Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203119
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2314203119.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu 1/: G.

F., A.. R., U.. X.X.XXXX, R. R. XXXX/XX, H. Ú., žalobcu 2/: K. F., A.. F., U.. X.X.XXXX, R. R. XXXX/XX,
H. Ú., zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti žalovanému: D.
A., A.. A., U.. XX.X.XXXX, R. D.U. XXX/XX, Ž. U. T., zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom
Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, Ž. G. F., A.. R., U.. X.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom R. XXXX/XX, H. Ú. a K. F., A..
F., U.. X.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, R. R. XXXX/XX, H. Ú., sú výlučnými vlastníkmi v podiele 1/1
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Galanta - katastrálny

odbor pre obec Veľké Úľany, katastrálne územie Nové Osady, na liste vlastníctva Č.. XXX, a to:
- pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere XXX G.,
- pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere XX G.,
- dom so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele Č.. XX/X,
- garáž so súpisným číslom XX, ktorá sa postavená na parcele č. XX/X.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhali určenia vlastníckeho práva na

základe nasledovného skutkového stavu. Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti F. V., ktorý vznikol na
základeúveru,ktorínedokázaliplatiť,chceliprefinanocvoaťpredmetnúpôžičkuatýmzískaťvýhodnejšie
mesačné splátky. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorý mal inzerciu v regionálnych novinách, kde
ponúkal pôžičky, prefinancovanie pôžičiek. Na základe telefonického rozhovoru prisľúbil pomoc a po
niekoľkých dňoch aj osobne prišiel za žalobcami. Povedal im, že bude potrebné zriadenie záložného
práva na dom v U. O., v ktorom bývali a ktorý vlastnili. D. D. urobil fotky domu. Po niekoľkých týždňoch
informoval žalobcov, že zmluva je hotová a treba ju podpísať u notára. Za týmto účelom sa žalobcovia

stretli s pánom D. u notárky C.. D. v Galante v marci 2012. Najprv išiel k notárke pán D., kým žalobcovia
čakali na chodbe spolu s rodičmi a priateľkou rodiny, K. R.. Po tom čo pán D. vyšiel z kancelárie, dal
žalobcom podpísať zmluvu, o ktorej tvrdil, že je to zmluva o pôžičke. Na prvej strane bolo logo od OTP
banky. Žalobcovia si chceli zmluvu prečítať, ale pán D. im to neumožnil tvrdiac, že nemá čas. Potom išiel
pán D. opäť do kancelárie a po asi 15 min. zavolal dnu aj žalobcov, ktorí zaplatili za overenie podpisov.
Po tom, čo vyšli z kancelárie pán D. zavolal G. A. o ktorej tvrdil, že je tichou spoločníčkou a následne s jej
súhlasomvyplatilžalobcomsumu1.000Euraprisľúbil,žeoniekoľkodnídostanúpôžičkuazmluvy,ktoré

podpísali dostanú o niekoľko dní poštou alebo osobne. Pán D. sa však následne neozval. Po niekoľkých
týždňoch sa mu pokúsili žalobcovia dovolať, avšak neúspešne. Až v lete 2012 zdvihol telefón a znova
im prisľúbil, že pôžičku dostanú. Pána D. však vedeli zastihnúť až v januári 2013, kedy im oznámil,
že pôžička je vybavená, ale treba ešte podpísať nejakú zmluvu u notárky C.. D.. Následne žalobcoviaopätovne išli k uvedenej notárke, pričom však už trvali na tom, že si zmluvu najprv prečítajú. Toto im už
bolo umožnené a po prečítaní zistili, že sa jedná o nájomnú zmluvu. Žalobcovia nesúhlasili s podpísaním
zmlúv, na čo sa im pán D. začal vyhrážať. Vtedy žalobcovia zistili, že dom v U. O. už nevlastnia.

Podľa pána D. bolo treba dom prepísať na D. A., pokiaľ sa nevybaví pôžička. Žalobcovia vtedy zistili,
že namiesto zmluvy o pôžičke podpísali kúpnu zmluvu zo dňa 30.3.2012, na základe ktorej svoje
nehnuteľnosti predali Márii Ružičkovej, a to pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie
o výmere 742 m2, pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 35 m2, rodinný
dom so súpisným číslom XX, ktorý sa nachádza na parcele Č.. XX/X, garáž so súpisným číslom XX,

ktorá sa nachádza na parcele č. XX/X (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Vklad vlastníckeho práva bol
vykonaný právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Galanta - katastrálnym odborom o povolení
vkladu č. H. XXXX/XXXX zo dňa 11.5.2012. V predmetnom dome žili žalobcovia niekoľko rokov spolu
s maloletými deťmi. Tento sami zrekonštruovali. Nemali dôvod predávať ho. Kúpnu zmluvu žalobcovia
nikdy nevideli. Vyžiadali ju až z katastra. Vtedy zistili, že bola stanovená kúpna cena 70.000 Eur, ktorú
im mala vyplatiť pri podpise zmluvy G. A., ktorú nepoznali a nikdy nevideli. Žiadnu sumu však od pani A.

nedostali, iba spomínaných 1.000 Eur, ktoré im dal pán D.. Žalobcovia sa pokúsili skontaktovať aj s pani
A., ale bez úspechu. Pán D. sa im vyhrážal násilným vysťahovaním, pričom žalobcovia sa v strachu o
zdravie detí odsťahovali k rodičom žalobcu 2/. Po niekoľkých týždňoch žalobcovia zistili, že ich dom pani
A. predala v septembri 2012 žalovanému, ktorý je súčasným vlastníkom nehnuteľností. Tento si do domu
nasťahoval nájomníkov. Dňa 18.5.2012 mali žalobcovia údajne osobne prevziať rozhodnutie katastra

o povolení vkladu vlastníckeho práva, podpisy na doručenke však nie sú ich, čo je viditeľné aj voľným
okom. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že pán D. a pani A. sú členmi organizovanej skupiny, ktorí
podobným spôsobom podviedli aj iných ľudí. Vedú sa voči nim viaceré trestné konania. Vôľa žalobcov
smerovala k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a nie k prevodu nehnuteľností, teda absentuje podstatná
náležitosť právneho úkonu, a to vážnosť, z uvedeného dôvodu je úkon od počiatku absolútne neplatný

(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež žalobcovia boli uvedení do omylu, čím je právny úkon
postihnutý aj relatívnou neplatnosťou, ktorej sa žalobcovia domáhajú (§ 49a Občianskeho zákonníka).
Je evidentné, že G. A. vedela o tom, že žalobcovia nemali v úmysle podpisovať kúpnu zmluvu. Naliehavý
záujem podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., je daný, nakoľko podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 56/2003, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej

nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Žalobcovia
žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania.
2. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že on žalobcov o
nehnuteľnosť nepripravil. Nehnuteľnosti nadobudol právoplatnou cestou od G. A. na základe úveru,

ktorý spláca. Nerozumie tomu, prečo žalujú jeho, keď ich o nehnuteľnosti pripravil pán D. a pani T.. Nie
je pravda, že si do nehnuteľnosti nasťahoval nájomníkov, práve žalobcovia si podvodným spôsobom
nasťahovali nájomníkov, ktorých uviedli do omylu, že žalovaný je ich bratranec a dohodli sa na výške
nájomného 300 Eur mesačne. Toto zistil, keď išiel skontrolovať nehnuteľnosť. K prešetreniu je potrebné
predvolanie celej bytovej mafie, ktorá oberá ľudí o nehnuteľnosti už niekoľko rokov. On sa cíti rovnako

ako žalobcovia obeťou podvodníkov.
3. Na pojednávaní dňa 11.6.2014 sa zúčastnili všetky strany. Žalobkyňa 1/ opísala skutočnosti zhodne
so žalobou a doplnila, že prvé dve strany zmluvy čo podpisovala vedela prečítať, ale posledné strany jej
pán D. nedal prečítať a povedal, že to pošle poštou a potom si to môžu prečítať. Prvýkrát boli u notárky
v marci 2012 s tým, že sa mali založiť nehnuteľnosti kvôli pôžičke. Pán D. bol dnu u notárky asi 15

min, kedy žalobcovia čakali vonku s pani R.. Tam aj podpisovali papiere od OTP banky. Následne išli
dovnútra k pani notárke, kde sa podpisovali do veľkej knihy v súvislosti s overovaním podpisu. Potom
išli von z kancelárie, kde žalobkyňa 1/ povedala pánovi D., že potrebuje 1.000 Eur, na to on povedal,
že najskôr zavolá G. A. s tým, či ona súhlasí, lebo ona je nejaká investorka. Aj s ňou volal a potom
prišiel za žalobkyňou 1/, že súhlasí. Na to žalobkyni pán D. mal vyplatiť 1.000 Eur pred kanceláriou

notárky v súvislosti s čím nepodpisovala žiadny doklad. Po tom čo žalobcovia nevedeli zastihnúť pána
D., ozval sa v lete s tým, že pôžička sa vybavila a že sa stretnú v januári 2013 u notárky, C.. D.. Aj
tam prišli a tam im predložil nejakú nájomnú zmluvu, čo nechápali prečo majú platiť nájom na svoj dom.
Papier nepodpísali, pán D. sa rozhorčil a povedal, že ak to nepodpíšu budú mať problémy. Všetko sa
udialo pred kanceláriou C.. D.. Ešte v januári 2013 prišiel za nimi do domu pán D. s tým, že žiadal

kľúče a že sa musia vysťahovať. Následne sa vysťahovali k rodičom žalobcu 2/. Pán D. prišiel za nimi aj
tam, kde opäť žiadal kľúče od domu a že nakoľko nepodpísali nájomnú zmluvu, dom sa bude predávať.
Vôbec tomu nerozumeli a išli na kataster, kde zistili, že dom bol predaný G. A. v marci 2012, ktorá ho
o 3 mesiace predala. To, že je vlastníkom žalovaný zistili v septembri 2013. Žalobca 2/ uviedol, že vjanuári 2013 boli u notárky iba on s manželkou a pánom D.. Súhlasil s tvrdeniami manželky. Trestné
oznámenie podali až v januári 2014, nakoľko si mysleli, že k tomu potrebujú advokáta. Uviedol, že v
januári 2013 prišiel pán D. pre kľúče a dohodli sa, že žalobca 2/ bude chodiť do domu kúriť, aby tam

všetko nezmrzlo a pán Pajung povedal, že ak nájdu kupca, aby sa ozvali, s čím súhlasili. Nerozumeli
tomu,alepánD.impovedal,žedomužnevlastniaaonichceli,abybolivšetcispokojní.Vmarci2013išiel
na kataster kde zistil, že dom vlastní žalovaný. Na to volal pánovi D., ktorý nedvíhal telefón. V auguste,
septembri 2013 prišiel žalovaný za nimi k rodičom žalobcu 2/. Kde sa ich pýtal, že prečo nasťahovali do
domu podnájomníkov a oni mu uviedli, že aby to tam nezamrzlo. Žalobkyňa 1/ doplnila, že pri návšteve

žalovaný uviedol, že to dá prešetriť nejakou advokátkou, či to bolo legálne alebo nie. Potom poslal sms,
že to kúpil legálne. V novembri 2013 išla žalobkyňa 1/ na kataster so sesternicou s tým, že je to celé
sfalšované. Išli aj na poštu, lebo chceli vedieť kto prevzal rozhodnutie z katastra, nakoľko žalobcom
nikdy nebolo doručené. V dome bývajú nájomníci, ktorých zohnali a zmluva je medzi nájomníkmi a
žalovaným. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2012. Žalovaný sa nevie vyjadriť k okolnostiam predaja nehnuteľnosti na G.

