Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/139/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5303899989
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5303899989.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Z.. Z. E., H..

X.XX.XXXX, C. T.D. XX, D., zast. JUDr. Milanom Chovancom, V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640,
proti odporcovi F. K. E., K..Q..X.., Z., P.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o zaplatenie 1 238,13
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 398,13 € v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu AK JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, vedený v Č., B..K.., číslo
XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.

Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý
bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia
formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie

tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný
predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie
alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu
žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.

Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo
V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe. “Aj zo záverov v uznesení Krajského súdu v Žiline číslo konania 7 Co 312/2014-142 zo dňa 30.7.2014,
ktorýmbolzrušený,rozsudokOkresnéhosúduČadcačíslokonania6C/109/2007-123zodňa10.12.2013

a týka sa rovnakých účastníkov konania a druhovo totožného sporu s týmto sporom, vyplýva, že
navrhovateľka v uvedenom spore 6C/109/2007 jednoznačne skutkovo vymedzila svoj nárok ako právo
vyplývajúce zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy. Tým
podmienila koncepciu procesnej obrany odporcu a smer dokazovania. Uplatnenie nároku z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky, respektíve z iného titulu, by zmenilo aj charakter obrany odporcu oproti

pôvodnej obrane. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností,
pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Preto odvolací súd v záveroch svojho
rozhodnutia vyslovil záver, že tvrdenie uvedených odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným
návrhom treba vyhodnotiť ako zmenu návrhu a o zmene návrhu rozhodnúť.

Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2

a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľka. Len ona mala právo disponovať
návrhom a len ona mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľku
viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda
už v prvom úkone, ktorý jej patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť
a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k

narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka bola aj právne zastúpená, súd
nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva.
Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol aj
predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľka - jej právny zástupca, si boli vedomí
sporných bodov oboznámených na pojednávaní, preto, podľa názoru súdu, nie je dôvod tvrdiť, že

rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na produkovanie
tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 26.8.2003 do rozhodnutia súdu dňa 3.11.2015 (12 rokov).

Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že získala vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z. na základe darovacej zmluvy V
XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Ako súčasť tvrdení v návrhu - dôkaz, uviedla darovaciu zmluvu V XXXX/
XXXX, ktorú pripojila na čl. 3 spisu. Súd mal teda za to, že súčasťou skutkových tvrdení sú aj skutočnosti

vyplývajúce z obsahu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 19.9.2000 a zavkladovaná
na katastri nehnuteľností dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Súčasťou skutkových tvrdení
v návrhu bolo aj tvrdenie, že navrhovateľka na základe darovacej zmluvy získala od otca - A. F. v
sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 100000/10500000, ktorý bol v prospech
navrhovateľky zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uplatňuje proti odporcovi

nárok na zaplatenie nájomného za rok 2002 v celkovej výške 37 300,- Sk (1 238,13 €) s 13%-ným
úrokom z omeškania ročne od 1.1.2003 do zaplatenia. Odporca vyplácal ostatným prenajímateľom v
roku 2002 nájomné vo výške 3 730,- Sk za 1 podiel. Navrhovateľke odmietol vyplatiť nájomné za rok
2002 za 10 podielov. Odporca užíva predmet nájmu a na výzvu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa
21.5.2003 navrhovateľke nezaplatil nájomné zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky.

Pripojil k návrhu aj nájomnú zmluvu zo dňa 4.1.2000 uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom (čl.
4). Predmetom nájomnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam,
ktorý získala darovacou zmluvou od A. F., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Výška spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky je pre rok 2000 "10 podielov“. Pre rok 2000 bolo v nájomnej zmluve dohodnuté
nájomné za 1 podiel 6 300,- Sk. Na ďalšie časové obdobie malo byť nájomné dohodnuté dodatkom k

zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa § 153 ods. 2 OSP a § 152 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný uvedeným predmetom sporu a
základom uplatneného nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení je preukázané, že navrhovateľka
žiadala nájomné - zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 za rok 2002 vo výške

37 300,- Sk (1 238,13 €) s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2003 do zaplatenia za nájom
spoluvlastníckych podielov získaných od A. F. darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000,
zavkladovanou na Správe katastra Čadca dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Spoluvlastnícke
podiely na základe darovacej zmluvy sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Z..Predmet sporu, ktorým bol súd viazaný, bol upresnený aj spornými a nespornými bodmi podľa § 118
ods. 2 OSP, ktoré súd oboznámil na pojednávaní a predbežným právnym názorom podľa § 100 ods.

1 OSP. Zároveň čo do predmetu sporu a viazanosti súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu v uznesení č.k. 6Co/867/2014 zo dňa 30.4.2015, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/139/2003-512 zo dňa 25.9.2014 a zamietol návrh navrhovateľky na
prerušenie konania do právoplatného ukončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR vo veci
sp. zn. 6Cdo/157/2014.

V súlade so závermi odvolacieho súdu súd opakovane rozhodol o nepripustení zmeny rozsudočného
návrhu uznesením č.k. 10C/139/2003-558 zo dňa 17.8.2015.

Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu a z jeho záverov, ktoré sú nasledovné. Odvolací súd uviedol,
že podľa § 95 ods. 1, 2 OSP prvostupňový súd môže zvážiť iba to, či výsledky doterajšieho konania

(ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí zmenu pripustiť.
K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek. Nie je povinnosťou navrhovateľky uviesť právny dôvod, ale o
zmenunávrhuide,akpožadujetotožnéplnenie,alezinéhoskutku(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 3 Obdo/31/2009 zo dňa 24.3.2010). Zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Úvaha o tom patrí len súdu prvého stupňa. Odvolací, ani dovolací súd nemôže preskúmavať

správnosť úvahy súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Proti uzneseniu nie je
prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). Ani dovolací súd z hľadiska procesnej vady podľa §
237 písm. f) OSP nemôže preskúmavať správnosť úvahy súdu riešiaceho otázku, či výsledky konania
môžu alebo nemôžu byť podkladom o zmenenom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo/161/2011 zo dňa 29.9.2011). Prvostupňový súd preto mal konkretizovať v odôvodnení uznesenia

svoju úvahu, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom o zmenenom návrhu.
Keď procesné rozhodnutie súdu o nepripustení zmeny návrhu takú úvahu postrádalo, odvolací súd mal
za to, že celé konanie je zaťažené procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (tým, že zmenu návrhu nepripustil z dôvodov, ktoré ustanovenie § 95 ods. 1, 2 OSP nevymedzuje
- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo/4/2010 zo dňa 29.2.2012), pretože neposkytol

navrhovateľke dostatok argumentov, prečo návrh zamietol. Odvolací súd nespochybnil rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/160/2011, podľa ktorého súd vyššej inštancie nemôže preskúmať
správnosť úvahy súdu o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu. Odvolací súd mal za to, že
v tomto prípade úvaha súdu absentovala, tým došlo k odňatiu možnosti navrhovateľke konať pred
súdom o konkrétnom procesnom práve. Preto odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a

vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Uložil prvostupňovému súdu, že je povinný vyporiadať sa s
otázkou nároku uplatneného navrhovateľkou v konaní vrátane alternatívneho uplatnenia. Zároveň sa
súd mal zaoberať argumentami navrhovateľa, ktorými alternatívne vymedzil svoj nárok a zdôvodniť
preskúmateľným spôsobom, prečo zmenu návrhu nepripustil.

