Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383908
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118383908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej
veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739,
zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom Hruštiny 602, 010
01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: PTM-RYBY, s.r.o., so sídlom Horný Val 818/34, 010 01
Žilina, IČO: 36 842 826, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so
sídlom Brečtanová 28, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 104 386, v konaní o
zaplatenie 2.653,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 18Cb/56/2019-144 zo dňa 26. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/56/2019-144 zo dňa 26. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.653,11 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 2.653,11 Eur od 11.08.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.11.2018, domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 2.653,11 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.653,11 Eur od 11.08.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca

odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 19.07.2017 bol zistený odber meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plombe, o čom bol vyhotovený zápis a
montážny list.

3. V zmysle žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica
platobným rozkazom zo dňa 18.01.2019, sp.zn. 10Up/1063/2018, v celom rozsahu vyhovel žalobe. Voči
platobnému rozkazu bol podaný odpor.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z., § 1
ods. 1, 9 vyhl. MH SR č. 155/2005 Z.z., § 215 ods. 1 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 369 ods.
1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., § 369c Obchodného zákonníka, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu okresný súd žalobe vyhovel.

5. Okresný súd mal preukázané vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 2.653,11 Eur
žalovanému so splatnosťou 10.08.2017 za obdobie 01.02.2017 - 19.07.2017 na odbernom mieste
žalovaného, pričom dané vyúčtovanie obsahuje aj výpočet s uvedením - Výpočet škody neoprávneným
odberom zemného plynu (č.l. 12-14 spisu). Okresnému súdu bol predložený Zápis č. 1203215140 o
vykonaní kontroly odberného miesta 4100685922 dňa 19.07.2017, podľa ktorého stav počítadla bol

46484, pričom zo zápisu vyplýva, že bola prítomná aj osoba za odberateľa (č.l. 9 spisu). V tejto rovine
okresný súd uviedol, že žiadny právny predpis nestanuje povinnosť žalobcovi prizvať ku kontrole políciu,
či vlastníka alebo inú tretiu osobu.

6. Žalobca predložil Znalecký posudok č. 504/PL-2017 (č.l. 25 spisu). Z predloženého znaleckého
posudku vyplývalo, „že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli

vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej
hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Avšak na základe zistených skutočností môže
predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou. Nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla.“

7. Znalecký posudok obsahuje doložku v zmysle § 209 CSP, preto okresný súd ho posúdil ako súkromný
znalecký posudok v zmysle daného zákonného ustanovenia.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Právny zástupca žalobcu uviedol,
že jednoznačne vyplýva, že ide o skutkový stav taký, že u žalovaného dochádzalo k neoprávnenému

odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1, písm. d) zákona o energetike, teda že odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Doterajšia
judikatúra NS SR je stála, jednoznačná a ustálená. To znamená, že znalecký posudok, ktorý napríklad
spochybňoval žalovaný v tejto veci, je vždy podkladom pre súdne rozhodnutie a bol podkladom tak isto
pripredchádzajúcichsúdnychrozhodnutiach.Toznamená,žeznalec,ktorývykonávaznaleckýposudok,

postupuje v zmysle zákona o znalcoch a svoj postup podrobne v znaleckom posudku odôvodnil. Čo sa
týka porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, tak to je skutkový stav a jedine znalec z
tohto odboru, odvetvie mechanoskopia, môže relevantne vysloviť, či toto zákonné zabezpečenie bolo
alebo nebolo porušené. Znalec sa nemôže vyjadrovať k právnemu posúdeniu vzhľadom na ust. § 207,
teda môže riešiť len skutkový stav, čo aj urobil. Čo sa týka platnosti overenia, zákon o metrológii

jednoznačne hovorí, kedy overenie meradla zaniká. A to zaniká práve takým spôsobom, ktoré bolo
popísané v žalobe a ako to popísal znalec v znaleckom posudku. Znalec jednoznačne odpovedal na
otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec uviedol: Na základe
zistených skutočností môžem predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Spôsob vyslovenia tej odpovede, t.j. „môžem

predpokladať“, je tak uvedený preto, lebo znalec pri tom deji, keď tá plomba bola vymenená, nikdy
nebol. Žalobca už vo viacerých konaniach položil znalcovi tú otázku, prečo uvádza takéto všeobecné
konštatovanie, že „môžem predpokladať“. On to vysvetlil jednoznačne tým, že nemôže to potvrdiť ako
skutočnosť, ktorá sa stala, pretože nebol jej účastníkom. Ale z jeho záveru jednoznačne vyplýva, že to
zabezpečeniebolonahradenéinouplombou.Čosatýkaráznikovaostatnýchskutočností,ktorénamietal

