Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120214264
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120214264.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1) W. B., D.. XX.XX.XXXX, N.
H. XXX, XXX XX A., 2) M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XX, XXX XX A., pr. zast.: Advokátska kancelária
VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482,
proti žalovanému: Normbenz Slovakia s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava-Petržalka,

IČO: 35 681 039, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 9C/105/2020 - 29 zo dňa 13.01.2021
takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu 1. inštancie tak, že zriaďuje k stavbe čerpacej stanice so súpisným číslom XXXX
postavenej na pozemku, parcela reg. "C" č.XXXXX/XX o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvoria, ktorá je evidovaná na LV č.XXXX k.ú. A., obec A., okres A., ktorá je vo vlastníctve

žalovaného záložné právo v prospech žalobcov a to za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške
25.827,16.-Eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť na základe tvrdenia žalobcov titulom náhrady
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v k.ú.
H., obec H., okres A. a sú evidované na LV č.XXXX.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd 1. inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia formou
zriadenia záložného práva rozhodol tak, že I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol
a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 251, § 255 ods.1, § 262 ods.1, § 326 ods. 1, 2, § 328

ods., § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“); § 151a, § 563 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Návrhom sa žalobcovia domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Uviedli, že sú
spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území H., obec H., okres A. a sú
evidované na LV č. XXXX. Žalobcovia uzatvorili dňa 09.10.2013 ako prenajímatelia so žalovaným

ako nájomcom nájomnú zmluvu o prenájme uvedených pozemkov. Na predmetných pozemkoch v
spoluvlastníctve žalobcov je postavená stavba čerpacej stanice PHM, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom A., pričom taktiež k budove čerpacej stanice PHM uzatvoril dňa 09.10.2013
žalovaný nájomnú zmluvu s vlastníkom stavby spoločnosťou Y. 1 s.r.o., so sídlom N.. V zmysle zmluvy o
nájmepozemkovbolodojednané,žeročnénájomnéjevovýške1,-EurabezDPHstým,žepodľatvrdení
žalobcov od začiatku zmluvného vzťahu toto nájomné zaplatené nebolo, a to ani po urobenej výzve.

Preto žalobcovia dňa 21.06.2020 v zmysle nájomnej zmluvy túto vypovedali. V súvislosti s ukončením
zmluvného vzťahu na základe zmluvy o nájme pozemkov došlo aj zo strany spoločnosti Y. 1 s.r.o. akovlastníka stavby čerpacej stanice, ku skončeniu nájomného vzťahu so žalovaným. Žalobcovia mali za to,
že od skončenia nájomnej zmluvy sú pozemky v ich spoluvlastníctve užívané žalovaným neoprávnene a
na základe posúdenia realitnou spoločnosťou B. s.r.o. mali za to, že bezdôvodné obohatenie predstavuje

od 21.08.2020 do 01.12.2020 sumu vo výške 25.872,16 Eur. Keďže žalobcovia disponujú informáciami,
že žalovaný chce svoje obchodné aktivity v Slovenskej republike skončiť v rámci prevodu svojou podniku
tretej strane, mali za to, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného môže byť ďalším konaním
ohrozená.

4. Pokiaľ ide o parcely, ktoré sú alebo boli predmetom tejto nájomnej zmluvy ide o parcely registra „C“
evidované na LV č. XXXX pre k. ú. H., a to konkrétne parcelu č. XXXX/X o výmere 959 m2 - spôsob
užívania pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a
lesný pozemok na rekreačne a poľovnícke využívanie. Parcela XXXX/X - spôsob využitia pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Parcela XXXX/X - spôsob využitia pozemok, na ktorom

je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Parcela XXXX/X - spôsob využitia pozemok,
ktorý nie je využívaný žiadnym z uvedených spôsobov. Zároveň na parcele XXXX/X je budova súpisné
číslo XXXX, pričom ide o stavbu čerpacia stanica PHM.