A.. V čase uzatvorenia zmluvy nič nebránilo tomu, aby žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti
od G. A.. V kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2012 je na podpisovej strane uvedené meno G.Á. A., preto
žalobcovia museli vedieť, že jej predmetné nehnuteľnosti predávajú. Žalovaný bol dobromyseľný v tom,
že mu nehnuteľnosť patrí a prípadné rozhodnutie a vyhovenie žalobe by malo horšie následky voči nemu
ako voči žalobcom. O tom, že žalobcovia nie sú zapísaní ako vlastníci vedeli najneskôr od marca 2013,

ale trestné oznámenie podali až začiatkom roka 2014. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol v
dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny. To, že sú v dome nájomníci zistil náhodne,
keď navštívil dom v auguste 2013, kde našiel 5-člennú rodinu. Títo mu uviedli, že sú tam v nájme na
základe dohody s vlastníkom, pánom F.. Na to išli všetci za žalobcami a žalobca 2/ mu ukázal papier, kde
bol jeho podpis sfalšovaný na splnomocnení, na základe ktorého žalobca 2/ uzatvoril nájomnú zmluvu

s tým, že im bolo uhrádzané nájomné. Žalobcovia uviedli, že keď podpisovali zmluvu, tak v zmluve
nebolo meno pani A., len dve čiary. Žalobcovia sa vyjadrili, že pôžička vo vzťahu k Tatra Credit asi bola
vyplatená, pretože keď si zobrali tento úver, tak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola založená.
Keďsastretlisožalovanýmzostatokúverubolasi10.000Eur.Pôžičkunezaplatilioni,alepánD.povedal,
že to vybaví. Súd predbežne posúdil, že spornou platnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A.,

nakoľko žalobcovia tvrdia, že boli uvedení do omylu. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K. R.,
ktorá uviedla, že niekedy v marci 2012 sa dostavila spolu so žalobcami k notárke v Galante, boli tam
aj rodičia žalobkyne 1/. Žalobcovia jej uviedli, že si idú zobrať pôžičku a idú podpisovať zmluvu. Pán D.
dal žalobcom viac papierov s tým, že na prednom liste bolo logo OTP Banky s tým, aby to podpísali, čo
aj urobili. Videli len prvú stranu, pán D. im nedovolil nahliadnuť do papierov, začal listovať a zastavil sa

na poslednej strane, aby túto podpísali. Žalobcovia to podpísali bez toho, aby to prečítali. Potom pán D.
zobral papiere a spolu so žalobcami išli do kancelárie notárky. Potom pán D. niekomu zavolal a potom
povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Sumu 1.000 Eur dal pán D. priamo do rúk žalobkyni 1/.
Svedkyňa B.. N. D. uviedla, že sa skontaktovala s pánom D. kvôli úveru cez firmu L. R.. Povedal jej, že
musia dočasne previesť jej nehnuteľnosť, aby mal investor istotu, že sa mu vrátia finančné prostriedky.

V tejto súvislosti podpísali kúpnopredajnú zmluvu. Za tri týždne bola zapísaná ako vlastníčka G. A. a
vtedy jej pán D. vyplatil 18.400 Eur. Následne bola nehnuteľnosť prevedená na ďalšiu osobu. Svedkyni
bola spôsobená škoda 261.000 Eur. Podala trestné oznámenie na pána D., pani T. a pani A.. Vec je
vedená na ORPZ Žilina pod č. O.-XXX/X-O.-Q.-XXXX. V predmetnom konaní G. A. uviedla, že bola
nútená pánovi D. klamať, nakoľko sa jej vyhrážal.

4. Na pojednávaní dňa 6.10.2014 sa zúčastnili všetky strany. Svedkyňa D. O., sesternica žalobkyne 1/
uviedla na pojednávaní okolnosti, na základe ktorých mali byť podvedení aj rodičia žalobkyne 1/ pani A..
Túto kontaktovala po tom, čo jej otec žalobkyne 1/ povedal, že boli ňou podvedení. Stretli sa s pani A.
pred OD Universál v Galante osobne. Požiadala pani A., aby priniesla aj zmluvy ohľadne nehnuteľností
žalobcov. Opýtala sa jej, odkiaľ zohnala peniaze na nadobudnutie sporných nehnuteľností žalobcov v

hodnote 70.000 Eur, ako aj na nehnuteľnosti rodičov žalobkyne 1/. Na to uviedla, že si požičala od
rodičov a že ona zaplatila 10 tis. Eur, pani T. 10 tis. Eur a z týchto súm sa vyplácalo záložné právo.
Zvyšné peniaze mali byť provízia pre pani T. a pána D.. Pani A. svedkyni mala ďalej uviesť, že žalobcovia
sa musia obrátiť na pána Rákociho, lebo jemu predala nehnuteľnosti asi 3 mesiace po tom čo ich
nadobudla. Ďalej jej uviedla, že podlžnosť voči Tatra Credit mal vyplatiť pán D.. Pani A. uviedla, že

nepozná žalobcov. Zmluvy a príjmový doklad jej odovzdal pán D. a pani T.. Pán D. predstavil pani A.
žalovaného ako bratranca žalobcov, ktorému mu mal pomôcť. Svedkyňa G.. G. A. uviedla, že nepozná
strany v konaní. Sporné nehnuteľnosti nadobudla tak, že ju oslovila pani T., že má pre ňu investíciu, že
ona zaplatí časť a zvyšok doplatí pani T.. Nehnuteľnosť nevidela, iba na fotke. Svedkyňa mala investovať21.500 Eur plus kolky. Kúpna cena bola 70 tis. Eur. Pani T. ju navštívila doma, kde bol prítomný aj
manžel svedkyne. Svedkyňa pani T. odovzdala 21.500 Eur a kolky s tým, že pani T. podpísala príjmový
doklad. Svedkyňa podpísala kúpne zmluvy, ktoré doniesla pani T.. Iné podpisy na zmluvách asi neboli.

O pár dní prišla opäť pani T. a priniesla zmluvy a podpísaný návrh na vklad aj od žalobcov a príjmový
doklad na 70 tis. Eur. Na doklade bola označená svedkyňa ako osoba, ktorá odovzdala peniaze, ale ona
peniaze neodovzdávala. Peniaze odovzdal buď pán D. alebo pani T.. Pani T. priniesla aj papier, že bola
vyplatená nejaká pôžička v sume 11.300 Eur. Z peňazí, ktoré investovala ona bola vyplatená pôžička
v Tatra Credite. Nehnuteľnosť následne predala pani T. pánovi A.. Svedkyňa nebola osobne prítomná

pri uzatváraní zmlúv so žalobcami ani žalovaným. Zmluvu, ktorú mala podpísať s pánom A. videla až v
banke. Svedkyňa mala z predaja zisk 1.000 Eur. Myslí si, že kúpna cena pre pána A. bola taká istá ako
v prípade žalobcov. Peniaze od pána A. prišli svedkyni z banky v sume 21.500 Eur, na výpise z účtu je
uvedené, že išlo o hypoúver. Na zmluve bol uvedený ešte jeden účet, išlo o účet syna pani T..
5. Okresný súd Martin na dožiadanie tunajšieho súdu dňa 26.5.2017 vypočul svedka C. D., t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany. Svedok uviedol, že pozná žalobcov. V rokoch 2011

až 2012 pracoval pre realitnú kanceláriu FC Real, ktorej konateľkou bola Q. T.. Realitná kancelária sa
zaoberala sprostredkovaním predaja a výkupu zadlžených nehnuteľností. Od jedného z tipérov dostal
tip na žalobkyňu 1/, že potrebuje vyriešiť svoju nehnuteľnosť. Volal žalobkyni 1/, aby si pripravila všetky
podklady na predaj nehnuteľnosti. O pár dní mu zavolala a išiel k nim domov. Kúpu sprostredkoval s
pani T.. Nafotil nehnuteľnosti. Doklady od nehnuteľností aj od tiarch odovzdal do notebooku pani T.. Po

niekoľkých týždňoch mu pani T. oznámila, že našla kupujúcu pani Ružičkovú. Nebol pri jednaniach o
cene medzi pani A. a pani T.. Bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A.. Zmluvy
boli nachystané, všetci sa stretli na chodbe v Galante u notára. Žalobcovia si zmluvu prečítali. Keď im
bolo všetko jasné išli k notárovi všetci traja podpísať návrh na vklad, zmluvu a overiť podpisy na zmluve
a podpísať a overiť plnú moc na jeho meno na vyplatenie nebankovky, kde mali ťarchu. G. A. nebola

osobne prítomná, zmluvu podpísala predtým, dala ju pani T. a tá ju dala jemu aj s peniazmi od pani
A.. Keď vyšli od notára, žalobcovia mu dali 3 ks zmluvy, 2 ks návrhu na vklad a 1 ks plnú moc. On im
vyplatil peniaze podľa dohody a prepočítal im peniaze potrebné na vyplatenie nebankovky. Žalobcovia
sú maďarskej národnosti, ale nemal s nimi žiadny jazykový problém, rozumeli mu všetko.
6. Na pojednávaní dňa 19.10.2017 súd vec predbežne posúdil tak, že vzhľadom na znenie § 470

