Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010725
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. M., nar. X.XX.XXXX
v J., trvale bytom J., Ul. T. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. s
poukazom na § 127 ods. 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 6. februára 2017, prejednal

odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
3T/164/2016 zo dňa 5. januára 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/164/2016 zo dňa 5. januára 2017 obžalovaný C. M.
bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/

Tr.zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a s poukazom na § 127 ods. 4 Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že:

1/ ako manžel poškodenej B. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. - E., A. T. XXX/X, po tom, čo sa dňa
9.9.2016 odsťahovala zo spoločnej domácnosti od neho späť k matke na adresu T. pod E., A. Na G.
XXX, ju zavolal dňa 28.9.2016 v čase približne o 19,00 hod. pred dom, v ktorom býva v T. pod E., kde

ju po tom zavolal do osobného motorového vozidla VW G. e.č. PD-XXXFM, ktoré používa a na ktorom
prišiel s tým, že sa chce s ňou porozprávať, pričom v aute jej povedal, že sa má k nemu vrátiť do 15,00
hod. dňa 30.9.2016, inak to bude riešiť po svojom a on rozhodne, koho dá zabiť a zároveň jej povedal,
že ak poškodená podá žiadosť o rozvod, že sa rozvodu nedožije, pretože ju dá zabiť a že si má dobre
rozmyslieť, čo urobí, načo poškodená dostala strach, z auta vystúpila a išla domov;

2/ dňa 29.9.2016 v čase o 07,15 hod. v X. T. pred zdravotným strediskom na Ul. J. L. XXX/XX, pristúpil
k svojej manželke - poškodenej B. M., nar. X.X.XXXX, pričom predtým jej napísal sms-správu, že sa
chce s ňou rozprávať a ak nepríde, tak jej prepichne pneumatiky na aute, na to poškodená vyšla za ním
z budovy, kde jej povedal, že ak sa k nemu nevráti a ak podá žiadosť o rozvod, tak ju zabije a potom
postupne ostatných a druhý bude jej brat, čo v poškodenej vyvolalo strach, avšak v snahe zbaviť sa ho,
povedala,žemudávedieť,akosarozhodne,načoobvinenýodnejodišiel,počkaljuvšakvečerod17,00

hod.do20,00hod.predjejzamestnaním,predpredajňouDMdrogériavPartizánskom,kampoškodenáz
obavyosvojživotprivolalaajsvojhobrataC.T.,ktorýjunáslednesprevádzalnaautedomov,pričomvšak
obvinený na trase z Partizánskeho do Kamenca pod Vtáčnikom na ceste V64 opakovane obmedzoval
poškodenú - manželku jazdiacu na vozidle zn. V. J. v jazde, tlačil sa do jej jazdného pruhu, pričom jej
telefonoval, že ju vytlačí z cesty aj jej brata, vypol svetlá na svojom vozidle VW G. e.č. PD-XXXFM,
zaradilsapredňuaschválnepredňoubrzdil,totoniekoľkokrátzopakoval,následnezrýchlilapoškodenú

počkal na odbočke na T. pod Vtáčnikom, v obci X. T., pri cintoríne, kde sčasti zablokoval cestu tak, žepoškodená sa mu musela vyhýbať ako aj jej brat idúci za ňou, po tomto už poškodenú neprenasledoval,
pričom uvedenými konaniami nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví ani na majetku.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, n/ Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák.,
§ 39 ods. 1 Tr.zák., § 51 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.
a § 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. b/
Tr.zák. sa obžalovanému prikazuje v čase plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným

a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor
podal odvolanie v neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti výrokom o
treste. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd takýto druh trestu
(podmienečný s probačným dohľadom ) a hlavne výmeru trestu (mimoriadne zníženie pod dolnú hranicu

stanovenú zákonom na 4-10 rokov) odôvodnil priznaním a úprimným oľutovaním obžalovaného tým,
že predtým viedol riadny život a tým, že napomáhal súdu, keďže urobil vyhlásenie „vinný“, ktoré bolo
prijaté a tiež tým, že bol v čase skutku v zlej životnej a psychickej situácii - rozpad manželstva, zlý
zdravotný stav rodinných príslušníkov a hlavne tým, že v prípade nepodmienečného trestu by jeho
výkon mal dopad na ostatnú rodinu, pretože jeho matka a hlavne otec z dôvodu zlého zdravotného

stavuvyžadujústarostlivosťhlavnezostranyobžalovaného.Podľanázoruprokurátoraskutočnosti,ktoré
odôvodňovali priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr.zák. už boli zohľadnené
v použití § 38 ods. 3 Tr.zák., v dôsledku čoho sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby
znižovala o 1/3. Preto nemôžu byť tieto skutočnosti zároveň okolnosťou pre aplikáciu tzv. mimoriadneho
zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Skutočnosti, ktorými dôvodila