5.ZprehláseniaspoločnostiB.spol.s.r.o.vyplývalo,ženájomnésauparcielvspoluvlastníctvežalobcov,

ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy so žalovaným pohybuje na úrovní 25,- Eur za m2 na rok +
DPH. Zároveň žalobcovia prvoinštančnému súdu predložili list žalovaného adresovaný spoločnosti Y. 1
s.r.o. zo dňa 15.05.2020 o tom, že tento hodlá previesť svoje podnikateľské aktivity na Slovensku na
potenciálneho kupujúceho.

6. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia voči žalovanému nemali judikovanú pohľadávku a zároveň
nepreukázali, žeby táto pohľadávka bola už predmetom súdneho konania. Taktiež nepreukázali, že
ich tvrdená pohľadávka je splatná, pretože pohľadávka z bezdôvodného obohatenia je pohľadávkou,
u ktorej časť plnenia nie je daný zákonom alebo dohodou účastníkov a preto podľa § 563 ods. 1
OZ sa stáva splatnou na výzvu. Žalobcovia prvoinštančnému súdu výzvu adresovanú žalovanému na

úhradu bezdôvodného obohatenia nepreukázali, a teda nemal preukázané, žeby ich pohľadávka, ak by
existovala bola splatná. Ďalej uviedol, že ak má dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia predtým
ako by mali žalobcovia k dispozícii judikovanú pohľadávku alebo pohľadávku, ktorá by bola predmetom
súdneho konania a prípadne jej bolo vyhovené aspoň v prvej inštancii, musí preukázať prima facie (na
prvý pohľad), že táto pohľadávka je pohľadávkou reálnou.

7. Zároveň konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že na väčšine pozemkov v
spoluvlastníctve žalobcov, ktoré sú vedené na LV č. XXXX sa nachádzajú stavby a to, či už
stavba čerpacej stanice alebo inžinierske stavby vo forme komunikácií. V takomto prípade však
pozemky žalobcov sú už užívané samotnými stavbami a to stavbami v ich vlastníctve, resp. vo

vlastníctve spoločnosti Y. 1. V prípade týchto stavieb už žalovaný neužíva samotný pozemok, ale užíva
samostatnú stavbu, pričom stavby čerpacích staníc a komunikácie, ktoré sú ich súčasťou sú verejnými
komunikáciami, pretože sa nenachádzajú v uzavretom areáli. Vo vzťahu ku komunikáciám ide zväčša o
miestnualeboúčelovúkomunikáciu.MiestnakomunikáciajevždypodľaCestnéhozákonakomunikáciou
verejnou. Účelová komunikácia sa podľa Cestného zákona rozlišuje na verejnú a neverejnú, pričom vo

vzťahu ku komunikáciám prechádzajúcim cez čerpaciu stanicu mal prvoinštančný súd za to, že ide o
účelovú komunikáciu verejnú (nejde o uzavretý areál), pre ktorú patrí právo všeobecného bezplatného
užívania, preto ich užívaním sa žalovaný nemôže bezdôvodne obohacovať. Bezdôvodne sa obohacovať
môže žalovaný iba užívaním pozemkov v spoluvlastníctve žalobcov nemajúcich formu stavby, pričom
takéto pozemky majú podstatne nižšiu výmeru ako je spoločná výmera nehnuteľností evidovaných na LV

č. XXXX a teda aj prípadne bezdôvodné obohatenie by bolo podstatne v menšej výške ako to prezentujú
žalobcovia.

8. Vzhľadom na uvedené nemal prvoinštančný súd za preukázané, či vôbec a ak áno v akom približnom
rozsahu môže byť daná pohľadávka žalobcov voči žalovanému. Rovnako na základe listu o tom, že

žalovaný hodlá svoje podnikateľské aktivity previesť na inú osobu formou prevodu podniku nevyplýva,
že prípadná exekúcia pre judikovanú pohľadávku by mohla byť ohrozená, pretože uvedené tvrdenie
žiadnym spôsobom nenapovedá nič o tom aká je majetková situácia žalovaného a aká by bola po
tomto vykonanom prevode (o ktorom žalobcovia ani netvrdia, že sa už uskutočnil hoci predmetnýlist adresovaný spoločnosti Y. 1 s.r.o. je z mája 2020), resp. aká je majetková situácia kupujúceho
podniku (ktorý ani známy nie je). Rovnako vzhľadom na pochybnosti o existencii pohľadávky prípadne
o jej výške mal prvoinštančný súd za to, že vo vzťahu k stavbe čerpacej stanice vo vlastníctve