ods. 2 CSP a na ústavno-právnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán bude súd v danej veci
posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby,
teda podľa § 80 písm. c/ OSP. V zmysle judikatúry žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je
vlastníkom nehnuteľností vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník,
lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd

bude posudzovať platnosť kúpnej zmluvy medzi G. A. a žalobcami podľa Občianskeho zákonníka,
ďalej bude brať do úvahy judikatúru (Uznesenie NS SR z 30.05.2012 sp. zn. 6Cd/107/2011) v zmysle
zásady, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má sám, rovnakou vadou by bol postihnutý
aj následný právny úkon. V tomto ohľadne však súd uviedol, že bude brať do úvahy aj nález ÚS
SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, v zmysle ktorého ochranu vlastníckeho práva sú

súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr
posúdený hoci aj absolútne neplatným. Teda súd má za to, že by sa mal zaoberať otázkou dobrej
viery(dobromyseľnosti)nadobúdateľavlastníckehopráva,všeobecnýmisúvislosťamikolíziezákladných
práv (vlastnícke právo pôvodných vlastníkov vs. vlastnícke právo nadobúdateľa) a individuálnymi

okolnosťami konkrétneho prípadu. S ohľadom na už vykonané dokazovanie a pre účely smerovania
strán k potrebám ďalšieho dokazovania, súd predbežne vyhodnotil kúpnu zmluvu medzi žalobcami
a G. A. ako neplatnú s tým, že konštatoval, že ani dokazovanie v tejto časti nie je skončené.
Splnomocnený zástupca žalobcov uviedol, že v prípade, že súd nemá na základe doterajšieho
dokazovania za preukázané, že kúpna zmluva medzi žalobcami a G. A.u je neplatná, navrhuje prerušiť

toto konanie do skončenia trestného konania vedeného na KR PZ Žilina, č.k.: ČVS:KRP-14/2-VYS-
ZA-2014. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že pôvodná kúpna zmluva je platná, nakoľko
spĺňavšetkynáležitostivzmysleOZ.Prerušenieprebiehajúcehosúdnehokonaniaponechalnauváženie
súdu. Ohľadne dobromyseľnosti žalovaného niet žiadnej pochybnosti, nakoľko tento nemal žiadnu
vedomosť o vzťahu medzi G. A. a žalobcami a nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere. Vzhľadom na

prednesy splnomocnených zástupcov strán súd konštatoval, že predbežne vyhodnotil pôvodnú kúpnu
zmluvu za neplatnú a že ani v tomto ohľade nie je skončené dokazovanie. Na základe uvedeného súd
nerozhodoval o návrhu na prerušenie konania, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu podmienil tým,
že súd by nemal na základe doterajšieho dokazovania preukázanú neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy,a teda v opačnom prípade na návrhu netrval. Súd upozornil strany na okolnosť, ktorú v danom štádiu
konania nemal za preukázanú, t.j. aby zamerali dokazovanie na otázku dobromyseľnosti žalovaného.
7. Na pojednávaní dňa 24.9.2018 bol uskutočnený výsluch žalovaného. Žalovaný v rámci výsluchu

uviedol,žepracujeakovodič,momentálnevČ.L.spríjmompribližne1.400Eurvrátanediét.Bezdiét600
Eur. Chodí na týždenné turnusy. Vyráža v nedeľu a vracia sa v piatok. V roku 2012 bol som zamestnaný
v spoločnosti Bring. Príjem mal variabilný, približne podobný ako v súčasnosti. Vtedy býval doma dva-tri
týždne, niekedy mesiac. Pracoval 2 mesiace, bolo to prispôsobované podľa potreby. Má ukončené SOU
bez maturity a má nadstavbu v odbore elektromechanik. Vlastní nehnuteľnosti v U. O., H. Ú., X-B. R. H.

R. U. R., súpisné číslo nevedel presne a dom v T. U. H., súpisné číslo nevedel. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudol v auguste 2012. Sporné nehnuteľnosti mu ukázal C. D. najprv na fotografiách a asi dva
týždne pred podpisom zmluvy tam išli osobne. Videl nehnuteľnosti aj zvnútra, má kľúče od bráničky, od
domu. Nikto sa v nehnuteľnostiach nenachádzal. S pani A. sa osobne nestretol nikdy. Zmluvy mu pán
D. priniesol až pri podpisovaní. Nehnuteľnosti neužíval, mal dohodu s C. D., že mu zoženie nájomníkov
a z ich nájmov bude platiť hypotekárny úver. Stav meračov elektromeru, vodomeru a plynomeru sa

nevykonával. Nezisťoval či má niekto prihlásený trvalý pobyt na predmetnej nehnuteľnosti. Až v roku
2014 zistil, že tam niekto býva. Žalobcovia sfalšovali jeho podpis s tým, že uviedli, že je ich bratranec a
ubytovali tam celú rodinu. Nehnuteľnosti kúpil ako investíciu do budúcna, že tam budú nájomníci, pričom
z nájomného bude uhrádzať úver. Bol v U. O. v lete, očistil tam porast, ale nerobil väčšie úpravy nakoľko
prebieha súdne konanie. Teraz je nehnuteľnosť prázdna. Nehnuteľnosti nadobudol z prostriedkov banky

VÚB, na úver. Kúpne ceny za nehnuteľnosti boli uhradené priamo z účtu banky. Niečo išlo pani A.Č.,
niečo pani T., banka mu odmietla poskytnúť informáciu o vlastníctve účtov. D. T. stretol raz v U. R..
Dôveroval p. D.. Vedel o tom, že časť ide p. A., ale ohľadne zvyšku nevedel. Ohľadne nadobudnutia
sporných nehnuteľností žalovaný uviedol nasledovné: „Bolo to cez p. D., ktorého mi odporučil bratranec
Ľ. A. začiatkom roka 2012. Bratranec ma oslovil s tým, či nemám záujem investovať do nehnuteľnosti,

takúto skúsenosť som predtým nemal, ale zaujalo ma to, nakoľko som mal na to príjem. V predmetnom
čase som žil v rodinnom dome, ktorý bol v mojom vlastníctve H. Ž. U. T., ktorý som v roku 2017 predal
kvôli zdravotným problémom mamy, ku ktorej som sa následne presťahoval. V máji 2012 som sa stretol
s p. D. vo Zvolene, myslím že to bol hotel U. J. alebo niečo podobné. Prítomný bol p. D., môj bratranec
a ja. Pán D. mi nepovedal žiadne konkrétnosti ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti, dôveroval som mu,

následne sa uskutočnilo stretnutie priamo v banke VÚB v U. R., kam prišiel p. D. E. D.. T., z čoho
usudzujem,žep.T.malavedomosťocelejveci.Myslímsi,žebolidohodnutíajspaniriaditeľkoupobočky
VÚB, nakoľko k podpisu došlo po otváracích hodinách banky. Prítomný bol aj syn pani T., avšak tento
sa nachádzal mimo priestorov banky, do veci nezasahoval. Pán D. prišiel už so zmluvami, ktoré boli
podpísané zo strany p. A.Č., podpisoval som kúpnopredajné zmluvy a úverové zmluvy.“...“...Po podpise

som kontaktoval P. D. viackrát, chcel som zistiť, či zabezpečí sľúbených nájomníkov. Pokusy trvali 2-3
mesiace, kontaktoval som aj p. T., ktorá povedala, že s tým nemá nič spoločné. Telefónne číslo na p. T.
mi dala myslím p. H., asi pol roka po podpise zmluvy.“ Uviedol, že osobne si bol pozrieť iba jednu nehn.,
tú H. U. O.. Cena bola určená na základe znaleckých posudkov, banke dôveroval. Listy vlastníctva k
nehnuteľnostiam overoval cez internet, neradil sa s právnikom, webovú stránku nevedel uviesť. Aktuálne

údaje o listoch vlastníctva mu poslala asi Q. H., ktorá bola asi asistentkou p. D., a tom tým, že mu cez
telefón uviedla čísla LV, toto sa udialo po osobnej obhliadke nehnuteľnosti v U. O.. Je možné, že mu
uvedenéinformácieposkytolbratranec.PánaD.nepoznalpredstretnutímvoZvolene.PánD.vystupoval
ako maklér, akoby mal realitku. On navrhol aj financovanie. Za predmetné nehnuteľnosti už zaplatil asi
30.000Eur.VtrestnomkonaníbolvypovedaťvBanskejBystrici,ŽiarinadHronom,ŽilineavNitre.Nemal

žiadne pochybnosti o kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2012. Výhodu v kúpe nehnuteľností videl
v tom, že mu tam p. D. zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Cenu nehnuteľností
vnímal ako trhovú.
8. Splnomocnený zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol (skrátené), že podvodným konaním
žalobcoviaakoajďalšieminimálnedesiatkyosôbarodínprišliosvojenehnuteľnosti.Scenárbolrovnaký,

osoba D. K. T. „sprostredkovali obchod“, kvázi kupujúci boli G. A., G. Š. alebo ďalšie osoby. Následne,
tieto osoby previedli na spriaznené osoby tieto nehnuteľnosti nadobudnuté podvodným konaním. To sa
stalo aj žalobcom. Mali nevýhodnú pôžičku od spol. F. V., nejednalo sa síce o vysokú sumu, ale chceli
prefinancovať túto pôžičku, aby nemuseli platiť vysokú úroky. V súvislosti s touto pôžičkou bolo zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti v U. O.. Tiež chceli prefinancovať pôžičku, na základe ktorej bolo a

je aj v súčasnosti zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve rodičov žalobcu 2/ vo H.
Ú.. Zo zvyšku peňazí chceli vykonať niektoré rekonštrukcie na dome. Žalobcovia naďalej do dnešného
dňa uhrádzajú pôžičku, ktorú chceli pôvodne prefinancovať. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorý
mal riadnu inzerciu v regionálnych novinách. Nakoľko v trestnej veci sú žalobcovia poškodení, majúinformácie, ktoré predložili aj súdu, že osoba D. je vo väzbe, pričom osoby ako D. K. T.Á. sú obžalovaní
z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Žalobcovia potom čo v roku 2013 zistili, že boli podvedení,
spočiatku mali obavy, nakoľko pán D. sa im vyhrážal so slovami, že „vie ktorú školu navštevujú deti

žalobcov“. Tieto slová vyslovil v januári 2013, keď žalobcov chcel donútiť k tomu, aby podpísali nájomnú
zmluvu,podľaktorejbudúmaťvnájmesvojvlastnýdom,zaktorýbudúmusieťplatiťnájomné.Žalobcovia
odmietli a D. D. sa začal správať veľmi agresívne. Neskoršie však žalobcovia zistili, že to neboli iba oni,
ktorých tieto osoby takýmto spôsobom podviedli a preto sa odhodlali začať právne kroky. Z trestného
spisu je preukázané, že takýmto spôsobom podviedli okrem žalobcov minimálne ďalších 35 osôb.

