Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220180
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115220180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. H., R..

XX.XX.XXXX, D. K. XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 788,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 29.7.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 788,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 788,70 Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému
a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.1.2006 žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie
revolvingového úveru vo výške 54.000,- Sk (1.792,47 Eur) s počtom splátok 30, mesačnou splátkou

1.800,- Sk (59,74 Eur). Na základe tejto žiadosti jej bola schválená výška úveru 54.000,- Eur, poskytnutá
čiastka 30.240,- Sk (1.003,78 Eur so splatnosťou úveru (počet splátok) 30, mesačnou splátkou 1.800,-
Sk (59,74 Eur). Uviedla, že už na prvý pohľad ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými
mravmi a neprijateľnú odplatu s tým, že tak vysoká odplata je v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval
aj NS SR v rozsudku 5 Cdo 26/2011.

3. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, musí mať náležitosti v zmysle zákona

č. 258/2001 Z.z. (ZoSU), vrátane náležitosti podľa § 4 ods. 5 ZoSU, podľa ktorého od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
a podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSU, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Dodala, že úrok uvedený v zmluve o revolvingovom úvere nie je, a výška RPMN - 26,10 % je
uvedená iba v bode 5 zmluvy ako údaj o požadovanom revolvingovom úvere, no nie je uvedená v bode
6, ktorý sa týka údajov o schválenom revolvingovom úvere. Navyše správna RPMN je 64,59%, k čomu

žalobkyňa poukázala na výpočet RPMN z internetovej kalkulačky.

4. Uzavrela, že zo strany žalovaného jej bol poskytnutý úver vo výške 1.003,78 Eur, a ona žalovanému
doposiaľ na predmetný úver uhradila 1.792,48 Eur, a v súvislosti s neprijateľnými poplatkami a úžernoucenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného o sumu 788,70 Eur, ktorú prijal bez právneho
dôvoduamusívydať.Uviedla,žeotom,žesažalovanýbezdôvodneobohatil,sadozvedelaodzdruženia
na ochranu občana spotrebiteľa, v mesiaci apríl 2015, kde ju informovali o tom, že úverovanie za ak

vysokú odplatu je v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe uviedla, že
všeobecné súdy vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie žalovaného ako úmyselné konanie vedúce
k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a že objektívna premlčacia doba je 10 ročná.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a okrem nesúhlasu s tvrdeniami súvisiacimi s RPMN a úrokovou
sadzbou, a nesúhlasu s tvrdeniami a závermi, ktoré žalobkyňa uviedla o neprimeranosti dojednanej
odplaty vzniesol aj námietku premlčania, a to pre uplynutie oboch zákonných lehôt posudzovaných pri
premlčaní. Poukázala na to, že pre začatie subjektívnej lehoty je totiž rozhodujúc poznanie skutkových
okolností, z ktorých (v tomto prípade domnele) ukrátená osoba môže uplatňovať svoje práva. A v tomto
smere by to v prípade žalobcu teoreticky bolo najneskôr pri uhradení poplatku za uzavretie zmluvy a

postupnom uhrádzaní jednotlivých splátok (čo bolo najneskôr v roku 2008). Z toho dôvodu konštatoval,
že subjektívna lehota by žalobcovi už dávno a márne uplynula. Rovnako tak poukázal aj na zmeškanie
objektívnej lehoty pre podanie žaloby.

6. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný

spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.

7. Súd sa teda oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi,
ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne
nečítal, viď § 204 CSP), a zistil tento podstatný skutkový stav:

8. Na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úver zo dňa 17.1.2006, ktorú súd posúdil
ako návrh na uzavretie v ňom špecifikovanej zmluvy, ktorá bola následne dňa 19.1.2006 schválená
žalovaným s rovnakými podmienkami, ako boli uvedené v návrhu, čo súd posúdil ako prijatie návrhu a
uzavretie zmluvy, žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.003,78 Eur, a žalobkyňa

mu uhradila 1.792,48 Eur. Podľa prehľadu splátok predloženého žalobkyňou jej posledná úhrada (vo
výške 1.015,73 Eur) bola urobená 26.2.2007.

9. Podľa § 451 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. V danom prípade zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvodzuje z neprimeranej výšky dojednanej odplaty za úver ako aj z poukazu na nedostatok náležitostí
(uzatvorenia) písomnej zmluvy o úvere (uvedenia úrokov a RPMN) a svoje platby.