žalovaného nachádzajúcej sa na pozemku KN C č. XXXXX/XX by zabezpečovacie opatrenie bolo zjavne
neprimeraného rozsahu, keď je známe, že stavba čerpacej stanice má minimálne niekoľko stotisícovú
hodnotu.

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh na zabezpečovacie opatrenie zamietol.

10. Nakoľko ide o vydanie zabezpečovacieho opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí,
prvoinštančný súd rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení tak,
že napriek úspechu žalovanému mu náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania
nevznikli.

11. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že dňa
21.01.2021 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz pod sp. zn. 34Up/13/2021,
ktorýmzaviazalžalovanéhouhradiťžalobcomistinuvovýške25.872,16Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25.872,16 Eur od 07.10.2020 do zaplatenia - teda sumu pohľadávky
žalobcov voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov. Prílohou návrhu

na vydanie platobného rozkazu, ako aj návrhu na zabezpečovacie opatrenie, ktoré je predmetom tohto
konania bola výzva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 06.01.2020, ktorou sa
žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali zaplatenia sumy vo výške 11.527,20
Eur za užívanie nehnuteľností od 21.08.2020 do 06.10.2020. Namietal, že podľa súčasnej právnej
úpravy, stavba nie je súčasťou pozemku. Naše právo sa so zásadou ,,superficies solo cediť (povrch

ustupujespodku)rozišloužprivypracovaníObčianskehozákonníkazroku1950atátokoncepciazostala
zachovaná aj v Občianskom zákonníku z roku 1964. Taktiež namietali, že je v praxi ťažké predstaviť
si užívanie stavby čerpacej stanice bez inžinierskych sietí, ktoré prechádzajú cez predmetné pozemky,
a teda nájom pozemkov, na ktorých stojí stavba čerpacej stanice, ako aj bezprostredne priliehajúcich
má osobitnú dôležitosť. V tomto ohľade poukázal na Nález Ústavného súdu ČR z 24.03.2015, sp. zn. N

62/76 SbNU 849, bod 25. Taktiež v poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, platí, že o plnenie bez
právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného
titulu.Keďžepríjemcatakéhotoplnenianiejevzhľadomnapovahuplnenia-schopnývrátiťho,jepovinný
nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Žalobcovia v minulosti a ani v súčasnosti
nemali záujem žalovanému poskytnúť do bezodplatného užívania predmetné pozemky. Majetkový

prospechnastranežalovanéhospočívavušetrenífinančnýchprostriedkov,ktorébyinakmuselvynaložiť
v prípade, ak by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Bolo tak nepochybné, že u žalovaného došlo k
vzniku majetkovej výhody, teda majetkového prospechu, ktorý mal spočívať práve v tej skutočnosti, že
užíval predmetné pozemky bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia žalobcom, teda pozemky užíval
a aj v súčasnosti naďalej užíva, bezodplatne. Ohrozenie exekúcie je v tomto prípade evidentné už z

výšky bezdôvodného obohatenia (25.872,16 Eur), pričom s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného,
ktorý dlhodobo odmietal opustiť pozemky vo vlastníctve žalobcov konštantne narastá. Uviedol, že Civilný
sporový poriadok v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako
podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. K ohrozeniu exekúcie tak môže dôjsť aj iným
spôsobom ako znižovaním hodnoty majetku, čo je konkrétne aj prípad žalovaného v priamej súvislosti

s jeho jasne deklarovanými snahami o predaj svojho podniku. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril, aj keď mu bolo doručené.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie
§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

14. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.15. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

16. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

18. Úvodom je potrebné poznamenať, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie
spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby,

mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
oprávnenéhokuplatneniutakejtomožnosti(obojezapredpokladu,ženavzdoryexistenciivykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným,

týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).

19. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo
ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu,
ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že
toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh.

20. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ),
okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu,
že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať
splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom konajúci súd spravidla dokazovanie nevykonáva,
rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako
osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd

neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a

tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
tak vyžaduje splnenie základných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ existencia budúceho zmarenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka (princíp
proporcionality).

21. Všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nevzal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom
rozhodnutí na zreteľ, v dôsledku čoho potom nesprávne rozhodol, ak návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ale prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolaciehosúdu tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú spôsobilé na
vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia nimi tvrdenej pohľadávky. Z tvrdení žalobcov je zrejmé, že
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú obavou vyhýbania sa úhrady náhrady

bezdôvodného obohatenia žalovaným a jeho možného zbavovania sa nehnuteľného majetku. Toto
možno považovať za konanie, ktoré vzbudzuje objektívnu obavu z možného zmarenia budúceho plnenia
v súvislosti s pohľadávkou žalobcu.

23. Na základe skutočností tvrdených žalobcami v ich odvolaní odvolací súd dotazom na Okresný súd

Banská Bystrica zistil, že dňa 21.01.2021 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp.zn.
34Up/13/2021, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom istinu vo výške 25.872,16 Eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezistinyod07.10.2020dozaplatenia.Predmetnérozhodnutie
ešte nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalovaný podal voči tomuto rozhodnutiu odpor.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia opísali v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

obavu, že exekúcia bude ohrozená. Uviedli aj predmet záložného práva, ako aj skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojili
listiny, na ktoré sa odvolávajú. Možno prisvedčiť žalobcom, že z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7MCdo/5/2014 z 30.9.2014, ale aj z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy

ten na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať
(dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby
dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo
súdnym rozhodnutím.

25. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už
judikovaná bola s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Žalobcovia už v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že vyzvali
žalovaného výzvou zo dňa 6.10.2020 na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný na

predmetnú výzvu nereagoval žiadnym relevantným spôsobom. Preto sa rozhodli pristúpiť k riešeniu
vzniknutej situácie súdnou cestou v rámci osobitného súdneho konania na náhradu bezdôvodného
obohatenia vo výške 25.872,16 Eur. Žalobcovia mali obavy, že keďže na strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov, ktorého výška v čase podania žaloby podľa názoru žalobcov
predstavuje sumu 25.872,16 Eur a žalovaný odmieta pristúpiť k uvoľneniu pozemkov, táto výška bude

ešte narastať. Súd prvej inštancie mal pochybnosť o splatnosti pohľadávky. Odvolací súd má za to, že
aj keď žalobcovia nepripojili k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia výzvu zo dňa 6.10.2020
adresovanú žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, popísali v návrhu, že z ich strany došlo
k upozorneniu žalovaného na vznik bezdôvodného obohatenia, pričom mali záujem o vyriešenie celej
záležitosti mimosúdnym spôsobom. Zároveň aj popísali, že výška bezdôvodného obohatenia v čase

podania návrhu je 25.872,16 Eur a že sa rozhodli pristúpiť k riešeniu vzniknutej situácie súdnou cestou
v rámci osobitného súdneho konania na náhradu bezdôvodného obohatenia v tejto výške. Návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol na Okresný súd Prešov podaný dňa 23.12.2020. Platobný
rozkaz bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp.zn. 34Up/13/2021 vydaný
dňa 21.1.2021, teda až po zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením

súdu prvej inštancie. Vzhľadom na okolnosti veci mal odvolací súd za to, že z pohľadu žalobcov
sa jednalo o splatnú pohľadávku, keď na úhradu časti tejto pohľadávky vyzvali žalovaného už dňa
6.10.2020. Uvedené popísali v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinu predložili v
odvolacom konaní. Nejedná sa teda ešte o judikovanú pohľadávku, preto v zmysle ust. § 343 ods. 3
CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím. Doposiaľ k tomu ešte nedošlo.