Podvodné konanie sa uskutočňovalo veľmi sofistikovaným spôsobom a nejedná sa o ojedinelé prípady.
Kataster zmluvným stranám posiela do vlastných rúk rozhodnutie o povolení vkladu. Nakoľko žalobcovia
vôbec nevedeli o tom, že podpísali nejakú kúpnu zmluvu, logicky ani nedisponovali takouto zmluvou, ani
návrhom na vklad a tiež ani rozhodnutím katastra o povolení vkladu. Dňa 22.11.2013 však vyžiadali z
katastra všetky súvisiace dokumenty, podľa ktorých, zistili aj to, že dňa 18.5.2012 mali žalobcovia údajne
osobne prevziať predmetné rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech G.

A.. Podpisy na doručenke však nie sú podpisy žalobcov. To, že sa nejedná o ich podpisy možno zistiť
voľným okom, ak sa porovnajú podpisy na zmluve a na doručenke. Čiže je evidentné, že nejaká osoba
alebo osoby, si dali záležať na tom, aby žalobcovia sa dozvedeli o tej skutočnosti, že svoje nehnuteľnosti
už nevlastnia čím neskôr. Čo sa týka absencie dobromyseľnosti žalobcovia nie nadarmo navrhli vykonať
dôkaz, aby úrad geodézie a kartografie zaslal súdu aktuálne vlastnícke práva žalobcu k nehnuteľnostiam

v rámci územia Slovenskej republiky. Žiaľ úrad vedel poskytnúť jedine aktuálny stav. To znamená že ten
zoznam nemusí byť konečný, nakoľko žalovaný mohol v minulosti vlastniť aj iné nehnuteľnosti, ktoré
medzičasom mohol previesť na iné osoby, pôvodný vlastníci mohli odkúpiť svoje vlastné domy aby
sa nemuseli súdiť. V priebehu konania bolo preukázaných viacero priamych aj nepriamych dôkazov
preukazujúcichabsenciudobromyseľnostižalovaného:1.Žalovanýniejepodnikateľvoblastirealítalebo

nevykonáva podobnú činnosť. Žalovaný je kamionista, ktorý podľa jeho slov sa väčšinou nachádza a aj
v čase kúpy nehnuteľností sa nachádzal väčšinou v zahraničí na cestách. Sám žalovaný na pojednávaní
dňa 24.9.2018 súdu potvrdil, že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredné odborné učilište bez
maturity,pričomnikdypredtýmnevykonávalpodobnúčinnosťsúvisiacusrealitami.Jehomesačnýpríjem
ak nerátame diéty je 600 Eur. Je minimálne zvláštne, že takáto osoba vlastní podľa listinných dôkazov

viaceré nehnuteľnosti v rôznych kútoch Slovenska. O to zvláštnejšie je, že všetky tieto nehnuteľnosti
nadobudol v ten istý deň resp. v priebehu pár dní. 2. Je zvláštne, že dobromyseľný kupujúci si nepamätá
ani súpisné čísla rodinných domov a bytov, ktoré sú v jeho vlastníctve. (zápisnica z pojednávania zo
dňa 24.9.2018 str. 2). 3. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.9.2018 tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť
v U. O. predtým, než ho kupoval bol osobne pozrieť a vykonal obhliadku aj zvnútra, pričom v dome

nikto nebol. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé. Žalobcovia v priebehu konania ako aj v rámci trestného
konania vypovedali a tvrdia to aj v súčasnosti, že predmetný dom aktívne obývali až do januára 2013,
kedy pán D. ich chcel donútiť k podpisu nájomných zmlúv. Vtedy si agresívnym spôsobom a vyhrážkami
vypýtal kľúče od domu. Do tej doby ani pán D. a ani žiadna iná osoba sa nemohla dostať do domu.
Čiže jednak žalovaný sa nemohol dva týždne pred podpisom zmluvy t.j. v júli alebo v auguste 2012

bez vedomia a bez súhlasu žalovaných sa vôbec dostať do domu. Ak by chcel vykonať obhliadku
domu, zistil by, že v dome sú žalobcovia a ich deti. Avšak žalovaný na pojednávaní tvrdil, že dom bol
prázdny. 4. „Dobromyseľný kupujúci“ kúpil dom bez toho, aby sa presvedčil o tom, v akom stave je
predmetná nehnuteľnosť. 5. „Dobromyseľný kupujúci“ si nevšimol tú skutočnosť, že v jeho rodinnom
dome niekto býva do januára 2013. Čiže absenciu dobromyseľnosti preukazuje aj čudné správanie sa

žalovaného ohľadne kúpi nehnuteľnosti. Žalovaný si kúpi nehnuteľnosť bez toho, aby osobne vykonal
obhliadku a prekontrolovať nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť kúpi v auguste 2012, avšak kľúče od svojej
nehnuteľnosti, za ktorú údajne zaplatil vlastné peniaze si pýta prostredníctvom pána D. až v januári
2013. 6. Sám žalovaný potvrdil na pojednávaní dňa 24.9.2018, že sa nevykonával pri prevzatí žiaden
odpočet plynu, elektriny ani vody. Pre dobromyseľného kupujúceho je samozrejmosťou, že pri prevzatí

predmetu kúpy sa uskutoční odpočet plynu, elektriny, vody atď., aby sa mohlo zistiť pri koncoročnom
vyčíslení, aké množstvo spotrebovali predchádzajúci vlastníci a aké množstvo nový vlastník. 7. Pri
otázke, ktorú položil právny zástupca žalobcov žalovanému dňa 24.9.2018 či vie uviesť stav meračov
plynu, vody atď. k dátumu kúpy možno logicky očakávať od dobromyseľného kupujúceho odpoveď, že
vieuviesťtentostavpodľapreberaciehoaodovzdávaciehoprotokolu,alestavplynomerunemôžeuviesť,

nakoľko dom nemá zavedený plyn. Na absenciu plynomeru v U. O. žalovaného upozornil samotný
právny zástupca žalobcov. 8. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.6.2014 pred súdom uviedol, že: „Ja
som kúpil dom v dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny“. Ale na pojednávaní dňa
24.9.2018 už žalovaný tvrdil niečo iné. Tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nekupoval pre svoje užívanie,ale chcel nehnuteľnosti dať do prenájmu. Dobromyseľný kupujúci si pamätá za akým účelom kupuje
nehnuteľnosť. 9. V prípade ak dobromyseľná osoba kupuje nehnuteľnosť, je to z toho dôvodu, že
predmetnú nehnuteľnosť chce užívať pre svoje účely alebo účely svojej rodiny. Ďalšou možnosťou

je, že dobromyseľná osoba kúpi nehnuteľnosť za tým účelom, že nehnuteľnosť zrenovuje a následne
predá za výhodnejšiu cenu. Ale žalovaný predmetné nehnuteľnosti nikdy neužíval. O. H.L. Ú. potvrdila,
že žalovaný nemá prihlásený ani trvalý a ani prechodný pobyt na predmetnej adrese. Ako je vidno z
predložených fotografií, ktoré predložil na pojednávaní dňa 24.9.2018 PZ žalobcov, dom je neobývaný
a chátra. Pred vchodom do domu od roku 2013 do júla 2018 bola taká burina, že sa človek nevedel

dostať do domu. Ak teda chcel nehnuteľnosti použiť ako investíciu, je logické, že nenechám dom chátrať,
lebo sa mi vložené peniaze nikdy nevrátia. Je tiež logické, že nenechám, aby ma odpojili od elektriny.
Dodávateľ elektriny súdu potvrdil, že so žalovaným na predmetnom odbernom mieste neeviduje a ani
neevidoval zmluvný vzťah o dodávke elektriny. So žalobcami evidovali zmluvný vzťah do 27.3.2013,
kedy už žalobcovia neobývali dom a „dobromyseľný“ žalovaný faktúry za elektrinu neuhrádzal. (viď.
čl. 279) 10. Dobromyseľný kupujúci si neplnil riadne ani svoje povinnosti ohľadne platenia dane z

nehnuteľnosti. Priznanie k dani z nehnuteľnosti podal až v máji 2015 na výzvu správcu dane a daňové
povinnosti si splnil až v roku 2016, avšak od 2016 nemá uhradenú daň a ani mieste poplatky za odvoz
komunálneho odpadu, hoci bol na to viackrát vyzvaný. (viď Oznámenie O. H.. Ú. zo dňa 20.2.2018,
čl. 336). 11. Ďalej čo sa týka absencie dobromyseľnosti žalovaného, poukazujeme na jeho samotné
vyjadrenia na čísle listu 42, že on za to nemôže, že žalobcov podviedli, že nie on podviedol žalobcov

ale to bola pani A. od ktorej kúpil rodinný a tým pádom by bolo potrebné predvolať celú bytovú mafiu.
Toto vyjadrenie nám dáva obraz o dobromyseľnosti žalovaného. 12. Je zvláštne aj to, že ak žalovaný
vedel o tom, že došlo k podvodnému konaniu, ktoré súvisí v jeho nehnuteľnosťami, pričom reálne hrozí,
že nie je vlastníkom týchto nehnuteľností s prihliadnutím na zásadu nemo plus iuris, prečo nebodal
trestné oznámenie na pána D. alebo na pani T., prípadne na pani A., ktoré osoby teda mali podviesť

nie iba žalobcov ale aj samotného žalovaného? Je samozrejmosťou dobromyseľného nadobúdateľa, že
sa bude brániť a chrániť svoje vlastnícke právo. Žiadne kroky však žalovaný neuskutočnil. Ak je teda
dobromyseľný nadobúdateľ, je na mieste otázka, prečo neinicioval právne kroky voči týmto osobám?
Údajne sa uspokojil žalovaný iba s tým, že sa snažil pánovi D. zavolať, ale ten už nedvíhal telefón.
13. Zvláštne je aj správanie sa žalovaného pri kúpe nehnuteľností. Bez akejkoľvek skúsenosti potom

