Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206123
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120206123.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ U. V., trvale bytom U. XXX, a 2/ K. V., trvale bytom U. XXX,
obaja zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Bobot 176, IČO: 51 123 592, proti žalovaným:
1/ Y. K., trvale bytom U. XXX, a 2/ C. K., trvale bytom U. XXX, obaja zast. JUDr. Martinou Kočíkovou,
advokátkou so sídlom Kapitulská 26, Trnava, IČO: 50 323 113, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2020, č.k.

12C/12/2020-31, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku IV. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

[1] Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého
žalovaným uložil povinnosť odstrániť z ich pozemku (C KN par. č. 609/4 - zast. plocha a nádvorie s
výmerou 111 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. U. pri Pruskom, obec Mikušovce) plechovú búdu
a siahy dreva a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili prechod a prevoz
žalobcovpotomtopozemku,všetkoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaourčenievecnéhobremena

pre žalobcov alebo ich pozemkov C KN par. č. XXX, 602 k.ú. Mikušovce pri Pruskom vo forme práva
cesty po pozemku C KN par. č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. žalobcom uložil povinnosť podať v lehote
30 dní od prevzatia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o určenie vecného bremena
pre žalobcov alebo ich pozemkov C KN par. č. XXX, XXX k.ú. Mikušovce pri Pruskom vo forme práva
cesty po pozemku C KN č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom, a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovaným uložil povinnosť odstrániť z ich pozemku plechovú
búdu, siahy dreva i oplotenie s murovaným stĺpikom, bránou i bránkou pri obecnej ceste a zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili ich prechod a prevoz po tomto pozemku k ich
vlastným nehnuteľnostiam. V návrhu uviedli, že žalovaní im bránia v prístupe k ich domu z obecnej
cesty. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že žalobcovia osvedčili najzákladnejšie skutočnosti, a to

existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu ako susediacimi vlastníkmi nehnuteľností, existenciu
nároku žalobcov podľa § 151o Občianskeho zákonníka, existenciu jedinej prístupovej cesty žalobcov
po pozemku žalovaných, porušenie práva žalobcov na prechod po tomto pozemku a dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia úkonmi žalovaných, spočívajúcimi v zatarasení obvyklej cesty po
tomto pozemku plechovou búdou, siahou dreva a uzamknutím brány a bránky bez odovzdania kľúčov
žalobcom.Ztohtodôvodusúdnariadilneodkladnéopatrenie.Návrhvčastioodstráneniebrány,bránkya

oplotenia zamietol súd z dôvodu, že účel neodkladného opatrenia - umožnenie prechodu žalobcov na ich
nehnuteľnosticezpozemokžalovaných-je možnédosiahnuťodovzdanímkľúčovodtejtobrányabránkyžalobcom žalovanými, čo je obsiahnuté vo výrokovej časti „zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
obmedzili alebo sťažili prechod a prevoz žalobcov po tomto pozemku“. Nariadením odstránenia brány
a plotu by došlo k zbytočnej škode na majetku žalovaných v čase, kedy nie je právoplatne rozhodnuté

o existencii vecného bremena žalobcov. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne stranám sporu
škoda a ani stav, ktorý by nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP pre čiastočný úspech žalobcov v konaní.

[2] Proti výroku I. tohto uznesenia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní

prostredníctvom právnej zástupkyne domáhajúc sa zamietnutia návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia a priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Konštatovali, že
žalobcovia v rodinnom dome nebývajú, žijú v inej obci a jediný, kto obýva nehnuteľnosť, ku ktorej žiadajú
zabezpečiť prístup, je matka žalobcu 1/. Jedine táto osoba by bola aktívne legitimovaná na podanie
návrhu, pretože má reálnu potrebu prístupu, keďže v tomto dome žije. V tomto prípade nejde o skutočnú
naliehavú potrebu ochrany práv užívateľa nehnuteľnosti získať prístup, ale len o účelové bránenie

výkonu ich vlastníckeho práva. Mali za to, že aj žalobcovia na základe svojich dôkazov preukázali, že je
možné zriadiť cestu inak. Žalobca 1/ zavádza, že nemá možnosť si zriadiť cestu, ale hlavne klame o tom,
že by cestu dlhé roky užíval po dohode so susedmi. Je jednoznačné, že ak by bol taký dobromyseľný pri
užívaní, tak by predsa za 30 rokov bol niekto s ním zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvoril alebo
by mu pozemok odpredal. Žalobcovia tak prídu k pozemku zadarmo a bez akejkoľvek práce. Dali súdu

na vedomie, pretože pre nich je celá vec existenčne dôležitá, že v dôsledku nariadeného neodkladného
opatrenia stratili možnosť užívať svoje pozemky okolo domu, ich deti a pes sa nemôžu voľne pohybovať
po záhrade. Poukázali podrobne na to, že žalobcovia im spôsobujú nepríjemnosti. Upozornili súd na to,
že na ich nehnuteľnosti viazne ťarcha v prospech banky, ktorá im poskytla hypotekárny úver za účelom
obstarania nehnuteľnosti, a nie je možné zabezpečiť zriadenie vecného bremena bez súhlasu banky.

