Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010227
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010227.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému R.. V. N., nar.
XX.X.XXXX v Z., trvale bytom V., W. XXX/XX, okres Prievidza, trestne stíhaného pre skutok, obžalobou
právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného
zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 14. apríla

2021 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 2. októbra 2020, sp. zn. 3T/47/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. októbra 2020, sp. zn. 3T/47/2020 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku súd obžalovaného Ing. V. N., nar. XX.X.XXXX v Z., okres
B., bytom V., W. XXX/XX, okres B., o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza 1Pv 355/19/3307, doručenej súdu 21.5.2020, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona v spojení s § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 4.7.2019 v čase okolo 09:45 hod. v Prievidzi na W. ulici č. X na 1.

poschodí Okresného úradu v Prievidzi pred pojednávaním v priestupkovom konaní povedal poškodenej
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, a poškodenému N. K., nar. XX.X.XXXX: „Vykopete si hrob a budete mať na
výber, či to chcete pištoľou, samopalom alebo nožom!“, tiež uviedol, že poškodených odvezie na miesto,
kde si vykopú hrob, pričom svoje vyhrážky umocnil tým, že poškodeným povedal, že on už sedel v base,
je mu tam dobre, cíti sa tam ako doma, že on už zavraždil a zakopal a tak skončia aj oni, že podpaľoval
autá a domy, pričom tieto slová boli u poškodených spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o ich zdravie a

život, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie ihneď
po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dodatočne prokurátor odvolanie odôvodnil
nasledovne:
„Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/47/2020 zo dňa 02.10.2020 bol obžalovaný R.. V.

N. podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby sp. zn. 1 Pv 463/14/3307-40
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Súd napadnutý výrok o oslobodení odôvodnil tým, že v rámci vykonaného dokazovania sa vytvorili dve
skupiny dôkazov. Na jednej strane to mali byť dôkazy, ktoré podľa obžaloby mali preukazovať, že sa
obžalovaný dopustil skutku tak, ako mu to kládla za vinu podaná obžaloba. Týmito dôkazmi sú výpovede
poškodených, ktorí zhodne popísali, čo a kedy a ako im mal obžalovaný uviesť, komu a kedy o tomto

konaní hovorili, aké bolo ich bezprostredné správanie prejavujúce sa strachom z obžalovaného. Súd
však v ich výpovediach vzhliadol rozpory, ktoré potom prihliadnuc na základnú zásadu platnú v trestnompráve„indubioproreo"vkontextesostatnýmivykonanýmidôkazmimuselavyhodnotilvpochybnostiach
v prospech obžalovaného. Na druhej strane boli na hlavnom pojednávaní vyprodukované dôkazy, ktoré
majú jednoznačne vyvracať, popierať, že došlo ku konaniu, ktoré kládla za vinu obžalovanému skutková

veta podanej obžaloby. V tomto prípade ide o výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku popiera dané
správanie a použitie akýchkoľvek vyhrážok na dresu poškodených, ako i svedkyne N. ktorá popiera, že
by obžalovaný sa bol akýmkoľvek spôsobom vyhrážal poškodeným. Pochybnosti o skutočnom použití
daných vyhrážok, podľa názoru súdu, umocňujú aj ostatné vykonané dôkazy, a to výpovede svedkov
V.. W. K., L. M., Y. B.. Títo svedkovia prišli do styku bezprostredne po tom, čo im mali byť povedané

verbálne vyhrážky, s oboma poškodenými a títo svedkovia rozhodne nevideli, nepostrehli, žeby na
správanípoškodenýchbolovidieťčoilennáznakstrachu,nejakejobavy,skôrnaopak,takakovypovedal
svedok K., poškodená K. v miestnosti, v ktorej bola vypočúvaná a teda sa i prejednával priestupok, bola
skôr nahnevaná, rozčúlená a musel ju ukľudniť, ako skákala do reči, no predovšetkým ani jednému z
týchto svedkov nebolo poškodenými o použití akýchkoľvek hrozieb hovorené, kontaktujúcim policajtom
bolo povedané len o výhradách vo fotení, natáčaní. Súd tiež vyslovil názor, že keby k použitiu hrozieb

násilia, usmrtenia skutočne došlo, poškodení by túto skutočnosť oznamovali okamžite tam prítomným
policajtom, resp. by to boli oznamovali hneď na mieste telefonicky alebo na polícii - v Prievidzi a nie by
odchádzali do miesta pobytu a oznámenie by podávali až s odstupom času.