žalovaný, že tam ich bolo viacero atď., tak k tomu žalobca uviedol, že zákon o metrológii stanovuje
prísne autorizovanej osobe, ktorá plombu osadí na plynomer, akým spôsobom má postupovať, ako
má zostrojovať plombu, ako ju má osadiť, aké má mať súčasti a tak isto určuje, ako majú byť rázniky
vyhotovené, pričom rázniky, (ráznice znamená kliešte), ktorými sa tie plomby osádzajú na plynomer,
nemá k dispozícii SPP - distribúcia. Tieto kliešte vôbec nie sú v dispozícii SPP - Distribúcia, takže

distribúciasniminemôženejakýmspôsobommanipulovať,aninakladaťatď.,pretožeSPP-distribúciaje
vlastníkom plynomeru a ten plynomer dostáva a uvádza do prevádzky od autorizovanej osoby. V tomto
prípade to bola spol. Elster, ktorá predložila vyjadrenie znalcovi a SPP - distribúcia má k dispozícii len
jednu sadu otlačkov týchto klieští, ktoré v tomto prípade boli 4, má tieto otlačky, podľa ktorých porovnáva
a ktoré môže dať k dispozícii znalcovi, aby mohol vyhotoviť znalecký posudok. Tie kliešte sú vyhotovené

presne podľa stanoveného zákona o metrológii, to znamená, že sa neposudzuje, akým spôsobom sa
vyhotovili, lebo to prináleží autorizovanej osobe. Čiže preto nie je potrebné dávať k dispozícii všetky
kliešte alebo všetky otlačky, lebo sú jednotné. Oni musia unifikovane z hľadiska zákona o metrológii
spĺňať určité kritériá. Metrologický ústav by nepovolil osadenie takejto značky, pokiaľ by neboli tietoznačky všetky v rámci jednotnej úpravy. To znamená, jednotne certifikované. Žalobca doplnil, že pokiaľ
žalovaný navrhuje vykonanie znaleckého posudku, považuje to nielen za nehospodárne, ale aj za
nemožné, pretože znalec sám na začiatku v znaleckom posudku uvádza, že tú plombu, keď ju skúmal,

porušil. Čo sa týka otázok navrhnutých žalovaným, tie otázky sú absolútne nadbytočné a zbytočné z toho
dôvodu, pretože jednak sa opakujú a jednak žalobca nenamieta nejaké iné skutkové podstaty v žalobe,
ale len jednu konkrétnu podstatu. To znamená, že to, na čo znalec jasne a jednoznačne odpovedal, že
zabezpečenie bolo poškodené, to stačí, aby bolo naplnené pre skutočnosti neoprávneného odberu. Čo
satýkatýchďalšíchotázokalebotýchďalšíchúvahžalovaného,súodpovedevtomznaleckomposudku,

ktoré sú aj v jeho prospech, je zavádzajúce. Pokiaľ sa znalec k niektorým veciam, k niektorým otázkam
vyjadril, že plomba nebola lepená, to ešte neznamená, že nedošlo ku skutkovej podstate poškodenia
zabezpečenia. Tie otázky sú naformulované tak z toho dôvodu, že zachytávajú najčastejšie spôsoby
poškodenia, lebo tá plomba môže byť poškodená viacerými spôsobmi. Žalobca však nemusí preukázať
ani tvrdiť, že žalovaný tam zasiahol a žalovaný to urobil. Znalec má jednoznačne odpovedať, akým
spôsobom došlo k poškodeniu tej plomby a k zásahu do tej plomby. Žalobca nehovorí teraz o zásahu