Uvedeným predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný.

Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril. Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril dňa 24.10.2003
(čl. 15) tak, že nárok navrhovateľky nie je daný, pretože nájomná zmluva je neplatná. Nájomnú zmluvu
považovalodporcazaneplatnúzdôvoduneplatnostidarovacejzmluvyVXXXX/XXXXzodňa19.9.2000,

ktorou otec A. F. previedol vlastnícke právo na dcéru - navrhovateľku k spoluvlastníckym podielom
v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z.. Pred Okresným
súdom v Čadci prebieha konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy pod spisovou značkou
6C/648/2001. V konaní sp. zn. 6C/648/2001 odvíjal odporca neplatnosť darovacej zmluvy od toho, že A.
F., otec navrhovateľky, nebol vlastníkom spoluvlastníckych podielov, preto ich nemohol ako nevlastník

platným spôsobom previesť darovacou zmluvou na svoju dcéru - navrhovateľku. Vychádzal z rozsudku
Okresného súdu Čadca číslo konania 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina číslo konania 5 Co/552/01 zo dňa 1.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.8.2001, ktorý určil, že podiel A. F. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb F. K. E. -
Z. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Z. C.. A. F., podľa tvrdenia odporcu, previedol na svoje

dcéry, teda aj na navrhovateľku, podiel, ktorý je totožný s podielom Z. C., ktorého nebol vlastníkom.
Odporca žiadal konanie z uvedeného dôvodu prerušiť, mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom
konaní o tejto otázke rozhodnúť a ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.Súd vykonal nasledovné dôkazy.

Oboznámil darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu, listy vlastníctva, výdavkový pokladničný doklad,

sťažnostné konanie na sudkyňu, námietku zaujatosti sudkyne, rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci
námietok, vyjadrenie katastra nehnuteľností, podanie právneho zástupcu navrhovateľky k sporným a
nesporným bodom a k predbežnému právnemu názoru, dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľností, nové darovacie zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení
pohľadávok, pripojené spisy a zápisnice z druhovo totožných konaní, zápisnice o pojednávaní v tomto

konaní.

Dňa 3.11.2015 na pojednávaní súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovateľky
v mieste jej bydliska, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 9.10.2015 čl. 585 na výsluch svedkov -
všetkých spoluvlastníkov podľa prílohy č. 1 podania zo dňa 7.10.2015 čl. 576 spisu, návrh na doplnenie
dokazovania pripojením nájomných zmlúv všetkých uvedených spoluvlastníkov.

Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že predmetom konania je nájomná zmluva medzi
navrhovateľkou a odporcom a nájomné uplatňované na základe tejto zmluvy. Predmetom sporu nie sú
nájomné zmluvy ostatných spoluvlastníkov, ani výška nájomného, ktoré uplatňujú ostatní spoluvlastníci.
Z tohto dôvodu sú dôkazy nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové
závery. Z darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 (čl. 3) mal súd preukázané, že darovaciu
zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom A. F. na predmet sporu - podiely v sporných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z.. Vklad bol povolený dňa 13.11.2000. Z LV č. XXXX

(čl. 134) mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného právneho titulu darovacej
zmluvy V XXXX/XXXX zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa až dňom vkladu do katastra, teda dňom 13.11.2000, navrhovateľka stala spoluvlastníčkou podielov
na základe darovacej zmluvy vo výške 100000/10500000. Z nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a
odporcom zo dňa 4.1.2000 (čl. 4) mal súd preukázané, že je uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom

na totožné podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000.
Porovnaním dátumov 13.11.2000 a 4.1.2000 mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela nájomnú
zmluvu skôr, než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.

Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní,

obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom
dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa
obnovuje na túto dobu.

Z uvedeného mal súd preukázaný právny záver, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom

zo dňa 4.1.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu nájmu, podľa § 123
Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Nikto nemôže na iného previesť viac
práva, než sám má. Keďže napriek uvedenému navrhovateľka nájomnú zmluvu uzavrela, je právny úkonneplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu uzavretia právneho úkonu, teda ku dňu
4.1.2000. V návrhu navrhovateľka netvrdila uzavretie ústnej nájomnej zmluvy. Tá by však bola neplatná

z rovnakých dôvodov ako písomná nájomná zmluva. Taktiež nemohlo dôjsť k obnove neplatnej nájomnej
zmluve podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie má na mysli platný právny
úkon a nájomnú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade išlo o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá bola
zavretá na dobu neurčitú. Žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu navrhovateľka nepredložila, ani netvrdila
v návrhu. Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie

nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní ustaľovaním výšky nájomného. Návrh na zaplatenie nájomného
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. V
konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre úspech v
spore - platnú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie rok 2002.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na zaplatenie nájomného za sporné časové obdobie v
celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie zodpovedá skutkovému stavu, ktorý je uvedený v návrhu na čl. 1, 2 spisu.

Uznesením č.k. 10C/139/2003-558 zo dňa 17.8.2015 súd nepripustil zmenu návrhu. Mal za to, že v
nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP je nevyhnutné ustáliť, akým predmetom sporu je súd
viazaný, v rámci akého predmetu sporu môže a bude vykonávať súd dokazovanie. Zároveň sa súd cítil
byť viazaný aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), ale aj Ústavou SR, ktorá
zaručuje ústavné práva a možnosť vyjadriť sa k určitému konkrétnemu návrhu nielen navrhovateľke, ale

aj odporcovi (nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012).

Z uvedených dôvodov preto v nadväznosti na § 95 ods. 1, 2 OSP v súlade so záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí zmenu návrhu nepripustil. Mal za to, že v
nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010, rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 3 Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.7.2008 sp. zn. 11 M Obdo V 19/2007, uznesenia Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci č.k.
7Co/312/2014-142 zo dňa 30.7.2014, za zmenu návrhu možno považovať zmenu petitu (ale len keď
žiada viac, ako žiadala v pôvodnom návrhu), alebo zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - základu
nároku, vždy však v porovnaní s prvým návrhom, ktorý bol súdu doručený. Inak by nebolo možné hovoriť

o zmene návrhu (preto aj prípadné produkovanie eventuálneho alebo alternatívneho petitu na základe
iných rozhodujúcich skutkových tvrdení v porovnaní s pôvodným návrhom je zmenou návrhu).