26. Žalobcovia však súdu predložili list žalovaného adresovaný spoločnosti Y. 1 s.r.o. zo dňa 15.5.2020 o
tom, že tento hodlá previesť svoje podnikateľské aktivity na Slovensku na potencionálneho kupujúceho.

27. Odvolací súd oboznámením sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinami
pripojenými k návrhu, uznesením súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcov a z pripojených listín
zistil, že žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo na spôsobilý predmet, ktorým je nehnuteľnosť, ktorej
vlastníkom je žalovaný. Predpoklad spôsobilosti uplatňovanej pohľadávky žalobcov je daný, lebo ideo peňažnú pohľadávku, ktorá vznikla z bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobcovia uplatnili na
základe výzvy zo dňa 6.10.2020 u žalovaného a následne i návrhom na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní. Oprávnenosť nároku žalobcov a výška nároku, keď žalobcovia tvrdia, že táto

bude každým mesiacom narastať, môže byť predmetom dokazovania v ďalšom konaní. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v
exekučnomkonanípreprípadúspechužalobcovvkonaníovecisamej.Kotázkeneprimeranostirozsahu
zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd uvádza, že aj keď má byť súdu prvej inštancie známe, že
stavba čerpacej stanice má minimálne niekoľko stotisícovú hodnotu, táto skutočnosť nebola žiadnym

spôsobom preukázaná a vzhľadom na narastajúcu výšku bezdôvodného obohatenia s ohľadom na
tvrdenie žalobcov nemožno jednoznačne konštatovať, že ide o zabezpečovacie opatrenie v zjavne
neprimeranom rozsahu. K otázke tak ako ju hodnotí súd prvej inštancie v bode 8.1, že bezdôvodne
obohacovať sa môže žalovaný iba užívaním pozemkov v spoluvlastníctve žalobcov nemajúcich formu
stavby, pričom takéto pozemky majú podstatne nižšiu výmeru, ako je spoločná výmera nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX a teda aj v prípade bezdôvodné obohatenie by bolo podstatne v menšej

výške ako to prezentujú žalobcovia, odvolací súd znovu uvádza, že oprávnenosť nároku žalobcov a jeho
výška budú predmetom dokazovania v ďalšom konaní. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobcami
bol daný. Po odpore ale budú splnené procesné podmienky, bude vo veci samej vykonávané navrhnuté
dokazovanie.

28. Preto odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva je dôvodný, pričom výrok uznesenia sformuloval tak, aby bol vykonateľný a zodpovedal
obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia i petitu tohto návrhu.

29. Preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zriadil k

stavbe čerpacej stanice so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku, parcela reg. "C" č.XXXXX/
XX o výmere 251 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, ktorá je evidovaná na LV č.XXXX
k.ú. A., obec A., okres A., ktorá je vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcov a to
za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 25.827,16.-Eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť
na základe tvrdenia žalobcov titulom náhrady bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v k.ú. H., obec H., okres A. a sú evidované na LV č.XXXX.

30. Odvolací súd ďalej poukazuje na znenie ust. § 343 ods. 2 CSP, ktoré ustanovuje, že záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného
registra. Preto odvolací súd zašle uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia príslušnej správe

katastra, lebo sa jedná o nehnuteľnosť. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca
v ust. § 340 CSP zakotvuje zákonnú zodpovednosť navrhovateľa, ktorý je možné primerane aplikovať
aj na zabezpečovacie opatrenie. Predmetom zodpovednosti veriteľa je škoda alebo akákoľvek ujma,
ktorá vznikla dlžníkovi v priamej príčinnej súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Ide o
objektívnu zodpovednosť, pričom zákon neustanovuje žiadne liberačné dôvody pre veriteľa.

31. Zároveň odvolací súd uvádza, že v prípade prevodu nehnuteľnosti záložné právo zriadené podľa
ust. § 343 CSP nepredstavuje prekážku prevodu takto zaťaženej nehnuteľnosti a pôsobí aj voči
nadobúdateľovi zálohu.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že je vedené konanie vo veci samej o nároku na náhradu trov konania,
teda prvoinštančných i druhoinštančných, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).