do meradla, pretože skutková podstata nehovorí, že je potrebné do meradla zasiahnuť. Stačí, keď je
poškodenézabezpečenie,pretožezákonometrológiihovoríjednoznačne,ževprípade,žejepoškodené
zabezpečenie, čo je v tomto prípade plomba, nie je možné použiť za žiadnych okolností. Aj v zmysle
rozhodovacej praxe NS SR nie je možné použiť údaj na meradle. A nie je potrebné skúmať, či naozaj
meradlo bolo poškodené, či bolo funkčné, či nebolo funkčné, pretože ten zásah do meradla sa môže

urobiť takým spôsobom, že keď sa plomba poškodí alebo nahradí, tak sa stane to, že odberateľ alebo
tretia osoba, ktokoľvek iný, môže zasiahnuť do číselníka, číselník otočí podľa toho, ako potrebuje pred
odpočtami, po odpočtoch a narába tak so spotrebou a číselník je naďalej a plynomer naďalej ako taký
funkčný. Čiže nemá to absolútne žiaden vplyv na funkciu. Preto aj v zmysle uznesenia NS SR nie je
potrebné preukazovať, či bol funkčný, či meral viac alebo menej, či do toho odberateľ zasahoval. Teda

v tomto prípade jednoznačne, jasne a zrozumiteľne bola naplnená skutková podstata neoprávneného
odberu.

Žalobca poukázal, že v roku 2017 sa používali 4 sady klieští, pritom každá sada bola totožná. Znalec
pre posúdenie posúdil sporné otlačky so sadou kontrolných otlačkov, ktoré mal označené 07 - M41.

Zvyšné tri sady otlačkov mali iné označenie, rovnaké, avšak nie je možné, aby jeden razník vykazoval
iný tvar písmen a číslic ako zvyšné, ktoré sa v tomto období používali. Žalobca disponuje vždy jednou
sadou kontrolných otlačkov, ktorú dostane priamo od výrobcu. Znalec v znaleckom posudku jasne
uvádza, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja, čo znamená, že poškodenie plomby spočívalo v jej pozmenení, v dôsledku čoho

zanikla platnosť určeného meradla. Otázky spočívajúce v poškodení krytu nie sú rozhodujúce, nakoľko
potom, ako je pozmenený overovací alebo zabezpečovaný znak, sa s číselníkom dá manipulovať aj bez
poškodenia krytu. (uznesenie NS SR 3Obdo/51/2017). V danom prípade nedošlo k poškodeniu alebo k
nahradeniu plomby tým, že by bola lepená. Tam bola plomba ako celok nahradená inou plombou. Čo sa
týka ciachovania, zákon o metrológii a vykonávací predpis hovorí jednoznačne, že ciachovanie v tomto

prípade u plynomerov prebieha po 20-25 rokoch. Takže akékoľvek tvrdenia žalovaného, že niekoľkokrát
to malo byť menené, nie je pravda, pretože ten plynomer bol cca 16 rokov a na dôkaz predložil žalobca
listinu z roku 2001, podľa ktorej plynomer na odbernom mieste bol vtedy osadený. Teda žalobca predložil
zápis o tom, že tento plynomer, na ktorom bola zistená iná plomba, bol osadený v r. 2001.

Čo sa týka znalca a jeho postupu zákon o znalcoch jednoznačne stanovuje, ako má postupovať, aké
postupy má zvoliť, ako má uvažovať, ako má odôvodniť. Toto všetko znalec urobil, čo aj z posudku
riadne vyplýva a strany nemajú kvalifikáciu pre toto konanie na to, aby diskutovali o tom, či postupoval
správne alebo nie. Je zapísaný v zozname znalcov a má odborné znalosti v tejto oblasti.

Čo sa týka priemernej spotreby, v zmysle súdnej praxe nie je možné v prípade neoprávnených odberov
používať predchádzajúce alebo akékoľvek iné spotreby, teda nie z priemernej spotreby, ale v zmysle
vyhlášky. Zákon prísne sankcionuje a je daná striktná objektívna zodpovednosť, pretože keď raz niekto
vymení značku alebo niekto vymení značku na plynomeri, tak je možné do toho plynomera zasahovať
a tam niekto bude s číselníkom narábať podľa vlastnej vôle, tak nebude spotrebovávať priemernú

spotrebu.

