Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/145/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110219864
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8110219864.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: NICHOLTRACKT, s. r.

o., so sídlom Fiľakovská 24, 984 01 Lučenec, IČO: 31 583 466, v konaní právne zastúpeného JUDr.
Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému:
TVAREKO, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, v konaní o
zaplatenie 8.759,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.759,76 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 8.759,76 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy 16.742,11 €
s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára.
Ako v žalobe uviedol, podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX sa
žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu konkrétne obchodné záležitosti, ktoré sú bližšie špecifikované
najmä v čl. I. novej mandátnej zmluvy, v prevádzke pobočky žalobcu NICHOLTRACKT, s. r. o. v

Prešove. Na základe tejto mandátnej zmluvy v znení prijatého dodatku žalobca počnúc od XX.XX.XXXX
pravidelne mesačne vyplácal žalovanému mesačné zálohy na jeho odplatu ako mandatára v sumách
po 2.000 € bez DPH mesačne. V dôsledku výpovede z XX.XX.XXXX, danej zo strany žalobcu, tento
zmluvný vzťah z novej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu XX.XX.XXXX.
Obdobný mandantský vzťah existoval medzi rovnakými účastníkmi aj pred XX.XX.XXXX, ale na základe
predchádzajúcej Mandátnej zmluvy, uzavretej dňa XX.XX.XXXX, pričom výšku odmeny mandatára
v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX upravoval v poradí jej posledný Dodatok č. 11 zo dňa

XX.XX.XXXX. Na základe tejto predchádzajúcej mandátnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému, ako
mandatárovi, za prvé dva mesiace roka XXXX (N. a Q. XXXX) mesačnú paušálnu odplatu v sumách po
2.655,51 € (80.000 Sk) bez DPH mesačne.

2. Podľa článku II. novej mandátnej zmluvy žalobca vykonal k XX.XX.XXXX vyúčtovanie výšky odplaty
mandatára podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov k XX.XX.XXXX. Pretože zistené hospodárske
výsledky za danú prevádzku žalobcu v Prešove, v ktorej bol žalovaný činný ako mandatár, boli záporné

(strata), žalobca sa rozhodol neoprávnene prevzatú odmenu žalovaného ako mandatára požadovať
späť.3. Žalobca listom z XX.XX.XXXX spolu aj s faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval
žalovaného, aby mu vrátil (zaplatil) spolu aj s DPH sumu 30.120,11 €. Zdôvodnil to tým, že žalovaný
podľa mandátnej zmluvy nemá ako mandatár nárok na odmenu za r. XXXX, z dôvodu, že základ pre

jej výpočet na danej prevádzke dosiahol zápornú hodnotu (konkrétne mínus 11.704,00 €). Z celkovej
touto faktúrou fakturovanej čiastky 30.120,11 € je suma späť požadovanej netto zálohy (bez DPH) iba
25.311,02 €, ktorá pozostáva z 5.311,02 €, ako dvoch mesačných odmien po 2.655,51 € (bez DPH) iba
za N. a Q. XXXX podľa predchádzajúcej mandátnej zmluvy a z 20.000 €, ako desiatich mesačných záloh
po 2.000 € za I. až S. XXXX podľa novej mandátnej zmluvy (5.133,02 € + 20.000 € = 25.133,02 € +

DPH 4.809,09 € = 30.120,11 €).

4. Žalovaný prostredníctvom listu jeho právnej zástupkyne z XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že
požiadavku na vrátenie záloh za rok XXXX neuznáva a odmietol žalobcovi zaplatiť (vrátiť) sumu
30.120,11 €. Zároveň mu originál faktúry č. XXXXXXXXX vrátil späť. S dôvodmi neuznania uplatneného
nárokuzostranyžalovanéhožalobcanesúhlasil,nakoľko súvrozporejednaksvýslovnýmznenímnovej

mandátnejzmluvy(dodatku),akoajspríslušnýmiustanoveniamiObchodnéhozákonníka.Akozdôraznil,
žeohľadnedojednanejodplatypodľačl.IIbodu1písm.a)odrážkyč.1novejmandátnejzmluvy(dodatku)
sa nehovorí o mesačnej odplate, ako to mylne uvádza žalovaný v predmetnom liste, ale o zálohe po
2.000 € (bez DPH), pričom z ďalšieho znenia dojednania v tomto bode novej mandátnej zmluvy jasne
vyplýva, že táto odplata patrí žalovanému iba v prípade „pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z

tejtozmluvyniečoiné“.Hneďvďalšejodrážkeč.2jepodrobneuvedenýspôsobvýpočtucelkovejodplaty,
z čoho logicky aj matematicky jednoznačne vyplýva, že takáto odplata žalovanému ako mandatárovi
prináleží iba v prípade, ak bude upravený základ dane, z ktorého sa odplata mala takto určiť príslušným
percentom, kladné číslo. Takýto spôsob a logický postup pri určení výšky celkovej odplaty žalovaného
(a samozrejme aj toho, či mu za dané obdobie vôbec odplata prináleží, alebo nie), vyplýva aj z obsahu

ôsmeho odseku čl. II 2. novej mandátnej zmluvy (dodatku), v ktorom sa dojednala možnosť krátenia
tejto mesačnej zálohy, ako aj z obsahu čl. III bodu 11 písm. c) novej mandátnej zmluvy (dodatku), podľa
ktorého ku kráteniu mesačných záloh možno prikročiť aj v prípade, ak nebude zachovaný primeraný
hospodársky výsledok prevádzky a ak by tento hospodársky výsledok mal medziročnú neprimeranú
klesajúcu tendenciu.