čo sa raz stretol s pánom D. vo Zvolene prikývol na kúpu viacerých nehnuteľností (nakoľko žalovaný
okrem žalovanej nehnuteľnosti kúpil aj iné nehnuteľnosti). Ďalšie stretnutie sa už odohrávalo priamo v
banke v U. R., čo však bolo čudné (avšak zrejme nie pre žalovaného), že toto stretnutie sa odohralo a
zmluvy sa podpisovali v banke po riadnych otváracích hodinách. Zmluvy podpisoval bez toho, aby sa s
kupujúcou stretol. Dokonca kúpne zmluvy na ďalšie nehnuteľnosti podpisoval bez toho, aby predmetné

nehnuteľnosti osobne videl. (viď. zápisnica zo dňa 24.9.2018 str. 5). Javilo sa mu to za dobrý nápad,
nakoľko si kúpu viacerých nehnuteľností mohol finančne dovoliť. Toto tvrdenie žalovaného je ťažko
predstaviteľné,sprihliadnutímnajehopríjem600Eur(nakoľkodiétyslúžianavýdavkyzamestnancaako
strava atď.). 14. Žalovaný tvrdil, že prekontroloval list vlastníctva na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti
v U. O. zapísané. Na otázku súdu však nevedel uviesť ako a kde si to prekontroloval. Spočiatku tvrdil,

že na internete, ale nevedel uviesť ani internetovú stránku, neskôr tvrdil, že mu to možno ukázala
tretia osoba. 15. Logickou obranou dobromyseľného kupujúceho je na preukázanie dobromyseľnosti tá
skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti kupoval a financoval z úveru. Je však zvláštne, že žalovaný
nevedno z akých dôvodov sa aktívne neobhajoval a nepreukázal svoju dobromyseľnosti práve úverovou
zmluvou. Tiež tú skutočnosť, že má vo vlastníctve viaceré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v priebehu

pár dní až do oznámenia Úradu geodézie a kartografie pred súdom tajil. Z uvedeného dôvodu na
pojednávanídňa12.2.2018PZžalobcovnavrhol,abyžalovanýpredložilvšetkykúpnezmluvynazáklade
ktorých boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nadobudnuté vrátane príslušných úverových zmlúv,
z ktorých bola kúpa financovaná. Súd uznesením uložil povinnosť aby tieto listinné dôkazy doručil
súdu. PZ žalobcov boli doručené listinné dokumenty a to kúpna zmluva medzi žalovaným a pani A.

ktorá sa týka kúpy nehnuteľností v kat. území U. O. a tiež úverová zmluva, z ktorej bola financovaná
nehnuteľnosť o ktorú sa vedie toto sporové konanie. Spolu s listinnými dôkazmi však bolo doručené
aj vyjadrenie PZ žalovaného, že ďalšie listinné dôkazy nepredložia aj napriek uzneseniu súdu. Po
preskúmaní Prílohy k úverovej zmluve č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012 (čl. 350) a tiež
kúpnych zmlúv medzi žalovaným a Máriou Ružičkovou zo dňa 3.8.2012 (čl. 234 a čl. 403) je evidentné,

z akého dôvodu žalovaný nechcel súdu predložiť navrhovaný dôkaz. Podľa kúpnej zmluvy (čl. 234)
medzi žalovaným D. A. (kupujúci) a G. A.B. (predávajúca) zo dňa 3.8.2012 predmetom kúpi je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v U. O. (žalované nehnuteľnosti). Podľa predmetnej zmluvy kúpna
cena bola určená na sumu 70.000 Eur, ktorú sumu kupujúci (žalovaný) uhradí z finančných prostriedkovhypotekárneho úveru poskytnutého z VÚB a.s. To znamená, že kúpa bola financovaná zo spomínaného
úveru (Zmluva o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012) (čl. 347).
Základné podmienky úveru sú uvedené v prílohe (čl. 350). Bankou poskytnutú sumu 70.000 Eur mal

žalovaný zaplatiť podľa kúpnej zmluvy tak, že 21.750 Eur ešte v ten deň vyplatil k rukám predávajúcej a
zvyšok kúpnej ceny 48.250 Eur na rôzne účty. Podľa prílohy k úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo
dňa 15.8.2012, žalovanému bola poskytnutá celková čiastka úveru 77.716,80,- Eur. viď čl. 350. Podľa
bodu 11. Predmetnej Zmluvy o poskytnutí flexypôžičky str. 4: „Nehnuteľnosť je určená v prílohe Základné
podmienky úveru. Nehnuteľnosť ako Objekt úveru je nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom financovania

prostredníctvom tohto Úveru.“ Podľa Základných podmienok úveru bod. 5 (str. 2) Objekt úveru sú jednak
nehnuteľnosti v kat. území Nové Osady (žalované nehnuteľnosti) a tiež nehnuteľnosti v kat. území
Hlboké nad Váhom (čl. 350). Zjednodušene povedané, z predmetného úveru bola financovaná jednak
nehnuteľnosť v U. O. a tiež nehnuteľnosti v T. U. H.. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2013 (čl. 403)
znova medzi žalovaným D. A. ako kupujúcim a predávajúcou G. A. je predmetom kúpny nehnuteľnosť
v kat. území T. U. H. a to rodinný dom so súpisným číslom 233 a ďalšie pozemkové nehnuteľnosti.

Podľa predmetnej zmluvy kúpna cena bola dohodnutá na sumu 48.000,- Eur, pričom suma 44.000,-
Eur podľa zmluvy mala byť vyplatená na základe hypotekárneho úveru poskytnuté z VÚB a.s., čiže z
toho istého úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012 z ktorej boli financované aj žalované
nehnuteľnosti v Nových Osadách. Je nemožné, aby suma 70.000 Eur a suma 44.000 Eur bola vyplatená
z úveru vo výške 77.716,80 Eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.9.2018 na otázku PZ žalobcov potvrdil,

že kúpa nehnuteľností ktoré nadobudol boli financované z prostriedkov úveru od VÚB a.s. (viď zápisnica
zo dňa 24.9.2018 str. 4). Obsah kúpnych zmlúv bol vyhotovený tak, aby tá konkrétna zmluva bola v
súlade s úverovou zmluvou. Osoby ktoré podviedli žalobcov a žalovaný zrejme nepočítali s tým, že
sa budú kontrolovať všetky zmluvy. 16. Dobromyseľný kupujúci si nekontroloval ani to, komu posiela
kúpnu cenu, resp. komu patrí číslo účtu, kde posiela údajne svoje vlastné peniaze získané z úveru.

Na pojednávaní dňa 24.9.2018 žalovaný potvrdil, že vedel o tom, že iba časť išlo predávajúcej D. A.,
ale nevedel uviesť kam išiel zbytok. Účelom nálezu ústavného súdu SR, je chrániť dobromyseľných
nadobúdateľov vlastníckeho práva, kde s prihliadnutím na všetky okolnosti sa dá vylúčiť akákoľvek
absencia tejto dobromyseľnosti. V tomto prípade existuje viac ako tucet priamych aj nepriamych,
listinných dôkazov a aj dôkazov spočívajúcich nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného na základe

zvláštnych okolností. V rámci konania bola preukázaná existencia špekulatívnych okolností za akých
kupujúci (žalovaný) nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Zmätočné vyjadrenia žalovaného, ohľadne za
akým účelom nadobudol predmetné nehnuteľnosti sú navzájom v absolútnom rozpore. Preukázanie
dobromyseľnosti je v danom prípade skôr úlohou strany, ktorá tvrdí, že bola dobromyseľná. Žalovaný
však v priebehu konania nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol

v dobrej viere. Skôr naopak. V rámci konania boli preložené dôkazy, ktoré preukazujú absenciu
dobromyseľnosti. Súd musí skúmať všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu, pričom ak nemožno
preukázať s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu dobromyseľnosť žalovaného, na právny
úkon medzi žalovaným a predávajúcou G. A. sa v plnej miere bude vzťahovať zásada nemo plus iuris.
9. Splnomocnený zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol (skrátené), že z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom, že nepreukázali že by právny
úkon neurobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne alebo že by ho urobili v omyle a že tento omyl v
nich vyvolala alebo o ňom vedela G. A.. Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a G. A.
jednoznačne vyplýva že G.. G. A. vystupovala ako kupujúca a teda už z tohto je zrejmé že z ohľadom
na všetky skutočnosti museli vedieť že vlastnícke právo v nehnuteľnosti prevádzajú a nepodpisujú

zmluvu o pôžičke. Tak isto je nelogické tvrdenie žalobcov, že pôžičku chceli použiť na opravu domu
a zároveň je to v rozpore s tvrdením v zmysle ich trestného oznámenia že mali dlh voči spoločnosti
Tatra Credit a. s., ktorý vznikol z úveru a ktorý nedokázali platiť. Potom je nelogické, že by znovu
žiadali o pôžičku ale chceli nehnuteľnosť predať a preto pristúpili k podpisu kúpnej zmluve, pričom ich
podpisy sú riadne overené. Tak isto aj z uznesenia KRPZ v Žiline zo dňa 03.07.2015 ČVS: L. - XX/X

- H. - Q. - XXXX na strane 13 vyplýva, že sa malo v zmysle dohody jednať o prevod nehnuteľností.
To že išlo o prevod nehnuteľností a nie pôžičku museli žalobcovia vedieť okrem iného aj s toho,
že na príjmovom pokladničnom doklade z 30.3.2012, kde sú uvedení ako príjemcovia sumy 70.000
Eur je jednoznačne uvedený účel Kúpa nehnuteľnosti. Tak ako vyplýva z výpovede svedka C. D. z
týchto prevzatých prostriedkov ho splnomocnili na zaplatenie zostatku z pôžičky voči spoločnosti Tatra

