Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200392
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119200392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: V. A., trvale bytom O. XX, O., proti
žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 6. júla 2020, č.k. 14Csp/4/2019-89, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že určuje Dohodu o zrážkach zo mzdy
uzatvorenú medzi žalobcom ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom zo dňa 20.6.2006 za
neplatnú.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku II. a vo výroku III.
p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v aproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol,
výrokom II. žalobu zamietol, výrokom III. zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Trenčín č.k.
14Csp/14/2019-21 zo dňa 23.1.2019, a výrokom IV. žalovanému priznal proti žalobcovi právo na
náhradu trov konania 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal (i) určenia, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2006 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (správne
Poštovou bankou, a.s.) je neplatná, (ii) určenia, že úverová zmluva zo dňa 20.6.2006 je neplatná, (iii)
určenia, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, a (iv) priznania primeraného finančného
zadosťučinenia 200 eur. Žalobca v priebehu konania podal návrh na prerušenie konania. Tomuto
súd nevyhovel a zamietol ho, nakoľko inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je bežný zabezpečovací
inštitút, ktorý podlieha prieskumnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Čo sa týka určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, súd mal za to, že takáto žaloba nie je procesne prípustná

podľa § 137 písm. d) CSP. Čo sa týka určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, súd uviedol, že na týchto určenia nie je naliehavý právny záujem, nakoľko v
tejto veci existuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný, nebol v zákonom stanovenej lehote
napadnutý žiadnou zo strán žalobou na súde o jeho zrušenie a týmto rozsudkom bolo priznané plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že medzi Poštovou bankou, a.s. (ktorá
úver žalobcovi poskytla a pohľadávku postúpila na žalovaného) a žalobcom a žalovaným je vzťah

nerozlučného spoločenstva účastníkov vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy, ako aj dohody
o zrážkach zo mzdy, a tak pre neúčasť Poštovej banky, a.s. v konaní, či už na strane žalobcu, alebo
žalovaného spôsobuje nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú žaloba musela byť zamietnutá. Nárokna vydanie primeraného finančného zadosťučinenia súd zamietol, lebo nezistil žiaden právny dôvod, na
základe ktorého by mal žalobcovi priznať tento nárok. Súd zrušil vydané neodkladné opatrenie, ktorým
bolo žalovanému uložené zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pretože vo veci samej sa

nevyhovelo a pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti výrokom II., III. a IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Upozornil na
to, že zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré robia úver bezúročným a

bezpoplatkovým, ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí nevenoval, čo bolo jeho prvoradou povinnosťou
ex offo. Tvrdil, že aj v prípade, že nesprávne označil druhú stranu sporu, v tomto smere nepochybil. Je
slabšou zmluvnou stranou, a teda súd ho mal poučiť. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právneposúdilaboloporušenéjehoprávonaspravodlivýsúdnyproces.Poukázalnato,ževexekučnom
konaní Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 61Er/496/2014, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul bol pripojený

rozhodcovský rozsudok, na ktorý odkazoval v odôvodnení súd prvej inštancie. Exekučný súd v tejto
veci dospel k názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto
súd postupoval tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Na základe týchto
skutočnosti žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný vyjadril, pričom sa stotožnil s výrokom aj odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, žiadal odvolací súd o jeho potvrdenie.

4. Krajský súd ako súd odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a po upovedomení
o doposiaľ nepoužitom ustanovení § 37 ods. 1 OZ (neurčitosť právneho úkonu) a § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotr. úveroch, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1
CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. čiastočne
zmeniť podľa § 388 CSP tak, že určil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2006 za neplatnú, a v

zostávajúcej časti napadnutého výroku II. a vo výroku III. potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca sa v konaní domáhal (i) určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2006 je neplatná,
(ii) určenia, že úverová zmluva zo dňa 20.6.2006 je neplatná, (iii) určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, a nakoniec žiadal (iv) priznať finančné zadosťučinenie od žalovaného vo výške 200 eur.
Odvolací súd sa najskôr venoval prvému nároku.

7. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o procesne
neprípustná žalobu. Je síce pravda, že žalobca sa mohol domáhať určenia, že žalovaný nemá právo
domáhať sa zrážok z dohody o zrážkach zo mzdy, no výsledok konania by pri tomto posúdení bol
rovnaký ako pri súčasnom žalobnom petite. To by bol iba prílišný formalizmus, ktorým by súd neposkytol
ochranu práv v zmysle čl. 2 CSP. Odvolací súd preto takúto žalobu hodnotí ako procesne prípustnú,

pričom naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení je daný, nakoľko žalovaný preukázateľne
uskutočňoval zrážky zo mzdy, ktoré boli následne nariadeným neodkladným opatrením zakázané, a
bez žalobcom požadovaného určenia by bolo jeho právne postavenie neisté a bolo by ohrozené jeho
disponovanie s vlastnou mzdou.

8. Zároveň nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Žalovaný je právnym nástupom pôvodného veriteľa, Poštovej banky, a.s., pričom sám
žalovaný v konaní uviedol, že vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať
zrážky zo mzdy (vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy), a toto právo i sám vykonával. Žalovanému
na tomto základe svedčí v konaní pasívna vecná legitimácia. Tento záver platí i pre nárok žalobcu o

určenie, že úverová zmluva je neplatná, že úver je bezúročný a bez poplatkov a i pre nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia.9. I pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku pohľadávky musia byť
rešpektované všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku

dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti však v spornej dohode o zrážkach zo mzdy absentujú.