Právny zástupca žalobcu uviedol k tvrdeniam žalovaného, čo sa týka rekonštrukcie, ktorú namieta, že
pri tom mohol poškodiť, tak toto je absolútny nezmysel, že si chcel SPP - distribúcia niečo kompenzovať.SPP - distribúcia si nemá čo kompenzovať, pretože SPP - distribúcia nedodáva plyn. Dodávateľom plynu
je SPP, a.s., to je iný subjekt. To znamená, že vyúčtovanie, aj faktúry, vystavuje dodávateľ plynu, a to
Stredoslovenská energetika. Čiže SPP - distribúcia si nič nevyúčtuje, nemá žiadny ani len teoretický

motív na tom, aby tam niečo riešila. SPP - distribúcia uplatňuje náhradu škody vtedy, keď sa zistí
neoprávnený odbor, keď je poškodená alebo pozmenená alebo nahradená plomba a vtedy odberateľ
nezaplatí za odber, pretože údaj na meradle sa nedá použiť a vtedy nezaplatí ani dodávateľovi plynu.
Dodávateľ plynu neutrpí žiadnu škodu, pretože z jeho plynu nebol žiaden plyn odobratý, ale škodu
utrpí SPP - distribúcia, pretože ona musí do siete dodávať plyn svoj vlastný, ktorým vyťažuje sieť a

zabezpečuje všetky funkčné vlastnosti siete. To znamená, že SPP - distribúcia utrpí škodu, preto si
ju v zmysle zákona uplatní. Nemá s odberateľom žiadny zmluvný vzťah. Teoretické úvahy o tom, že
plynomer fungoval až na 90%, sú naozaj len veľmi teoretické, pretože platí úzus - plynomer, ktorý bol
osadený, bol osadený tak, ako mal byť osadený a na tú spotrebu, ktorú mal merať. V prípade, že má
odberateľ pochybnosti, že plynomer nesprávne meria, má právo podľa zákona požiadať o preskúšanie
a keď sa zistí, že plynomer nemeria správne, vtedy všetky náklady hradí dodávateľ plynu SPP, a.s., nie

SPP - distribúcia, a v prípade, že meradlo meria správne, všetky náklady na preciachovanie a zistenie
funkčnosti plynomeru znáša odberateľ. Takže má zákonné možnosti, ako by mohol takýmto spôsobom
namietať a vysvetľovať.

Právny zástupca žalobcu správne poukázal, že je nepochybné, že bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Plynomer má totiž viac zabezpečovacích prvkov. Distribúcia si dáva napr. žlté
plomby tzv. prevádzkové a je zo znaleckého posudku vidieť, že je potrebné niekoľkonásobné zväčšenie,
pretože sú veľakrát použité sofistikované postupy na porušenie tohto zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii a znalec sa jasne vyjadril, že áno. A nie je podstatné, či aj ostatné veci boli poškodené alebo
v akom stave boli. Podstatné je, že bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je

jedno, čo konkrétne bolo poškodené. K poškodeniu môže dôjsť viacerými spôsobmi, je irelevantné, či
na vrchnej alebo na spodnej časti. Je jedno, na ktorej časti, pretože akákoľvek poškodená plomba na
akejkoľvekčastijeporušenímzabezpečenia.Pôvodnáplombabolanahradenáinouplombou,čovyplýva
aj zo znaleckého posudku. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že SPP - distribúcia nemá k dispozícii
žiadne kliešte plombovacie. Tieto plombovacie kliešte má k dispozícii autorizovaná jednotka, v tomto

prípade to bola spol. Ester, ktorá postupuje v zmysle zákona o metrológii a žalobca nie je oprávnený
kontrolovať, že či je to v poriadku a ako to je a posudzovať a nejakým spôsobom sa vyjadrovať k jeho
činnosti.Žalobcadostávaodtejtospoločnostisaduotlačkov,jednusaduotlačkov,ktorázodpovedátýmto
kliešťom a podľa toho postupuje.“

