňa 24.10.1995, ktorým bol
spoluvlastnícky podiel A. F. potvrdený. Poukázal na nezapísateľnosť rozsudku sp. zn. 10C/333/00 v
katastri nehnuteľností.

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. 10C/139/2003-28 zo dňa 27.5.2004 prerušil konanie do

právoplatného ukončenia veci 6C/648/01 a 10C/333/2000. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.6.2004. Po zmene zákonného sudcu (čl. 107) uznesením č.k. 10C/139/03-152 zo dňa 27.10.2004
zákonná sudkyňa zrušila uznesenie o prerušení konania a rozhodla o pokračovaní v konaní. Mala za to,
že je právom súdu podľa § 135 ods. 2 OSP uvedenú otázku vlastníckeho práva a neplatnosti darovacích
zmlúv posúdiť prejudiciálne. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co 65/2011-163 zo dňa 30.3.2011

uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 20.9.2000, potvrdil. Súdy nemajú povinnosť prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. S prerušením konania účastník konania nestráca právo, aby sa o jeho
práve rozhodlo bez zbytočných prieťahov v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 49/01 v spojení s § 135 ods. 1 veta
druhá OSP, podľa ktorých rozhodnutia iných všeobecných súdov v obdobných veciach (na rozdiel od

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky) nie sú záväzné. Súd môže vec posúdiť prejudiciálne.

Z toho dôvodu sudkyňa konala a rozsudkom č.k. 10C/139/03-255 zo dňa 14.7.2011 rozhodla vo veci
samej. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co 359/2011-281 zo dňa 27.4.2012 bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený so záväzným záverom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), že prvostupňový

súd by mal vyčkať do rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 6C/648/01. Následne Okresný súd v Čadci
uznesením č.k. 10C/139/03-381 zo dňa 30.10.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 10Co 39/2013-392 zo dňa 20.3.2013, prerušil konanie. Uznesenie o prerušení konania tak
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2013, kde bolo konštatované, že rozhodujúce je záväzné stanovisko
odvolacieho súdu vo veci samej, ktorý vyslovil názor, že je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci sp. zn.

6C/648/01. Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 6C/648/01 bolo rozhodnuté dňa
18.9.2012 rozsudkom č.k. 6C/648/01-793. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co 479/2012-918 zo dňa
9.7.2003 rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že darovacia zmluva N. XXXX/XXXX uzavretá
medzi A. F. a Z.. Z. F., H.. XX.X.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorá sa
týkala nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia Z., je neplatná. Určil, že darovacia zmluva N.

XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, uzavretá medzi A. F. a Z.. Z. E., H.. X.XX.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej
vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho
územia Z., je neplatná. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že darovacie zmluvy považuje za
neplatné z toho dôvodu, že podiel A. F. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb F. K. E. S.Z. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Z. C. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu
Čadcač.k.10C/333/00-52zodňa22.11.2000 vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline5Co/552/01
zo dňa 1.6.2001. Podiely určené Z. C. sú totožné, podľa názoru odvolacieho súdu, s podielmi, ktoré boli

predmetom darovacích zmlúv z A. F. na jeho dcéry. A. F. previedol podiely, ktoré nevlastnil. Mal za to, že
nároky priznané v konaní 10C/333/00 sú iné, než nároky priznané rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23S/276/95-23 zo dňa 24.10.1995, ktorým správny súd potvrdil rozhodnutie Pozemkového
úradu v Čadci zo dňa 12.6.1995. K argumentu prvostupňového súdu, že nie je daný naliehalvý právny
záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, pretože rozsudok 10C/333/00-52

zo dňa 22.11.2000 je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností, odvolací súd uviedol, že
k zápisu rozsudku v katastri bránili uvedené darovacie zmluvy. Ich určením za neplatné podľa § 36a
katastrálneho zákona táto prekážka odpadne a rozsudok bude zapísateľný v katastri nehnuteľností. Je
teda daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv. Rozsudok Okresného súdu
v Čadci č.k. 6C/648/01-793 zo dňa 18.9.2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2014.

Konanie vo veci 10C/139/03 tak bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01,
teda do 28.1.2014. Navrhovateľka podala dovolanie proti právoplatnému rozsudku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.

Táto procesná situácia však nemala vplyv na pokračovanie v prerušenom konaní, pretože konanie bolo

prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01 a nie do vykonateľnosti uvedeného
rozsudku. Okrem uvedeného, dovolacie konanie nemá vplyv na predmet sporu, pretože súd určil
nájomné zmluvy za neplatné z dôvodu, ktorý je odlišný od dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv (v
nadväznosti na to aj nájomných zmlúv), ktorý tvorí predmet sporu pred dovolacím súdom vo veci sp.
zn. 6C/648/01. Na základe uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní. Mal za to, že konanie nie je

prerušené.