Credit, čo aj vykonal a čo je aj preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.3.2012. Ak
by aj súd zotrval na predbežnom vyhodnotení pôvodnej kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A. ako
neplatnej, potom musí zhodnotiť vzhľadom na okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným
jeho dobromyseľnosť a poskytnúť jeho vlastníckemu právu rovnakú právnu ochranu ako žalobcom. Zvykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol dobromyseľný z ohľadom na všetky skutočnosti v
tom, že v čase prevodu nebránili žiadne skutočnosti ako i zákonné predpoklady prevodu a nadobudnutia
vlastníckeho práva. Pred kúpou nehnuteľnosti si túto osobne prezrel a zistil stav na LV a tak ako vyplýva

z jeho výpovede na ostatnom pojednávaní, nemal dôvody neveriť bezchybnosti prevodu vlastníckeho
práva. Financovanie kúpy nehnuteľnosti zabezpečoval prostredníctvom hypotekárneho úveru a teda
mal za to, že aj banka pred poskytnutím úveru si overila bezchybnosť nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke
právo je predmetom tohto sporu. Nakoľko mal žalovaný za to, že sprostredkovateľ C. D. pracuje pre
realitnú kanceláriu, nejavilo sa mu nezvyčajným, že tento zabezpečoval všetky úkony súvisiace z

prevodom tj. vrátane ohliadky nehnuteľnosti, odovzdania kľúčov ako i zabezpečenia úveru a podpisov
zmlúv. To, že C. D. pracoval pre realitnú kanceláriu je zrejmé aj z vykonaného dôkazu výsluchom
svedka C. D. zo dňa 26.5.2017. Z predložených dokladov je zrejmé že žalovaný spláca uvedený úver,
ktorého splatenie je zabezpečené záložným právom v prospech uvedenej nehnuteľnosti. Poukázal na
rozpory žalobcov, ktorí si svoje výpovede prispôsobovali podľa potreby a žalobu podali až po dvoch
rokoch od prevodu vlastníckeho práva využijúc pri tom trestné konania v iných veciach. Z výpisu z

originálu listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že v čase prevodu vlastníckeho práva
na žalovaného neboli žiadne zákonné prekážky k prevodu vlastníckeho práva. Žalobcovia sa správali
nedbalo pri podpisovaní právnych úkonov, nakoľko mali dostatok času (15 min.) na oboznámenie sa
s obsahom kúpnej zmluvy. Ďalej sa správali nedbanlivo keď nevyužili čas medzi uzavretím kúpnej
zmluvy medzi nimi ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou do času kedy bola uzavretá zmluva medzi

žalovaným. Mohli podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a takéto konanie zapísať do poznámky
k predmetnému listu vlastníctva, z ktorého by sa tretia osoba mohla dozvedieť o existencií dôvodov
vylučujúcich dobromyseľnosť nadobudnutia. Z ohľadom na všetky okolnosti žalovaný ako dobromyseľný
nadobúdateľ nemal nijakú možnosť dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa
na list vlastníctva z prevodu o zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. (nález Ústavného

súdu SR spisová značka I. US 151/2016 z 03.5.2017). Preto súd má zvážiť a zohľadniť nespravodlivý
dopad, ktorý by vyhoveným žalobe vyvolal voči žalovanému, ktorý za nehnuteľnosť riadne zaplatil sumu
70.000 Eur, a to prostredníctvom hypotekárnej banky, v ktorej požiadal o poskytnutie úveru a ktorý
úver do dnešného dňa pravidelne spláca, pričom z výpovede žalovaného je zrejmé, že do dnešného
dňa uhradil okolo 30.000 Eur. Na druhej strane sa žalobcovia zbavili dlhu voči Tatra Credit a. s., ako i

exekúcie, ktorá bola voči nim vedená. Tak isto je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že prípadné regresné
nároky v prípade vyhovenia žaloby zo strany žalovaného voči predávajúcej G. A.L. sú zrejme ťažko
vymožiteľné a zbytočne budú žalovaného zaťažovať. Na základe uvedeného žiada žalobu zamietnuť. Pri
posudzovaní nárokov na náhradu trov konania navrhol, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa, keď žalovaný konanie nezavinil. Na pojednávaní dňa 24.9.2018 strany vyhlásili, že nemajú

žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd na pojednávaní dňa 22.10.2018 po vyhlásení
uznesenia, ktorým skončil dokazovanie odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň
19.11.2018, kedy vyhlásil rozsudok tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
10. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: rozhodnutie Správy katastra Galanta zo dňa
11.5.2012 č. H. XXXX/XXXX (č.l. 7-8), vrátane doručeniek (č.l. 13), kúpna zmluva medzi žalobcami a

G. A. ohľadne sporných nehnuteľností zo dňa 30.3.2012 (č.l. 9-12), list vlastníctva Č.. XXX, L..Ú.. U.
O. zo dňa 1.2.20104 (č.l. 15), informácie na webe ohľadne osôb D., A. (č.l. XX-XX, XX-XX), inzerát
C. D. zo dňa 25.7.2010 ohľadne poskytovania pôžičiek (č.l. 20), článok ohľadne Q. T.. (č.l. 45-46),
oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu (č.l. 47-50), príjmové doklady na (č.l.
67-68), spis Okresného úradu Galanta, V 2692/2012, V 2809/2012 (č.l. 80b), potvrdenie, že G. A. bola

predvolaná na políciu k vyšetrovacím úkonom (č.l. 69), odpoveď notárky JUDr. Janky Plachej zo dňa
3.11.2014 (č.l. 93), uznesenie KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, ČVS: L.-XX/X-H.-Q.-XXXX zo dňa
3.7.2015 o spojení trestnej veci C. D. K. Q. T. na spoločné konanie stíhaných za pokračovací obzvlášť
závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva (č.l. 193-211), lustrácia Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalovaným zo dňa 14.11.2017 (č.l. 244) a

lustrácia v historických záznamoch (č.l. 245-246), list vlastníctva č. 2869, k.ú. R. U. R. zo dňa 5.12.2017
(č.l. 257-260), kópia originálu listu vlastníctva Č.. XXX, k.ú. U. O. (Č..M.. XXX-XXX), odpoveď ZSE
zo dňa 17.1.2018 (č.l. 279-280), zápisnice o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených v trestnej
veci (č.l. 288-326), oznámenie Obce Veľké Úľany zo dňa 20.2.2018 (č.l. 336), kúpna zmluva medzi
Máriou Ružičkovou a žalovaným zo dňa 15.8.2012, zmluva o poskytnutí flexihypotéky medzi VÚB a.s.

ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane prílohy zo dňa 15.8.2012, znalecký posudok vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností č. 35/2012 zo dňa 20.4.2012 (č.l. 345-371),
oznámenie zo dňa 26.2.2018 o podaní obžaloby na obv. C. D. K. Q. T. vo veci OKP KR PZ Žilina pod
ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 (č.l. 379-381), znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnotynehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v k.ú. T. U. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 20.4.2012 (č.l. 386-402),
kúpna zmluva medzi G. A. a žalovaným zo dňa 3.8.2012 (k.ú. Hlboké nad Váhom; č.l. 403), kúpna
zmluva medzi L. Š. a žalovaným zo dňa 1.8.2012 (k.ú. R. U. R.; č.l. XXX), zmluva o financovaní bývania

medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane prílohy zo dňa 1.8.2012 (č.l. 406-412),
fotografie sporných nehnuteľností z 6/2018 (č.l. 419).
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
13. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase

podania žaloby, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
14. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy dňa 30.3.2012 (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.
15. Podľa 37 ods. 1 § OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

17. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

19. Z inzerátu C. D. zo dňa 25.7.2010 vyplýva, že tento mal ponúkať vybavenie úverov, ich
reštrukturalizácií. Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti Tatra Credit, a.s., ktorý chceli refinancovať, a tým
získať výhodnejšie mesačné splátky. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorého našli prostredníctvom
inzerátu. C. D. uviedol, že od jedného z tipérov dostal tip na žalobkyňu 1/, že potrebuje vyriešiť svoju
nehnuteľnosť. Nekonkretizoval kto mal byť týmto tipérom a v tomto ohľade sa javí ako hodnoverné

tvrdenie žalobcov, že ho kontaktovali na základe inzerátu. Na základe telefonického rozhovoru im
prisľúbil pomoc a po niekoľkých dňoch aj osobne prišiel za žalobcami. Žalobcovia boli v predmetnom
čase bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností v U. O. (sporných nehnuteľností). C. D. im povedal,
že bude potrebné zriadenie záložného práva na dom v U. O., v ktorom bývali a ktorý vlastnili. C.
D. urobil fotky domu. Po niekoľkých týždňoch informoval žalobcov, že zmluva je hotová a treba ju

podpísať u notára. Za týmto účelom sa žalobcovia stretli s C. D. u notárky JUDr. Plachej v Galante
30.3.2012. Podpísanie dokumentov prebehlo tak, že žalobcovia, rodičia žalobkyne 1/ a K. R. išli k
notárke JUDr. Plachej v Galante, tu sa stretli s C. D.. C. D. tvrdil, že boli prítomní on a žalobcovia.
To, že tam bola prítomní aj K. R. a rodičia žalobkyne 1/ potvrdzuje výpoveď svedkyne K. R.. C. D.
dal žalobcom podpísať dokumenty, na ktorých bolo logo OTP banky, prešli si len úvodné strany, ale

žalobcovia tvrdia, že zvyšok nečítali, lebo C. D. im povedal, že sa ponáhľa a potom si to prečítajú. C. D.
uviedol, že žalobcovia si dokumenty pred podpisom prečítali. Teda ide o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak
výpoveď žalobcov potvrdzuje výpoveď svedkyne K. R., ktorá rovnako tvrdí, že žalobcovia si dokumenty
neprečítali. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná žalobcami dňa 30.3.2012 vyplýva, že kúpna cena
v sume 70.000 Eur mala byť vyplatená v plnej výške pri podpise zmluvy k rukám predávajúcich, ktorí

prevzatie mali potvrdiť svojimi podpismi. Kupujúca prehlásila, že preberá ťarchu, záložné právo, ktoré
je zriadené na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech Tatra credit a.s. Predávajúci sa zaviazali
fyzicky odovzdať nehnuteľnosti kupujúcej do 90 dní od podpísania zmluvy. V zmluve je upravené, že
žalobcovia splnomocnili G. A. na zastupovanie v konaní pred správou katastra v Galante. V zmluve sanachádza prehlásenie, že túto podpísali zmluvné strany na základe slobodného a vážneho prejavu vôle
po jej prečítaní na znak čoho ju podpísali. Podpisy zmluvných strán sú notársky osvedčené. C. D. išiel po
podpísaní dokumentov následne sám do kancelárie notárky a bol tam asi 15 min. Keď vyšiel z kancelárie

povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Žalobkyňa 1/ mu povedala, že potrebuje 1.000 Eur. Na
to C. D. telefonoval s niekým o kom tvrdil, že to je G. A.O. ako investorka. Sumu 1.000 Eur dal C. D. v
deň podpisu dokumentov priamo do rúk žalobkyni 1/ tak ako uviedla, čo potvrdila svedkyňa K. R.. C. D.
tvrdí, že podpise dokumentov vyplatil žalobcom sumu podľa dohody, čo predstavuje sumu 70.000 Eur.
G. A. je na príjmovom doklade označená ako osoba, ktorá odovzdala peniaze žalobcom dňa 30.3.2012,