9. Okresný súd poznamenal, že čo sa týka namietaného poškodenia plynomera a ostatných skutočností,
v akej skrinke bola na verejne prístupnom mieste, tak plynomer musí byť osadený na verejne prístupnom
mieste z hľadiska bezpečnosti a aby bolo možné doň kedykoľvek zasiahnuť, pokiaľ by došlo k poruche
alebokinejskutočnosti.Skrinkajevovlastníctvežalovaného.Každýodberateľjepovinnýtentoplynomer
osadiť na verejne prístupnom mieste, a to zvyčajne na hranici pozemku a pokiaľ to nie je možné, tak

vo svojom areáli, ale tú skrinku, ako bude vyzerať, aký bude mať presný tvar, či bude uzamknutá, či
je poškodená, za to zodpovedá odberateľ. Žalovaný je odberateľom plynu, ktorý je podľa § 76 ods.
11 zákona o energetike povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené
meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Teda aj
odberateľ má povinnosť ho prevádzkovať a starať sa oň tak, aby nepoškodil meradlo.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalovaného
poukazoval na oznámenie spoločnosti Elster, s.r.o., tak právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že v
roku 2008 boli razníky vyrábané iným spôsobom a neskôr, od r. 2008 boli vyrábané na NCN strojoch
práve z toho dôvodu, aby tam došlo k omnoho väčšej presnosti. Zákon o metrológii jasne aj spol. Elster,

s.r.o. ako autorizovanej jednotke určuje kritériá, akým spôsobom tá značka má byť vyrobená, aké kritériá
má spĺňať.

11. Právny zástupca žalovaného trval na nariadení znaleckého dokazovania, okresný súd však daný
návrh nevykonal, a to s poukazom na § 153 CSP, nakoľko nič nebránilo žalovanému taký dôkaz

(napríkladvpodobesúkromnéhoznaleckéhoposudku)zabezpečiť.Žalovanýneuviedolžiadnuprekážku
nezabezpečenia. Dokonca pokiaľ navrhoval znalecké dokazovanie, to navrhol až vo svojom podaní
po podaní žaloby, avšak spor medzi stranami je už od roku 2017, teda žalovaný mal dostatok času
na vyhotovenie znaleckého posudku, či odborného vyjadrenia, pokiaľ spochybňoval nárok žalobcu.Okresný súd posúdil, že právny zástupca žalovaného nespochybnil znalecký posudok predložený
žalobcom relevantným spôsobom. Znalec v danom znaleckom posudku riadne a podrobne vysvetlil
svoje závery a z jeho posudkovej časti možno riadne vyvodiť jeho závery a vyvrátiť námietky zo strany

žalovaného. Dokonca právny zástupca žalobcu uviedol, že už ani nie je možné vykonať znalecké
dokazovanie, nakoľko pri vykonávaní znaleckého dokazovania bolo zariadenie znehodnotené. Teda
žalovaný mal, podľa okresného súdu, dostatok času zabezpečiť dôkaz a nebol dôvod ho požadovať
od súdu, pričom predložený znalecký posudok nebol dôvod spochybňovať. Znalec riadne odôvodnil
a vysvetlil svoj postup a závery a posudok spĺňa všetky náležitosti. Žalovaný ničím relevantným

nespochybnil posudok, ktorý zodpovedal základnú otázku ohľadom porušenia zariadenia, čo zakladá
odpoveď pre posúdenie neoprávneného odberu.

12. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že znalec v „Znaleckom posudku č. 504/
PL-2017 v Nálezovej časti vysvetlil, že z predloženého plynomeru demontoval olovenú plombu krytu
číselníka, pričom zistil, že na plombe sa nachádza označenie „07-M41. Sporné odtlačky porovnal s

kontrolnýmiodtlačkamiplombovýchklieští.Podľavyjadreniaspol.Elsters.r.o.,sajednáosaduodtlačkov
čeľustí plombovacích klieští z pôvodne štyroch používaných v roku 2007 pre označovanie plomb pri
výrobe plynomerov. Podľa vyjadrenia danej spoločnosti, do roku 2008 boli razníky „M41“ vyrábané
kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobovať určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami
razníkov. Znalec v Posudkovej časti daného Znaleckého posudku uviedol, že optickým skúmaním

zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných
odtlačkov. Na základe optického skúmania potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znaky nachádzajúce sa na sporných
odtlačkoch majú druhovo rozdielny typ použitého písma. Na základe týchto rozdielov má za to, že sa
nejedná o určité odchýlky spôsobom použitou kovoryteckou metódou (ručne). Obrázky vyhotovil až pri