Súd ustálil, že v danom prípade nejde o návrh na alternatívne plnenie (eventuálny petit). Navrhovateľka
nežiada eventuálne plnenie v petite. Žiada totožné plnenie v petite na základe rozdielneho skutkového

stavu. O eventuálny petit ide, ak na základe totožného skutkového stavu navrhovateľ uplatňuje
eventuálne plnenie.

Návrhy navrhovateľky súd nevyhodnotil ani ako alternatívny petit. V alternatívnom petite by
navrhovateľkažiadalazaviazaťodporcunadveplnenia,pričomprávovoľbybymalodporca.Alternatívny

petit tiež vychádza z totožných skutkových tvrdení. Petit navrhovateľky je totožný, nie je alternatívny a
nevychádza z totožných skutkových tvrdení, ale z rozdielnych skutkových tvrdení.

Súd ustálil, že pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy medzi
navrhovateľkou a odporcom, ale aj titulom nájomnej zmluvy medzi A. F. a odporcom zo dňa 4.1.2000,

titulom postúpenej pohľadávky A. F. na nájomné za rok 2002 na základe dohody o postúpení pohľadávky
zo dňa 5.1.2003, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, titulom užívania
podielu odporcom, titulom nájomného po A. F. ako právna nástupkyňa na základe darovacej zmluvy,
titulom postúpenia pohľadávky zo dňa 5.1.2003 z A. F. na navrhovateľku, z horeuvedených dôvodov nie
sú ani návrhom na alternatívne plnenie (eventuálny petit), ani alternatívnym petitom.

Pokiaľ tvrdenie navrhovateľky bolo v tej rovine, že uvedené podania sú iným titulom uplatneného
nároku (rozumej inou právnou kvalifikáciou), zmenou právneho dôvodu (právnej kvalifikácie) bez zmeny
skutkového stavu súd nie je viazaný, právne posúdenie patrí len súdu. Preto ak by navrhovateľkaalternatívne právne posúdila totožný skutkový stav (skutkový stav uvedený v prvom návrhu v poradí na
čl. 1 spisu), súd by rozdielnym právnym posúdením navrhovateľky nebol viazaný. Keďže však odlišne
právne posúdila odlišný skutkový stav, ide o zmenu návrhu, zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení, v

nadväznosti na to zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku.

Z uvedených dôvodov súd musel rozhodnúť o tom, či zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - zmenu
návrhu pripustí alebo nepripustí. Postupoval tak v súlade so závermi odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení. Skutočnosť, či ide o zmenu návrhu - zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - základu

nároku, môže súd zistiť vždy len porovnaním s prvým návrhom, ktorý bol súdu doručený.

1. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podania zo dňa 11.5.2011 (čl. 176 spisu), v ktorom žiadala navrhovateľka
priznať totožnú sumu z dôvodu právneho nástupníctva navrhovateľky po svojom právnom predchodcovi,
teda titulom nájomnej zmluvy medzi otcom a odporcom zo dňa 4.1.2000.

Súd dospel k záveru, že ide o iný základ nároku. V návrhu žiadala navrhovateľka priznať sumu na
základe nájomnej zmluvy navrhovateľky, v ktorej boli iné podiely tých istých nehnuteľností, než v
nájomnej zmluve jej otca, ktorý si ponechal svoje podiely v sporných nehnuteľnostiach a uzavrel svoju
nájomnú zmluvu. Nejde teda o inú právnu kvalifikáciu totožného skutkového stavu, ale o iné skutkové
tvrdenie, o zmenu návrhu. Pôvodný návrh je zo dňa 26.8.2003 a zmena návrhu bola doručená dňa

11.5.2011 (čl. 176). 8 rokov bolo konané o pôvodnom návrhu. Výsledky doterajšieho dokazovania
nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu (pôvodný návrh sa týkal inej nájomnej
zmluvy, iných podielov ako zmenený návrh), súd by konal o úplne odlišných skutočnostiach (aj keď
súvisiacich), než o ktorých konal 8 rokov. Taktiež by konal o nároku s úplne odlišnou hypotézou právnej
normy a úplne odlišnou právnou kvalifikáciou, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Právna kvalifikácia návrhu je daná § 663, 671 Občianskeho zákonníka a vyžaduje preukázať platnú
nájomnú zmluvu navrhovateľky za sporné časové obdobie s platne dohodnutým nájomným. Hypotéza
právnej normy a právna kvalifikácia porovnávaného nároku vyžaduje preukázať platnú nájomnú zmluvu
právneho predchodcu navrhovateľky na odlišné podiely v nehnuteľnostiach, než sú v nájomnej zmluve
navrhovateľky a preukázať tvrdené nástupníctvo navrhovateľky. Súd mal za to, že ide o zmenu návrhu,

ktorúnepripustilpodľa§95ods.1,2OSP,pretoževýsledkydoterajšiehokonanianemôžubyťpodkladom
rozhodnutia o zmenenom návrhu. Nebolo by možné využiť 8 rokov tvorený skutkový stav. Čo do zmeny
návrhu by musel byť skutkový stav tvorený od počiatku, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania.

2. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podania zo dňa 18.10.2013 čl. 398, v ktorom navrhovateľka žiadala
priznať totožnú sumu titulom postúpenej pohľadávky jej otca A. F. (pohľadávky na nájomné za rok 2002
na základe dohody o postúpení pohľadávok zo dňa 5.1.2003)

Navrhovateľka v návrhu čl. 1 žiadala nájomné za rok 2002 na základe písomnej nájomnej zmluvy

navrhovateľky s odporcom zo dňa 4.1.2000 (hypotéza právnej normy, § 663, § 671 Občianskeho
zákonníka). Podanie zo dňa 18.10.2013 (po 10 rokoch) súd vyhodnotil ako zmenu návrhu - iné
rozhodujúce skutkové tvrdenia ako boli v pôvodnom návrhu s inou hypotézou právnej normy.
Navrhovateľka tvrdila, že otec A. F. jej postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu. Neexistuje
nárok „titulom postúpenej pohľadávky“ (postúpená pohľadávka musí byť určitá). Oproti pôvodnému

predmetu sporu ide o odlišné skutkové tvrdenia vyžadujúce odlišné dokazovanie, odlišné právne
posúdenie. Otec nebol zmluvnou stranou nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom
dňa 4.1.2000 na svoje podiely v sporných nehnuteľnostiach. Nemohol teda postúpiť právo na nájomné
z tejto zmluvy, keď nebol zmluvnou stranou. Odlišnými skutkovými tvrdeniami sú preto práva, ktoré
boli predmetom postúpenia a to aj s poukazom na to, že v nájomnej zmluve, ktorú má uzavretú A.

