Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010349
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného G. L., pre

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

G. L., narodený XX. C. XXXX v G., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX E.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 10.08.2019 v čase okolo 16.30 h v obci E., na námestí neďaleko autobusovej zastávky, išiel
poškodený C. O. tlačiac vedľa seba svoj bicykel okolo lavičky, na ktorej sedel obvinený G. L., pričom
poškodený C. O. sa pri ňom pristavil a od obvineného si vypýtal cigaretu, načo mu obvinený povedal, že
mu nič nedá, poškodený od obvineného odišiel, obvinený sa však za ním rozbehol a keď ho dobehol,
povedal mu, prečo pýta od detí peniaze na alkohol a začal ho udierať rukou do oblasti hlavy, keď
poškodený padol na zem, obvinený pokračoval v útoku tak, že kopal do poškodeného po celom tele,

nohami šliapal po ňom, tiež na neho hodil bicykel a od útoku upustil, až keď okoloidúci na neho kričali,
aby poškodeného nechal, čím poškodenému C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. spôsobil subdurálne
krvácanie do mozgu, zlomeninu ľavej stehennej kosti v hornej časti a drobné pohmoždeniny po
tele, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní viac ako 42 dní,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41
ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona ruší sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Malacky z 02. októbra 2019, sp. zn. 0T/116/2019, právoplatného dňa 02. októbra 2019, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu
vo výške 4.767,45 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 01. júla 2020 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 01. júla 2020, č. 1Pv/332/19/1106-14, na G. L., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním rozpisu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť č. l. 24 - 25, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č. l. 48 - 49,

aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 10.
februára 2021, spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/116/2019 a z neho najmä trestného rozkazu
č. l. 60 - 62.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie

v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcichokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 155 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí od 4
rokov do 10 rokov.

Súd zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu

priznal a tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], a priťažujúcu okolnosť súd zistil tiež
jednu - spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Nakoľko pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, k úprave trestnej sadzby nedošlo.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný

čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje
päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 6 Trestného
zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa
ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky
(§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť

len nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný
zákon.

Čo sa týka ďalších úvah o tom, aký druh trestu je možné obžalovanému uložiť za spáchaný trestný čin,
tak súd musel vychádzať z toho, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Malacky z 02. októbra 2019, sp. zn. 0T/116/2019, za spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, za súčasne
uloženej povinnosti obvinenému uhradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Skutok, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej trestnej veci, bol spáchaný
dňa 10. augusta 2019, pričom bolo zistené, že tento skutok v posudzovanej trestnej veci je spáchaný vo
viacčinnom súbehu so skutkom, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky v
trestnej veci sp. zn. 0T/116/2019, a preto je nutné za ne uložiť obžalovanému jeden súhrnný trest.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade vzhľadom na závažnosť oboch trestných činov,
ako aj už skôr podmienečného trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru o potrebe uloženia 4-
ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý možno považovať za primeraný vo vzťahu k
celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

Obžalovanému súd uložil takýto represívny trest / trest nepodmienečný na dolnej hranici trestnej sadzby
- na 4 roky z dôvodu, že taký trest bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného na
ochranu spoločnosti, pričom súd okrem okolností prípadu, spôsobu spáchania činov a ich následky, vzal
do úvahy aj kriminálnu bezúhonnosť obžalovaného, ktorý spred obdobia spáchania oboch trestných

činov nemá evidovaný žiadny záznam v odpise registra trestov, a vzal do úvahy aj osobu obžalovaného,
najmä jeho postoj k spáchaným trestným činom, ktorý svedčí o istej miere sebareflexii a uvedomení si
následkov svojho počínania, pričom súd nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na
uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby.

Uložený trest, rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen napotrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej
činnosti o aj z pohľadu proporcionality.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste uložený v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 02. októbra 2019, sp. zn. 0T/116/2019, právoplatnom dňa 02.
októbra 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov nebol vo výkone
trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni škodu vo výške 4.767,45 eur, pričom tento nárok na náhradu škody bol uplatnený

riadne a včas v prípravnom konaní, v rámci ktorého uplatnenia došlo aj k podrobnému rozpisu úkonov
vykonaných v súvislosti s poskytnutou lekárskou starostlivosťou poškodeného. Tento nárok na náhradu
škody obžalovaný nerozporoval a preto aj súd túto sumu považoval za nespornú

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.
Podľa § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, lehota na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu,
poškodeného a zúčastnenú osobu neplynie v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021.