23-násobnom zväčšení.“

13. Čo sa týkalo námietok zo strany žalovaného ohľadom znaleckého posudku, tak okresný
súd ich vyhodnotil ako zavádzajúce a špekulatívne. Právny zástupca žalobcu správne poukázal
na to, že zo znaleckého posudku je zrejmé, o aký druh zariadenia sa jedná. Znalec vyhotovil

fotodokumentáciu zariadenia, ktorá je totožná s tou, ktorú zaslal aj žalobca spolu so žalobou. Jedná
sa o plombu umiestnenú na plynomeri výrobcom, resp. autorizovanou skúšobňou, pričom táto plomba
je zabezpečením, ktoré má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej
spotrebe zemného plynu nameraných meradlom. „Z posudku je zrejmé, že sporný a kontrolný odtlačok
sú v obsahovej zhode, avšak v tvarovej a rozmerovej nezhode. Svoje zistenie znalec podrobne

opísal v posudku, pričom tvrdí, že na základe optického základe optického skúmania môže potvrdiť,
že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja. To znamená, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené.- súd zdôrazňuje, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je skutkový
stav a len znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, môže relevantne vysloviť, či toto

zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené, prípadne nahradené iným zabezpečením. Vyhláškou č.
210/2010 Z.z. sú stanovené požiadavky na prevedenie overovacej značky autorizovanej osoby a
vykonaným dokazovaním vyplynulo, že odtlačky na plombe na plynomeri žalovaného nezodpovedajú
požiadavkám.“

14. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal znalecký
posudokatvrdeniažalobcu,taktietosvojetvrdenianičímnepreukázal,zostaliibavteoretickejrovinebez
riadneho právneho základu. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je preukázané, či kontrolné plombovacie
kliešte sú kliešťami identickými s kliešťami použitými pri označovaní pôvodnej plomby, tak okresný súd
poukázal na uvedenie znalca v predloženom znaleckom posudku, v ktorom poukázal na vyjadrenie

spol. Elster, s.r.o., že sa jedná o jednu sadu odtlačkov čeľustí plombovacích klieští z pôvodne štyroch
používaných v roku 2007 pre označovania plomb pri výrobe plynomerov.

15. K poukazu právneho zástupca žalovaného na Zmluvu o združenej dodávke plynu a na obchodné
podmienky, podľa ktorých žiadna zo zmluvných strán nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie

povinnosti druhej strany bolo spôsobené jej konaním alebo nedostatkom súčinnosti, ktoré bola táto
strana povinná poskytnúť, pričom žiadna zo zmluvných strán nemá nárok na náhradu tej časti škody,
ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinností ustanovenými právnymi predpismi, okresný súd uviedol,
že v konaní bola predložená Zmluva o združenej dodávke plynu č. 3501862 spolu s obchodnýmipodmienkami. Bolo podľa okresného súdu nepochybné, že daná zmluva, na ktorú odkazoval žalovaný,
bola uzavretá medzi ním ako odberateľom a medzi SSE, a.s. ako dodávateľom. Teda bolo nepochybné,
že na vzťah žalobcu a žalovaného nie je možné aplikovať zmluvné dojednania predmetnej zmluvy,

keďže žalobca nie je zmluvnou stranou danej zmluvy. Dodávateľ síce sa zaviazal dodávať plyn, avšak
v danom prípade nejde o dodávku žalobcu, ale o distribútora tak, ako bolo vyššie uvedené. Totiž pokiaľ
žalovaný odoberal plyn neoprávnene z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
nebol takto odoberaný plyn na úkor dodávateľa plynu. „Žalovaný tak spotreboval plyn žalobcu, teda plyn,
ktorý sa nachádza v distribučnej sieti a ktorým žalobca zabezpečuje vyvažovanie distribučnej siete, t.j.