F. s odporcom sú iné podiely, ako sú podiely v nájomnej zmluve navrhovateľky, aj keď v totožných
nehnuteľnostiach. Súd zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil, pretože výsledky
doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre zmenený návrh. Doteraz sa konalo o úplne odlišných
skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou, čo je aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania.

3. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podania zo dňa 18.10.2013 čl. 399, v ktorom navrhovateľka žiadala nárok
priznať titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomnéhoSúd toto podanie vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil, pretože
výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre zmenený návrh. Skutkové tvrdenia v návrhu
na čl. 1 spisu predpokladajú podľa hypotézy právnej normy, § 663, § 671 Občianskeho zákonníka tvrdiť,

že existuje platná nájomná zmluva, platná dohoda o výške nájomného za sporné časové obdobie roku
2002. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyžaduje inú právnu kvalifikáciu. Hypotéza právnej
normy podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vyžaduje preukázať, či odporca získal bezdôvodné
obohatenie na základne neplatnej nájomnej zmluvy alebo bez existencie nájomnej zmluvy alebo z
nepoctivých zdrojov a akých. Kým v návrhu na čl. 1 spisu ide o zmluvný nárok a zmluvne dohodnuté

nájomné, v návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nejde o zmluvný nárok, ale o faktický stav
neoprávneného užívania počas celého sporného obdobia, pričom všeobecná trhová cena nájomného
ako bezdôvodného obohatenia môže byť odlišná od zmluvne dohodnutej ceny. Činnosť súdu by bola
zameraná na objasnenie úplne iných skutočností s inou právnou kvalifikáciou, čo je aj v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

4. Porovnaním návrhu (čl. 1) a podania zo dňa 5.6.2014 čl. 478, 488, v ktorom navrhovateľka žiadala
priznať nárok aj titulom užívania podielu navrhovateľky odporcom (rovnako aj návrh na pojednávaní
dňa 25.9.2014)

Súd vyhodnotil ako zmenu návrhu zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení. Kým v pôvodnom návrhu

žiadala priznať navrhovateľka nájomné na základe platnej písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000,
v podaní zo dňa 5.6.2014 (po 14 rokoch) žiadala priznať to isté plnenie na základe odlišných skutkových
tvrdeníakonáhraduzaužívaniejejspoluvlastníckehopodielukspoločnýmnehnuteľnostiamzarok2002.
Ide o odlišnú hypotézu právnej normy, odlišné právne posúdenie, odlišné dokazovanie. Kým pôvodný
návrh vyžaduje platnú nájomnú zmluvu a platné dojednanie o nájomnom za sporné obdobie, zmenený

návrh nie je zmluvný nárok, vyžaduje dokazovanie faktického stavu - užívania spoluvlastníckeho podielu
za sporné časové obdobie odporcom. Výška náhrady za užívanie taktiež nemôže byť zhodná so
zmluvne dohodnutým nájomným. Je závislá od preukázanej doby faktického užívania a od znaleckého
dokazovania výšky všeobecnej trhovej ceny za užívanie spoluvlastníckeho podielu v danom čase,
lokalite. Súd návrh na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP zamietol, pretože výsledky

doterajšieho dokazovanie nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Súd by konal o
úplne odlišných skutočnostiach (aj keď súvisiacich), pretože v zmenenom návrhu navrhovateľka uvádza
nútený zákonný nájom spoluvlastníkov, kým v pôvodnom návrhu ide o nájomný vzťah na základe
písomnej nájomnej zmluvy. Pripustenie zmeny návrhu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, kedy by súd s časovým odstupom 14 rokov konal o úplne rozdielnych skutkových tvrdeniach.

5. Titulom nájomného ako právna nástupkyňa na základe darovacej zmluvy

Predmetom pôvodného návrhu bol zmluvný nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného za
rok 2002 vo výške 1 238,13 € istiny s príslušenstvom na základe písomnej nájomnej zmluvy zo dňa

4.1.2000.

Porovnaním so zmeneným návrhom súd konštatuje odlišné skutkové tvrdenia oproti pôvodnému návrhu,
ktoré by vyžadovali podriadenie pod inú právnu normu, zhromaždenie iného skutkového stavu, iných
dôkazov.

Navrhovateľka v tomto podaní (čl. 478, 488) tvrdila, že odstúpením od pôvodnej darovacej zmluvy (zo
dňa 19.9.2000), na základe ktorej bola zapísaná na svoje podiely v sporných nehnuteľnostiach na list
vlastníctva č. XXXX kat. úz. Z. dňa 13.11.2000, sa stal vlastníkom podielov opäť otec A. F., ktorý ich
opakovane daroval navrhovateľke. Tvrdenia boli ďalej v tej rovine, že nájomná zmluva medzi odporcom

a A. F. je platná a preto novú nájomnú zmluvu nebolo potrebné uzavrieť, lebo navrhovateľka je právnou
nástupkyňou A. F. na základe opakovanej darovacej zmluvy a vstúpila do jeho práv z nájomnej zmluvy.

Odlišnosť rozhodujúceho skutkového stavu videl súd v tom, že v prvom prípade išlo o zmluvný nárok
medzi navrhovateľkou a odporcom na odlišné podiely v sporných nehnuteľnostiach, než boli podiely

tvoriace predmet nájomnej zmluvy medzi odporcom a A. F.Č.. Predmetom sporu nebola nájomná
zmluva medzi A. F. a odporcom, predmetom sporu neboli podiely v sporných nehnuteľnostiach z tejto
nájomnej zmluvy. Predmetom sporu bola nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom a podiely
v sporných nehnuteľnostiach tvoriace predmet tejto nájomnej zmluvy. Odstúpením A. F. od pôvodnejdarovacej zmluvy s navrhovateľkou sa stal A. F. vlastníkom jej podielov. Nestal sa zmluvnou stranou
zmluvy o nájme medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000, ktorá je predmetom sporu. Preto
ani navrhovateľka opakovaným darovaním sa nemohla stať zmluvnou stranou neexistujúcej nájomnej

zmluvy. V tomto odlišnom skutkovom stave by bolo potrebné skúmať faktické užívanie spoluvlastníckych
podielov (pôvodne tvoriacich predmet nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000) za celé sporné obdobie roku
2000 zo strany odporcu, kým pôvodný predmet sporu bol zmluvný nárok vo výške zmluvne dohodnutého
nájomného za rok 2002.

Výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom zmeneného návrhu podľa § 95 ods. 1, 2
OSP. Bolo by nevyhnutné dokazovanie zamerať na preukázanie odlišného skutkového stavu (faktického
na rozdiel od zmluvného), čo s poukazom na časový odstup nie je hospodárne. Preto súd návrh na
zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP zamietol.