5. Zo všetkých týchto dojednaní v novej mandátnej zmluve jednoznačne vyplývajú najmenej dve
rozhodujúce skutočnosti: a) medzi žalobcom a žalovaným neboli dojednané mesačné odplaty (po 2.000
€ bez DPH mesačne), na ktoré by mal žalovaný nárok za akýchkoľvek okolností, ale iba mesačné zálohy
na celkovú odplatu žalovaného ako mandatára, b) celková odplata žalovaného ako mandatára (za rok)

sa mu mohla určiť a aj vyrátať iba v prípade, ak upravený základ dane za danú prevádzku bolo kladné
číslo, lebo z takejto zápornej hodnoty logicky ani nie je možné niekomu priznať kladnú sumu odplaty.
Uvedené nie je v rozpore ani so znením § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, lebo toto dispozitívne
ustanovenie by sa tu mohlo uplatniť iba v prípade, ak by zo znenia mandátnej zmluvy nevyplývalo
niečo iné. Pretože ale v novej mandátnej zmluve (dodatku) sú podmienky vzniku nároku žalovaného na

odmenu mandatára výslovne upravené a dohodnuté, ustanovenie § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka
nie je možné použiť ako právny dôvod vzniku jeho nároku na odmenu. Preto za tých hospodárskych
podmienok, ktoré boli ako dôsledok činnosti žalovaného, ako mandatára, dosiahnuté a zistené za celý
rok XXXX (nepriaznivé hospodárske výsledky), nárok na odmenu mandatára má žalovaný podstatne
zredukovaný.

6. Žalobca NICHOLTRACKT, s. r. o. následne opakovane vykonal posúdenie celej tejto záležitosti.
Obdobie celého kalendárneho roka XXXX rozdelil z tohto hľadiska na dve časti: na 1. časť, t. j. na
obdobie dvoch mesiacov N. a Q. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), kedy ešte medzi žalobcom a
žalovanýmplatilapredchádzajúcamandátnazmluvaana2.časť,t.j.naobdobiedesiatichmesiacovI.až

S. XXXX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), ktoré sa už medzi žalobcom a žalovaným riadilo obsahom
novej mandátnej zmluvy. Z opakovaného posúdenia veci dodatočne vyplynulo, že nároky žalovaného
na odmenu mandatára za celý rok XXXX za 1. časť, t. j. za prvé dva mesiace tohto roka (za N.Á. a
Q. XXXX) boli dané ešte podľa podmienok dojednaných v predchádzajúcej mandátnej zmluve, podľa
ktorej skutočne mal žalovaný nárok na odmenu mandatára za tieto dva mesiace v sume 5.311.02 € plus

19 % DPH v sume 1.009,09 €, čo je spolu aj s DPH 6.320,11 €. Ale na 2. časť, na obdobie desiatich
mesiacov roka XXXX (I. až S. XXXX) sa na obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným už vzťahujú
podmienky, ktoré boli dohodnuté v novej mandátnej zmluve. Podľa tejto novej mandátnej zmluvy boli
žalovanému za uvedených 10 mesiacov (I. až S. XXXX) zo strany žalobcu iba ako zálohy na odmenupoukazované sumy po 2.000 € (bez DPH) mesačne, čo je spolu za 10 mesiacov 20.000 € a spolu aj
s DPH to predstavuje sumu 23.800 €. Pretože ale žalovaný na danej prevádzke v tomto období roka
XXXX dosiahol nepriaznivé hospodárske výsledky, vychádzajúc z ktorých mu za túto 2. časť roka XXXX

(za celých 10 mesiacov od I. až po S. XXXX) vyšiel podľa podmienok novej mandátnej zmluvy nárok na
odmenu v sume iba 5.931 € plus 19 % DPH v sume 1.126,89 € (spolu aj s DPH iba v sume 7.057,89 €),
tak zostatok už prijatých záloh na odmeny musí žalovaný žalobcovi vrátiť.

7. Vzhľadom na uvedené opakované posúdenie nárokov žalovaného žalobca vystavil na svoju pôvodnú

faktúru č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX fakturovanú pohľadávku 30.120,11 € (aj s DPH) dobropis
v prospech žalovaného pod č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, ktorým mu z pôvodne fakturovanej
pohľadávky 30.120,11 € aj s DPH dobropisoval 13.378 € aj s DPH (7.057,89 € + 6.320,11 € = 13.378 €).

8. Ak žalovaný napriek uvedeným skutočnostiam zálohovo prijal počas uvedených 10 mesiacov roka
XXXX od žalobcu v tejto súvislosti celkom 23.800, € (aj s DPH), podstatnú časť tejto sumy je podľa

zákona, ako aj podľa dojednaní novej mandátnej zmluvy, povinný žalobcovi vrátiť. Z uvedených
skutočností a dokladov vyplýva, že rozdiel medzi pôvodne fakturovanou pohľadávkou 30.120,11 € aj s
DPH v prospech žalovaného dodatočne dobropisovanou sumou 13.378 € aj s DPH predstavuje sumu
16.742,11 €, ktorú musí žalovaný žalobcovi zaplatiť (vrátiť).

9. Žalobca preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučeným listom z XX.XX.XXXX
opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie (vrátenie) neoprávnenej časti ním prevzatej zálohy na
odmenu, teraz už iba v sume 16.742,11 € aj s DPH, v lehote do XX.XX.XXXX. K tomuto listu advokáta
bola pripojená jednak pôvodná faktúra č. XXXXXXXXX znejúca na sumu 30.120,11 € aj s DPH, ako aj
dobropis č. XXXXXXXXX, znejúci na sumu mínus 13.378 € aj s DPH.

10. Žalovaný ani túto upravenú požiadavku neakceptoval. Prostredníctvom právnej zástupkyne listom
z XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že mu ani požadovanú sumu 16.742,11 € nezaplatí a jej
opodstatnenosť neuznáva. Preto si tento nárok uplatnil na súde.

11. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to,
že s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka prislúcha mandatárovi -
žalovanému odplata, a to v takom rozsahu ako sa na to žalobca zaviazal v čl. II mandátnej zmluvy,
podľa ktorého odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne: 1. mesačná odplata vo výške 2.000
€ bez DPH, 2. ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane mandanta. V nadväznosti na

príslušné ustanovenia mandátnej zmluvy, s poukazom na zákonnú úpravu obchodného zákonníka v
platnom znení, žalobcovi ako mandantovi vznikol záväzok poskytovať žalovanému mesačnú odplatu
vo výške 2.000 € + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane. Ročné doúčtovanie
celkovej výplaty odplaty sa v zmysle mandátnej zmluvy vyčísľuje zo základu dane mandanta. V danej
súvislosti treba podotknúť, že čl. II bod 1 mandátnej zmluvy upravuje odplatu žalovaného, nie jeho

záväzky, preto nie je možné opomenúť skutočnosť, že aj v prípade, keby žalovanému nevznikol nárok
na ročné doúčtovanie odplaty, táto skutočnosť by nepodmieňovala zánik záväzku žalobcu poskytovať
žalovanému - mandatárovi mesačnú odplatu v zmysle čl. II bod. 1 písm. a) mandátnej zmluvy. Žalovaný
- mandatár sa pritom voči žalobcovi v mandátnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nezaviazal na vrátenie
poskytnutých mesačných odplát, ktoré mu prislúchajú v zmysle čl. II bod 1 písm. a) mandátnej zmluvy,

ani v prípade, ak by základ dane bol záporný. Práve naopak, v zmysle mandátnej zmluvy a príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka v platnom znení patrí mandatárovi za vykonané činnosti odplata, t.
j. dohodnutá odplata vo výške 2.000 € mesačne + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu
dane. Súčasne poukázal na ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä na skutočnosť,
že základné ustanovenia uvedené pri jednotlivých zmluvných typoch sú kogentnými ustanoveniami v

zmysle ustanovenia § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, od ktorých nie je možné sa odchýliť, z daného
dôvodu výklad jednotlivých ustanovení mandátnej zmluvy, podľa ktorého by mandatár mal pre svojho
mandanta konať bezodplatne, odporuje zákonu - Obchodnému zákonníku, konkrétne jeho ustanoveniu
§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto žalobcom vykonštruovaný výklad mandátnej zmluvy, na
základe ktorého sa domáha vrátenia poukázanej odmeny mandatára, odporuje tak výslovnému zneniu

mandátnej zmluvy, ako aj samotnému Obchodnému zákonníku. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.12. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-
XXX súd určil, že základ nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu
mandatára, titulom bezdôvodného obohatenia podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č.

1 z XX.XX.XXXX je daný, s tým že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XX.-XXX bol na základe odvolania
žalovaného medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto
rozhodnutia, základ nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára

titulom bezdôvodného obohatenia podľa Mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 z toho
istého dňa je daný a v tejto súvislosti prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj
právne posúdil. V prejednávanom prípade je výška odplaty mandatára jasne a zrozumiteľne dohodnutá a
formulovaná tak, že najsamprv pozostáva z mesačnej zálohy vo výške 2.000 € bez DPH, ktorá je splatná
najneskôr vždy do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky
a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. Spôsob výpočtu celkovej odplaty je následne stanovený

v čl. II./2 Mandátnej zmluvy. Teda, inými slovami, odplata mandatára bola najsamprv dohodnutá ako
mesačná záloha vo výške 2.000 € (nie ako nárokovateľná paušálna odplata), avšak zároveň spôsobom
výpočtu celkovej odplaty v zmysle aj prípadného krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy (č. l.
II./2 Mandátnej zmluvy). Danosť základu nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy
na odmenu mandatára však ešte neznamená, že na základe výsledkov ďalšieho dokazovania ohľadom

zloženia, výpočtu celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške
uplatnenej nárokom na začatie konania, táto nemôže byť určená aj so záporným výsledkom. Pre úplnosť
odvolací súd poznamenal, že v zmysle dojednania o spôsobe výpočtu odplaty mandatára je nedôvodná
jeho obrana, že na mesačnú zálohu vo výške 2.000 € bez DPH má nárok ako na paušálnu odplatu, a to
bez náväznosti na ďalšie dojednania Mandátnej zmluvy v čl. II./2.

14. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX súd
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.782,35 € s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 11.782,35 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 40 %, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCob/X/XXXX-XXX bol na základe
podaných odvolaní strán sporu rozsudok súdu prvého stupňa zrušený v jeho napadnutej časti, t. j. okrem

tej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.982,35 € s 9 %-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.982,35 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a v rozsahu zrušenia
bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako vyplýva z odôvodnenia
tohto rozhodnutia, v prejednávanej veci bolo nosným posúdenie, či výška odplaty žalovaného ako
mandatára bola podľa mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX v znení dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX dojednaná

ako ročná, alebo ako mesačná odmena, pričom odvolací súd poukázal na predchádzajúci rozsudok
odvolacieho súdu v tejto veci zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým určil danosť základu nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, keď odvolací
súd jednoznačne konštatoval mesačný spôsob dojednania odmeny mandatára, avšak v tejto súvislosti
uviedol, že danosť základu nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu

mandatára ešte neznamená, že na základe výsledkov ďalšieho dokazovania ohľadom zloženia, výpočtu
celkovej odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov
na začatie konania, táto nemôže byť určená aj so záporným výsledkom. Z bodu II. mandátnej zmluvy v
znení jej dodatku č. 1 pritom nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlene od § 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000