vyrovnávanie nerovnováhy distribučnej siete (§ 2 písm. c) bod 15, § 64 ods.1 písm. b, § 64 ods.6 písm.
i) ZoR) a žalobca zabezpečuje spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete a
plnenie ďalších povinností zložených žalobcovi zákonom (§ 64 ods.6 písm. a), b), c), i) ZoE). Žalobca
nie je dodávateľom zemného plynu, ale jeho distribútorom a preto interné predpisy SSE a SPP sa na
žalobcu nevzťahujú, ako ani obchodné podmienky k zmluve medzi žalovaným a 3.osobou.“

16. K námietke žalovaného, že aj podľa znalca, bola porušená plomba iba „vonkajšia“, ale „vnútorná“
nebola porušená a také porušenie nemá vplyv na číselník a na údaj o spotrebe, okresný súd poukázal
na to, že „z ničoho nevyplýva „vonkajšia“ a „vnútorná“ časť. Dokonca ani žiadny právny predpis
nedefinuje meradlo tak, ako uvádzal žalovaný. Zákon bez rozdielu používa pojem „meradlo, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii“. Teda nerozlišuje sa, kde presne došlo k

porušeniu, podstatné je, že došlo k porušeniu na takom meradle.“

17. V zmysle platných právnych predpisov popri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do meradla
inou osobou ako dodávateľom plynu je zrejmé, že zákon o energetike konkretizuje niekoľko skutkových
podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti

odberateľa plynu za škodu treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného
odberudodávateľplynuodvíjauplatnenýnároknanáhraduškody,keďžeprichádzadoúvahysubjektívna
zodpovednosť odberateľa plynu, ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na
zavinenie.

18. Zdôraznil okresný súd, že v danom prípade ide o neoprávnený odber plynu meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, pričom porušenie tohto zabezpečenia
mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je
viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu

alebo s jeho vedomím tohto zabezpečenia meradla porušili. Bolo irelevantné, kto porušil zabezpečenie a
v akom rozsahu, podstatné je, že došlo k porušeniu zabezpečenia (bez ohľadu na to, či „vonkajšia“ alebo
„vnútorná“ časť). Ide o objektívnu zodpovednosť. Neoprávneným odberom tak je aj odber s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (akýmkoľvek spôsobom, v
akomkoľvek rozsahu a akoukoľvek osobou). Na základe toho sú dané dôsledky, a to povinnosť

odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že k porušeniu mohlo dôjsť
vandalizmom, pričom plynomer musí byť na verejnom priestranstve, tak okresný súd nespochybnil
takú možnosť, avšak právne predpisy jednoznačne stanovujú jednak povinnosť umiestniť plynomer na
verejné priestranstvo a jednak je stanovená objektívna zodpovednosť na tento prípad. Okresný súd je
viazaný zákonom, a preto v danom „....prípade nemožno posudzovať tvrdosť, či správnosť právneho

predpisu. rozh. NS SR 1Cdo 107/2008, 4Cdo/30/2009, 3Cdo99/2012“.

19. Vykonaným dokazovaním okresný súd posúdil, že došlo k neoprávnenému odberu, nakoľko na
predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je irelevantné, kto
poškodil meradlo, ako aj to, v akom rozsahu. Pre naplnenie neoprávneného odberu je podstatné to, že

na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto postačuje
pre posúdenie neoprávneného odberu. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplynulo,
že skutočne došlo k porušeniu zariadenia. Pokiaľ žalovaný namietal znalecký posudok, súd nezistil
žiadny dôvod na jeho spochybnenie. Posudok spĺňa všetky náležitosti a podmienky pre posúdenie
ako súkromný znalecký posudok a zároveň v danom posudku znalec podrobne vysvetlil a opísal