10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v úverovej zmluve iba stroho: „Podpisom tejto zmluvy
zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB
(Poštovej banky, a.s. - pozn.) vzniknutej zo ZoÚ (zmluvy o úvere - pozn.). Klient udeľuje PB výslovný

súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa
mzdy, ako i na iné príjmy klienta.“

11. Z takto dojednanej Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva určité vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky, a preto táto dohoda je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
právny úkon musí byť okrem iného určitý. Už v čase uzatvorenia dohody musela byť zabezpečovaná

pohľadávka vymedzená určito, úplne a presne konkretizovaná. V dohode zároveň nie je vymedzená
výška zrážok zo mzdy. Pre tieto skutočnosti nemôže sporná dohoda o zrážkach zo mzdy obstáť ako
platná. Vzhľadom na uvedené ju odvolací súd určil za neplatnú pre neurčitosť na základe ust. § 37 ods.
1 OZ.

12. Ďalej sa žalobca domáhal určenia, že úverová zmluva zo dňa 20.6.2006 je neplatná.

13. Najskôr je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nemal správny názor o procesnej
neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Predmetné žaloby sú prípustné na základe § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch platí, podľa ktorého platí, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

14. I keď sú uvedené žaloby procesne prípustné, v konaní nevyšiel najavo ani nebol preukázaný dôvod

neplatnosti úverovej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.1.2013, sp. zn. 1 MCdo 12/2010
zdôraznil, že „vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
len za predpokladu, že sa o dôvodoch neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti
úkonu, nespôsobilosti subjektov zmluvu uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným
spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani

inak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a
nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov“.

15. Žalobca v tomto prípade nekonkretizoval, v čom má spočívať neplatnosť zmluvy o úvere. Tvrdil
iba, že zmluva o úvere je neplatná pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Tie však bližšie

nešpecifikoval, pričom ani netvrdil dôvod, prečo by zmluva ako celok mala byť neplatná. V tomto smere
musí byť rešpektovaný vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu SR, pričom odvolací súd nezistil dôvod
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti zmluvy, nespôsobilosti subjektov
zmluvu uzavrieť, alebo rozpor so zákonom. Jedná sa v tomto prípade o štandardnú úverovú zmluvu. Iné
konkrétne dôvody neplatnosti úverovej zmluvy neboli tvrdené a ani v konaní nevyšli najavo. Na tomto

základe bol záver súdu prvej inštancie o zamietnutí tohto nároku vecne správny, hoci z iných dôvodov.

16. Nárok žalobcu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov bol rovnako súdom prvej inštancie
zamietnutý vecne správne. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 20.6.2006. Vzhľadom na to je potrebné
aplikovaťzákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzatvoreniuzmluvy.

Tento zákon konštruoval iba jediný dôvod na určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, a to ak
zmluva o úvere neuvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov [§ 4 ods. 2 písm. g)]. V tomto prípade
však zmluva o úvere údaj o RPMN obsahuje, preto niet zákonného podkladu na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

17. Nakoniec i nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý
vecne správne.18. Na zdôraznenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý len stručne konštatoval, že
nezistil právny dôvod na priznanie žalobcom požadovaného nároku, je potrebné dodať nasledovné. Pre
priznanie zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nepostačuje

zistenieporušeniapráva,alejenevyhnutné,abytubolaajexistencianemajetkovejujmy,ktorávpríčinnej
súvislosti s porušením práva vznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom
konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia spotrebiteľom tvrdená a aby bola takáto ujma
aj preukázaná ako skutočná. Výklad uvedeného ustanovenia priznávajúceho zadosťučinenie by mal
zohľadňovať povahu priznaného nároku ako satisfakčného. Ak je teda priznaná satisfakcia, musí tu

existovať ujma, za ktorú sa satisfakcia poskytuje. Toto hľadisko opomína aj Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutízodňa30.1.2019,sp.zn6Cdo127/2017.Nepochybnemáuvedenýnárokajsankčnúpovahu,
ale nie primárnu, ako uvádza Najvyšší súd SR, pretože v tom prípade by sa jednalo o pokutu, penále
a podobne, a nie o zadosťučinenie.

19. V tomto prípade žalobca v konaní vznik ujmy ani netvrdil, a preto v spojení s vyššie uvedeným

záverom je nutné konštatovať vecnú správnosť zamietnutia tohto nároku súdom prvej inštancie.

20.VzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.čiastočne
zmenil tak, že určil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.6.2006 uzatvorenú medzi žalobcom a
žalovaným za neplatnú, a v zostávajúcej časti výroku II. a vo výroku III. napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil. Výrok III. napadnutého rozsudku bol vecne správny vzhľadom na to, že neodkladné
opatrenie bolo obmedzené do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP nasledovne. Žalobca žalobou uplatnil celkovo štyri nároky. Úspešný bol iba v jednom,

teda v jednej štvrtine (25 %), v troch štvrtinách bol úspešný žalovaný (75 %). Po vzájomnom zohľadnení
čiastočného úspechu strán sporu tak patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50
% (75 % - 25 % = 50 %). O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).