ale z jej výpovede vyplýva, že ona peniaze neodovzdávala. Tvrdí, že odovzdala Q. T. iba sumu 21.500
Eur a kolky. Svedkyni D. O. mala G. A. uviesť, že Q. T. zaplatila iba 10.000 Eur a ďalších 10.000 Eur
mala zaplatiť Q. T.. Z uvedeného je zrejmé, že G. A. nevyplatila žalobcom sumu 70.000 Eur podľa kúpnej
zmluvy a listinný dôkaz - príjmový doklad na č.l. 13 nemôže byť toho potvrdením. Tvrdenie žalobcov
je potvrdené výpoveďou svedkyne K. R., že do rúk žalobkyni 1/ C. D. vyplatil sumu 1.000 Eur dňa
30.3.2012. Výpoveď C. D. sama o sebe je preto nedôveryhodná. Žalobcovia uviedli, že keď podpisovali

zmluvu, tak v zmluve nebolo meno kupujúcej. Svedkyňa G. A. uviedla, že keď jej priniesla Q. T. zmluvy k
podpisu, iné podpisy na zmluvách asi neboli. C. D. tvrdí, že zmluvu podpísala ako prvá G. A.. Vzhľadom k
tomu, že na predmetnej kúpnej zmluve je predpísané meno G.. G. A. mohlo byť žalobcom jej meno týmto
známe. Žalobcovia tvrdia, že C. D. im povedal, že zmluvy, ktoré podpísali dostanú o niekoľko dní poštou
alebo osobne. C. D. uviedol, že žalobcovia mu (po podpise) dali 3 ks zmluvy, 2 ks návrhu na vklad a 1 ks

plnú moc. Teda ani z výpovede C. D. nevyplýva, že by im odovzdal akékoľvek dokumenty podpísané dňa
30.3.2012. Žalobcovia sa snažili skontaktovať s C. D. po podpise dokumentov v marci 2012 a podarilo
sa im to až v lete 2012. Vtedy im C. D. povedal, že pôžičku vybavil a že sa stretnú v januári 2013. Vtedy
im mal dať podpísať nájomnú zmluvu na sporné nehnuteľnosti, ktorú si už prečítali a nepodpísali. C.
D. si vyžiadal kľúče, mal sa im vyhrážať a povedal im, že sa musia vysťahovať. Vtedy zistili, že nie sú

vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Následne sa (teda približne v januári 2013) vysťahovali. Žalobcovia išli
na kataster v marci 2013, kedy zistili, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný. V auguste 2013
prišiel žalovaný za žalobcami k rodičom žalobcu 2/ s otázkou, prečo nasťahovali do domu nájomníkov.
Oni uviedli, že aby to tam nezmrzlo. Bolo preukázané tvrdením strán, že nájomníkov nasťahovali do
nehnuteľnosti žalobcovia. V novembri 2013 išla žalobkyňa 1/ na kataster so sesternicou s tým, že je to

celé sfalšované. Išli aj na poštu, lebo chceli vedieť kto prevzal rozhodnutie z katastra, nakoľko žalobcom
nikdy nebolo doručené. Z rozhodnutia Správy katastra Galanta zo dňa 11.5.2012 č. H. XXXX/XXXX
vyplýva, že tento povolil vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou. Právne účinky vkladu nastali
11.5.2012. Na doručenkách (č.l. 13) sú podpisy osôb, ktoré vystupujú ako žalobcovia a ktorí podpismi

potvrdzujú prevzatie rozhodnutia H. XXXX/XX. Žalobcovia tvrdia, že podpisy na doručenkách nie sú ich.
Súd konštatuje, že skutočne pri porovnaní podpisov je aj voľných okom zreteľné, že podpisy žalobcov
na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2012 a na doručenkách zo dňa 18.5.2012 sú odlišné.
20.Žalobcoviadoručilidňa2.4.2014OkresnejprokuratúreGalantaoznámenieopodozrenízospáchania
trestného činu podvodu, kde opisujú skutočne zhodne so žalobou a žiadajú, aby vec bola riadne

prešetrená. Z výpovede svedkyne B.. N. D. ktorá je bez pomeru k stranám vyplýva, že C. D. a G. A. ju
uviedli do omylu obdobným vzorcom ako v prípade žalobcov. Z výpovede svedkyne D. O., sesternice
žalobkyne1/vyplýva,žeajrodičiažalobkyne1/malibyťobdobnýmspôsobomakožalobcoviapodvedení
C. D. a že aj táto vec je v štádiu vyšetrovania políciou. Z uznesenia KR PZ Žilina, odbor kriminálnej
polície,Č.:L.-XX/X-H.-Q.-XXXXzodňa3.7.2015ospojenítrestnejveciC.D.aQ.T.naspoločnékonanie

stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva (č.l.
XXX-XXX; E.. XX-XX) vyplýva, Ž. C. D. K. Q. T. sú stíhaní pre zločin podvodu formou spolupáchateľstva,
kde sú opísané skutočnosti v súlade s výpoveďami žalobcov v tomto konaní. Z uznesenia vyplýva, že
na základe dohody s C. D. sa malo jednať iba o dočasný prevod nehnuteľností, ktorým mala investorka
G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s následným vybavením úveru pre žalobcov a spätný

prevod na žalobcov. Investorku zabezpečila Q. T., pričom investorka G. A.Ž. poskytla Q. T. sumu
21.766 Eur, z ktorej sumy bola žalobcom vyplatená suma 1.000 Eur. Suma 11.193 Eur bola použitá na
vyplatenie zvyšnej čiastky úveru spol. Tatra Credit a.s. a suma 253,40 Eur bola použitá na vyplatenie
exekúcie viaznucej k predmetným nehnuteľnostiam. Zvyšok sumy si ponechala Q. T.. Následne bol dňa
15.8.20102 vo VÚB a.s. vybavený úver na dlžníka D. A., teda žalovaného vo výške 77.716,80 Eur, ktorý

za sľúbenú províziu cca 2.000 Eur stal úverovým dlžníkom a následne aj vlastníkom nehnuteľností.
Prostriedky z úveru vo výške 22.800 Eur boli prevedené na účet G. A. ako vrátenie investovanej sumy
spolu s províziou a suma 22.450 Eur na účet patriaci D. T., ktorým disponovala Q. T. a C. D.. Uvedeným
konaním uviedli stíhaní žalobcov do omylu a spôsobili im škodu vo výške minimálne 72.100 Eur. Zoznámenia prokurátora JUDr. Matúša Harkabusa zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že na obv. C. D. a Q. T. vo
veci OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 bola podaná obžaloba.
21. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe, že on sa cíti rovnako

ako žalobcovia obeťou podvodníkov. Na pojednávaní dňa 11.6.2014 žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti
nadobudol v dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny. Vo výsluchu dňa 24.9.2018
žalovaný uviedol, že bol nakontaktovaný na Jozefa Pajunga prostredníctvom svojho bratranca Ľ. A.
začiatkom roka 2012. Bratranec ho oslovil s tým, či nemá záujem investovať do nehnuteľnosti, takúto
skúsenosťpredtýmnemal.Nehnuteľnostikúpilakoinvestíciudobudúcna,žetambudúnájomníci,pričom

z nájomného bude uhrádzať úver. V máji 2012 sa stretol s C. D. vo Zvolene. Tento vystupoval ako
maklér. Prítomný bol C. D., bratranec a on. C. D. mu nepovedal žiadne konkrétnosti ohľadne vlastníctva
nehnuteľnosti. Následne sa uskutočnilo stretnutie v banke VÚB v Novej Bani, kam prišiel C. D. K. Q.
T.. K podpisu došlo po otváracích hodinách banky. Prítomný bol aj syn pani T., tento sa nachádzal
mimo priestorov banky. C. D. prišiel už so zmluvami, ktoré boli podpísané zo strany G.Á. A., podpisoval
kúpnopredajnézmluvyaúverovézmluvy.PopodpisekontaktovalC.D.viackrát,chcelzistiť,čizabezpečí

sľúbených nájomníkov. Pokusy trvali 2-3 mesiace, kontaktoval aj Q. T., ktorá povedala, že s tým nemá
nič spoločné. Žalovaný uviedol, že sporné nehnuteľnosti mu ukázal C. D. najprv na fotografiách a
asi dva týždne pred podpisom zmluvy tam išli osobne. Videl nehnuteľnosti aj zvnútra, má kľúče od
bráničky, od domu. Nikto sa v nehnuteľnostiach nenachádzal. Z výpovede žalobcov vyplýva, že do
januára 2013 obývali sporné nehnuteľnosti. V uvedenom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Vo voľnom

opise udalostí však žalovaný neuviedol nič o prezretí si nehnuteľností a uviedol, že C. D. mu neuviedol
nič ohľadne vlastníctva nehnuteľností, preto tvrdenie, že si tieto prezrel pred podpisom zmluvy sa nejaví
ako hodnoverné. Žalovaný pracuje ako vodič s príjmom približne 1.400 Eur vrátane diét, bez diét 600
Eur. Má ukončené SOU bez maturity a má nadstavbu v odbore elektromechanik. Vlastní nehnuteľnosti
v U. O., H. Ú., X-B. R. H. R.U. U. R., N. H. T. U. H.. Súpisné čísla nevedel uviesť. Všetky nehnuteľnosti

nadobudol v auguste 2012. Uvedené tvrdenie korešponduje s lustráciou Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalovaným zo dňa 14.11.2017 (č.l. 244) k 14.11.2017,
z ktorej vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom okrem uvedených nehnuteľností aj rodinného domu v Ž.
U. T., ktorý predal v roku 2017. Z listu vlastníctva Č.. XXXX, k.ú. R. U. R. (Č..M.. XXX) vyplýva, že
ohľadne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného prebieha súdne konanie. S G. A. sa žalovaný osobne

nestretol nikdy. Stav meračov elektromeru, vodomeru a plynomeru sa nevykonával. Nezisťoval či má
niekto prihlásený trvalý pobyt na predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudol z prostriedkov
banky VÚB, na úver. Kúpne ceny za nehnuteľnosti boli uhradené priamo z účtu banky, časť išla G.
A., zvyšok inam, nevedel konkretizovať. Uviedol, že listy vlastníctva k nehnuteľnostiam overoval cez
internet, ale webovú stránku nevedel uviesť, potom, že možno mu ich poskytla p. H., možno bratranec.

