Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200306
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1718200306.14

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: X.. A. H., R.. XX.X.XXXX, T. D. R. C. XXXXX/XA, D.a, zast.
GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 3/A, proti žalovanej: X.. A.
H., R.. XX.X.XXXX, T. D. Q. X, N., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Radvanská 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o späťvzatí žaloby,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 6.12.2017, doručeným súdu dňa 7.12.2017, sa žalobca v konaní,
vedenom na tun. súde pod sp. zn. XXC 2/XXXX, stranami ktorého sú vyššie uvedené strany a

predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k hnuteľným veciam,
nadobudnutým pred uzatvorením manželstva, domáhal zmeny žaloby zo dňa 5.1.2015 jej rozšírením o
ďalšie hnuteľné veci. O procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením č. k. XXC X/XXXX-XXX zo
dňa 26.1.2018 tak, že ho vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 4C X/XXXX,
2. Na návrh strán súd uznesením č. k. 4C X/XXXX-XXX zo dňa 29.7.2020 konanie podľa § 163 ods. 1
C.s.p. prerušil. Uznesenie, po jeho doručení, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2020.

3. Dňa 3.12.2020, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty v zmysle § 163 ods. 2 C.s.p., žalobca doručil
súdu podanie, v ktorom navrhol pokračovať v konaní a súčasne vzal žalobu v celom rozsahu späť s
odôvodnením, že sa rozhodol nepokračovať v konaní v nadväznosti na skutočnosti, uvedené v dohode
o urovnaní, uzatvorenej so žalovanou dňa 22.10.2020. Navrhol konanie zastaviť a stranám podľa § 257
C.s.p. výnimočne náhradu trov konania nepriznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
súd výnimočne nemal priznať náhradu trov konania označil v dohode o urovnaní uvedenú skutočnosť,

že obidve strany sporu výslovne v dohode uviedli, že budú v celom rozsahu znášať trovy konania a
právneho zastúpenia v predmetnom sporovom konaní a že si nebudú navzájom uplatňovať nárok na
ich náhradu.
4. Uznesením č. k. 4C X/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2020 súd zrušil uznesenie zo dňa 29.7.2020 o
prerušení konania a žalovanú výzvou zo dňa 16.12.2020 vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby a k
návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania.

5. Na výzvu súdu, doručenú právnemu zástupcovi žalovanej dňa 16.12.2020, sa nevyjadrila.
6. Podľa § 144 „C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd v tejto časti konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
8. Podľa 146 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí.9. Nakoľko žalobca v rámci dispozičného oprávnenia vo vzťahu k svojej žalobe vzal žalobu účinne späť,
pričom žalovaná s týmto späťvzatím žaloby nevyjadrila vážny nesúhlas, súd konanie zastavil.
10. O nároku na náhradu trov konania, keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas s procesným návrhom

žalobcu súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., nemajúc dostatočný podklad pre posúdenie otázky
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. /výnimočnosť dôvodov/.
11. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 12. Podľa § 256 ods.
1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

13. Podľa Civilného sporového poriadku, platného a účinného v čase vykonania žalobcom úkonu
späťvzatia žaloby v tejto veci, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi
súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Rozhodnutie o trovách konania, v
súvislosti s jeho zastavením, je založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania.
Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., pojem zavinenie je potrebné vykladať vo vzťahu

k príčinnej súvislosti so správaním sa strany konania, pričom zavinenie zastavenia konania sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca späť, zásadne platí
že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť žalovanej strane jej trovy. Ak by žalobca musel
vziať žalobu späť pre správanie sa žalovanej po začatí konania, potom by bolo potrebné konštatovať,

že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná. Ak žalobca vezme žalobu späť bez udania dôvodu,
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovanej a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanej, znáša trovy žalovanej žalobca.
14.Vpredmetnejvecipodľanázorusúduprocesnézavinenie,žesakonaniemuselozastaviť,jepotrebné
pričítať žalobcovi, ktorý vzal za konania žalobu späť len s poukazom na uzavretú so žalovanou dohodu

o urovnaní. Z obsahu tejto dohody však vyplýva len to, že strany sporu v podstate akceptujú už aj
tak právoplatné rozhodnutie súdu vo veci, vedenej pod sp. zn. XXC 2/XXXX, že sa žalobca zaväzuje
vziať žalobu v tejto veci späť a obe strany si majú znášať svoje trovy samy. Takéto žalovanou vzdanie
sa nároku na náhradu trov tohto konania v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom súd nemohol z
procesného hľadiska akceptovať ako dôvody, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste

aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. tým skôr, ak žalovaná vo vzťahu k súdu, na jeho výzvu nevyjadrila
s takýmto rozhodnutím výslovný súhlas /teda sa aj voči súdu účinne nevzdala nároku na náhradu trov
konania a rovnako tak nezistil žiadne výnimočné okolnosti tohto prípadu /išlo o štandardné konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam, nadobudnutým stranami
sporu v čase pred uzavretím ich manželstva/.

15. S poukazom na čl. 2 ods. 1, C.s.p. by bolo v rozpore s princípom právnej istoty nepriznanie žalovanej
nároku na náhradu trov tohto konania /R 49/1993, Z IV, str. 736, uznesenia NS SR sp. zn. 7M Cdo 1/2014
zo dňa 29.5.2014, sp. zn. 7Cdo 4/2010 zo dňa 14.9.2010, atď./
16. V súvislosti s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného
zreteľa, súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 C.s.p. /predtým § 150 ods. l O.s.p./ predstavuje

odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok /§ 255 C.s.p./ a od zásady zodpovednosti za zavinenie /
§ 256 ods. 1 C.s.p./. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania,
resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila
protistrane.Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávo

na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter/viďnapr.R34/1982/.Zákonpre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes

už ustálenú /viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012/, podľa
ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie /v
zmysle svojvôle/, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je

aplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácii,kdesatietočastovyskytujúatentodôvodjedanýcharakteromtohtokonania,alebocharakterom
procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkovprávnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k
určitému typu konania /k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12/, ale ide
o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu /pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000/.

Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami /pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07/. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt,
že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila,
je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti
za výsledok sporového konania /§ 255 ods. 1/. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd
by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
17. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že v danej veci nezistil a neboli ani žalobcom
tvrdené, žiadne také zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup pre

nepriznanie náhrady trov konania. Na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol
naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa /§ 257 C.s.p./, v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych
očakávaní rozhodnutia súdu vo veci náhrady trov. V súlade so stabilným, doteraz zastávaným právnym
názorom /viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018/ súd priznal nárok
na náhradu trov konania žalovanej.

18.Ovýškežalovanejpriznanéhonárokunanáhradutrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods.
2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.