Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203508
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415203508.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného F. Z., E. so sídlom U.
XXX/A, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, proti povinnej C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX
XX U., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k.
5Er/252/2015-35 zo dňa 08. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Žiadosť súdneho exekútora R.. Y. F., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX XXXX/XXXX sa
zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného T. banka, a.s. poskytla dňa XX.XX.XXXX

povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 2.500,- Eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných splátkach a zaplatiť tak celkovú sumu 4.500,30 Eur. Súčasťou formulárovej zmluvy boli
aj obchodné podmienky, kde v čl. 2.7. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
uvedenej zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Exekučným titulom bol v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. K. ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2012 a vykonateľnosť dňa 04.09.2012.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Zmluvu o poskytnutí úveru posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má zároveň charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní rozhodcovskej
doložky a spôsobu jej úpravy považoval súd túto za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú, pretože

nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. V danom prípade bola v zmluve jedna veta o „dohode“
o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky
v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky
bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa obsahu zmluvy bola povinná oboznámená, avšak z obsahu
zmluvy nevyplýva, aby VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či
si mohla povinná tieto prečítať, resp. či ich mala k dispozícii aspoň po uzavretí zmluvy. Povinná

ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatými štandardnými podmienkami, čiže mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiťvšetkým podmienkam upraveným v zmluve. Aj keď je spotrebiteľovi daná možnosť žalovať buď na
rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde, v konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je
rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému sa musí spotrebiteľ podrobiť. Súd mal za to,

že ak má byť rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná voľba
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnej sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za uvedených okolností spolu
s absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto
dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa, a je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto
stavu potom rozhodol vo veci orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na to, že uvedené závery potvrdzuje aj

názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, na ktorý poukázal a tiež aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012. Na základe uvedené dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky v zmysle citovaných ustanovení, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods.
1 písm. d), a), e), f), g), h) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z povahy veci nie je

možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech
uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. Uviedol, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, teda je tu prekážka
res iudicata. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštruoval

nový skutkový stav bez účasti oprávneného a tiež mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS a taktiež nie je možné brať do úvahy ani judikatúru ESD. Namietal porušenie právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie

vydajú a zamietajú, ako aj na skutočnosť, že dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinnej pred
exekučným súdom. Mal za to, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť si svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozhodnutia.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že oprávnený namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadnesvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne

nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

13. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie
nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné
konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

14. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom

konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

15. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je

oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného

predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri

uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o./ Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako

keď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

18. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry
súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta

rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (U. - F.) na rozhodcovské konanie je
odradzujúca.19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).