Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620010260
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4620010260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného Z.. R. Z.,
narodeného XX.XX.XXXX N. R., pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona spáchaný prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25.11.2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

Z.. R. Z. G. Q. B. Š. P. L. E. Ý. , narodený XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom E. XXX/XX, C.,
na slobode,
j e v i n n ý ,ž e :

dňa 29.11.2019 v čase o 21.30 hod. v Topoľčanoch na sídlisku A. v oddychovej zóne s názvom „Z.“
spoločne s obvineným Z. M., voči ktorému bolo trestné stíhanie uznesením prokurátorky Okresnej

prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 09.06.2020, právoplatným dňa 24.06.2020, podľa § 216 ods. 1 Tr.
poriadku podmienečne zastavené, poškodili sochu vyrobenú z vápenca s názvom „E.“ a to tak, že ju
rukami vykývali z betónového podstavca, pričom sochu vylomili, následkom čoho socha spadla na zem,
čím spôsobili poškodenému Z. R., K. K. R., H.. Z.. Q.. Š.Á. X, P.: XX XXX XXX, škodu poškodením vo
výške 480,-Eur,

t e d a :

spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l :

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona spáchaný prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona, nezistených priťažujúcich okolností
podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 101 odsek

1 Trestného zákona s poukazom na § 98 písmeno a) Trestného zákona súd podmienečne upúšťa od
potrestania mladistvého obžalovaného, pretože vzhľadom na povahu činu a jeho doterajší život možno
dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Podľa § 101 odsek 2 Trestného zákona určuje obžalovanému mladistvému skúšobnú dobu v trvaní 1
(jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného Z.. R. Z. (ďalej len
obžalovaný) a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne -

poškodenej Z.. T. N., svedka Z. M. B. B. C., oboznámením obrazových záznamov ako aj oboznámením
ostatných, na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vypovedal, že sa zabávali s kamarátmi, počúvali hudbu a popíjali alkohol. Z. M. napadlo
na poškodiť sochu. Bol pod vplyvom alkoholu, M. ho naviedol, aby sochu vytrhol. Prvý išiel k soche M.,
potom tam prišiel obžalovaný a spolu ju prevrátili. Nebola najskôr zlomená. Potom ju zdvíhali a vrátili
na pôvodné miesto. Odišiel a videl, ako M. bol znovu pri soche a už bola na zemi. Snažil sa ľuďom, čo
tam boli, povedať aby ju išli zodvihnúť. Nespomína si presne, ako to začalo, lebo mal vypité. Bola to

skratová situácia. M. ho volal a vyhecoval aby sochu zvalili. Najskôr na ňu tlačil M., bola to iba chvíľa,
on potom pribehol k nemu. Socha hneď nebola poškodená, bola v nej nabitá roxorová tyč, ktorá bola
ohnutá. Kameň poškodený nebol. M. po tej soche skákal, ale on po nej neskákal. Videl, ako o 5-10 minút
bol znovu pri nej s inými osobami. Uvedomil si, čo sa stalo, chcel sa angažovať, tak ju s viacerými ľuďmi
zdvihli. Dvíhal ju lebo mal pocit viny, chcel ju opraviť. Bolo to skratové konanie, mladícka nerozvážnosť.

M. ho potom už nevolal znova na zvalenie sochy, bol tam s inými ľuďmi. Keď ju zdvihol, už sa k soche
nepribližoval. V ten večer vypil dve pivá a dva poldeci tvrdého alkoholu.
Svedkyňa poškodená Z.. T. N. uviedla, že je splnomocnená Z. R. ako poškodenej strany. Poškodený sa o
vzniku škody dozvedel prostredníctvom polície, ktorá to potom postúpila na ORPZ Topoľčany. Socha sa
dala opraviť spoločnosťou Z. K..Q..X.. za sumu 480 eur. Socha bola vylomená z betónového podstavca

a to tak, že bol ohnutý vnútorný roxor a pieskovec na podstavci bol poodrážaný. Obžalovaný a taktiež
p. M. škodu uhradili každý v jednej polovici. Dobrovoľne rodičia oboch Z. kontaktovali a škodu uhradili.

Svedok Z. M. uviedol, že dostal nápad odtlačiť sochu z podstavca, tak to vykonal. Požiadal R. Z. o
pomoc. Socha spadla na zem. Pokúsili sa ju potom zdvihnúť, bola tam aj tretia osoba, ktorá ju potom

zhodila. Prvýkrát sochu zhodil on s R. a potom prišiel ten tretí človek, ktorý do nej kopol a zhodil ju na
zem. Vypil asi 3-4 poldeci vodky. Prišli za ním, či ju nejde potlačiť, aby ju zhodili na zem, tak sa ju pokúsil
tlačiť, čo sa mu nepodarilo, požiadal preto obžalovaného o pomoc. Po soche aj skákal. Škodu zaplatil
na polovicu s obžalovaným. Prečo zhodili tú sochu, nemá žiaden racionálny dôvod, bol to hlúpy čin.
Momentálne je voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie. Videl, ako tá tretia osoba do sochy

potom kopla. Tá socha bola pôvodne asi pripevnená a prvýkrát, keď ju zhodili, tak to išlo ťažko, ale
potom už bola asi poškodená, tak ju išlo ľahko zhodiť. Keď ju prvýkrát s obžalovaným potlačili a zhodili
a on po nej skákal, bola z časti na podstavci a z časti vo vzduchu. Bola opretá jednou časťou o zem,
vrch sochy bol na zemi a spodok na podstavci. Ako ju zhodili, tak to spadlo vlastnou váhou na zem. Keď
na ňu skákal, už sa s ňou nič nestalo ďalej.

