Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416205985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová
spoločnosť, so sídlom: ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, podnikajúca na území SR
prostredníctvom mBank S.A, pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO:
36 819 638, zastúpeného Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:

35 929 049, proti žalovanému: E. Z., O.. XX.X.XXXX, V.: P. B. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpenému:
Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, IČO: 47 243 252, o zaplatenie 5.769,90 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. februára 2019, č. k.
6C/141/2016-136, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. marca 2019, č. k. 6C/141/2016-149,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zo dňa 07. februára 2019, č. k. 6C/141/2016-136, v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. marca 2019, č. k. 6C/141/2016-149, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 5.172,22 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 5.172,22 Eur od 13.10.2017 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,28 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel

dňa 24.10.2012 Zmluva o poskytnutí úveru "mPôžička Plus" č. B.,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na účet U. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vo
výške 6.680 eur, s dobou splatnosti 60 mesiacov, so splátkou 155,09 eura/mesačne vždy ku 14. dňu
každého mesiaca s konečnou splatnosťou 14.11.2017. Celkové náklady spojené s úverom v zmysle
zmluvy predstavujú sumu 9.247,64 Eur, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená v hladine 21,06 %,
ročnú úroková sadzba na úver nebola percentuálne vyjadrená. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou
sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy vo výške 12,90 %. Podľa bodu 2.4.3. písm. c) Obchodných

podmienok poskytovania úveru "mPôžička Plus" (ďalej len "Podmienky poskytnutia úveru"), omeškanie
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere alebo
porušenie ktorejkoľvek povinnosti Dlžníka vyplývajúce zo Zmluvy o úvere oprávňuje
mBank na to, aby vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala dlžníka na zaplatenie celej sumy v
omeškaní, a to najneskôr v deň určený vo výzve doručenej dlžníkovi. Podľa bodu 2.6.2. Podmienok
poskytnutia úveru, dlžník výslovne súhlasí s tým, že Zmluvu o úvere je možné

uzavrieť prostredníctvom elektronických prostriedkov internet bankingu mBank, tzn. že zmluva o úvere
bude dojednaná a uzavretá ako aj príslušné zákonné informačné povinnosti budú splnené, zaslaním
ponuky mBank Dlžníkovi a následným odoslaním akceptácie ponuky Dlžníkom mBank elektronickýmiprostriedkami internet bankingu mBank. Podľa bodu 3.8 Podmienok poskytnutia úveru, odmietnutie
prevzatia zásielky, alebo vrátenie zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie. Za
deň doručenia zásielky sa považuje tretí deň odo dňa uloženia oznámenia o zásielke na pošte Dlžníka.

Podľa bodu 1.1 Mechanizmu poskytovania úveru "mPôžička Plus" (ďalej len "Mechanizmus poskytnutia
úveru"), úver "mPôžička plus" je spotrebiteľským úverom, ktorý žalobca ako banka poskytuje formou
prevodu finančných prostriedkov maximálne do výšky podľa úverovej zmluvy na bežný účet dlžníka,
vedený u žalobcu. Bežný účet dlžníka definovaný v zmluve o poskytnutí úveru, slúži na čerpanie aj
na splácanie úveru. Úver je poskytnutý na ľubovoľnú účel. Podľa bodu 1.9 štvrtá veta Mechanizmu

poskytnutia úveru, a klient akceptuje zmluvné podmienky, systém žalobcu následne vygeneruje
a odošle klientovi jedinečný a platnosťou časovo obmedzený autorizačný kód formou SMS na telefónne
číslo zadané klientom. Podľa bodu 1.11 Mechanizmu poskytnutia úveru, v zmysle bodu 2.6.2 Podmienok
poskytnutia úveru dlžník výslovne súhlasí stým, že Zmluvu o úvere je možné uzavrieť prostredníctvom
elektronických prostriedkov internet bankingu mBank, tzn. že zmluva o úvere bude dojednaná a uzavretá
ako aj príslušné zákonné informačné povinnosti budú splnené, zaslaním ponuky mBank Dlžníkovi

a následným odoslaním akceptácie ponuky Dlžníkom mBank elektronickými prostriedkami internet
bankingu mBank. Na listinnej snímke obrazovky (čl. 25) je zachytený printscreen neznámeho programu
preukazujúci workflow (časový priebeh) statusov so zvýraznenými dvoma zmenami statusu neznámeho
dátumu (ľavý okraj obrazovky nie je na vytlačenom liste zachytený), pričom jediný čitateľný dátum je
dátum 24. paźdiernika (preklad z poľského jazyka - októbra) 2012 12:25:16. Z výpisu úverového