S odvolaním napadnutým výrokom rozsudku si dovolím nesúhlasiť.

Stotožňujem sa so záverom súdu, že na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
sa vytvorili dve skupiny dôkazov, pričom jedna skupina dôkazov obžalovaného usvedčuje zo skutku,
ktorý je mu kladený za vinu, zatiaľ čo druhá skupina dôkazov vyvracia, že by zo strany obžalovaného
došlo k spáchaniu skutku, ktorý je mu kladený za vinu. V prvom rade uvádzam, že ku spáchaniu skutku

malo dôjsť na chodbe Okresného úradu Prievidza v prítomnosti štyroch osôb. Konkrétne išlo o osobu
poškodenej Q. K., poškodeného N. K., obžalovaného R.. V. N. a svedkyne F. N.. Všetci ostatní svedkovia
mali len dodatočné informácie o skutku, ktoré im poskytli poškodení resp. obžalovaný.

Svedok poškodený N. K. a svedkyňa poškodená Q. K. zhodne a bez väčších rozporov opísali vyhrážky,

ktoré im obžalovaný adresoval pričom tiež uviedli, že obžalovaný si ich mal natáčať na mobil. Je síce
pravdou, že priebeh udalosti po slovách obžalovaného opísali s miernymi odlišnosťami, no je nutné
podotknúť, že obžalovanému sú za vinu kladené vyhrážky poškodeným, nie to, čo nasledovalo po týchto
vyhrážkach.

Obžalovaný R.. V. N. poprel intenzívnejšiu komunikáciu s poškodenými pričom pripustil, že sa pozdravil
a spýtal sa ich prečo to robia. Obžalovaný teda poprel aj akékoľvek fotenie poškodených, čo je však
v rozpore s ostatnými výpoveďami svedkov. Výpoveď obžalovaného považujem za výslovne účelovú
motivovanú snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Výpoveď svedkyne F. N. považujem za absolútne nedôveryhodnú, nakoľko uvedená svedkyňa na
hlavnom pojednávaní uviedla, že už v prípravnom konaní nevypovedala pravdu a na hlavnom
pojednávaní pripustila určitú formu nevhodnej interakcie obžalovaného s poškodenými. Mám za to, že
súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou dôveryhodnosti výpovede tejto svedkyne, pričom ona sama
uviedla, že už v prípravnom konaní nevypovedala pravdu. Práve preto dôveryhodnosť výpovede tejto

svedkyne aj na následnom hlavnom pojednávaní je podľa môjho názoru zásadne spochybnená. Ak
svedkyňa po všetkých poučeniach vypovedala nepravdu v prípravnom konaní neexistuje žiada záruka,
že na hlavnom pojednávaní uviedla svedkyňa pravdu. Svedkyňa však tiež na hlavnom pojednávaní
uviedla, že aktuálne má sama problémy s obvineným, ten zisťoval miesto jej aktuálneho pobytu
prostredníctvom jej rodiny.

Pokiaľ súd, ale aj obžalovaný s obhajcom poukazujú na to, že v zmysle výpovedí svedkov M. a B.,
poškodení policajtom nachádzajúcim sa v budove Okresného úradu Prievidza neuviedli, že obžalovaný
sa im vyhráža, ale že si ich fotí, tak v prípade, že toto by bola naozaj pravda, dávam do pozornosti,
že poškodení nie sú osobami s vysokoškolským vzdelaním, ale bežnými občanmi, osobami vo vyššom
veku a so zdravotným postihnutím. Som názoru, že od poškodených nemožno spravodlivo očakávať, že