€ bez DPH mesačne v prípade s možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto navýšenia bol
uvedený v bode II. mandátnej zmluvy. Žalovaný preto správne poukázal na nález Ústavného súdu SR
vo veci sp. zn. V..Ú. a v tejto súvislosti na to, že predmetnú mandátnu zmluvu pripravil žalobca, a preto
ju treba vykladať v neprospech žalobcu ako toho, kto predmetné ustanovenie do tejto zmluvy vložil.
Podľa odvolacieho súdu sa teda javí záver súdu o mesačnej odmene ako správny, avšak nesprávny je

záver súdu prvej inštancie spočívajúci v nezohľadnení výšky pohľadávok po lehote splatnosti do odmeny
mandatára v prejednávanej veci, tzv. výpočet podľa tzv. druhého variantu odborného posudku znalkyne
V.. D.. Taktiež odvolací súd poukázal aj na nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie celkom
nedôvodne aplikoval ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník totiž v § 266obsahuje samotné ustanovenie o výklade právnych úkonov, v dôsledku čoho v zásade nie je potrebné
použiť cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka (porovnaj § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z § 266
Obchodného zákonníka vyplýva predovšetkým to, že prejav vôle treba vykladať podľa úmyslu konajúcej

osoby, ak bol tento druhej strane známy, alebo jej musel byť známy, eventuálne podľa významu, ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení adresáta tohto prejavu. Pritom sa má vziať náležitý zreteľ
na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovaní a praxe, ktorú medzi sebou strany
zaviedli ako aj následného správania strán. Podľa judikatúry citované ustanovenia vyžadujú pri výklade
sporných ustanovení obchodných zmlúv komplexný pohľad na okolnosť prípadu (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMObdo/X/XXXX a ďalšie). Súčasne odvolací súd upriamil pozornosť
strán, ako aj súdu prvej inštancie na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 18/1996 Z. z. o cenách. Podľa tohto ustanovenia je totiž dohoda o cene dohodou o výške alebo o
spôsobe akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cenu dodatočne určil. Dohoda o cene
podľa citovaného ustanovenia však vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru (ktorým sa podľa
legislatívnej skratky v § 1 ods. 1 cit. zákona rozumejú nie len výroky, ale aj výkony, práce a služby) o

výške požadovanej predávajúcim. Napriek tomu, že zákon č. 18/1996 Z. z. je svojim charakterom viac
verejnoprávnym predpisom, ktorý upravuje pravidlá kontroly cien, jeho ustanovenie § 3 ods. 1 druhej
vety upravujúce spôsob dohadovania ceny medzi účastníkmi súkromnoprávnych vzťahov. To vyplýva aj
z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, podľa ktorej § 3 dopĺňa úpravu Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie tak nadväzuje na úpravu v § 35 ods. 1 v spojení s §

43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že vymedzuje konkrétne konanie účastníkov,
ktorým sa prejavuje vôľa konkludentne, teda tak, že nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Práve z formulácie, že určitými úkonmi predávajúceho a kupujúceho vznikne dohoda o cene,
je zrejmé, že týmito ustanoveniami sa upravuje konkludentný vznik dohody o cene. Úkonmi, ktoré tu
vedú k vzniku konkludentnej dohody sú na jednej strane poskytnutie tovarov (výkonov, prác a služieb)

predávajúcim za určitú udanú cenu (rovná sa návrh v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jej
faktické zaplatenie kupujúcim (rovná sa prijatie v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takto
vzniknutá konkludentná dohoda je potom právnym úkonom rovnako ako dohoda urobená výslovne,
keďže práve z § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že všetky spôsoby prejavov vôle (konania,
opomenutia výslovný alebo konkludentný) sú rovnocenné a vedú k vzniku právneho úkonu v zmysle

§ 34 Občianskeho zákonníka. Súčasne však aj pre túto dohodu o cene platí ustanovenie § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 3 ods. 1 druhej vety zákona č. 18/1996 Z. z. totiž neurčuje
dohodu strán o tom, že aj dohoda o cene si vyžaduje určitú dohodnutú formu, ktorá je v takomto
prípade podmienkou formálnej platnosti tejto dohody. Dôležitým však v prejednávanej veci je aplikácia
ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý platí aj v obchodných vzťahoch, podľa ktorého

bezdôvodným obohatením nie je plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak teda dôvod
pre plnenie strany spočíva v úkone, ktorý je pre nedostatok formy neplatný a dlžník takéto plnenie
poskytne,nemôžesadomáhaťodveriteľaajehovráteniavzmysle§451ods.2Občianskehozákonníka.
V tomto prípade teda skutočné plnenie dlhu v podstate konvaliduje aj prípadnú formálnu neplatnosť
záväzku. Vzhľadom k uvedenému je preto nepodstatné, či súčasťou dojednaní o odmeny mandatára

bol aj jeho nárok na DPH z mesačnej zálohy vo výške 2.000 €, ale podstatné je, že tento fakturoval
žalobcovi ako mandantovi každý mesiac odmenu v celkovej výške 2.380 € a žalobca túto odmenu
žalovanému uhradil. Zároveň však treba zdôrazniť, že dohoda o cene v zmysle § 3 ods. 1 druhej vety
zákona č. 18/1996 je osobitným druhom konkludentne uzatváraného právneho dôvodu (§ 35 ods. 1
Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho možno existenciu takéhoto právneho úkonu predpokladať

len vtedy, ak z neho skutočne možno vyvodzovať prejav vôle oboch strán. Najmä na strane kupujúceho
teda musí existovať konkludentný prejav vôle zaplatiť cenu požadovanú predávajúcim za také správanie
kupujúceho, z ktorého bude vyplývať, že kupujúci chce zaplatiť a platí práve tú cenu za tovar, ktorú
predávajúci za tento tovar požaduje.

16. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie jasne ustáliť okrem prijatého záveru o tom, že
dohoda mandatára bola dohodnutá ako mesačná, samotný mechanizmus výpočtu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, oboznámením Mandátnej

zmluvy z XX.XX.XXXX, Dodatku č. 1 z XX.XX.XXXX k Mandátnej zmluve z XX.XX.XXXX, Výpovede
mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX, Dodatku č. 11 z XX.XX.XXXX k Mandátnej zmluve z XX.XX.XXXX,
listu žalobcu „Doúčtovanie odmien podľa mandátnej zmluvy“ z XX.XX.XXXX, listu právnej zástupkyne
žalovaného z XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXX, dobropisu k faktúre č. XXXXXXXXX, výpočtuhospodárskych výsledkov a odmeny mandatára TVAREKO, s. r. o. za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, údajov z Hlavnej účtovnej knihy žalobcu za mesiace I. XXXX, Z. XXXX, I. XXXX, N. XXXX,
N. XXXX, Z. XXXX, G. XXXX, B. XXXX, T. XXXX a S. XXXX, týkajúcich sa prevádzky v Prešove, e-

mailovej korešpondencie účastníkov, odborného vyjadrenia znalkyne V.. N. D., ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav :

18. Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti spolupracuje s ďalšími právnymi subjektmi na
Slovensku za totožných obchodných podmienok. V rámci tejto spolupráce bola dňa XX.XX.XXXX

uzavretá mandátna zmluva medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, ktorej
predmetom bol záväzok mandatára zariadiť pre mandanta predaj materiálov v rámci jeho obchodnej
činnosti. Podľa článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu a platobné podmienky, v zmysle ktorých
žalobca zaplatil žalovanému dohodnutú mesačnú odplatu. Zmluvný vzťah účastníkov bol upravený
viacerými dodatkami pričom posledný č. 11 bol uzavretý dňa XX.XX.XXXX. V roku XXXX žalobca
po prehodnotení dovtedy platných obchodných podmienok pristúpil vo vzťahu k svojím zmluvným

mandatárom, vrátane žalovaného, k uzavretiu novej mandátnej zmluvy, podpísanej zmluvnými stranami
dňa XX.XX.XXXX. V čl. II. označenom ako cena a platobné podmienky mandátnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako mandant sa zaväzuje za vybavenie
dohodnutých obchodných záležitostí zaplatiť žalovanému ako mandatárovi dojednanú odplatu, ktorej
výpočeturčilistranynasledovne:a)odplatamandatárasabudevyplácaťnasledovne:1.Mesačnázáloha

vo výške 2.000 € bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za
predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. 2. Spôsob
výpočtu celkovej odplaty bude vykonaný nasledovne: Mandant určí - vypočíta základ pre výpočet odplaty
mandatára, ako základ dane prevádzky vedený v účtovníctve. Základ dane bude znížený o 0,8 %
nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru príslušnej prevádzky. Prevádzkou sa na účely

tejto zmluvy rozumie pobočka NICHOLTRACKT, s. r. o. Prešov. V hospodárskom výsledku prevádzky
bude započítaná úmerná časť objemových dobropisov z dodávateľských tovarových faktúr v súlade s
objemami realizovanými danou prevádzkou. Takto určený - vypočítaný základ dane sa upraví - zvýši
o 75 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku. Odplata mandatára sa
vypočíta ako podiel 25 % z takto upraveného základu dane bez DPH pre rok XXXX. Odplata mandatára

na ostatné roky sa dojednáva na 17 % z takto upraveného základu dane, pričom základ dane sa upraví
- zvýši o 83 %-ný podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku Prešov. V prípade,
že nasledujúcich rokoch dosiahne mandatár hospodársky výsledok na úrovni 278 600 € a väčší, jeho
odplatabudečiniť30%apodielodpisovsaupravína70%.Mandantprivýpočteodplatyzarokprihliadne
na výšku neuhradených pohľadávok po lehote splatnosti nad 30 dní. Mandatár je povinný dodržiavať

stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní aj v priebehu roka, a to do výšky 16.597,00 €. V prípade, že
uvedená výška pohľadávok bude prekročená, je možné zo strany mandanta pristúpiť ku kráteniu alebo
nevyplateniu mesačnej zálohy. Podobným spôsobom je možné postupovať pri nedodržaní ustanovení
v bode III. ods. 11. tejto zmluvy. V prípade nevyplatenia alebo krátenia mesačnej zálohy z dôvodu
prekročenia výšky pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní na túto má mandatár nárok v období, keď

stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní klesne pod hore uvedenú hranicu. Doúčtovanie podielu
krátenej ročnej odplaty sa vykoná v lehote po úhrade pohľadávky dlžníkom. Pri doúčtovaní podielu za
príslušnýrokzmluvnéstanyprihliadnunavýškuvyplatenýchmesačnýchpaušálnychodplát.Vyúčtovanie
odplaty sa vykoná v lehote najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka. Odplata je splatná na základe
vystavenej faktúry - daňového dokladu mandatárom.

19. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX súd konanie prerušil na základe
návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní o možnom
mimosúdnom doriešení tohto sporu.

20. Nakoľko k dohode nedošlo, súd vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu v potvrdzujúcom
rozhodnutí v konaní pokračoval vykonaním dokazovania v zmysle procesných návrhov sporových strán,
najmä návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypracovanie odborného vyjadrenia odborne spôsobilou
osobou.

21. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pribral do konania odborne spôsobilú osobu z odboru:
Ekonómia a manažment, odvetvie: Účtovníctvo a daňovníctvo a zároveň Kontroling - V.. N. D., za
účelom vypracovania odborného vyjadrenia na vyrátanie postupu podľa článku II. Mandátnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX a jej Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, resp. podľa tam uvedených jednotlivýchpercentuálnych hodnôt údajov, v ktorých sa majú tieto údaje, resp. veličiny do takéhoto výpočtu zahrnúť,
celkovú sumu ročnej odmeny mandatára za uvedené obdobie (bez DPH).

22. Znalkyňa po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po komunikácii so zástupcami sporových
strán v spracovanom odbornom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pri výpočte vychádzala z
údajov účtovníctva, ktoré sú uložené v spise, z účtovnej zostavy majetku, ktorú jej poskytol žalobca, z
Mandátnej zmluvy a jej Dodatku z XX.XX.XXXX, na základe čoho v zmysle Mandátnej zmluvy vypočítala
hospodársky výsledok za jednotlivé mesiace. Ako konštatovala základ dane - pojem, ktorý používa

Mandátna zmluva, sa v účtovníctve nesleduje, vypočítava sa mimo účtovníctva, účtuje sa iba o výslednej
dani. Má za to, že základom dane bol v skutočnosti myslený hospodársky výsledok, čo vyplýva aj z
uznesenia Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým jej bola uložená povinnosť vypočítať
celkovú sumu ročnej odmeny mandatára za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Hospodársky
výsledok znížila o 0,8 % nákladov vynaložených na predaný tovar a zvýšila o 74 % hodnoty odpisov
dlhodobého hmotného majetku prislúchajúceho k prevádzke v Prešove. Výsledná základňa pre výpočet

odmeny vo výške 26 % je v konečnom dôsledku kladným číslom, ale v niektorých mesiacoch je táto
základňa záporným číslom. Z tejto skutočnosti a zo skutočností, že do základne pre výpočet odmeny
nevstupujú výsledky za celý účtovný rok a že zmluva pre rok XXXX neuvádza ako sa bude postupovať v
prípade mínusových hodnôt mesačných základní (prípadne aj celkovej mínusovej základne pre výpočet
odplaty)jejvyplynulapotrebavypočítaťodmenumandatáravdvochvariantoch,ktoréuviedlavpriloženej

tabuľke.

23. V prvom variante spočítala odmeny (odplaty) mandatára obdobie XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX bez
ohľadu na to, či ich výška v jednotlivých mesiacoch bola kladné alebo záporné číslo. V tomto variante
je výška odmeny 5.931,01 €, čo sa zhoduje s výpočtom žalobcu.

24.Vdruhomvariantevypočítalaodmenu(odplatu)mandatáraakosúčetkladnýchodmienvjednotlivých
mesiacoch, čoho výsledkom je výška odmeny 12.017,65 €.

25. Od žalovaného dostala námietky voči vyúčtovaniu odmeny mandatára žalobcom, ktoré sa týkali

inžinierskej činnosti pri stavbe pneucentra, znižovania stavu zásob, využívania technických prostriedkov
a personálnych zdrojov strediska v Prešove v prospech celej firmy a jednorazového odpisu nakúpeného
drobného hmotného majetku v rokoch XXXX a XXXX. Tieto námietky pri výpočte odmeny (odplaty)
mandatára nezohľadnila, pretože podľa jej názoru by to bolo nad rámec zadanej úlohy a ani Mandátna
zmluva namietané skutočnosti neobsahovala.

26. Žalobca vo svojom písomnom prednese k odbornému vyjadreniu uviedol, že súhlasí s prvým
variantom výpočtu odmeny mandatára, podľa ktorého aj znalkyňa ustálila jej výšku na 5.931,01
€, rovnako ako ju vyčíslil samotný žalobca. Ako zároveň uviedol, žalujúca spoločnosť je interne
členená na strediská, pričom v jednotlivých strediskách sa samostatne sleduje výnosy, náklady a

hospodársky výsledok; na úrovni stredísk neúčtuje o dani, nezisťuje základ dane, nevypočítava daň
z príjmov. Preto základom dane pre účely výpočtu odmeny mandatára podľa predmetnej mandátnej
zmluvy je hospodársky výsledok strediska pred zdanením. Hospodársky výsledok je pritom rozdiel
medzi výnosmi a nákladmi strediska. Pri výpočte odmeny mandatára sa tento hospodársky výsledok
strediska neupravuje o položky, ktoré nie je možné zahrnúť do základu dane a na úrovni strediska

sa ani nevypočítava daň z príjmov. Pojmom základ dane pre účely mandátnej zmluvy preto možno
chápať jedine hospodársky výsledok zistený v účtovníctve príslušného hospodárskeho strediska pred
zdanením. Preto považuje druhý variant tohto výpočtu uvedený v Odbornom vyjadrení za nesprávny
a úplne nepoužiteľný (a aj nadbytočný) pre posúdenie tejto veci, lebo nezodpovedá podmienkam
dohodnutým v mandátnej zmluve.

27. Žalovaný vo svojom prednese k odbornému vyjadreniu uviedol, že za správny výpočet odmeny
mandatára za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX by sa z metodického hľadiska dal považovať
výpočet podľa II. alternatívy, nakoľko tento spôsob výpočtu je doslovným aj obsahovým naplnením
znenia Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, čl. II (Cena a platobné podmienky) ods. 2 a je

teda správnym výpočtom odmeny mandatára. Keďže mandant pri výpočte odmeny za dané obdobie
vychádzal z jednotlivých dielčích hospodárskych výsledkov - mesačne hospodárske výsledky, považuje
za správne vypočítať odmenu mandatára za tieto dielčie mesačné obdobia, pričom celková odmena
mandatára bude súčtom kladných hodnôt odmien v jednotlivých mesiacoch. Celkové vyúčtovanieodmenysatakurobíakorozdielmedzisúčtomzálohovitevyplatenýchmesačnýchodmienavypočítaným
nárokom na celkovú odmenu, danú súčtom odmien za jednotlivé mesiace. Tento spôsob výpočtu
odôvodnil základným faktom, že uzavretá Mandátna zmluva z XX.XX.XXXX nezaväzuje mandatára

(žalovaného) podieľať sa na prípadnom krytí strát prevádzky, ale jeho odmena je vypočítaná iba z
kladného rozdielu hospodárskeho výsledku a v tomto prípade iba z kladných hospodárskych výsledkov
za jednotlivé mesiace od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súčasne vzniesol námietky voči zadaniu
úlohy, bez zohľadnenia priamych súvislosti s rokom XXXX, nakoľko limitovaný pohľad iba na stanovené
obdobie nezohľadňuje objektívne faktory pre výpočet odmeny za rok XXXX v sledovanom období.