z účtu žalovaného, vyhotoveného dňa 27.1.2016 vyplýva, že dňa 24.10.2012 bol otvorený úverový účet
žalovaného, na ktorý bola pripísaná suma úveru vo výške 6.680,- Eur. Žalovaný úver splácal v splátkach,
a to dňa 14.12.2012 splátkou vo výške 207,45 Eur, dňa 14.1.2013 splátkou vo výške 146,91 Eur, dňa
22.1.2013splátkouvovýške8,22Eur,dňa14.2.2013splátkouvovýške1,78Eur,dňa22.2.2013splátkou
vo výške 153,70 Eur, dňa 22.3.2013 splátkou vo výške 28,16 Eur, dňa 11.7.2013 splátkou

vo výške 128,33 Eur, dňa 15.4.2013 splátkou vo výške 155,09 Eur, dňa 14.5.2013 splátkou vo výške
155,09 Eur, dňa 14.6.2013 splátkou vo výške 58,36 Eur, dňa 9.7.2013 splátkou vo výške 84,69 Eur, dňa
22.10.2013 splátkami vo výške 13,16 Eur, 84,24 Eur a 62,60 Eur, dňa 22.11.2013 splátkami vo výške
91,19 Eur, 86,20 Eur a 22,61 Eur, dňa 20.12.2013 splátkou vo výške 20,-Eur, čím spolu uhradil žalobcovi
sumu 1.507,78 Eur. Listom zo dňa 14.8.2013 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky vo

výške 180,63 Eur, vrátane poplatku vo výške 23,40 Eur najneskôr do siedmich dní od doručenia tejto
výzvy. V prípade ak nedôjde k úhrade, bude táto výzva zároveň odstúpením od zmluvy. K listu
nie je priložená doručenka, neprevzatá zásielka, ani poštový podací hárok. Zo Súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za III. štvrťrok 2012 vyplýva, že
pri splatnosti úverov v trvaní od 1do 5 rokov vo výške úveru viac ako 6.500,- Eur, je priemerná RPMN

13,78 %.
3. Takto ustálený skutkový stav posúdil pre účely rozhodnutia vo veci samej po právnej stránke podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl., § 451 ods. 2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1, 2, 3 ods. 1 zákona č.
266/2005 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná. Poukázal na to, že nakoľko žalobca je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ)
a žalovaný je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Konštatoval zmluva medzi nimi bola
uzatvorená prostriedkami diaľkovej komunikácie, v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z., a
preto neobstojí argumentácia žalovaného, že zmluva nie je ním riadne podpísaná. V danom prípade

mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle bodu
2.4.3. Podmienok poskytnutia úveru, keďže v čase upozornenia na možnosť zosplatnenia listom zo dňa
14.8.2013, označeným ako odstúpenie od zmluvy, žalovaný mal vykázaný dlh už viac ako dvoch splátok.
V uvedenej výzve mu bola súčasne poskytnutá 7 dňová lehota na dobrovoľné plnenia, počítaná od
doručenia výzvy. Dokazovaním nebolo preukázané, či bol daný list (odstúpenie od zmluvy) žalovanému

pred podaním žaloby doručený, resp. že či bol vôbec odoslaný. Z uvedeného dôvodu považoval túto
výzvu na uhradenie dlhu za riadne doručenú až momentom doručenia žaloby a príloh žalovanému, čo
sa stalo dňa 5.10.2017. Nakoľko k dobrovoľnému plneniu v zmysle tejto výzvy nedošlo ani do 7 dní
od doručenia výzvy, došlo márnym uplynutím lehoty k odstúpeniu od zmluvy, čím bol žalovaný povinný
vrátiť žalobcovi, čo od neho prijal. Nakoľko to neurobil v stanovenej lehote, dostal sa žalovaný s vrátením

obohatenia do omeškania dňom 13.10.2017 (bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie bez úrokov
a poplatkov). Okrem toho však dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje povinné náležitosti
zmluvy, uvedené v § 9 ods. 2 písm. j), y) zákona č. 129/2010 Z. z. vo vtedy platnom
znení, keďže v bode 1.9. Zmluvy nie je pri percentuálnom vyjadrení uvedená žiadnamatematická hodnota, pričom iba číselné uvedenie celkovej čiastky, ktorú má žalovaný zaplatiť nie je
postačujúce, keďže vtedy platná právna úprava výslovne trvala popri uvedení celkovej čiastky aj na
presnom uvedení RPMN, ktoré v zmluve ale vôbec uvedené nebolo. Súčasne v zmluve chýba správna

hodnota priemernej hodnoty RPMN, keďže zo súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2012 pri danom finančnom objeme úvere a
pri danej dĺžke splatnosti bola priemerná RPMN 13,78 %, na rozdiel od údaju uvedeného v zmluve.
Absencia týchto údajov spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods. 1 písm. b/ Zákona 129/2010 Z.z. Mal teda preukázané a žalovaným to ani nebolo spochybňované,