budú v časovej tiesni vedieť rozoznať aké konanie je trestným činom a toto aj uviesť policajtom. Napokon
možnopripustiť,žesamotnéfotenieichosôbobvinenýmbezprostrednepoadresovanívyhrážokvyvolalo
resp. zmocnilo ich strach a práve preto túto skutočnosť uviedli ako prvú resp., s fotením ich osôb si
spojili aj vyhrážky.Následne keď poškodení neboli v časovej tiesni a pod tlakom okolnosti vypovedali o celom priebehu
skutku a svoje výpovede zásadne nemenili. Dôvod prečo to tak poškodení urobili podľa môjho názoru
primerane vysvetli. Poškodení v tom čase žili v Leviciach, do Prievidze prišli hromadnou dopravou a po

skončení priestupkového konania na Okresnom úrade Prievidza sa ponáhľali, aby stihli spoj späť do
Levíc. Trestné oznámenie následne poškodení podali v Leviciach v najbližší pracovný deň.

Pri vyhodnocovaní výpovedí ostatných svedkov, teda svedka M., B., svedka K. a svedkyne Z. je nutné
prihliadať na to, že títo svedkovia neboli prítomní pri spáchaní skutku a informácie o skutku majú len

sprostredkovane od poškodených, resp. obžalovaných.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 3T/4 7/2020 zo dňa 02.10.2020, pre chyby v napadnutom výroku rozsudku, preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vec podľa § 322 odsek 1

Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol nasledovné:
„1. Nesúhlasím s dôvodmi uvedenými prokurátorom v jeho odvolaní, pretože jeho hodnotenie dôkazov
nie je objektívne a je v rozpore s dôkazmi zabezpečenými v trestnom spise z prípravného konania a so

skutočnosťami zistenými na pojednávaniach na OS Prievidza.

2. Súhlasím s Rozsudkom OS Prievidza a aj jeho logickým odôvodnením, pričom chcem zdôrazniť
nasledovné skutočnosti.

3. Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z 3 sudcov JUDr. Patrika Príbelského, JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu od samotného začiatku tohto trestného konania už v dvoch
svojich rozhodnutiach o mojej väzbe poukazoval na neštandardné až zvláštne konanie poškodených
(zasielaním niekoľko stoviek SMS správ vulgárneho obsahu mne a mojej rodine, za čo boli už v
priestupkovom konaní uznaní vinnými) pred, počas a dokonca aj po údajných mojich vyhrážkach, čo

vierohodnosť ich tvrdení spochybňuje, pôsobí nelogicky, preukazuje, že zo mňa strach nemajú (napriek
tomu, že stále tvrdia ako veľmi sa ma boja).

4. Dve skupiny dôkazov vytvorené v prípravnom konaní sa na súde pri výsluchoch podrobne preverili a
práve pri vypočúvaní poškodených sa preukázalo, že obidvaja poškodení klamú. Poškodení vypovedali

diametrálne odlišne o vyhrážkach a okolnostiach, rozdielne opisovali jednu a tú istú situáciu, svoje
výpovede menili oproti prípravnému konaniu, kde pritom vypovedali tiež pod hrozbou krivej výpovede.
Poškodená pani K. sa počas svojej výpovede a po otázkach od pani sudkyni dokonca „osočila“ na pani
sudkyňu, že čo prečo sa jej to vypytuje, že ona na to nemusí odpovedať a že ona tam ani nemusí byť
a stále na ňu zvyšovala hlas. Rovnako začala slovne útočiť na môjho obhajcu V.. V. Q., na čo znova

reagovala pani sudkyňa, že čo si to pani K. dovoľuje a ako sa takto môže správať na súde. Niekoľko krát
ju ako poškodenú napomínala, pričom ona má byť podľa prokurátora tá poškodená a ja mám byť ten
„zlý“. Poškodený N. K. na moje otázky, aby vysvetlil rozpory medzi svojimi výpoveďami v prípravnom
konaní, že kedy hovoril pravdu a prečo inokedy pravdu nehovoril, keď opisoval ako reagoval na moje
údajné vyhrážky, tak on povedal, že on nevie prečo to hovoril pred vyšetrovateľom, na moje otázky

odpovedať nechcel a nevedel to ani vysvetliť. Rovnako reagovala aj pani K., ktorá nevedela vysvetliť,
že prečo vo svojich výpovediach v prípravnom konaní skutočnosti opisovala inak.