Ručiteľmi v tomto prípade sú ich rodičia, ručia svojim vlastným domom. V tomto prípade nebude možné
zriadiť vecné bremeno, či sa to žalobcom páči, alebo nie. Pod tlakom navrhli žalobcom, že im pozemok
dajú do nájmu, čo oni odmietli. Sú tak doslova rukojemníkmi žalobcov, pretože nemôžu užívať svoje
nehnuteľnosti a nie je na to žiaden legitímny dôvod. Ďalej konštatovali, že cez pozemok suseda, pána
V., majú žalobcovia jednoduchší prístup. Súd nebral do úvahy, aký zásah sa vykonal týmto rozhodnutím

a ako boli poškodené ich práva, a to aj napriek tomu, že existujú minimálne 3 alternatívne možnosti
prechodu a prejazdu v prospech žalobcov. Neodkladné opatrenie bolo vydané v takom rozsahu, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia predložili fotografie, ktoré vôbec nepreukazujú, odkedy bol
takýto stav, nepreukazujú nemožnosť ich prechodu a nie je ani preukázané, že skutočne ide o veci,
ktoré by tam mali mať práve oni. Fotografie vyhotovené žalobcami nie sú zákonne získaným dôkazom,

pretože žalobcovia neoprávnene vstúpili na ich pozemok, robili tam úpravy a na výzvy nechceli pozemok
opustiť. Konanie o zriadenie vecného bremena bude trvať v lepšom prípade 3 roky, pričom spravidla
býva táto doba dlhšia, a do tej doby budú žalobcovia bezodplatne užívať ich pozemky a oni budú mať
znemožnený prístup a pohyb po svojich pozemkoch. V doplnení k odvolaniu konštatovali, že svedkovia
v tomto konaní nemali byť svedkami, ale rovno účastníkmi konania, keďže oni sú taktiež osoby povinné

z vecného bremena, lebo aj cez ich pozemky žalobcovia prechádzajú.

[3] K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Tvrdenie, že nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, považovali za nemajúce oporu v dôkazoch
ani v zákone. Mali za to, že nemajú inú možnosť napojiť sa poza svoj dom a cez svoju záhradu na obecnú

cestu, nakoľko z katastrálnej mapy je evidentné, že jednak tomu bráni záhrada susedy U. a vedľa nej
nie je žiadne voľné miesto alebo iná cesta patriaca obci, ale pozemok, na ktorý nie je založený žiadny
list vlastníctva, teda nejedná sa o majetok obce. Evidentne jediná prístupová cesta na ich pozemok je
len cez pozemok žalovaných. Na tomto základe žiadali odvolanie žalovaných zamietnuť.

[4] V replike sa žalovaní pridržali skôr vedenej argumentácie, pričom argumentáciu žalobcov
nepovažovali za dôvodnú.

[5] Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislom
výroku IV. o trovách konania.[6] Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. odvolaním napadnuté nebolo, preto je v tejto
časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

[7] Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

[8] Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcie bude ohrozená.

[9] Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
konala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

[10] Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

[11]Navrhovateľmusísúdopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťopotrebenariadiťneodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup
je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

[12] Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

[13] V tomto prípade odvolací súd posudzoval na základe podaného odvolanie žalovaných vecnú
správnosť nariadeného neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého súd prvej inštancie uložil žalovaným
povinnosť odstrániť z ich pozemku plechovú búdu a siahy dreva a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili prechod alebo prevoz žalobcov po tomto pozemku, a to až do
právoplatného skončenia konania o určenie vecného bremena žalobcov alebo ich pozemkov vo forme

práva cesty po pozemku žalovaných. V tomto prípade žalobcovia žiadali odstrániť hnuteľné veci na
pozemku žalovaných brániacich im v prístupe ku svojej nehnuteľnosti a domáhali sa tiež zabezpečenia
prístupu k svojej nehnuteľnosti cez pozemok žalovaných.

[14] Žalovaní v odvolaní v prvom rade namietali, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia v

konaní, nakoľko v rodinnom dome, ku ktorému žiadajú zabezpečiť neodkladným opatrením prístup,
nebývajú, žijú v inej obci a jediný, kto obýva tento rodinný dom, je matka žalobcu 1/. Podľa žalovaných
jedine táto osoba by bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože jediná ma reálnu potrebu
prístupu, keďže v tomto dome žije.

[15] S týmto konštatovaním sa však odvolací súd nestotožňuje. Podstatné je, že žalobcovia sa
neodkladným opatrením domáhajú prístupu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Pre otázku aktívnej
vecnej legitimácie v konaní na ochranu vlastníckeho práva je irelevantné, kto v skutočnosti nehnuteľnosti
užíva. Ochrana sa poskytuje vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, pričom svedčí najmä vlastníkovi.
Ochrana vlastníckeho práva nie je podmienená jeho faktickým výkonom formou užívania. Vlastník

nehnuteľnosti musí mať zabezpečenú skutočnú možnosť výkonu svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, preto je namieste tento dosiahnuť, ak je znemožnený, i formou neodkladného opatrenia
(už i len základná údržba nehnuteľnosti vyžaduje starostlivosť, nehovoriac o mimoriadnych udalostiach,
ktoré neznesú odklad).[16] Žalovaní ďalej tvrdili, že samotní žalobcovia preukázali, že majú i inú možnosť zriadenia prístupu ku
svojim nehnuteľnostiam. Podľa ich mienky cez pozemok suseda V. majú žalobcovia jednoduchší prístup.