Súd vykonal nasledovné dôkazy.

Oboznámil darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu, listy vlastníctva, výdavkový pokladničný doklad,

sťažnostné konanie na sudkyňu, námietku zaujatosti sudkyne, rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci
námietok, vyjadrenie katastra nehnuteľností, podanie právneho zástupcu navrhovateľky k sporným a
nesporným bodom a k predbežnému právnemu názoru, dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľností, nové darovacie zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení
pohľadávok, pripojené spisy a zápisnice z druhovo totožných konaní, zápisnice o pojednávaní v tomto

konaní.

Zamietol návrh právneho zástupcu odporcu na vykonanie dôkazov - znaleckého dokazovania na pravosť
podpisov na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2003, 6.1.2003. Tvrdil, že podpis A. F. nie je
pravým podpisom. Tento dôkaz súd nevykonal. Považoval ho za nadbytočný, nehospodárny, právne

irelevantný, nepreskúmateľný. Nebolo doteraz vysvetlené v konaní, akú zmluvu o postúpení zo dňa
5.1.2003 a 6.1.2003 má právny zástupca na mysli a aký má súvis s predmetom sporu.

Dôkaz na prítomnosť F. na území SR v čase postúpenia súd vyhodnotil ako právne irelevantné, keďže
navrhovateľkou v konaní 10C/139/2003 bola E. a nie F..

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové
závery. Z darovacej zmluvy N. XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 (čl. 3) mal súd preukázané, že darovaciu
zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom A. F. na predmet sporu - podiely v sporných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z.. Vklad bol povolený dňa 13.11.2000. Z LV č. XXXX

(čl. 134) mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného právneho titulu darovacej
zmluvy N. XXXX/XXXX zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa až dňom vkladu do katastra, teda dňom 13.11.2000, navrhovateľka stala spoluvlastníčkou podielov
na základe darovacej zmluvy vo výške 100000/10500000. Z nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a
odporcom zo dňa 4.1.2000 (čl. 4) mal súd preukázané, že je uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom

na totožné podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou N. XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000.
Porovnaním dátumov 13.11.2000 a 4.1.2000 mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela nájomnú
zmluvu skôr, než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní,
obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom
dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa
obnovuje na túto dobu.

Z uvedeného mal súd preukázaný právny záver, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom
zo dňa 4.1.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu nájmu, podľa § 123
Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Nikto nemôže na iného previesť viac

práva, než sám má. Keďže napriek uvedenému navrhovateľka nájomnú zmluvu uzavrela, je právny úkon
neplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu uzavretia právneho úkonu, teda ku dňu
4.1.2000. V návrhu navrhovateľka netvrdila uzavretie ústnej nájomnej zmluvy. Tá by však bola neplatná
z rovnakých dôvodov ako písomná nájomná zmluva. Taktiež nemohlo dôjsť k obnove neplatnej nájomnej

zmluve podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie má na mysli platný právny
úkon a nájomnú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade išlo o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá bola
zavretá na dobu neurčitú. Žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu navrhovateľka nepredložila, ani netvrdila
v návrhu. Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie
nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne

spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní ustaľovaním výšky nájomného. Návrh na zaplatenie nájomného
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. V
konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre úspech v
spore - platnú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie rok 2002.

Pokiaľ ide o iné právne úkony a iné okolnosti vo vzťahu k predmetu sporu, nároku na zaplatenie
nájomného, boli právne irelevantné, aj keď súd dôkazy vykonal.

V tomto konaní súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná preto, že v čase jej uzavretia
nebola navrhovateľka ešte vlastníčkou podielov. Predmetom dovolacieho konania (6C/648/01) je iný

dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci 10C/139/03. Ak by aj navrhovateľka
v dovolacom konaní bola úspešná a darovacia zmluva V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 bola určená za
platnú, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis do katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda
neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu. Výsledok dovolacieho konania neovplyvní neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou. Výsledok dovolacieho

konania nemôže konvalidovať nájomnú zmluvu neplatnú z iného dôvodu, než je neplatnosť tvoriaca
predmet dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co
479/2012-918 zo dňa 9.7.2013, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/648/01 zo dňa
18.9.2012 tak, že určil darovacie zmluvy N. XXXX/XXXX a N. XXXX/XXXX za neplatné, súd uvádza,
že v tomto smere sa cítil byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP len výrokom rozsudku o

neplatnosti zmlúv. Odôvodnením rozsudku sa necítil byť viazaný. Odôvodnením rozhodnutia sú súdy
viazané len v prípade zrušenia veci podľa § 226 OSP. Zo záväznosti výroku o neplatnosti darovacích
zmlúv v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP potom mal súd ustálené, že zmluvy sú určené za absolútne
neplatné, preto sú neplatné od počiatku, teda od ich uzavretia. Právny vzťah sa vráti do pôvodnéhostavu pred uzavretím darovacích zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z. darca - A. F.. Preto na list vlastníctva
pri neplatnosti darovacích zmlúv bude zapísaný A. F. a nie Z. C.Á., respektíve jej právni nástupcovia.