27. Súd pritom zistil, že dotknutá zmluva o revolvingovom úvere bola písomná a podpísaná žalobkyňou,

teda žalobkyňa tak jej (vytýkané) znenie (obsah svojho právneho úkonu) poznala už od jej podpisu (dňa
17.1.2007) resp. jej uzavretia (19.1.2007), a keďže aj posledná platba, ktorú žalobkyňa v súvislosti s
dotknutou zmluvou o pôžičke žalovanému uhradila (a na základe ktorej tak bezdôvodné obohatenie
vzniknúť mohlo), bola uskutočnená ešte dňa 26.2.2007, a žaloba o vydanie bezdôvodného obohateniabola následne podaná po uplynutí viac ako 8 rokov (29.7.2015) potom, bola uplatnená po uplynutí
premlčacej doby. Jej (eventuálne) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z jej platieb bolo v tom
čase už premlčané, a to jednak po márnom uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby podľa § 107

ods. 1 OZ dňa 26.2.2009 počítanej najneskôr odo dňa jej poslednej úhrady žalobcovi, keď žalobkyňa
mala k dispozícii (poznala) všetky skutkové okolnosti o svojom eventuálnom plnení (bez právneho
dôvodu) a mohla tak prvý krát podať žalobu na jeho vydanie, ako aj po márnom uplynutí objektívnej 3-
ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ dňa 26.2.2010 počítanej v tomto prípade taktiež odo dňa
jej poslednej úhrady, keď k eventuálnemu bezdôvodnému obohateniu z jej úhrad naposledy došlo.

28. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obdobných veciach, súd k tomu plne odkazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (čl. 2 ods. 2
a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť

o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako
jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie“ (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a
8 Cdo/163/2018). Ako vyplýva z týchto rozhodnutí NS SR, dotýkajúcich sa premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia dokonca práve priamo u spotrebiteľov (3 Cdo/169/2017, 8 Cdo/163/2018),
tieto závery sa vzťahujú aj na spotrebiteľské spory. Najvyšší súd SR (v rozhodnutí 8 Cdo/163/2018)

zdôraznil, že: „Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (pozn. dovolacieho súdu: teda nie posúdenie
jeho právnej kvalifikácie).“

29. V danom prípade žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť,

že(podľajejinterpretácie)došlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajejúkorobohatil,poznala(mala
k dispozícii) a žalobu mohla podať od toho času, keď mala k dispozícii napadnutú zmluvu a vedela čo a
komu (na jej základe) plnila, a keďže poslednou z týchto skutočností (nakoľko vytýkané znenie zmluvy
mala k dispozícii už predtým) bola jej posledná platba uskutočnená v súvislosti s touto zmluvou (ako
plnenie, z ktorého mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovaného naposledy) dňa 26.2.2007, a

žalobabolapodanáviacako2rokypotom,taktouvažovanýnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
(ak by tu aj bol) je už premlčaný. Žalovaný sa pritom premlčania dovolal, a preto súd už z tohto dôvodu,
bezpotrebyďalšiehovecnéhoposúdeniapráva(keďžepodľa§100ods.1OZpremlčanéprávoveriteľovi
priznať nemožno), musel žalobu o vydanie bezdôvodné obohatenia zamietnuť.

30. Žaloba pritom musela byť zamietnutá aj pre uplynutie objektívnej premlčacej doby. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia (odvodzovaný z plnenia žalobkyne uhradeného žalovanému už viac ako
3 roky pred podaním žaloby), bol totiž uplatnený nepochybne dokonca už aj po uplynutí 3 ročnej
objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ (po tom čo k
nemu eventuálne naposledy došlo). V súvislosti s úvahami o 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe (pri

eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení), ktorú žalobkyňa odvodzovala z toho, že žalovaný
nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch (teda len z jeho postavenie a
nedodržania objektívnych noriem, pritom súd podporne odkazuje (§ 220 ods. 2 CSP) na rozhodnutie NS
SR sp. zn. sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého: „... samotné všeobecné skutočnosti
(fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania

úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe
nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa).“

31. Už len pre úplnosť, aj keď to v tomto prípade priamo rozhodné (záväzné) nie je, z vyššie uvedenej
rozhodovacej praxe NS SR (ktorá pritom naopak už záväzná nepochybne je) už napokon v obdobnej

veci vychádzal aj Krajský súd v Prešove (pod sp. zn. 25Co/84/2018).

32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať,
aby ich znášal sám, strany netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo

trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a preto
musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s
eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa zároveň poukazuje
aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS
3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné
konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného

súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie
je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že
ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto
výnimky,platípravidlovšeobecné.Inýmislovamipovedané,povinnosťodôvodnenianákladovéhovýroku
z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

34. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.