Svedok B. C. vypovedal, že tam boli s chalanmi, počúvali hudbu, dvaja traja zhodili sochu. On bol vtedy
k nim otočený chrbtom. Potom ich videl pri soche a bola zhodená. Nevedel, že ju chcú ísť poškodiť.
Videl, ako sochu M. s obžalovaným naprávali, ale nevie, či ju napravili. Bolo to prvýkrát, čo videl, že
by niečo obžalovaný zničil. Nevie kto organizoval zvalenie sochy. Prekvapilo ho, že sa obžalovaný na

takom niečom podieľal.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne

preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutok naplnil
znaky spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona spáchaný prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, keď obžalovaný spoločným konaním s Z. M. (proti ktorému bolo
trestné stíhanie podmienečne zastavené) poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu (vo výške 480,- eur).Trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto
zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
Vina obžalovaného je preukázaná čiastočne aj jeho výpoveďou, kde uviedol, že pod vplyvom alkoholu

na podnet svedka M. spoločne prevrátili sochu, keď sa ju najskôr pokúsil zhodiť M., ktorému to nešlo a
tak on pribehol k nemu a spoločne sochu prevrátili, roxorová tyč, ktorá v nej bola sa ohla. Usvedčovaný
je tiež výpoveďou svedka M., ktorý uviedol, sochu sa mu samému zhodiť nepodarilo a tak požiadal
obžalovaného o pomoc, a následne spolu s obžalovaným sochu zhodili. Keď ju prvýkrát s obžalovaným
zhodili, tak to išlo ťažko, ale potom už bola asi poškodená, tak ju išlo ľahko zhodiť. Z uvedeného vyplýva,

že sochu prvotne zhodili na zem a poškodili spoločným konaním obžalovaný s M., ktorý potom ešte
po soche poskákal. Uvedené potvrdzuje aj kamerový záznam zachytávajúci priebeh skutku, z ktorého
dokonca vyplýva, že po tom čo sa o zhodenie sochy pokúsil M., prišiel k soche obžalovaný sám a pokúsil
sajuvykývaťakopoldonejaažnáslednekpristúpiaobajaaspoločnejuvykývajúasochaostávaohnutá
asi v 45 stupňovom uhle, vykývaná z podstavca. Následne M. tlačí sám na sochu ktorá sa úplne ohne a
keď je skoro na zemi skočí na ňu. Tvrdenie M., že tam bola prítomná tretia osoba, ktorá sochu zhodila

z kamerového záznamu nevyplynulo. K námietkam obhajoby, že nie je preukázaný rozsah poškodenia
sochy obžalovaným súd uvádza, že je pravdou že podnet na zvalenie sochy prišiel od svedka M.,
ktorému sa samému sochu zvaliť nepodarilo, a po tom ako s obžalovaným do sochy tlačili, roxorová tyč
ktorávnejbolasaohlaa vykývalijuzpodstavca,M.nasochuskočilatátosazvalilaúplnenazem,avšak
prvotne sochu zvalil s M. obžalovaný, ktorý pod vplyvom alkoholu sám prišiel za ním a spoločne tlačili do

sochy, ktorú vykývali u podstavca. Podľa názoru súdu tak obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, keď bezpochyby spolu s M. poškodili cudziu vec a spôsobili malú škodu, pričom
nie je rozhodujúce, kto má aký podiel na škode, keďže v zmysle § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin
spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý

z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Spôsob konania jednotlivých spolupáchateľom pritom nemusí
byť rovnakej intenzity, stačí, že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty (ZSP 56/1998).
Konanie obžalovaného tak nemožno posúdiť ako priestupok, ako navrhuje obhajoba. Zároveň nejde
o konanie, ktorého závažnosť je malá a to vzhľadom na spôsob spáchania činu, kedy obžalovaný pod
vplyvom alkoholu spolu so svedkom M. úmyselne opakovanými silnými nárazmi vykývali umelecké

dielo z jeho podstavca a tým ho poškodili, pričom spôsobili škodu 480,- eur. To, že obžalovaný si zrejme
potom uvedomil dôsledky svojho konania a snažil sa sochu posunúť na pôvodné miesto (ako vyplýva
z kamerového záznamu) nič nemení na trestnej zodpovednosti za jeho čin a môže byť zohľadnené len
v rámci rozhodovania o treste.

Pokiaľ ide o zavinenie, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno
a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného

zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný spáchal skutok ako osoba mladistvá v zmysle § 94 odsek 1 Trestného zákona, doposiaľ
sa nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku, jeho správanie nebolo prerokúvané príslušnou

komisiou v mieste bydliska. Trvalý pobyt má na adrese E. XXX/X, C., kde žije s rodičmi.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že pred
spáchaním skutku viedol riadny život a podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, nakoľko dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu. Zároveň súd u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37

Trestného zákona. Pri ukladaní trestu tak bolo potrebné postupovať podľa § 117 odsek 1 Trestného
zákona a § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný
spáchal prečin a na osobu obžalovaného, ktorý je mladistvý, doposiaľ viedol riadny život, t.j. nebol
postihnutý v priestupkovom konaní a nebol odsúdený, nie sú o ňom žiadne negatívne poznatky, podľa
jeho vyjadrenia bolo spáchanie skutku len mladícka nerozvážnosť, dobrovoľne nahradil spôsobenú

škodu, súd za použitia § 101 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona upustil od potrestania obžalovaného
a súčasne mu určil aj primeranú skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, počas ktorej sa bude sledovať, či toto
upustenie od potrestania u mladistvého obžalovaného splnilo svoj výchovný účel. Súd je toho názoru,
že už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu a podmienečné upustenie odpotrestania dostatočne spĺňa prevýchovnú funkciu u mladistvého obžalovaného, vzhľadom aj na jeho
osobu a doterajšiu beztrestnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.