že žalovaný čerpal od žalobcu úver v celkovej výške 6.680 eur, pričom na splátkach celkovo
uhradil 1.507,78 eura. Uvedený rozdiel vo výške 5.172,22 Eur je preto žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.
Nemal potvrdenú obranu žalovaného v ktorej tvrdil, že svoj dlh už uhradil, keďže túto skutočnosť ničím
nepreukázal. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8 %
ročne z dlžnej sumy počítajúc od 13.10.2017, keďže podľa jeho názoru bola výzva žalobcu na uhradenie
zo dňa 14.8.2013 preukázateľne žalovanému doručená až dňa 5.10.2017, pričom uplynutím 7 dňovej

lehoty na plnenie sa žalovaný dostal dňa 13.10.2017 do omeškania. Žalobe preto vyhovel a o nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,28 %, keďže bol úspešný na 89,6 % (žiadal priznať
sumu 5.769,90 Eur) a žalovaný bol úspešný na 10,36 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaný, ktorý žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu (aj)
v tejto časti zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k právnemu záveru, že
predmetný úver je bez bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
povinné náležitosti zmluvy, uvedené v § 9 ods. 2 písm. j), y) zákona č. 129/2010 Z. z.

vo vtedy platnom znení, keďže v bode 1.9. Zmluvy nie je pri percentuálnom vyjadrení uvedená žiadna
matematická hodnota, pričom iba číselné uvedenie celkovej čiastky, ktorú má žalovaný zaplatiť nie je
postačujúce, keďže vtedy platná právna úprava výslovne trvala popri uvedení celkovej čiastky aj na
presnom uvedení RPMN, ktoré v zmluve ale vôbec uvedené nebolo a súčasne v zmluve chýba správna
hodnota priemernej hodnoty RPMN. Nesprávne však vyhodnotil dôsledky skutočnosti, že predmetný

úver je bezúročný a bez poplatkov, keď pochybil v posúdení otázky, že žalobca od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere odstúpil neplatne a neoprávnene vyžadoval od žalovaného splatenie celého
úveru a nesprávne posúdil aj premlčanie nároku žalobcu. Vo vzťahu k neoprávnenému odstúpeniu a
zosplatneniu úveru poukázal na to, že žalobca napriek jeho námietke v konaní nepreukázal, že boli
splnenépodmienkyprejednorazovésplatenieúveru.Žalobcasatotižneriadilkogentnýmiustanoveniami

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď neoveril žiadnym spôsobom pred poskytnutím
úveru jeho bonitu, teda nepostupoval v tomto smere v rozpore s odbornou starostlivosťou, a preto v
zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V konaní pritom napriek jeho opakovaným
výhradám nijakými dôkazmi nepreukázal či a ako presne učinil zadosť povinnosti podľa § 7 ods. 1

zákona č.129/2010Z.z.Zatýchtookolnostíjepotombezpredmetné,čižalovanémuodstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda jednorazové zosplatenenie úveru bolo alebo nebolo doručené,
pretože odstúpenie od úveru a jednorazové zosplatnenie úveru zo 14. augusta 2013 je v danom prípade
neplatné pre rozpor s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca však nemohol platne odstúpiť od
zmluvy o spotrebiteľského úveru a tým predčasne zosplatniť úver aj pre ďalšie zákonné prekážky, a to z

dôvodu, že nevyužil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka zosplatniť úver a odstúpiť od zmluvy do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ale podľa okresného súdu až neskôr, t. j. až poslednou výzvou,
doručenou (spolu so žalobou) dňa 5. októbra 2017. Uvedené právo teda žalobca využil v rozpore so
zákonom a takýto úkon je neplatný. Súčasne nesplnil ani podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pretože aby mohol žalobca využiť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, musí najprv

na uplatnenie tohto práva upozorniť spotrebiteľa (žalovaného) v lehote nie kratšej ako 15 dní. To žalobca
neurobil (vo výzve zo 14. augusta 2013 mu poskytol len lehotu sedemdňovú). A až následne by mohol
žalobca využiť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (žalobca však všetky uvedené kroky "vykonal"
v jedinej listine - vo výzve zo 14. augusta 2013 - tá mu však bola doručená až dňa 5. októbra 2017,
t. j. navyše sa premlčalo aj právo žalobcu využiť uvedené právo). Na základe uvedeného uzavrel, že

k platnému odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k jednorazovému
zosplatneniu úveru, inak bezúročného a bezpoplatkového, nemohlo dôjsť, pretože na
to neboli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ ide o premlčanie, nad rámec argumentácie prezentovanej
už pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že celé odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úverea predčasné zosplatnenie úveru je vlastne bezpredmetné so zreteľom na to, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na to je dojednanie uvedené v bode 1.6 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, t. j. splácanie v splátkach zahŕňajúcich splácanie istiny a úrokov, neplatné, resp.