Dokonca na otázky pána prokurátora, že či poškodení písali a kedy vulgárne SMS správy mne a mojej
rodine, tak N. K. niekoľkokrát zopakoval do mikrofónu pánovi prokurátorovi, že oni žiadne SMS správy

mne a mojej rodine nepísali!!! Pán prokurátor sa aj snažil ho priviesť k priznaniu, že ich písali, no on to aj
tak popieral!! Pritom v celom prípravnom konaní sa poškodení obidvaja priznali, že zo svojich telefónov
mne a mojej rodine napísali niekoľko stoviek hrozných vulgárnych SMS správ, čo je zadokumentované aj
v trestnom spise a dokonca sa ku tomu priznali aj v priestupkových konaniach, za čo boli aj potrestaní!!!

Aj sám pán prokurátor v odvolaní zo dňa 22.12.2021 proti Rozhodnutiu o mojom oslobodení priznal, že
„Je síce pravdou, že priebeh udalosti po slovách obžalovaného opísali s miernymi odlišnosťami, no je
nutné podotknúť, že obžalovanému sú za vinu kladené vyhrážky poškodeným, nie to, čo nasledovalo
po týchto vyhrážkach.“5. Súhlasím s odôvodnením pani sudkyne, že keby som akúkoľvek vyhrážku, nie dokonca niekoľko
vyhrážok uviedol dvom starým ľuďom K. za bieleho dňa, ešte k tomu pracovného dňa a za prítomnosti

dvoch policajtov o poschodie nižšie, za ktorými aj hneď išli, tak obidvaja poškodení by tieto vyhrážky
okamžite týmto policajtom aj presne povedali, tiež by tieto vyhrážky povedali aj pánovi K., ktorý
bezprostredne po mojich údajných vyhrážkach ich vypočúval a on sám vypovedal v prípravnom konaní
a aj pred súdom presný opak, že práve pani K. bola agresor, ktorá na mňa stále ústne útočila a nie ja
na ňu!!!

Akú logiku by malo to, čo tvrdí pani K., že ja by som sa jej a pánovi K. vyhrážal zabitím, oni by mali
zo mňa veľký strach, pretože mojim vyhrážkam uverili, že ich môžem aj uskutočniť, no napriek tomu
to nikomu nepovedali (aj keď mali na to niekoľko príležitostí u dvoch policajtov, u pána K., na polícii v
Prievidzi, na linke 158 a veľa iných), nikde neušli predo mnou (aj keď mohli, keď boli na prízemí), ale
z prízemia sa vrátili späť vypovedať ku pánovi K., kde vedeli, že som bol aj ja a v miestnosti na mňa

napriek tomu všetkému pani K. slovne útočila.

6. Poškodení aj na súde obidvaja rozdielne vypovedali o tom, čo povedali policajtom o vyhrážkach a či
im uvedené vyhrážky aj povedali. Na rozdiel od prípravného konania, kde tvrdili, že vyhrážky od mojej
osoby policajtom nestihli povedať, lebo na to nemali čas, tak na súde vypovedali, že vyhrážky policajtom

presne opísali, ale policajti na ne údajne nereagovali! Policajti na súde vypovedali presne to isté, čo
vypovedali aj v prípravnom konaní, že poškodení im o vyhrážkach nič nepovedali a nič podozrivé na
nich ani nevideli, čo by nasvedčovalo tomu, že by mali strach o svoj život z mojich vyhrážok.