Znalkyňa súčasne v znaleckom posudku nijako nekomentuje a ani nepreveruje, či zálohy na odmenu
mandatára vôbec boli uhradené a ak, v akej výške.

28. Vzhľadom na rozporné stanoviská strán k záverom, vyplývajúcim z odborného vyjadrenia, súd
nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal znalkyňu na zodpovedanie namietaných skutočností. Znalkyňa
vo svojom prednese zdôraznila, že je zapísaná ako znalec z odboru účtovníctva dane, ceniny a nie na

iné oblastí, vrátane inžinierskej činnosti, na ktorú žalovaný poukázal, preto sa nemohla vyjadriť, či by
ním namietané skutočností mohli alebo nemohli ovplyvniť hospodársky výsledok spoločnosti žalobcu.
Vo vzťahu k spornému výkladu čl. 2 Mandátnej zmluvy uviedla, že jeho znenie z hľadiska účtovania
umožňuje rôzny výklad, preto spracovala 2 alternatívy. Ako zároveň uviedla účtuje sa vždy ročne buď za
kalendárny rok alebo za účtovný rok. Z hľadiska spracovania znaleckého posudku v zmysle predpisov o

účtovníctve účtovala alebo hodnotila údaje za účtovný rok, ktorý účtuje výsledky za časť roka. Keďže v
zmluve nebolo dohodnuté, že sa bude účtovať mesačne alebo ročne a v niektorých mesiacoch vznikla
strata, zaúčtovala to pod mínusovým znamienkom. Zohľadnila tiež výpis hlavnej účtovnej knihy žalobcu,
kde sú účtované položky mesačne a rukou je v prípade zistenia straty dopísaná mínusová položka ako
napr. za mesiac T. XXXX.

29. Zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na kolaudačné rozhodnutie Obce Ľ.
zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj na rozhodnutie o povolení užívania predmetnej stavby zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré jednoznačne preukazujú, že všetky prípadne dohody medzi sporovými stranami o nákladoch
sa uskutočnili pred podpísaním predmetnej zmluvy, teda pred XX.XX.XXXX. Taktiež na preukázanie

nedôvodnosti obrany žalovaného predložil do spisu normatívy zásob medzi spoločnosťami zo dňa
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, kde je presne uvedená výška normatívu za ďalší rok, s
tým, že v liste zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že normatív je platný od XX.XX.XXXX. Všetky tieto
listinybolipodpísanézástupcomžalovanéhoapotvrdenépečiatkoupodľavtedyaktuálnehoobchodného
mena a preukazujú, že sa nejedná o jednosmerné úkony žalobcu, ale o vzájomnú dohodu zmluvných

strán. V tej súvislosti žalobca vypracoval listinu označenú ako započítanie vzájomných pohľadávok zo
dňa XX.XX.XXXX, podpísanú konateľom žalobcu, ktorou započítal vzájomné pohľadávky voči žalovanej
spoločností a na pojednávaní ich doručil žalovanému. Zároveň poukázal na ustanovenia tzv. novej
mandátnej zmluvy, v ktorej sa na viacerých miestach zdôrazňuje, že v súvislosti s výpočtom odplaty
mandatára sa mysli ročná odmena, v žiadnom prípade nie mesačná, alebo iná, a to aj v prípade,

ak predmet konania nie je celý kalendárny rok, ale len obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Žalovanému teda za dané obdobie patrí odmena vo výške 5.931,01 €, pričom na zálohách počas celého
tohto obdobia obdŕžal vyššiu sumu, preto rozdiel predstavuje žalovanú sumu 16.742,11 €.

30. Zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na neurčitosť a

nezrozumiteľnosť článku II. mandátnej zmluvy, a preto je potrebné takýto prejav vôle, ktorý obsahuje
výraz pripúšťajúci rôzny výklad, v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní
tento výraz použila. Výkladovým princípom "contra proferentem" ako všeobecne platným princípom
pritom argumentuje aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. V..Ú. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uvádza,
že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým

vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Je zrejmé, že v tomto prípade bol tvorcom
zmluvy žalobca a preto by mal sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočný
konsenzusnatvorcomzmluvytvrdenomvýznameanie,žejetonaopak.Pretozaspravodlivýjepotrebné
považovať znalkyňou označený variant 2, zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že podľa výkladu zmluvy
žalobcom by v prípade mínusového mesačného výsledku v roku XXXX mal byť žalovaný povinný ešte

určitú sumu žalobcovi uhradiť. Argumentom žalovaného zodpovedá aj ustanovenie článku III. bod 7.1.,
kde je práve stanovená povinnosť mandatára vykonávať vyúčtovanie mesačne, teda najneskôr do 5-
dňa nasledujúceho mesiaca vykonať inventarizáciu tovaru mandanta, zvereného mandatárovi na predaj,vyúčtovanie tržieb a tieto odovzdať mandatárovi, čo znamená inventarizačný súpis, súpis odvedených
tržieb a ostatných dokladov.