zmätočné pre neurčitosť vzhľadom na to, že takéto splátky zahŕňajú aj splácanie úrokov, no predmetný
úver je v skutočnosti bezúročný. Nie je možné požadovať od neho splácanie úveru v splátkach, keďže tie
sú dojednané neplatne, ale možno požadovať len prípadné jednorazové vrátenie čerpanej výšky istiny
úveru, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
môže sa žalobca domáhať voči nemu len vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže k čerpaniu úveru

malo dôjsť dňa 24. októbra 2012, mal si žalobca uplatniť svoj nárok na vrátenie poskytnutej istiny
úveru, t. j. na vydanie bezdôvodného obohatenia, najneskôr do dvoch rokov od kedy k obohateniu došlo,
t. j. najneskôr dňa 24. októbra 2014. Žalobca však svoj nárok uplatnil na okresnom súde neskôr a preto
je jeho nárok premlčaný. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým
a právnym posúdením súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, nakoľko súd v predmetnom konaní

dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, na správne zistený skutkový
stav aplikoval príslušnú právnu normu a jej obsah aj správne interpretoval a v konaní
vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu
k jednotlivým argumentom žalovaného uviedol, že podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti v
zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka splnené boli, avšak aj v prípade, ak by

odvolací súd vyhodnotil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru formou žaloby ako neplatné, má za to,
že od zmluvy platne odstúpil v zmysle § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom v
zmysle bodu 4.5.5 Všeobecných obchodných podmienok sa pri doručovaní písomností poštou považuje
za deň doručenia tretí deň po odoslaní písomnosti, na základe čoho je odstúpenie považované za
doručené dňom 17.08.2013. Nakoľko v odstúpení poskytol žalovanému dodatočnú lehotu 7 dní (odo

dňa doručenia) na úhradu dlžnej sumy, k účinnosti odstúpenia došlo dňa 25.08.2013.
Žalovaný v konaní túto skutočnosť (doručenie odstúpenia od zmluvy) nikdy nepopieral, čo sa v zmysle
§ 151 ods. 1 C.s.p. považuje za nesporné. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zdôraznil, že podmienky pre vyhlásenie

predčasnej splatnosti v žiadnom prípade splnené neboli, a to z dôvodu, že žalobca neoveril žiadnym
spôsobom pred poskytnutím úveru jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver a postupoval v tomto
smere v rozpore s odbornou starostlivosťou, ako aj z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a (berúc do úvahy ustanovenia
§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ

postupovať len za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená
platba a iné) a v danom prípade je postup žalobcu v rozpore s týmito ustanoveniami. K
platnému odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k jednorazovému zosplatneniu úveru preto
nemohlo dôjsť. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu ohľadne doručenia odstúpenia zdôraznil, že

už vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že mu predmetný úkon odstúpenia nebol nikdy doručený a
nikdy mu "nedošiel" (t. j. prvýkrát mu bol doručený až so žalobou), pričom zároveň namietal, že tento
úkon "odstúpenia" je neurčitý a zmätočný aj z hľadiska svojho obsahu. Ak by však mal byť prijatý za
správny ten názor, že k odstúpeniu došlo už dňa 25. augusta 2013, znamenalo by to, že žalovaný nárok
je premlčaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrval na podanom odvolaní, ktorému žiadal vyhovieť.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti

podanej žaloby, a to najmä pre účely zistenia obsahu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a tiež jej riadneho prieskumu z hľadiska jej súladu s právnou
úpravou na ochranu spotrebiteľa, no rovnako pre účely posúdenia odstúpenia od úverovej zmluvy, resp.
mimoriadneho zosplatnenia úveru. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe
následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené podmienky pre vyhovenie podanej

žalobe. Na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré v napadnutej
časti žalobe vyhovel aj dostatočne vysvetlil, keď sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s podstatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zhľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej
inštancie o splnení predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe v napadnutej časti.