Z dôvodov uvedených pri jednotlivých nárokoch podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nepripustil zmenu návrhu,

pretože výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom
návrhu. Pripustenie zmeny návrhu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Pokiaľ ide o iné právne úkony a iné okolnosti vo vzťahu k predmetu sporu, nároku na zaplatenie
nájomného, boli právne irelevantné, aj keď súd dôkazy vykonal.

V tomto konaní súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná preto, že v čase jej uzavretia
nebola navrhovateľka ešte vlastníčkou podielov. Predmetom dovolacieho konania (6C/648/01) je iný
dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci 10C/139/03. Ak by aj navrhovateľka
v dovolacom konaní bola úspešná a darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 bola určená

za platnú, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis do katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda
neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu. Výsledok dovolacieho konania neovplyvní neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou. Výsledok dovolacieho
konania nemôže konvalidovať nájomnú zmluvu neplatnú z iného dôvodu, než je neplatnosť tvoriaca
predmet dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co

479/2012-918 zo dňa 9.7.2013, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/648/01 zo dňa
18.9.2012 tak, že určil darovacie zmluvy V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX za neplatné, súd uvádza,
že v tomto smere sa cítil byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP len výrokom rozsudku o
neplatnosti zmlúv. Odôvodnením rozsudku sa necítil byť viazaný. Odôvodnením rozhodnutia sú súdy
viazané len v prípade zrušenia veci podľa § 226 OSP. Zo záväznosti výroku o neplatnosti darovacích

zmlúv v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP potom mal súd ustálené, že zmluvy sú určené za absolútne
neplatné, preto sú neplatné od počiatku, teda od ich uzavretia. Právny vzťah sa vráti do pôvodného
stavu pred uzavretím darovacích zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Z. darca - A. F.. Preto na list vlastníctva
pri neplatnosti darovacích zmlúv bude zapísaný A. F. a nie Z. C., respektíve jej právni nástupcovia. Druhý

dôvod, ktorý bráni zápisu právnych nástupcov Z. C. na list vlastníctva napriek rozsudku Krajského súdu
v Žiline 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2013 je skutočnosť, že právny titul Z. C. na základe rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co 552/01 zo dňa 1.6.2001 je rozsudkom nevykonateľným v katastri nehnuteľností. Takýto
závermalsúdpotvrdenýajlistinami,vyjadreniamiSprávykatastraČadca,zktorýchvyplýva,žerozsudok

10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 nie je možné zapísať na list vlastníctva ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva Z. C., respektíve jej právnych nástupcov. Zároveň z týchto vyjadrení katastra mal
súd preukázané, že po určení neplatnosti darovacích zmlúv na list vlastníctva bol zapísaný A. F.. Po
určení neplatnosti darovacích zmlúv sa stal vlastníkom A. F. a to aj na spoluvlastnícke podiely tvoriace
predmetsporu,atospätne,kudňuuzavretiadarovacíchzmlúv,tedakudňu19.9.2000.Bolbytolenďalší

dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, nad rámec neplatnosti vyslovenej v tejto veci. Znamenalo by to, že
navrhovateľkanebolavlastníčkouvôbec,anielenvdeňuzavretianájomnejzmluvy.Akosúdužzdôraznil,
výsledok dovolacieho konania vo veci neplatnosti darovacích zmlúv nemôže ovplyvniť výsledok tohto
konania ani v prípade, ak darovacie zmluvy budú určené za neplatné, ani v prípade, ak nebudú určené
za neplatné. Sporná nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000 bude neplatným právnym úkonom bez ohľadu

na výsledok dovolacieho konania.

Ďalší dôkaz, ktorý súd v konaní vykonal, bol úkon odstúpenia od darovacích zmlúv. Za situácie, že
právoplatným spôsobom bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, bolo nevyhnutné konštatovať,že platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. V nadväznosti na § 154
ods. 1 OSP sú darovacie zmluvy právoplatne určené za neplatné, treba vychádzať zo záveru, že
neplatné je aj odstúpenie od darovacích zmlúv. V prípade, že by dovolací súd dospel k záveru, že

darovacie zmluvy sú platné, bolo by potrebné skúmať platnosť úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv
z viacerých hľadísk v nadväznosti na § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade platného
odstúpenia od darovacích zmlúv však platí záver podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia
zmluva by sa zrušila od počiatku, vlastníkom by sa stal ku dňu jej uzavretia 19.9.2000 darca A. F..
Nezmenilobytoprávnepostavenienavrhovateľky,žekudňuuzavretianájomnejzmluvy4.1.2000nebola

vlastníčkou, neuzavrela platnú nájomnú zmluvu, nemôže v tomto konaní dôvodne požadovať nájomné.
Odstúpenie od darovacej zmluvy nemá teda právnu relevanciu k predmetu sporu. A.H. F. by sa platným
odstúpením stal vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, odstúpením by sa nestal aj zmluvnou
stranou nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000, aktívne legitimovaným subjektom na zaplatenie nájomného
tvoriaceho predmet sporu.

Pokiaľ ide o dôkaz, že A. F. dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na
navrhovateľku, také tvrdenie je taktiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí
právo na zaplatenie nájomného patriaceho navrhovateľke za rok 2002. Z dôvodov už uvedených sa
A. F. nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý
bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. A. F. mal

uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria
predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na navrhovateľku platne postúpiť právo
na zaplatenie nájomného za rok 2002 z podielov navrhovateľky, keď nebol nositeľom tohto práva.
Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy
medzi ním a odporcom. Predmetom tohto konania však je právo na zaplatenie nájomného na základe

nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Preto ani postúpenie nájomného z A.
F. na navrhovateľku nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. K platnému postúpeniu pohľadávky
bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka bola existujúca, určitá. Neexistuje
nárok "titulom postúpenej pohľadávky“. Pohľadávka musí byť pohľadávkou na zmluvný alebo zákonný
nárok (nájomné, bezdôvodné obohatenie a podobne). Jej existenciu a určitosť bola povinná súdu

preukázať navrhovateľka, keď od postúpenia pohľadávky nájomného odvíjala svoju aktívnu legitimáciu.
Tvrdenia právneho zástupcu boli v tej rovine, že navrhovateľka nemusí preukazovať zmluvu o postúpení
pohľadávky, pričom svoje tvrdenie opierala o § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné
ustanovenie však hovorí, že dlžníkovi (odporcovi) nie je povinný postupca preukazovať zmluvu o
postúpení.Súd,ktorýrozhodujevoveci,niejedlžníkom,pretoniejemožnénasúdaplikovaťustanovenie