Druhý dôvod, ktorý bráni zápisu právnych nástupcov Z. C. na list vlastníctva napriek rozsudku Krajského
súdu v Žiline 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2013 je skutočnosť, že právny titul Z. C. na základe rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co 552/01 zo dňa 1.6.2001 je rozsudkom nevykonateľným v katastri nehnuteľností. Takýto
závermalsúdpotvrdenýajlistinami,vyjadreniamiSprávykatastraČadca,zktorýchvyplýva,žerozsudok

10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 nie je možné zapísať na list vlastníctva ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva Z. C., respektíve jej právnych nástupcov. Zároveň z týchto vyjadrení katastra mal
súd preukázané, že po určení neplatnosti darovacích zmlúv na list vlastníctva bol zapísaný A. F.. Po
určení neplatnosti darovacích zmlúv sa stal vlastníkom A. F. a to aj na spoluvlastnícke podiely tvoriace
predmetsporu,atospätne,kudňuuzavretiadarovacíchzmlúv,tedakudňu19.9.2000.Bolbytolenďalší
dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, nad rámec neplatnosti vyslovenej v tejto veci. Znamenalo by to, že

navrhovateľkanebolavlastníčkouvôbec,anielenvdeňuzavretianájomnejzmluvy.Akosúdužzdôraznil,
výsledok dovolacieho konania vo veci neplatnosti darovacích zmlúv nemôže ovplyvniť výsledok tohto
konania ani v prípade, ak darovacie zmluvy budú určené za neplatné, ani v prípade, ak nebudú určené
za neplatné. Sporná nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000 bude neplatným právnym úkonom bez ohľadu
na výsledok dovolacieho konania.

Ďalší dôkaz, ktorý súd v konaní vykonal, bol úkon odstúpenia od darovacích zmlúv. Za situácie, že
právoplatným spôsobom bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, bolo nevyhnutné konštatovať,
že platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. V nadväznosti na § 154
ods. 1 OSP sú darovacie zmluvy právoplatne určené za neplatné, treba vychádzať zo záveru, že

neplatné je aj odstúpenie od darovacích zmlúv. V prípade, že by dovolací súd dospel k záveru, že
darovacie zmluvy sú platné, bolo by potrebné skúmať platnosť úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv
z viacerých hľadísk v nadväznosti na § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade platného
odstúpenia od darovacích zmlúv však platí záver podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia
zmluva by sa zrušila od počiatku, vlastníkom by sa stal ku dňu jej uzavretia 19.9.2000 darca A. F..

Nezmenilobytoprávnepostavenienavrhovateľky,žekudňuuzavretianájomnejzmluvy4.1.2000nebola
vlastníčkou, neuzavrela platnú nájomnú zmluvu, nemôže v tomto konaní dôvodne požadovať nájomné.
Odstúpenie od darovacej zmluvy nemá teda právnu relevanciu k predmetu sporu. A.H. F. by sa platným
odstúpením stal vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, odstúpením by sa nestal aj zmluvnou
stranou nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000, aktívne legitimovaným subjektom na zaplatenie nájomného

tvoriaceho predmet sporu.

Pokiaľ ide o dôkaz, že A. F. dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na
navrhovateľku, také tvrdenie je taktiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí
právo na zaplatenie nájomného patriaceho navrhovateľke za rok 2002. Z dôvodov už uvedených sa

A. F. nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý
bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. A. F. mal
uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria
predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na navrhovateľku platne postúpiť právo
na zaplatenie nájomného za rok 2002 z podielov navrhovateľky, keď nebol nositeľom tohto práva.

Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy
medzi ním a odporcom. Predmetom tohto konania však je právo na zaplatenie nájomného na základe
nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Preto ani postúpenie nájomného z A.
F. na navrhovateľku nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. K platnému postúpeniu pohľadávky
bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka bola existujúca, určitá. Neexistuje

nárok "titulom postúpenej pohľadávky“. Pohľadávka musí byť pohľadávkou na zmluvný alebo zákonný
nárok (nájomné, bezdôvodné obohatenie a podobne). Jej existenciu a určitosť bola povinná súdu
preukázať navrhovateľka, keď od postúpenia pohľadávky nájomného odvíjala svoju aktívnu legitimáciu.
Tvrdenia právneho zástupcu boli v tej rovine, že navrhovateľka nemusí preukazovať zmluvu o postúpení
pohľadávky, pričom svoje tvrdenie opierala o § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné

ustanovenie však hovorí, že dlžníkovi (odporcovi) nie je povinný postupca preukazovať zmluvu o
postúpení.Súd,ktorýrozhodujevoveci,niejedlžníkom,pretoniejemožnénasúdaplikovaťustanovenie
§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že účastník konania nie je povinný súdu predložiť
zmluvu o postúpení, stačí, keď súdu predložil oznámenie o postúpení. Takýto záver právneho zástupcunavrhovateľky je v rozpore so zákonom. Súd má právo a povinnosť sám skutkovo a právne vyhodnotiť
právny úkon - dohodu o postúpení pohľadávky. Nie je možné sa domnievať, že skutkové a právne
vyhodnotenie úkonu vykoná namiesto súdu právny zástupca navrhovateľky a súd len preberie jeho

závery.Tojevrozporesprávomapovinnosťousúduvecposúdiťatokaždýjednotlivýdôkazsamostatne,
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Taký záver mal súd podložený aj závermi, ktoré vyplývajú z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 221/2011 zo dňa 30.1.2013. Z rozhodnutia
vyplýva záver, že súd skúma, či zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá, či je v
konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktoré v

konaní ide. Pri posúdení vo veci samej skúma, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené,
alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené.
Zároveň musí byť bez pochybností zrejmé, čo je predmetom sporu.

Pokiaľ ide o opakované uzavretie darovacích zmlúv s navrhovateľkou po tom, čo na A. F. prešlo
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na základe určenia neplatnosti darovacích zmlúv,

tento dôkaz - právny úkon, nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. Darovacou zmluvou získala
navrhovateľka podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala
neplatnou ku dňu jej uzavretia, navrhovateľka získala opakovane vlastnícke právo k spornému podielu
až ku dňu vkladu do katastra. Nájomná zmluva však bola uzavretá dňa 4.1.2000. Spätným darom
vlastníckeho práva k podielu sa nemohla stať neplatná nájomná zmluva platným právnym úkonom.

Predmetom sporu je nárok na zaplatenie nájomného, preto uvedený dôkaz vo vzťahu k predmetu sporu
je právne irelevantný.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu odporcu na osobu sudkyne bolo potrebné
vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Právny zástupca odporcu

žiadal vo svojom podaní, aby sudkyňa bola vylúčená vo všetkých veciach, v ktorých zastupuje právny
zástupca odporcu. Následne však právny zástupca odporcu vyhlásil, že uvedeným podaním nemienil
vzniesť námietku zaujatosti voči sudkyni, respektíve, že námietku berie späť. Aj keď počas celého
konania nepostupoval podľa zákona a nevzniesol voči sudkyni námietku zaujatosti, vyvíjal na sudkyňu
tlak,abysasudkyňadalavylúčiťzrozhodovaniavtejtoveci,akoajzrozhodovaniavovšetkýchostatných

veciach, v ktorých právny zástupca odporcu zastupuje účastníkov konania u zákonnej sudkyne. Všetky
podania boli hromadné, totožné aj v iných súdnych sporoch. Tlak bol na sudkyňu vyvíjaný produkovaním
hromadných sťažností, podaním návrhu na disciplinárny postih. V tomto spise sú podania týkajúce sa
sťažnostného konania od čl. 233-234, 235, 253, 300-313, 318-372, 374, 377.

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov v tomto smere boli záväzné rozhodnutia
nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/329/2012-374 zo dňa 31.8.2012 a č.k. 6NcC
31/2012-377 zo dňa 31.8.2012. Súd sa cítil byť viazaný právnym názorom, že sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci.

Preto, keď odpadol dôvod prerušenia konania, sudkyňa ďalej vo veci konala.

Vzhľadomktomu,žesynsudkyneutrpelúrazadomneléhoútočníkazastupujeprávnyzástupcaodporcu,
sudkyňa z tohto dôvodu požiadala o vylúčenie z rozhodovania v tejto veci, rovnako v ostatných veciach
(čl. 440-441).

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov aj v tomto smere je záväzný záver rozhodnutie
nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC 19/2014-443 zo dňa 13.2.2014, ktorý rozhodol,
že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania v tejto veci. Právny zástupca odporcu napriek záverom
nadriadených súdov podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie ústavného

práva odporcu na nezávislého a nestranného sudcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 455).