31. V priebehu konania vstúpila žalovaná spoločnosť dňom XX.XX.XXXX do likvidácie.

32. V zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí zástupca
žalobcu vo svojom prednese poukázal na to, že doposiaľ zo strany žalovaného, napriek rozhodnutiu
súdu o časti nároku, nebolo nič plnené. Súčasne, v súlade s vysloveným názorom Krajského súdu v

Prešove,poukázalnato,ženarozdielodvýpočtuznalkynevodbornomvyjadrení,ktorávdruhejvariante
pri mesačných odmenách brala do úvahy výlučne len kladné hodnoty, Krajský súd zdôraznil, že tieto
hodnoty môžu byť určené aj záporným výsledkom, z čoho logicky vyplýva, že ak by znalkyňa v odbornom
vyjadrení vo variante dva aj pri výpočte podľa mesačných odmien brala do úvahy z celkovej sumy za tých
10 mesiacov aj záporné hodnoty v tých prípadoch, v ktorých podľa jej názoru boli žalovanému prevedené
vrátane DPH, resp. by sa zohľadnili pohľadávky po lehote splatnosti, tak logicky, ako aj matematicky

by boli splnené všetky tie kritériá, ktoré použil žalobca pri výpočte celkovej sumy, ktorej vrátenia sa v
konaní domáha, v celkovej výške 16.742,11 €.

33. Zástupca žalovaného vo svojom prednese mal za to, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v danom
prípade žalobcovi nevznikol nárok na plnenie nad sumu, ktorá bola pôvodne potvrdená odvolacím

súdom. V tej súvislosti poukázal najmä na to, že pri výpočte sa vychádzalo z odborného vyjadrenia
stanoveného znalkyňou, kde jeden spôsob výpočtu vylučuje druhý, ktorý bolo následne potom súdom
aplikovaný. Ak sa má prijať výklad ustanovenia zmluvy, vždy to musí byť na ťarchu toho, kto zmluvu
pripravoval, teda v danom prípade to znamená na ťarchu žalobcu.

34. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

35. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej

činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

36. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

37. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

38. Podľa § 149 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku
a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

39. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

40. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

41. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

42. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.43. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami ako
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti bol v čase uzavretia zmluvy uzatvorený zmluvný vzťah, v
zmysle ustanovenia 566 a nasl. Obchodného zákonníka (Mandátna zmluva). Rovnako nesporná bola

aj skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi nimi uzavretá nová mandátna zmluva upravujúca najmä
spôsob odmeňovania žalovaného ako mandanta, ktorej predchádzalo dlhšie obdobie rokovaní zástupcu
žalobcu so zástupcom žalovaného o jej novom obsahu. Nesúlad vznikol pri interpretácii nového spôsobu
odmeňovania vyplývajúceho z čl. II. zmluvy (Cena a platobné podmienky).

44. Z obsahu predloženej mandátnej zmluvy, ako aj z vykonaného dokazovania, v súlade so závermi
odvolacieho súdu, bolo zistené, že výška odplaty žalovaného ako mandatára bola podľa predmetnej
mandátnejzmluvyvznenídodatkudojednanáakomesačnáodmena,pričomzhľadiskavýpočtucelkovej
odplaty a možnosti krátenia alebo nevyplatenia mesačnej zálohy vo výške uplatnených nárokov na
začatiekonaniamohlabyťtátourčenáajsozápornýmvýsledkom.ZboduII.mandátnejzmluvyvzneníjej
dodatku č. 1 pritom nepochybne vyplýva, že sa s tým odchýlene od § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka

upravuje splatnosť odmeny, ktorá bola čiastočne stanovená pevnou sumou vo výške 2.000 € bez DPH
mesačne v prípade s možnosťou jej navýšenia s tým, že mechanizmus tohto navýšenia bol uvedený v
bode II./2 mandátnej zmluvy.

45. Vzhľadom na uvedené preto súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že

vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovaní a praxe, ktorú medzi sebou
strany zaviedli, ako aj následného správania strán, v súlade s citovanými právnymi predpismi, sa strany
sporu v uvedenej mandátnej zmluve dohodli na spôsobe odmeňovania, ako aj na spôsobe výpočtu
odmeny, tak ako to vyplýva z prednesov žalobcu. Žalovanému ako mandatárovi teda vznikol nárok na
odmenu výpočtom podľa čl. II. Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vo výške súčtu kladných, ako

aj záporných odmien v jednotlivých mesiacoch, čoho výsledkom je výška odmeny v podanej žalobe
stanovená na sumu 16.742,11 €. Žalobcovi teda po stanovení a súčte jednotlivých mesačných odmien a
ich porovnaní so súčtom už dovtedy vyplatených záloh v jeho prospech za obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX (23.800 €) vznikol nárok na vrátenie zisteného rozdielu v pôvodne žalovanej výške vrátane
DPH, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od mandatára (§ 451 až § 459 Občianskeho

zákonníka).

46. Keďže už vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia súdu o časti žalovaného nároku, ako je to
vyššie uvedené, bol predmetom konania už len nárok žalobcu okrem tej časti, ktorou bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.982,35 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy

7.982,35 € od XX.XX.XXXX, rozhodol súd o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi aj zvyšnú časť
bezdôvodného obohatenia vo výške 8.741,76 € spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
8.759,76 € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, z dôvodu márneho uplynutia lehoty na plnenie stanovenej v
liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa žalovaný nezaplatením
súdom priznanej sumy v uvedenej lehote dostal dňom nasledujúcim do omeškania so splnením svojho

peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
účinného v čase omeškania, z uvedenej sumy zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od uplatneného
dátumu až do konečného zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (9 %).

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262

ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.