§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že účastník konania nie je povinný súdu predložiť
zmluvu o postúpení, stačí, keď súdu predložil oznámenie o postúpení. Takýto záver právneho zástupcu
navrhovateľky je v rozpore so zákonom. Súd má právo a povinnosť sám skutkovo a právne vyhodnotiť
právny úkon - dohodu o postúpení pohľadávky. Nie je možné sa domnievať, že skutkové a právne
vyhodnotenie úkonu vykoná namiesto súdu právny zástupca navrhovateľky a súd len preberie jeho

závery.Tojevrozporesprávomapovinnosťousúduvecposúdiťatokaždýjednotlivýdôkazsamostatne,
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Taký záver mal súd podložený aj závermi, ktoré vyplývajú z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo 221/2011 zo dňa 30.1.2013. Z rozhodnutia
vyplýva záver, že súd skúma, či zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá, či je v
konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktoré v

konaní ide. Pri posúdení vo veci samej skúma, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené,
alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené.
Zároveň musí byť bez pochybností zrejmé, čo je predmetom sporu.

Pokiaľ ide o opakované uzavretie darovacích zmlúv s navrhovateľkou po tom, čo na A. F. prešlo

vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na základe určenia neplatnosti darovacích zmlúv,
tento dôkaz - právny úkon, nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. Darovacou zmluvou získala
navrhovateľka podiel, ktorý stratila určením neplatnosti darovacích zmlúv. Darovacia zmluva sa stala
neplatnou ku dňu jej uzavretia, navrhovateľka získala opakovane vlastnícke právo k spornému podielu
až ku dňu vkladu do katastra. Nájomná zmluva však bola uzavretá dňa 4.1.2000. Spätným darom

vlastníckeho práva k podielu sa nemohla stať neplatná nájomná zmluva platným právnym úkonom.
Predmetom sporu je nárok na zaplatenie nájomného, preto uvedený dôkaz vo vzťahu k predmetu sporu
je právne irelevantný.Z procesného hľadiska odporca žiadal konanie prerušiť. Mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom
konaní rozhodnúť o otázke neplatnosti darovacích zmlúv riešenej v konaní 6C/648/2001. Zároveň mal
za to, že ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci 10C/139/2003. Žiadal to v

podaní zo dňa 24.10.2003 (čl. 15).

K tomu navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prerušením konania. Mala za to, že súd má právo
prejudiciálne ustáliť uvedenú otázku, či bol vlastníkom darovaných podielov A. F. alebo Z. C.. Poukázali
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 275/1995 zo dňa 24.10.1995, ktorým bol

spoluvlastnícky podiel A. F. potvrdený. Poukázal na nezapísateľnosť rozsudku sp. zn. 10C/333/00 v
katastri nehnuteľností.

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. 10C/139/2003-28 zo dňa 27.5.2004 prerušil konanie do
právoplatného ukončenia veci 6C/648/01 a 10C/333/2000. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.6.2004. Po zmene zákonného sudcu (čl. 107) uznesením č.k. 10C/139/03-152 zo dňa 27.10.2004

zákonná sudkyňa zrušila uznesenie o prerušení konania a rozhodla o pokračovaní v konaní. Mala za to,
že je právom súdu podľa § 135 ods. 2 OSP uvedenú otázku vlastníckeho práva a neplatnosti darovacích
zmlúv posúdiť prejudiciálne. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co 65/2011-163 zo dňa 30.3.2011
uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 20.9.2000, potvrdil. Súdy nemajú povinnosť prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. S prerušením konania účastník konania nestráca právo, aby sa o jeho

práve rozhodlo bez zbytočných prieťahov v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 49/01 v spojení s § 135 ods. 1 veta
druhá OSP, podľa ktorých rozhodnutia iných všeobecných súdov v obdobných veciach (na rozdiel od
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky) nie sú záväzné. Súd môže vec posúdiť prejudiciálne.

Z toho dôvodu sudkyňa konala a rozsudkom č.k. 10C/139/03-255 zo dňa 14.7.2011 rozhodla vo veci
samej. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co 359/2011-281 zo dňa 27.4.2012 bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený so záväzným záverom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), že prvostupňový
súd by mal vyčkať do rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 6C/648/01. Následne Okresný súd v Čadci
uznesením č.k. 10C/139/03-381 zo dňa 30.10.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu

v Žiline č.k. 10Co 39/2013-392 zo dňa 20.3.2013, prerušil konanie. Uznesenie o prerušení konania tak
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2013, kde bolo konštatované, že rozhodujúce je záväzné stanovisko
odvolacieho súdu vo veci samej, ktorý vyslovil názor, že je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci sp. zn.
6C/648/01. Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 6C/648/01 bolo rozhodnuté dňa
18.9.2012 rozsudkom č.k. 6C/648/01-793. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co 479/2012-918 zo dňa

9.7.2003 rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že darovacia zmluva V XXXX/XXXX uzavretá
medzi A. F. a Z.. Z. F., nar. XX.X.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorá
sa týkala nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia Z., je neplatná. Určil, že darovacia zmluva
V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, uzavretá medzi A. F. a Z.. Z. E., H.. X.XX.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej
vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho

územia Z., je neplatná. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že darovacie zmluvy považuje za
neplatné z toho dôvodu, že podiel A. F. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb F. K. E. S.
Z. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Z. C. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu
Čadcač.k.10C/333/00-52zodňa22.11.2000 vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline5Co/552/01
zo dňa 1.6.2001. Podiely určené Z. C. sú totožné, podľa názoru odvolacieho súdu, s podielmi, ktoré boli

predmetom darovacích zmlúv z A. F. na jeho dcéry. A. F. previedol podiely, ktoré nevlastnil. Mal za to, že
nároky priznané v konaní 10C/333/00 sú iné, než nároky priznané rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23S/276/95-23 zo dňa 24.10.1995, ktorým správny súd potvrdil rozhodnutie Pozemkového
úradu v Čadci zo dňa 12.6.1995. K argumentu prvostupňového súdu, že nie je daný naliehalvý právny
záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, pretože rozsudok 10C/333/00-52

zo dňa 22.11.2000 je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností, odvolací súd uviedol, že
k zápisu rozsudku v katastri bránili uvedené darovacie zmluvy. Ich určením za neplatné podľa § 36a
katastrálneho zákona táto prekážka odpadne a rozsudok bude zapísateľný v katastri nehnuteľností. Je
teda daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv. Rozsudok Okresného súdu
v Čadci č.k. 6C/648/01-793 zo dňa 18.9.2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2014.