Ku dňu rozhodnutia súdu - 25.9.2014 nedoručil právny zástupca odporcu rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o tom, že sudkyňa je vylúčená z rozhodovacej činnosti v tejto veci. Preto podľa

§ 154 ods. 1 OSP rozhodujúci je stav ku dňu rozhodovania. Ku dňu rozhodovania sudkyňa nemala
vedomosť o tom, že by bola vylúčená z rozhodovacej činnosti a necítila sa byť vo veci zaujatá. Zákonná
sudkyňa mala za to, že je povinná, až do prípadného vylúčenia, vo veci konať a rozhodovať bez
zbytočných prieťahov, pretože ide tiež o ochranu ústavného práva účastníkov konania podľa článku 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tlak právneho zástupcu odporcu na vylúčenie sudkyne je taktiež
ústavne neprípustný, pretože podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR má každý účastník konania, teda aj
navrhovateľka, právo na to, aby mu nebol odňatý zákonný sudca. Je potrebné zvážiť, či takýto tlak na

vylúčeniesudkynezrozhodovaniajevsúladesčlánkom48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,setickým
kódexom advokáta a v súlade s § 342 ods. 1, 2 Trestného zákona o nezasahovaní do nezávislosti súdu,
keďprávnyzástupcaodporcupočascelejdobynevzniesolzákonnýmspôsobomnámietkuzaujatostivoči
sudkyni. Tlak právneho zástupcu odporcu nebol zameraný na ovplyvňovanie sudkyne pri rozhodovaní,
bol zameraný na vylúčenie sudkyne z rozhodovacej činnosti.

Z uvedených dôvodov sudkyňa konštatuje, že napriek uvedenému tlaku na jej vylúčenie konala a
rozhodla nestranne, nezávisle, tak ako jej to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

AkÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvzhľadomkústavnejsťažnostiprávnehozástupcuodporcudospeje
k inému záveru, sudkyňa bude rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu

rešpektovať.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania.
Náhradu trov konania mu súd priznal v súlade s § 151 ods. 1 OSP, vo výške účelne vynaložených
nákladov, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

Súd priznal náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej pomoci:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 24.10.2003 61,41 €

2/ odpor proti platobnému rozkazu 24.10.2003 61,41 €
3/ vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 13.4.2004 61,41 €
4/ odvolanie proti uzneseniu 4.11.2010 61,41 €
5/ vyjadrenie 13.7.2011 61,41 €
6/ odvolanie proti rozsudku 30.8.2011 61,41 €

7/ doplnenie odvolania 14.10.2011 61,41 €
8/ vyjadrenie k zápisnici 1.6.2012 61,41 €
9/ vyjadrenie 4.6.2012 61,41 €
10/ odvolanie 19.7.2012 61,41 €
11/ vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky 17.12.2012 61,41 €

12/ vyjadrenie 17.7.2013 61,41 €
13/ zastúpenie pri pojednávaní 24.4.2014 61,41 €
14/ zastúpenie pri pojednávaní 25.9.2014 61,41 €

- paušálne náhrady r. 2003 (2 x 3,98 €) 7,96 €

- paušálne náhrady r. 2004 (1 x 4,51 €) 4,51 €
- paušálne náhrady r. 2010 (1 x 7,21 €) 7,21 €
- paušálne náhrady r. 2011 (3 x 7,41 €) 22,23 €
- paušálne náhrady r. 2012 (4 x 7,63 €) 30,52 €
- paušálne náhrady r. 2013 (1 x 7,81 €) 7,81 €

- paušálne náhrady r. 2014 (2 x 8,04 €) 16,08 €

- celkom bez DPH 956,06 €
- DPH 20% 191,21 €

Trovy právneho zastúpenia celkom 1 147,27 €

Pokiaľ právny zástupca odporcu vo vyúčtovaní zo dňa 25.9.2014 uviedol: „plus zaplatené súdne
poplatky“, bez konkretizácie, matematického vyčíslenia, takýto spôsob nezodpovedá ustanoveniu § 151

ods. 1 druhá veta OSP: „Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Právny zástupca odporcu uvedené
trovy konania matematicky nevyčíslil, ani neuviedol, skutkovo, za ktoré úkony žiada náhradu titulom
zaplateného súdneho poplatku. Ide o návrhové konanie, odporca, ktorý žiadal náhradu trov konania, malprávo žiadať aj menej, ako mu patrí. Preto súd nepriznal odporcovi právo na náhradu titulom zaplatených
súdnych poplatkov. Súd nie je povinný namiesto právneho zástupcu vyčísľovať trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.