Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/2781/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224970
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Bačová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7212224970.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35937874,
proti povinnému: R. V., W.. XX.XX.XXXX, Ž. X, XXX XX V., IČO: 37301080, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice,
o vymoženie pohľadávky vo výške 3.119,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom zo dňa 10.08.2012 podanom u súdneho exekútora dňa 17.08.2012 domáhal
vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 3.119,04 Eur s prísl., a
to na základe exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.06.2012.

Dňa 31.08.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. XXXX *. zo dňa 13.09.2012.

Dňa 15.07.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Ten vo svojich
námietkach uviedol, že o prebiehajúcej exekúcii sa dozvedel z listu Sociálnej poisťovne doručeného

mu dňa 07.06.2016, ktorým mu bolo oznámené, že z dôvodu exekúcie mu bude z jeho dôchodku
sťahovaná čiastka 177,06 Eur mesačne a celkovo 8.900,20 Eur, čo pokladá za jednak neopodstatnené
a i za finančne neúnosné. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý žiadnych dlhov voči Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s., nakoľko pri svojom odchode zo Slovenska sa dňa 12.06.2002 osobne vo VšZP a.s.
pobočka Košice odhlásil, pričom pracovníčka oddelenia ho ubezpečila, že voči VšZP nemá žiadne dlhy,
o čom mu bol vydaný i doklad, ktorým však v súčasnosti už nedisponuje. Voči VšZP a.s. neeviduje žiaden

dlh, nakoľko i dôchodok mu bol vypočítaný len z doby, po ktorú bol vo VšZP poistený. Poukázal na
skutočnosť,žeprivýškesvojhodôchodkuanákladochnaživot(nájom,poplatkyaživobytie)jeneúnosné
aby mu bola z dôchodku sťahovaná takáto suma. Spolu s námietkami zaslal povinný rozhodnutie o
dôchodku poberanom v Českej republike a súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku
nároku na dôchodok v SR a ČR.

Dňa 14.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k predmetným námietkam, v ktorých
uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému bol podaný v súvislosti so znením § 38
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), keďže povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo
vykonateľné rozhodnutie. povinný si nesplnil ani oznamovaciu povinnosť a riadne a včas neodviedol
preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z,z, o poisťovníctve ( ďalej len „ Zákon o zdravotnom
poistení“) zaobdobieodjúla22006dodecembra2011.Keďžesapovinnývočivýkazunedoplatkov,ktorýslúživtomtokonaníakoexekučnýtitulvzákonomstanovenejlehoteneodvolal,nadobudolprávoplatnosť
a stal sa vykonateľným. Kontrolnou činnosťou bolo zistené, že povinný je od 01.11.2001 až doposiaľ
evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba a podľa výpisu z Obchodného registra nemal v

období, za ktoré neodviedol poistné na zdravotné poistenie, živnostenské oprávnenie ani prerušené ani
zrušené. Čo sa teda týka uvedeného obdobia, podľa nariadenia EHS čl. 1408/71, príloha č. VII., článok
13 ods. 3, osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná v SR a zároveň je zamestnaná, resp. poistená
v inom členskom štáte, podlieha právnym predpisom oboch členských štátov. Nakoľko bol povinný v
rozhodnom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobou, mal podľa § 16 ods. 8 písm.

b) Zákona o zdravotnom poistení, povinnosť odvádzať preddavky. Oprávnený má teda z dôvodu, že
povinný ako podnikateľský subjekt neukončil svoju činnosť, živnostenské oprávnenie nepozastavil ani
nezrušil a ani nesplnil oznamovaciu povinnosť voči VšZP a.s. za to, že VšZP nemohla ukončiť zdravotné
poistenie na území SR, čím mu bol v zmysle § 20 ods. 4 a 5 Zákona o zdravotnom poistení vyčíslený
preddavok na poistné na zdravotné poistenie z priemernej mesačnej mzdy. Oprávnený Ďalej uviedol, že
pokiaľ ide o doručovanie výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2012, tento bol doručovaný

naposlednúznámuadresu trvaléhopobytupovinnéhopričomtátobolaviacnásobneoverovaná,atocez
Register obyvateľstva SR a Miestny úrad Mestskej časti Košice - Nad Jazerom a Živnostenský register.
Doporučené zásielky sa však vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. V súvislosti s tým oprávnený
opäť poukazuje na oznamovaciu povinnosť povinného, pokiaľ ide o zmenu adresy. VšZP uviedla, že
dokladypredloženépovinnýmvrámcinámietokberienavedomie,nonapriektomuzvýpisuObchodného

registra je zrejmé, povinný je naďalej na území Slovenskej republiky vedený ako osoba oprávnená
podnikať. Pokiaľ ide o o nepriaznivú finančnú situáciu povinného, oprávnený poukazuje na to, že je
úlohou súdneho exekútora prešetriť majetkové pomery povinného. Záverom oprávnený poznamenal, že
návrh na vykonanie exekúcie pokladá za podaný dôvodne a nie sú mu známe okolnosti, ktoré by bránili
vymáhateľnosti pohľadávky, resp. ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov
založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú
tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť,
teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie

námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného
súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený

či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Súd na základe výpisu zo Živnostenského registra SR zistil, že povinný je stále vedený ako samostatne
zárobkovo činná osoba so sídlom na Ždiarskej ulici v Košiciach a ani z výpisu Registra obyvateľov nie
je zrejmé, že by povinný zmenil trvalý pobyt na územie Českej republiky, nakoľko je stále evidovaný ako

občan s trvalým pobytom na ulici Ždiarska 1 Košice.

Podľa §11 ods. 2 písm. b) Zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
platiť poistné.

Podľa ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia, poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou
alebo osobou podľa odseku 7.Podľa § 11 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej
činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , alebo má príjem z tejto činnosti.

Podľa § 15 ods. 1 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení, povinnosť platiť poistné vzniká dňom, od
ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4 .

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a
odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.
Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce

z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov.

Podľa §17a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je
exekučným titulom.

Podľa § 17b ods. 3 písm. b) a c) zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov
doručuje samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom
registri,obchodnomregistrialebovinomregistri,vktoromjezapísaná, alebofyzickejosobečiprávnickej
osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo

trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23
), fyzickej osobe aj na kontaktnú
adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických
osôb,) ak je odlišná od kontaktnej adresy.

Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom
prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo
prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená
zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3,
považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď

sa adresát o tom nedozvedel.

Z vyššie uvedeného možno predpokladať, že povinný, ako osoba stále vedená v Živnostenskom registri
ako samostatne zárobkovo činná, mala povinnosť odvádzať preddavok na poistné, tak ako to oprávnený
uvádza vo svojom vyjadrení k námietkam povinného. Pokiaľ teda ide o tvrdenie povinného, že dňa

12.06.2002 sa na pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne odhlásil, súd naň nemôže prihliadať,
nakoľko o predmetnej skutočnosti povinný nepredložil žiaden doklad a Všeobecná zdravotná poisťovňa
postupovala v súlade so zákonom, keď v rámci kontrolnej činnosti vyčíslila povinnému preddavok
na poistné za dotknuté obdobie, keďže živnosť povinného podľa výpisu zo Živnostenského registra
nezanikla a ani z výpisu Registra obyvateľov SR nemohla byť známa oprávnenému známa skutočnosť,

že povinný zmenil trvalý pobyt na iné územie členského štátu EU. Pri odchode pracovníka do iného
členského štátu EU navyše podľa nariadení, resp. smerníc Európskej únie platí základné pravidlo, že
podlieha legislatíve štátu, kde vykonáva pracovnú činnosť, teda bude poistený v štáte výkonu pracovnej
činnosti, čo je, prihliadnuc na výpis z Registra obyvateľov SR, stále Slovenská republika.

Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého
pobytu; táto povinnosť nevzniká, ak je poistenec štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali
skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d) , alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.Vzhľadom na to, že povinný v súčasnej dobe poberá dôchodok, žije v Českej republike a nebolo mu
možné doručiť výkaz nedoplatkov na známu adresu v SR, je predpoklad, že nesplnil svoju oznamovaciu

povinnosť podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni napriek jeho
tvrdeniam. Zákonná lehota na oznámenie takejto skutočnosti je 8 dní. Nakoľko sa povinný neodhlásil
z trvalého pobytu v Slovenskej republike a túto skutočnosť podľa všetkého neoznámil oprávnenému,
nemohlo dôjsť ani k zániku verejného zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 2 Zákona o zdravotnom
poistení. Podľa vyjadrenia oprávneného, tento berie skutočnosti uvedené povinným v podaných

námietkach na vedomie, čo však nemení skutočnosť, že doposiaľ podľa všetkého nebol informovaný o
skutočnostiach zakladajúcich dôvod na zánik zdravotného poistenia v SR.

Pokiaľ ide o finančnú situáciu, na ktorú sa povinný odvolával súd uvádza toľko, že zisťovanie
majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora, ktorý
zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v priebehu

exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
a súd sa ním bude zaoberať. K zániku povinnosti splniť záväzok navyše môže podľa hmotnoprávnych
predpisov dôjsť len v prípade objektívnej nemožnosti plnenia, teda nie pokiaľ je plnenie nemožné zo
subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. pre jeho insolventnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia a námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Košice II. (§ 355 ods. 2 C.s.p.).

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).

V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne (§ 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 2 C.s.p.).