22. Z odpovede ZSE zo dňa 17.1.2018 (č.l. 279-280) vyplýva, že k 17.1.2018 a ani nikdy predtým
neevidovali zmluvu o dodávke elektriny na odberné miesto ohľadne sporných nehnuteľností. Zo
zápisnice o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených v trestnej veci (č.l. 288-326) súd nezistil
žiadne rozpory žalobcov v porovnaní s ich tvrdeniami v tomto konaní. Z oznámenia Obce H. Ú. zo
dňa 20.2.2018 (č.l. 336) vyplýva, že žalovaný podal priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2013 a

2014 až na základe výzvy správcu dane dňa 25.5.2015. Daňové povinnosti si žalovaný splnil až do
roku 2016. Ku dňu 20.2.2018 neuhradil vyrubenú daň z nehnuteľnosti a miestny poplatok za odvoz
komunálneho odpadu za rok 2017. Bol dvakrát vyzvaný, avšak výzvu si ani raz neprevzal. Z fotografií
sporných nehnuteľností z júna 2018 (č.l. 419) je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú zanedbané.
23. Z tvrdení žalobcov, ktoré sú potvrdené výpoveďami svedkyne K. R. vyplýva, že mali v úmysle

riešiť existujúcu pôžičku jej refinacovaním a z toho dôvodu sa malo zriadiť záložné právo k sporných
nehnuteľnostiam. Strana žalovaného poukázala na uznesenie KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície,
ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 3.7.2015, kde sa uvádza, že sa malo jednať iba o dočasný
prevod nehnuteľností, ktorým mala investorka G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s
následným vybavením úveru pre žalobcov a spätný prevod na žalobcov. Avšak z tvrdení žalobcov a aj

z uznesenia vyplýva, že žalobcovia mali za to, že sporné nehnuteľnosti budú len formou zabezpečenia
pre investora. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia si zmluvu neprečítali pred podpisom, zmluvu im
C. D. neodovzdal po jej podpise, kúpnu cenu 70.000 Eur v zmysle zmluvy im nevyplatil, vyplatil iba sumu
1.000 Eur. Rozhodnutie katastra o vklade vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech G.
A. nebolo žalobcom doručené dňa 18.5.2012. S C. D. sa im podarilo skontaktovať až v lete 2012, kedy

im povedal, že sa stretnú ohľadne pôžičky v januári 2013, kedy sa stretnutie aj uskutočnilo a vtedy sa
dozvedeli,ženiesúvlastníkmispornýchnehnuteľností.Vmarci2013zistili,ževlastníkomježalovaný.Je
pravda, že až 11.2.2014 podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a dňa 2.4.2014 Okresnej prokuratúre
Galanta doručili oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu. K prevodu spornýchnehnuteľností v prospech žalovaného však došlo už dňa 15.8.2012, teda je veľmi málo pravdepodobné,
že by žalobcovia bez právnického vzdelania v tak krátkom čase zistili, že nie sú vlastníkmi, nakoľko
nemali k dispozícii žiadne dokumenty, z ktorých by vyplýval prevod vlastníctva.

24. Zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. Vôľa,
ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým
predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom
prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či
skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na

existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za
ktorých bol prejav vôle urobený. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť, ale taktiež
absencia omylu a tiesne. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v
skutočnosti vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.
Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol
urobenýurčiteazrozumiteľne),jeabsolútneneplatný.Právneúkonypostihnutéabsolútnouneplatnosťou

nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani
nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením,
ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania má súd

za to, že vôľa žalobcov nebola vážna, lebo títo nemali v úmysle previesť sporné nehnuteľnosti na G.
A., a títo podpísali kúpnu zmluvu dňa 30.2.2013 na základe uvedenia do omylu C. D., že podpisujú
zmluvu o pôžičke, z titulu ktorého je potrebné zriadiť záložné právo na sporné nehnuteľnosti. G. A.
prinajmenšom musela o tomto omyle vedieť, nakoľko žalobcov ako predávajúcich nikdy nestretla a
kúpnu cenu (ako podstatnú náležitosť zmluvy) s nimi nedojednala, nezaplatila ju predávajúcim a ani

im ju zaplatiť nemienila. Súd tiež prihliadol na skutočnosti uvádzané v bode 20 rozsudku, a teda že
obdobným spôsobom boli uvedení do omylu aj mnohí ďalší. Na základe uvedených skutočností súd je
kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností medzi žalobcami a G.A. A. zo dňa 30.3.2012 absolútne
neplatná.
25. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi nehnuteľností nakoľko

žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník a rozhodnutie súdu môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd sa v konaní zaoberal otázkou dobrej viery
(dobromyseľnosti) ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností. Pri kolízii princípu ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka a princípu ochrany dobrej viery, pokiaľ nemožno zachovať maximum z
obidvoch, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je

schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu po zákonom určenom správnom konaní (nález ÚS SR zo dňa 16.3.2016, sp. zn. I.ÚS
549/2015). Z dokazovania, ktoré je podrobne opísané vyššie vyplýva, že žalovaný nadobudol v auguste
2018 viaceré nehnuteľnosti, vrátane sporných nehnuteľností. Nevedel uviesť ich súpisné čísla. Najprv
uviedol, že sporné nehnuteľnosti si zabezpečil pre užívanie seba a rodiny, neskôr vraj ako investíciu.

Zo zmätočných výpovedí žalovaného má súd za to, že si žalovaný neoveril stav nehnuteľností na liste
vlastníctva pred podpisom kúpnej zmluvy. V konaní sa bránil tým, že z úplného listu vlastníctva (čo je
nesporné z listinného dôkazu na č.l. 270 a nasl.) je zrejmé, že v čase prevodu sporných nehnuteľností
nič nebránilo tomuto prevodu, avšak tento listinný dôkaz bol zabezpečený až v priebehu tohto konania.
Žalovaný sa bráni ďalej tým, že žalobcovia neboli opatrní, keď si neprečítali zmluvy, ktoré podpisovali,

pritom mali dosť času na to (15 min.), aby sa oboznámili s obsahom. Avšak aj žalovaný uviedol, že C.
D. nepoznal pred stretnutím vo Zvolene, ale že mu dôveroval. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že
nezistil stav nehnuteľností na liste vlastníctve, o týchto nič nevedel a je spochybnené, že bol osobne
na obhliadke sporných nehnuteľností. Zmluvy podpísal v banke po otváracích hodinách. Teda ak vytýka
žalovaný žalobcom, že neboli obozretní, to isté je možné vytknúť žalovanému. Cenu nehnuteľností

vnímal ako trhovú. Žalovaný uviedol, že výhodu v kúpe nehnuteľností videl v tom, že mu tam C. D.
zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Vzhľadom na okolnosti procesu uzatvárania
zmlúv je možné konštatovať, že aj žalovaný zobral na seba neprimerané riziko, ak jediná výhoda
spočívala v zabezpečení nájomníkov C. D., ktorého predtým vôbec nepoznal, pritom nájomníkov si
mohol zabezpečiť aj žalovaný ako vlastník sám. Žalovaný sa ani nespráva ako vlastník sporných

nehnuteľností, nakoľko tieto nijak neužíva, sporné nehnuteľnosti sú zanedbané, žalovaný neuhrádza
včas daň, výzvy správu dane nepreberá. Rovnako je zvláštne financovanie sporných nehnuteľností a
nehnuteľností v Hlbokom nad Váhom, nakoľko na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky medzi
VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 15.8.2012 bol poskytnutý úver v sume77.716,80 Eur, pričom podľa príslušných kúpnych zmlúv mali byť z úveru zaplatené prostriedky vo
výške spolu 114.000 Eur. Žalovaný si nijak neoveroval či kúpna cena bude vyplatená predávajúcim.
Aj ohľadne nehnuteľností v R. U. R., ktoré vlastní žalovaný sa vedie súdny spor. Na základe všetkých

uvádzaných okolností súd vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí
sporných nehnuteľností, tieto neužíva v dobrej viere ako vlastník a súd mu neposkytne ochranu ako
dobromyseľnému nadobúdateľovi. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností
medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.3.2012 je absolútne neplatná, súd rozhodol, že žalobcovia sú tak
vlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele 1/1. Súd nepovažuje dané rozhodnutie za nespravodlivé

ani napriek skutočnosti, že žalovaný spláca úver na sporné nehnuteľnosti, ktorého splácanie nijak
nepreukázal. Bolo preukázané, že žalobcom nebola uhradená suma 70.000 Eur a tak by im v prípade
opačnéhorozhodnutiavzniklaškoda.Pritomžalobcoviasabránilipodanímžalobyitrestnéhooznámenia
ažalovanýnaprieksvojmutvrdeniu,žeboltiežpodvedenýC.D.K.Q.T.,nepodnikolžiadneprávnekroky.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
28. Pri posudzovaní nárokov na náhradu trov konania strana žalovaného navrhla, aby súd prihliadol na
dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalovaný konanie nezavinil. Žaloba bola žalovanému doručená

dňa 14.3.2014. Až vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný prvýkrát vyjadril k žalobe
(predtým len žiadal odročenie pojednávania), a to tak, že on sa cíti rovnako ako žalobcovia obeťou
podvodníkov, t.j. ešte pred vydaním ústavného nálezu (ÚS SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS
549/2015), ktorým bola prelomená zásada, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má
sám. Je pravda, že v danom čase nebol žalovaný ešte právne zastúpený, ale bol súdom riadne

poučený o možnosti zastúpenia. Následne v priebehu konania bolo vykonané dokazovanie, z ktorého
súd vyhodnotil, že žalovaný nebol dobromyseľný pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, preto si
sám zavinil, že sa ocitol v spore pozícii žalovaného, pričom na svojej obrane trval až do skončenia
dokazovania. Vzhľadom na úspech žalobcov v konaní súd nenachádza dôvody hodné osobitného
zreteľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného vo vzťahu k žalobcom,

ktorí sú solidárne oprávnení k úhrade trov konania spoločne a nerozdielne. Nakoľko v súvislosti s
výsluchom svedkyne na pojednávaní dňa 11.6.2014 vznikli trovy, ktoré boli následne uhradené svedkyni
zo štátnych prostriedkov (č.l. 62; 153), súd rozhodol, že tieto trovy dôkazu nahradí strana neúspešná
v tomto konaní v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť
súdny poplatok vo výške 20 eur.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.