Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 22, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716205918.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne N. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom G. XXXX/XX, I., zastúpenej JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv.
Egídia 11/6, IČO: 42 421 152, proti žalovanému Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, o zaplatenie 2.631,47 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.631,47 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne odo dňa 20.06.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná
pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, verzia 1/2009 spoločnosti Poštová banka, a. s. v čl. 4.6
v znení
„Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na
právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke" nie je platná, z dôvodu jej
neprijateľnosti.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver - dostupná
pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, verzia 1/2009 spoločnosti Poštová banka, a. s. v čl. 4.6 v
znení „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí 1) na poplatky podľa Sadzobníka, 2) sankčný úrok, 3) úrok z
úveru, 4) splátka istiny úveru" nie je platná, z dôvodu jej neprijateľnosti.

IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná
pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, verzia 1/2009 spoločnosti Poštová banka, a.s. v čl. 5.1

v znení
„Klient môže splatiť úver zo ZoU aj pred dobou určenou ZoU, avšak len ak o tom Banku najmenej 30
dní vopred písomne upovedomí" nie je platná, z dôvodu jej neprijateľnosti.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 157,50
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou dňa 30.6.2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 2.631,47
eur s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia zo vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.4.2010.

Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 5.600,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať formou 70 pravidelných
mesačných splátok po 141,07 eur, a z titulu ktorej zaplatila žalovanému sumu 8.231,47 eur. Žalobkyňa
má za to, že uzavretá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, preto je nevyhnutné úver považovať
za bezúročný a bezpoplatkový. Namieta nedostatok údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. Podľa žalobkyne je úver pre vady zmluvy bezúročný a bez poplatkov, zaplatiť
mala iba poskytnutú istinu 5.600,- eur, preto sa domáha vydania rozdielu medzi poskytnutým úverom
5.600,- eur a skutočne uhradenými splátkami vo výške 8.231,47 eur.
Podanou žalobou žalobkyňa ďalej žiada o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to v bode
4.6 obchodných podmienok, podľa ktorého je banka oprávnená započítať si svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči žalobkyni bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam

žalobkyne voči banke. Súčasne žalobkyňa žiada o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode
4.6 obchodných podmienok, podľa ktorého platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítajú bez
ohľadu na to, na aké záväzky boli poukázané v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa sadzobníka, b)
sankčný úrok, c) úrok z úveru, d) splátka istiny a súčasne sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v bode 5.1 obchodných podmienok v znení „Klient môže splatiť úver zo ZoÚ aj pred

dobou určenou ZoÚ, avšak len ak o tom Banku najmenej 30 dní vopred písomne upovedomí. Vo vzťahu
k neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok poukázala žalobkyňa na ust. § 52 ods. 2, § 54 ods.
1, § 566 ods. 2 a § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a tiež § 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

2. Žalovaný sa podanej žalobe písomne vyjadril a v písomnom ako aj ústnom vyjadrení k žalobe

uviedol, že napádaná zmluva má všetky náležitosti stanovené zákonom, a preto je žaloba nedôvodná.
Poukázal tiež na existujúce rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a navrhol žalobu
zamietnuť. Na pojednávaní dňa 7.3.2017 právny zástupca žalovaného oznámil, že došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalobkyni a namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

3. Rozsudkom zo dňa 3.7.2017 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobkyňou Krajský súd
Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V
zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie preskúmať obsahové náležitosti zmluvy o
úvere a vo veci opätovne rozhodnúť.

4. Súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.4.2010 súd zistil, že uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobkyni
sumu vo výške 5.600,- eur, pričom poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať formou 70

pravidelných mesačných splátok po 141,07 eur. Celkový výška nákladov bola vyčíslená na 3.615,07 eur,
prvá splátka mala byť uhradená k 15.5.2010 a posledná k 15.2.2018. Úroková sadzba bola stanovená
na 19% ročne, priemerná RPMN na trhu mala byť 19,11% a RPMN banky 20,74%. Zmluva obsahuje
tiež vyhlásenie o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy a tiež rozhodcovskú doložku s tým, že uvedené
vyhlásenia súd uvedené podstatne menším písmom ako identifikačné údaje žalobkyne, popis záväzku či

stanoveného úroku. Rovnako tak obchodné podmienky pre úver sú uvedené výrazne menším písmom.

6. Z oznámenia o poskytnutí úveru súd zistil, že žalovaný žalobkyni oznámil poskytnutie úveru a jeho
vyplatenie tak, že sumu 4.993,24 eur si započítal na predchádzajúce úvery žalobkyne a zvyšok vo výške
606,76 eur poukázal na osobný účet žalobkyne.

7. Z výpisov z účtu súd zistil, že napriek tomu, že žalobkyňa pravidelne hradila dohodnuté splátky, tieto
si žalovaný započítaval na poplatky a úroky a napriek niekoľkoročnému splácaniu žalovaný na istinu
započítal minimálnu sumu.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.10. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej

výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v

čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo
strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich

práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p)

obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnutépeňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 451 ods. l, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech

získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na

záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

23. Podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

24. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

25. Podľa § 581 ods. 3 OZ dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)
musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo
meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak

ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručeniealebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov

naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

28. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30.Podľa§6ods.1cit.zákonaakspotrebiteľsplatíspotrebiteľskýúverpredlehotousplatnosti,máprávo

na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

32. Podľa § 6 ods. 3 cit. zákona výška poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti môže byť najviac vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky spotrebiteľského úveru; tento
poplatok nesmie prekročiť polovicu nároku spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom podľa odseku 1.

33. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri
peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 OZ, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

34. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvy o úvere, v
zmysle ktorých žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 5.600,- eur a z titulu ktorého žalobkyňa

žalovanému uhradila sumu 8.231,47 eur.

37. Je nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
týkajúcu sa výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že požadované informácie mala
žalobkyňamožnosťsivyžiadaťanistým,ževšetkyrelevantnéinformáciesúvzmluveuvedené.Rovnako
vyjadrenie žalobcu, že pokiaľ sa zníži istina, mala žalobkyňa možnosť si vyžiadať amortizačnú tabuľku
je v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ by bolo sprístupnenie uvedených informáciíponechané na úvahu veriteľa či dlžníka, zákonodarca by neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež RPMN.
Spotrebiteľ by mal mať presne určené kedy má úver splácať, ako budú splátky rozúčtované a aká je

hodnota RPMN pre porovnanie si výhodnosti ponuky žalovaného na „trhu úverov“.

38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

39. Zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v

zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

40. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný
zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ

je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.

41. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z. Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský
úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., absencia
vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

42. Účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž

informovaný o výške a frekvencii splátok istiny, úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom.
Žalovaný pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť tieto
údaje, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre
spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Žalobkyňa v predmetnom prípade však túto možnosť nemala. Pokiaľ teda žalobkyňa plnil svoj záväzok

nad rámec skutočne poskytnutého úveru, žalovaný sa bezdôvodne obohatil.

43. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie
je v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné

obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená
všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká
záväzkovývzťahmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,ktorýjepovinnýbezdôvodnéobohatenievydať,a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj
keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len
výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť ( § 456 Obč. zákonníka).

44. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:
a) Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad

domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
b) Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a

nasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade
ide.Vprípadeatypickejzmluvymusiabyťsplnenépodmienkyustanovenév§51Obč.zákonníka.Právny
úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo z dôvodov
formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zákonníka).
c) Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale

potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr.
podľa § 740 Obč. zákonníka).
d) Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi.

45. S prihliadnutím na uvedené je nepochybné, že vzhľadom na absenciu zákonom predpísaných údajov
je nevyhnutné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný žalobkyni
poskytol úver a žalobkyňa uhradila na viac ako činila istina úveru, v tejto časti sa jedná o plnenie z

neplatného právneho úkonu, t.j. žalovaný sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatil o sumu 2.631,47
eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.

46. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd sa zaoberal otázkou neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a súd má zato, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná.

Pokiaľ si žalovaný v bode 4.6 obchodných podmienok, vyhradil právo započítať si svoje splatné
i nesplatné pohľadávky voči žalobkyni bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek
pohľadávkam žalobkyne voči banke, toto ustanovenie obchodných podmienok odporuje ust. § 52 ods. 2,
§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 581, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazujú zhoršovať postavenie
spotrebiteľa či započítavať pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Rovnako tak je zakázané započítať si

v neprospech spotrebiteľa nesplatné pohľadávky, čo žalovaný evidentne zrejme nemienil nerešpektovať.
Rovnako tak žalovaný nerešpektoval ust. § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ si, napriek právnej úprave, započítaval zo splátok uhradených žalobkyňou najprv poplatky a úroky
a až následne istinu. Takémuto konaniu zo strany žalovaného nemožno poskytnúť právnu ochranu ani
ho tolerovať.

Čo sa týka zmluvnej podmienky v bode 5.1 obchodných podmienok v znení „Klient môže splatiť úver zo
ZoÚajpreddobouurčenouZoÚ,avšaklenakotomBankunajmenej30dnívopredpísomneupovedomí“
a súčasne možnosti predčasného splatenia s podmienkou úhrady všetkých poplatkov, toto ustanovenie
odporuje ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a taktiež ust. § 6 zákona
č. 258/2001 Z.z.

Súd je toho názoru, že vyššie uvedené zmluvné dojednania sú nie len v rozpore s uvedenými zákonnými
ustanoveniami, ale predovšetkých v hrubom rozpore so záujmom spotrebiteľa. Navyše nejedná sa o
individuálne zmluvné dojednania, ktoré by žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť.

47. Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore, v tomto smere

má súd za to, že vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluva,
ktorej preskúmanie je predmetom toho konania, bola uzavretá medzi žalobkyňou ako spotrebiteľoma žalovaným ako dodávateľom. Preto je žalovaný, aj napriek postúpeniu pohľadávky, zmluvnou
stranou predmetnej zmluvy. V prejednávanej veci bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca z
tohto hmotnoprávneho vzťahu. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt, tým nezanikol

hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Napokon je to práve žalovaný, ktorý neprijateľné
zmluvné podmienky skoncipoval a predložil žalobkyni na podpis, a ktorý by ich prípadne ešte mohol
použiť aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Ak súd vyhlásil predmetné zmluvné podmienky za
neprijateľné, je dodávateľ v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa ich ďalšieho
používania, a teda výrok rozsudku sa žalovaného priamo týka. (obdobne rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 9Co/29/2017)

48. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

50. O náhrade súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a v konaní
neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 157,50 eur, nakoľko žalobkyňa
ako spotrebiteľ bola v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. u) cit. zákona od uvedenej povinnosti oslobodená

a u neúspešného žalovaného súd nezistil dôvody pre oslobodenie od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.