Konanie vo veci 10C/139/03 tak bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01,
teda do 28.1.2014. Navrhovateľka podala dovolanie proti právoplatnému rozsudku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.Táto procesná situácia však nemala vplyv na pokračovanie v prerušenom konaní, pretože konanie bolo
prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01 a nie do vykonateľnosti uvedeného

rozsudku. Okrem uvedeného, dovolacie konanie nemá vplyv na predmet sporu, pretože súd určil
nájomné zmluvy za neplatné z dôvodu, ktorý je odlišný od dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv (v
nadväznosti na to aj nájomných zmlúv), ktorý tvorí predmet sporu pred dovolacím súdom vo veci sp.
zn. 6C/648/01. Na základe uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní. Mal za to, že konanie nie je
prerušené.

Na pojednávaní dňa 3.11.2015 súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho
zástupcu. Vychádzal z § 101 ods. 2 OSP, že súd je povinný konať, aj keď sú účastníci konania
nečinní. Vychádzal aj z Ústavy SR a zo záveru, že ústavné práva má aj navrhovateľka, aj odporca
a ústavné práva musia byť v rovnováhe. Ústavné právo jedného účastníka konania nemôže byť
zneužívané na úkor ústavného práva druhého účastníka konania. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má

navrhovateľka právo na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR odporca má právo, aby bolo konané bez
zbytočných prieťahov a aby mal právnu istotu. Jedno ústavné právo nesmie byť vykladané na úkor
druhého ústavného práva. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka svoje ústavné právo vykladá na
úkor ústavného práva odporcu. Opakovane doručila žiadosti o odročenie pojednávania. Od roku 2003

do roku 2015 sa nezúčastnila ani jedného pojednávania. Súd vytýčil pojednávanie na deň 1.10.2015
po zrušení veci (čl. 555). Právny zástupca navrhovateľky prevzal predvolanie dňa 14.9.2015 spolu s
uznesením (čl. 558), ktorým súd nepripustil zmenu návrhu. Dňa 25.9.2015 na čl. 563 spisu požiadala
navrhovateľka o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov a o výsluch v mieste svojho bydliska.
Uviedla obmedzenú pohyblivosť. Súd pojednávanie odročil. Pojednávanie odročil na konkrétny termín

na deň 3.11.2015 čl. 566 spisu. Dňa 28.9.2015 čl. 568 spisu navrhovateľka opakovane požiadala z
totožných dôvodov o odročenie pojednávania - z dôvodu obmedzenej pohyblivosti. Dňa 29.9.2015 na
čl. 570 spisu právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo
plánovanej dovolenky a kolízie pojednávaní. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky vysvetlil,
že nejde o kolíziu pojednávaní, taký údaj uviedli nedopatrením, išlo o plánovanú dovolenku. Tá však

žiadnym spôsobom ako závažný dôvod pre odročenie pojednávania nebola zdokladovaná. Zároveň
na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že u navrhovateľky ide o chronický stav
ochorenia pohybového ústrojenstva. Sudkyňa oznámila mailom navrhovateľke i právnemu zástupcovi
(čl. 572), že uvedený dôvod nevyhodnotila ako závažný dôvod pre odročenie pojednávania podľa §
101 ods. 2 OSP a § 119 OSP. Súd pojednávanie neodročil, podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodol

v neprítomnosti navrhovateľky. Prítomný bol jej právny zástupca. Právny zástupca na pojednávaní
uviedol, že navrhovateľka má kontrolu dňa 3.11.2015. Ak sa nedostaví, poruší liečebný režim. Na to
reagoval právny zástupca odporcu tým, že ak sa nedostaví zo závažných dôvodov, pričom účasť na
pojednávaní je možné považovať za závažný a ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by nemusela byť
prítomná navrhovateľka na kontrole dňa 3.11.2015, ale by si mohla kontrolu preložiť na iný termín.

Súd vychádzal zo záveru, že v danom prípade ide u navrhovateľky o chronické ochorenie, tak ako
uviedol jej právny zástupca na pojednávaní, a tým by došlo k trvalému odňatiu ústavného práva odporcu
na právnu istotu, pretože takýto argument by navrhovateľka mohla uplatňovať po každom vytýčení
pojednávania. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/130/2012
zo dňa 24.4.2013, kedy Najvyšší súd SR rozhodol, že konanie a rozhodnutie v neprítomnosti účastníka

konania,ktorýbolpráceneschopný,niejeodňatímmožnostikonaťpredsúdompodľa§237písm.f)OSP.
V danom prípade sa mu neznemožnila realizácia procesných práv. Aj v súdenom prípade ide o trvalé
chronické ochorenie pohybového aparátu, pričom súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľka
je zamestnaná a pravidelne dochádza do zamestnania, aj keď na kratšiu vzdialenosť. Počas doby
od roku 2003 do roku 2015 nejavila záujem zúčastniť sa ani na jednom pojednávaní. V tomto smere

súd vyhodnotil jej postup ako účelový, ako procesné obštrukcie. Procesné práva mohla realizovať aj
písomne, nielen osobnou účasťou na pojednávaní. Zároveň bola právne zastúpená na pojednávaní
dňa 3.11.2015, preto nedošlo žiadnym spôsobom k odňatiu jej procesných práv. Na pojednávaní dňa
3.11.2015 súd nevykonával žiadne dôkazy, ktorými by odňal navrhovateľke právo vyjadriť sa k týmto
dôkazom. Rozhodnutie súdu bolo len právnym vyhodnotením dávno známeho skutkového stavu, ktorý

bol medzi účastníkmi konania aj nesporný. Bolo nesporné, že nájomná zmluva bola uzavretá skôr, ako
sa stala navrhovateľka vlastníčkou sporných nehnuteľností.Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom navrhovateľky pred
súdom v mieste jej bydliska. Aj odporca a jeho právny zástupca má právo byť pri výsluchu účastníka
konania, ktorý ho žaluje. Taký výsluch by bol nehospodárny, v tomto štádiu konania aj nadbytočný.