9. Odvolací súd považuje za potrebne osobitne zdôrazniť, že súd prvej inštancie na základe
náležite ustáleného skutkového stavu veci správne vychádzal z toho, že nakoľko dokazovaním nebolo
preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené pred podaním žaloby, resp. že bolo
vôbec odoslané, treba vychádzať z toho, že táto výzva na uhradenie dlhu obsahujúca aj odstúpenie od
zmluvy a tým aj zosplatnenie celého úveru, bola žalovanému riadne doručená až okamihom doručenia

žaloby a príloh žalovanému, čo sa stalo dňa 5.10.2017.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené správne skutkové závery je potom správny aj záver, že boli splnené
predpokladyprevyhoveniepodanejžalobevčasticelejzvyšnejnesplatenejistinyúveru.Vtejtosúvislosti
je však, okrem skutočností, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu z hľadiska
vecnej správnosti napadnutého vyhovujúceho výroku prvoinštančného rozsudku mimoriadne dôležité,
že strany sporu v zmluve o úvere dohodli konečnú splatnosť úveru, totožnú so splatnosťou poslednej

splátky, na deň 14.11.2017. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 07. februára 2019 a v
čase jeho vyhlásenia tak už od splatnosti poslednej splátky (konečnej splatnosti) úveru poskytnutého
žalovanému uplynulo takmer 15 mesiacov. Za tohto stavu posúdenie opodstatnenosti, či platnosti
odstúpenia od zmluvy, či splnenie podmienok na mimoriadne zosplatnenie úveru, z hľadiska
existencie nároku žalobcu na splatenie celej zvyšnej časti istiny úveru stráca akýkoľvek význam, keď

bez ohľadu na ďalšie okolnosti veci už bol žalobca v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku oprávnený
žiadať od žalovaného doplatenie celej zvyšnej dlžnej sumy istiny.
11. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sú potom z hľadiska vecnej správnosti napadnutého
rozsudkubezprávnehovýznamuvšetkyodvolacienámietky,vrámciktorýchžalovanýneopodstatnenosť
žaloby v napadnutej časti vyvodzuje z toho, že žalobca podľa jeho názoru od zmluvy o spotrebiteľskom

úvere odstúpil neplatne a neoprávnene od neho vyžadoval splatenie celého úveru, hoci na to neboli
splnené zákonom stanovené podmienky. Bez ohľadu na platnosť odstúpenia od úverovej zmluvy, či
splnenie predpokladov vzniku práva žalobcu ako veriteľa žiadať od žalovaného okamžité splatenie
celého nesplateného zvyšku úveru, totiž už v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie márne
uplynula lehota na plnenie ohľadne všetkých splátok dohodnutých v úverovej zmluve, a preto ani v

prípade správnosti argumentácie žalovaného, teda ani v prípade, ak by žalobca od úverovej zmluvy
listom zo dňa 14.8.2013 odstúpil neplatne alebo nebol z tohto alebo iného dôvodu oprávnený požadovať
od žalovaného okamžité splatenie zvyšku istiny, neexistovali by tu vzhľadom na márne uplynutie lehoty
splatnosti všetkých dohodnutých splátok dôvody na zamietnutie podanej žaloby v tejto časti. Odvolacie
námietky žalovaného tak podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere bez ohľadu na správnosť jeho

argumentácie nie sú spôsobilé zvrátiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že v napadnutej časti boli
splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe.
12. Napokon, nedôvodne žalovaný v konaní i v podanom odvolaní namieta premlčanie uplatneného
nároku. V tomto smere je podstatné, že súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že odstúpenie od
úverovej zmluvy a výzva na uhradenie dlhu s určenou lehotou na plnenie v dĺžke 7 dní od doručenia

výzvy boli žalovanému riadne doručené až dňa 5.10.2017, pričom, ak by išlo o neplatný právny úkon
(ako tvrdí žalovaný), zostala by žalovanému zachovaná možnosť (právo) splatiť úver, resp. jeho istinu,
v splátkach splatných dohodnutých termínoch a žalobca by nemohol žiadať splatenie celého úveru
skôr, než 14.11.2017, resp. nasledujúci deň. Za tohto stavu, keď je nepochybné, že žalobca svoj nárok
nemohol na súde uplatniť skôr než dňa 13.10.2017, pričom nakoľko zmluva o úvere ako celok nie je

(ani podľa žalovaného) neplatným právnym úkonom, a teda nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia,
odvodzuje žalovaný počiatok behu premlčacej doby neopodstatnene od okamihu poskytnutia úveru, a
preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že priznaniu žalobcom uplatneného nároku nebráni
ani jeho premlčanie.
13. Možno teda uzavrieť, že za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a

správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, keď dospel k
záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v napadnutej časti, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2
C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).