obhajoba a ktoré si prvostupňový súd osvojil, ako dôvody pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu a
ukladanie podmienečného trestu, sa javia ako účelová obhajoba obžalovaného a môžu vyvolávať dojem,
že páchateľ, ktorý má chorých rodičov, resp. blízke osoby všeobecne vyviazne aj v prípade závažného
zločinu s podmienečným trestom, teda lepšie ako páchateľ, ktorý sa dopustí rovnakého konania, ale
takúto obhajobu nemá objektívne o čo oprieť. Preto prokurátor nepovažuje napadnutý rozsudok vo

výroku o treste za zákonný a okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 ods.
1, 3, 4 Tr.zák. Uložený druh trestu prokurátor považuje za neprimerane miernu sankciu. To, že išlo o
vážny trestný čin s obavami z možného pokračovania, resp. dokovania činu, ktorým hrozil, vyplýva už
aj zo skutočnosti, že obvinený bol po vznesení obvinenia vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr.por., kedy bolo zrejmé, že je nutné ho izolovať od ostatnej spoločnosti, najmä od poškodenej.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste
z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. a nahradil ho svojím rozhodnutím, v ktorom uloží
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre
výkon trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov o treste rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov

vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie

prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom
rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému v neprospech obžalovaného. Pretoprieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného
súdu o uloženom treste.

Z dôvodov podaného odvolania ďalej vyplýva, že prokurátor primárne namietal správnosť aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. na základe dvojitého zohľadnenia priznaných poľahčujúcich okolností - §
36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou tejto časti argumentácie prokurátora
v odvolaní. Podľa právneho názoru senátu odvolacieho súdu je nevyhnutné rozlišovať medzi formálnymi
právnymi následkami zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré formálne právne následky

sú zakotvené v ustanovení § 38 ods. 3, 4 Tr. zák. a mierou ich závažnosti. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3, 4 Tr. zákona nemá žiadny vplyv materiálny
obsah zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom je rozhodný len ich matematický pomer.
Z ustanovenia § 34 ods. 4, a najmä § 38 ods. 2 Tr. zák. však vyplýva, že súd je povinný pri ukladaní trestu
prihliadať okrem iného na poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti aj z hľadiska ich materiálneho
významu v prejednávanom individuálnom prípade (mieru ich závažnosti). Preto sa odvolací súd nemôže

stotožniť s takým právnym názorom, podľa ktorého prihliadnutie na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3, resp. 4 Tr. zák. by potom vylučovalo povinnosť súdu
prihliadnuť na mieru ich závažnosti (na ich materiálny význam v konkrétnej veci) aj vo vzťahu k prípadnej
následnej aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák.

Z hľadiska prokurátorom namietanej nesprávnosti aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. okresným
súdom na prejednávaný prípad, odvolací súd dospel k záveru, že podľa jeho názoru odôvodenie
aplikácie uvedeného ustanovenia okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah
ktorého týmto odvolací súd poukazuje, nevykazuje známky arbitrárnosti. Odvolací súd konštatuje, že
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

neboli len zdravotné ťažkosti rodičov obžalovaného, s ktorými sa zaoberal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania, ale okresný súd prihliadal aj na doterajšie poznatky o osobe obžalovaného, okolnosti prípadu,
pohnútku, pomery obžalovaného, ako aj na mieru závažnosti zistených jednotlivých poľahčujúcich
okolnosti. Odvolací súd pritom konštatuje, že úvahy okresného súdu, z ktorých vychádzal pri aplikácii
aj ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto

odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali dospieť k záveru o porušení ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. okresným súdom tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora, podľa ktorého trest uložený obžalovanému
okresným súdom napadnutým rozsudkom by bol neprimerane mierny. Podľa správnych zistení

okresného súdu obžalovaný doterajším spôsobom života nezadal príčinu vyvodiť záver o jeho
kriminálnej narušenosti a sklonom k ignorovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto ani
podľa názoru odvolacieho v prejednávanom prípade niet dôvodu domnievať sa, že okresným súdom
uložený trest (zahŕňajúci aj prvú osobnú skúsenosť obžalovaného s obmedzením jeho osobnej slobody v
dôsledku spáchania trestného činu) by nebol spôsobilý zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, nevytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne by nebol
spôsobilý iných odradiť od páchania trestných činov tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.
zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že uloženie podmienečného
trestu neznamená neuloženie žiadneho trestu. Práve uloženie takéhoto trestu znamená trvanie hrozby
týmto trestom odsúdenému po dobu plynutia skúšobnej doby, ktorá hrozba u kriminálne nenarušených

osôb, za akého je zatiaľ považovaný aj obžalovaný, je veľkým tlakom na to, aby sa odsúdený vyvaroval
konania rozporného s materiálnym obsahom pojmu „vedenie riadneho života“. Preto odvolací súd sa
nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého napadnutým rozsudkom uložený trest obžalovanému
by bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. neprimerane mierny.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.