7. Poškodení sa od podania trestného oznámenia na moju osobu neustále bránili tým, že oni nemajú

žiadny dlh, všetky nároky mojej rodiny voči nim boli vymyslené a oni si nevedia vysvetliť, že prečo od
nich si niečo pýtame zaplatiť. Počas tohto trestného konania sa preukázalo, že moja družka si cez
Práva veriteľov uplatnila na súde na OS Trenčín v č. k. 36CbZm/24/2018 nárok z dlhu, ktorý uznal syn
poškodených W. K. a na OS Trenčín sa na prvom pojednávaní priznal, že túto sumu rodina K. skutočne
dlhuje a preto požiadal pani sudkyňu Z. o možnosť zaplatiť dlh v splátkach, s čím navrhovateľ súhlasil

a dodnes si rodina K. cez svojho syna svoj dlh spláca a už zaplatila zatiaľ 380 Eur.

8. Svedkyňa F. N. bola moja bývalá kolegyňa z práce a práve počas mojej väzby v tejto trestnej veci
ukradla z firmy (kde sme spolu pracovali) pracovný mobilný telefón, ktorý nevrátila a ani nezaplatila a
prestalasiplatiťsvojdlhaždočasu,kedysomsadostalnasloboduazačalismeuvedenýnárokvymáhať

od nej súdnom a aj mimosúdnou cestou z dôvodu, že odišla do Nemecka, kde sa zatajovala a zatajuje
sa až doteraz. Dodnes nám zaplatila iba za mobilný telefón a iba 300 Eur, nič za paušály a nič z jej dlhu.
Preto jej výpoveď považujem za ovplyvnenú touto kauzou a zhoršením našich vzťahov, no napriek tomu,
že ma teraz nenávidí (lebo o krádeži mobilného telefónu a neplatenia si svojho dlhu sa dozvedeli aj jej
rodičia) vypovedala na súde jednoznačne, že počas celej doby, čo som ja bol s poškodenými vedľa seba,

tak ani raz som sa im nijako nevyhrážal!!! Na opakované otázky sudkyne niekoľko krát odpovedala, že
ani jedno slovo z vyhrážok, ktoré sú mne kladené za vinu, som im nepovedal!!! Pritom táto svedkyňa je
teraz už svedkom prokuratúry a nie mojím svedkom, keďže sa sťažovala aj na súde, že sme ju hľadali
z dôvodu nevrátenia mobilného telefónu a nezaplatenia si svojho dlhu.

Navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora proti môjmu prvostupňovému oslobodzujúcemu
rozsudku zamietol a rozsudok vydaný Okresným súdom Prievidza potvrdil.“
Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obžalovaný navrhol
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov

vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. V konečnom
dôsledku odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je existencia takýchto
procesných chýb vytýkaná.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotného napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola aj na obžalovaného

v prejednávanej veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal
nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom
pochybení videl prokurátor podľa dôvodov jeho odvolania vadu, spočívajúcu v nevyporiadaní sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým

dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho

súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. aj
na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností
nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného
súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v

pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch
odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo zvykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha
vyvodeniainýchzáverov,inéhohodnoteniadôkazovstým,abyodvolacísúdnariadilokresnémusúdu,čo

má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery z tvrdení poškodených, na ktoré v dôvodoch
odvolania poukazuje). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o
oprávneníodvolaciehosúdupreskúmavaťsprávnosťpostupusúduprvéhostupňaprihodnotenídôkazov
nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy

má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací
súd opakovane zdôrazňuje, že môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má
konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel
svoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný je trestne stíhaný, má úplnú oporu v
obsahu vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel k záveru o

jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku obžalovaným, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný
súd v napadnutom rozsudku nikde neuviedol, že by sa skutok nepochybne nestal, ale uviedol len to,
že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že by sa tento skutok stal. Okresný
súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval v súlade

aj s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v
podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov
odôvodniťlenokolnosťami,ktorésvedčiaovierohodnostidruhéhodôkazu(viďR6/1970).Pokiaľokresný
súd v konečnom dôsledku pri svojom rozhodnutí vychádzal z výpovede obžalovaného, podľa názoru
konal tak na základe správnej aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, na čo

výslovne poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému
záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd sa nemohol nestotožniť s názorom prokurátora o danosti v

odvolaní namietanej existencii vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.