Súd nebral do úvahy, aký zásah sa vykonal týmto rozhodnutím a ako boli poškodené ich práva, a to aj
napriek tomu, že existujú minimálne 3 alternatívne možnosti prechodu a prejazdu v prospech žalobcov.

[17] Ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je. V konaní bolo osvedčené, že iný prístup ku
svojej nehnuteľnosti, než cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, žalobcovia nemajú. Susediace

pozemky nie sú v úrovni pozemku žalobcov napojené na obecnú komunikáciu. Iný prijateľnejší prístup
žalobcov k ich nehnuteľnostiam z obecnej komunikácie, než cez pozemok žalovaných, nebol v konaní
osvedčený. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť fakt, že prístup cez pozemok žalovaných žalobcovia
dlhodobo využívali, a preto by nebolo nateraz, iba pre zabezpečenie ich prístupu, prijateľné, aby boli
susediace pozemky zaťažované na krátkodobé (do vyriešenia vo veci samej) obmedzenie spočívajúce
v práve cesty v prospech žalobcov. Nemenej podstatné je, že žalovaní nehnuteľnosti nadobudli do

svojho vlastníctva s vedomosťou využívania ich pozemku na prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcov. I tento dôvod podporne umocňuje fakt, prečo bolo v konaní osvedčené, že práve pozemok
žalovaných (a nie susediace pozemky) je najsúcejší k prístupu žalobcom z obecnej komunikácie k
ich nehnuteľnostiam. Na tomto mieste však odvolací súd upozorňuje, že v konaní nebolo vykonané
plnohodnotné dokazovanie, ktoré sa v konaní o neodkladnom opatrení nevyžaduje a ktoré z povahy

tohto konania ani nie je možné, lež súd vychádza z osvedčených skutočností.

[18] Žalovaní tiež namietali, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia stratili možnosť užívať
svoje pozemky okolo domu.

[19] Odvolací súd má za to, že prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam cez pozemok žalovaných
je do vyriešenia vo veci samej potrebné zachovať. Tým dôjde iba k dočasnej súdnej ochrane inak
dlhodobého stavu, ktorý v danom mieste jestvoval. K definitívnemu vyriešeniu ohľadom dotknutého
pozemku žalovaných, ako bolo konštatované vyššie, dôjde rozhodnutím v konaní vo veci samej.

[20] Námietky žalovaných, podľa ktorých došlo rozhodnutím súdu k strate možnosti užívania vlastných
pozemkov, odvolací súd hodnotí ako nedôvodné. To, že žalovaní budú obmedzení čiastočne v súkromí,
v užívaní dotknutej nehnuteľnosti prechodom žalobcov cez ich pozemok, je dôsledkom priestorového
usporiadania pozemkov a nehnuteľností na nich stojacich a neriešenia ich právnych vzťahov, a to oboma
stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami. Napriek tomu odvolací súd má za to, že súkromie

žalovaných a eliminácia konfliktných situácií žalobcov a žalovaných môže byť zo strany žalovaných
zabezpečené po hranici pozemku C KN č. XXX/X k.ú. Mikušovce pri Pruskom.

[21] Nakoniec žalovaní namietali, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú nemožnosť ich
prechodu a nie je ani preukázané, že skutočne ide o veci, ktoré by tam mali mať práve oni. Fotografie

vyhotovené žalobcami považovali za nezákonne získaný dôkaz, pretože žalobcovia neoprávnene
vstúpili na ich pozemok, robili tam úpravy a na výzvy nechceli pozemok opustiť.

[22] Podľa odvolacieho súdu bolo žalobcami osvedčené, že plechová búda a siahy dreva uložené na
pozemku žalovaných im bránia k prístupe k nehnuteľnostiam. V konaní nebolo osvedčené vlastnícke

právo k týmto hnuteľným veciam na strane inej osoby, než sú žalovaní, a preto bolo správne vychádzať z
toho, že dispozícia s nimi je oprávnením žalovaných ako vlastníkov pozemku, na ktorom sú umiestnené.
K fotografiám vyhotovených žalobcami na dosvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia
je nutné uviesť, že tieto nijako nezasahujú do práva žalovaných, dokumentujú iba stav, od ktorého
žalobcovia odvodzovali svoj nárok v konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevidí priestor pre

označenie tohto dôkazu ako nezákonného, a preto v konaní nepoužiteľného.

[23] Na základe uvedeného bol preto správny záver súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia v ním vyhovenom rozsahu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. o trovách konania

(§ 387 ods. 1 CSP).

[24] O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vrozsahu 100 % voči žalovaným 1/ a 2/, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní. O výške náhrady
trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

[25] Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).