V danom prípade išlo len o zhrnutie existujúceho skutkového stavu známeho niekoľko rokov a jeho
právne vyhodnotenie, ktoré si nevyžadovalo výsluch navrhovateľky. Navrhovateľka sa sama obrala o
prítomnosť byť na pojednávaniach vrátane posledného pojednávania, kedy vo veci bolo rozhodnuté, a to
svojou nečinnosťou. Naviac, navrhovateľke boli doručené všetky listiny, s ktorými sa mohla oboznámiť,
reagovať na ne a Krajský súd v Žiline predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu zrušil len z

dôvodunepreskúmateľnostiuzneseniaonepripustenízmenynávrhu,takžeskutkovýstavaodôvodnenie
predchádzajúceho rozsudku prvostupňového súdu jej boli známe a mohla sa k nim vyjadriť buď sama,
alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Keďže opakovane vzniesol právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 3.11.2015 návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a to napriek tomu, že o prerušení rozhodol už

odvolacísúdvuzneseníč.k.6Co/867/2014-543zodňa30.4.2015tak,ženávrhzamietol,súdopakovane
rozhodol, že zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
vo veci sp. zn. 6 Cdo 157/2014. Výsledok dovolacieho konania nemá žiaden vplyv na predmet sporu,
zvlášť v tomto štádiu konania, keď navrhovateľka odstúpila od darovacej zmluvy, ktorá je predmetom
dovolacieho konania (neplatnosť darovacej zmluvy) a uzavrela novú darovaciu zmluvu.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu odporcu na osobu sudkyne bolo potrebné
vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Právny zástupca odporcu
žiadal vo svojom podaní, aby sudkyňa bola vylúčená vo všetkých veciach, v ktorých zastupuje právny
zástupca odporcu. Následne však právny zástupca odporcu vyhlásil, že uvedeným podaním nemienil

vzniesť námietku zaujatosti voči sudkyni, respektíve, že námietku berie späť. Aj keď počas celého
konania nepostupoval podľa zákona a nevzniesol voči sudkyni námietku zaujatosti, vyvíjal na sudkyňu
tlak,abysasudkyňadalavylúčiťzrozhodovaniavtejtoveci,akoajzrozhodovaniavovšetkýchostatných
veciach, v ktorých právny zástupca odporcu zastupuje účastníkov konania u zákonnej sudkyne. Všetky
podania boli hromadné, totožné aj v iných súdnych sporoch. Tlak bol na sudkyňu vyvíjaný produkovaním

hromadných sťažností, podaním návrhu na disciplinárny postih. V tomto spise sú podania týkajúce sa
sťažnostného konania od čl. 233-234, 235, 253, 300-313, 318-372, 374, 377.

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov v tomto smere boli záväzné rozhodnutia
nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/329/2012-374 zo dňa 31.8.2012 a č.k. 6NcC

31/2012-377 zo dňa 31.8.2012. Súd sa cítil byť viazaný právnym názorom, že sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci.

Preto, keď odpadol dôvod prerušenia konania, sudkyňa ďalej vo veci konala.

Vzhľadomktomu,žesynsudkyneutrpelúrazadomneléhoútočníkazastupujeprávnyzástupcaodporcu,
sudkyňa z tohto dôvodu požiadala o vylúčenie z rozhodovania v tejto veci, rovnako v ostatných veciach
(čl. 440-441).

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov aj v tomto smere je záväzný záver rozhodnutie

nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC 19/2014-443 zo dňa 13.2.2014, ktorý rozhodol,
že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania v tejto veci. Právny zástupca odporcu napriek záverom
nadriadených súdov podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie ústavného
práva odporcu na nezávislého a nestranného sudcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 455).

Ku dňu rozhodnutia súdu - 25.9.2014 nedoručil právny zástupca odporcu rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o tom, že sudkyňa je vylúčená z rozhodovacej činnosti v tejto veci. Preto podľa
§ 154 ods. 1 OSP rozhodujúci je stav ku dňu rozhodovania. Ku dňu rozhodovania sudkyňa nemala
vedomosť o tom, že by bola vylúčená z rozhodovacej činnosti a necítila sa byť vo veci zaujatá. Zákonná

sudkyňa mala za to, že je povinná, až do prípadného vylúčenia, vo veci konať a rozhodovať bez
zbytočných prieťahov, pretože ide tiež o ochranu ústavného práva účastníkov konania podľa článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tlak právneho zástupcu odporcu na vylúčenie sudkyne je taktiež
ústavne neprípustný, pretože podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR má každý účastník konania, teda ajnavrhovateľka, právo na to, aby mu nebol odňatý zákonný sudca. Je potrebné zvážiť, či takýto tlak na
vylúčeniesudkynezrozhodovaniajevsúladesčlánkom48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,setickým
kódexom advokáta a v súlade s § 342 ods. 1, 2 Trestného zákona o nezasahovaní do nezávislosti súdu,

keďprávnyzástupcaodporcupočascelejdobynevzniesolzákonnýmspôsobomnámietkuzaujatostivoči
sudkyni. Tlak právneho zástupcu odporcu nebol zameraný na ovplyvňovanie sudkyne pri rozhodovaní,
bol zameraný na vylúčenie sudkyne z rozhodovacej činnosti.

Z uvedených dôvodov sudkyňa konštatuje, že napriek uvedenému tlaku na jej vylúčenie konala a

rozhodla nestranne, nezávisle, tak ako jej to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

AkÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvzhľadomkústavnejsťažnostiprávnehozástupcuodporcudospeje
k inému záveru, sudkyňa bude rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu
rešpektovať.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania.
Náhradu trov konania mu súd priznal v súlade s § 151 ods. 1 OSP, vo výške účelne vynaložených
nákladov, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

Súd priznal náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej pomoci:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 24.10.2003 61,41 €
2/ odpor proti platobnému rozkazu 24.10.2003 61,41 €
3/ vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa 13.4.2004 61,41 €

4/ odvolanie proti uzneseniu 4.11.2010 61,41 €
5/ vyjadrenie 13.7.2011 61,41 €
6/ odvolanie proti rozsudku 30.8.2011 61,41 €
7/ doplnenie odvolania 14.10.2011 61,41 €
8/ vyjadrenie k zápisnici 1.6.2012 61,41 €

9/ vyjadrenie 4.6.2012 61,41 €
10/ odvolanie 19.7.2012 61,41 €
11/ vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky 17.12.2012 61,41 €
12/ vyjadrenie 17.7.2013 61,41 €
13/ zastúpenie pri pojednávaní 24.4.2014 61,41 €

14/ zastúpenie pri pojednávaní 25.9.2014 61,41 €
15/ vyjadrenie k odvolaniu 20.11.2014 61,41 €
16/ vyjadrenie k dôkaznému návrhu 14.10.2015 61,41 €
17/ zastúpenie pri pojednávaní 3.11.2015 61,41 €

- paušálne náhrady r. 2003 (2 x 3,98 €) 7,96 €
- paušálne náhrady r. 2004 (1 x 4,51 €) 4,51 €
- paušálne náhrady r. 2010 (1 x 7,21 €) 7,21 €
- paušálne náhrady r. 2011 (3 x 7,41 €) 22,23 €
- paušálne náhrady r. 2012 (4 x 7,63 €) 30,52 €

- paušálne náhrady r. 2013 (1 x 7,81 €) 7,81 €
- paušálne náhrady r. 2014 (3 x 8,04 €) 24,12 €
- paušálne náhrady r. 2015 (2 x 8,39 €) 16,78 €

- celkom bez DPH 1 165,11 €

- DPH 20% 233,02 €

Trovy právneho zastúpenia celkom 1 398,13 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.