postup skúmania a vyslovenia záverov. Žalovaný síce v jednom zo svojich podaní navrhol ďalšie
znalecké dokazovanie, avšak jednak žalobca uviedol, že už dané meradlo nie je k dispozícii, preto je
nepredstaviteľné a nemožné vykonať nové znalecké dokazovanie a jednak spor medzi stranami konania
je už od roku 2017, žaloba bola podaná dňa 19.11.2018, pojednávanie bolo nariadené na 26.09.2019,ktorému predchádzali výzvy na vyjadrenie sa k vzájomným podaniam strán konania, preto okresný súd
mal za to, že v zmysle CSP žalovaný mal možnosť a aj dostatočný časový priestor na zabezpečenie
vhodného dôkazu za účelom opodstatnenosti nároku žalobcu. Okresný súd nezistil žiadnu prekážku,

pre ktorú by žalovaný taký dôkaz nemohol zabezpečiť aj sám. Taktiež nebolo potrebné, aby sa znalec
opätovne vyjadroval k otázke neoprávneného odberu, keďže definíciu toho stanovuje priamo zákon. V
súvislosti s obranou žalovaného zároveň okresný súd uviedol, že je irelevantné, či žalobca podal trestné
oznámenie alebo nie, keďže to nie je podmienkou pre posúdenie neoprávneného odberu.

20. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „...Čo sa týkalo výšky škody, žalobca
predložil výpočet, pričom tento výpočet je podľa vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. Dané vyúčtovanie,
a teda výška škody, či samotný výpočet, nebol rozporovaný.“ Problematike použitia nameraných
hodnôt na meradle s porušením zabezpečenia sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojich rozhodnutiach „(rozhodnutie NS SR z 13.06.2019 - 3Obdo/49/2018)“ tak, že pre určenie
výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, je nevyhnutné presné množstvo

tak odobratého plynu zistiť, je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom
nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to,
či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber atď.

Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny
a spoľahlivý podklad pre určenie skutočnej vzniknutej škody údaje o spotrebe za predchádzajúce,
prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo skutočne
neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. Bolo možné podľa okresného súdu vychádzať len
z vyhlášky, preto žalobca správne postupoval pri výpočte náhrady škody podľa vyhlášky.

21. Vzhľadom k tomu, že vyúčtovanie bolo žalovanému riadne doručené a splatnosť nastala 10.08.2017,
neuhradením danej sumy sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 11.08.2017. Keďže
žalovaný sa dostal do omeškania, žalobcovi vznikom nárok aj v zmysle § 369c Obchodného zákonníka
na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

22. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy s poukazom
na zásadu hospodárnosti, efektívnosti, pričom posúdil, že všetky relevantné dôkazy boli vykonané a boli
postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalobcovi ako

plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že a) súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) CSP). Právny zástupca žalovaného považoval Znalecký posudok č. 504/PL-2017 (ďalej len „znalecký
posudok“) predložený žalobcom za neúplný a na účely preukázania nárokov žalobcu za nepoužiteľný, v
dôsledku čoho, ak sa preukáže pravdivosť tohto záveru, tak okresný súd na základe tohto vykonaného
dôkazu dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

24. Odvolateľ namietal, že znalecký posudok neobsahuje všetky náležitosti kladené mu § 17 ods. 5
zákona č. 382/2004 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia „Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého
skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti
„posudok“znalecuvedieopispredmetuznaleckéhoskúmaniaaskutočností,naktorépriúkoneznaleckej

činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené
zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a
uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho
obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku
vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou

spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný.

25. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť Elster s.r.o.
sa vyjadrila, že v roku 2007, kedy došlo k plombovaniu, existovali 4 sady klieští. Táto skutočnosťsa vôbec neodráža vo výpočte podkladov, ktoré majú byť uvedené v znaleckom posudku. Okresný
súd si zároveň nesprávne, podľa žalovaného, osvojoval právnym zástupcom prednesené závery na
pojednávaní konanom dňa 26.09.2019, ktoré sú uvedené najmä v bode 10 a 11 odôvodnenia rozsudku,

pretože je to výlučne znalec, ktorý je oprávnený v časti posudku označenom ako „posudok“ uviesť
skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uviesť postup, na základe ktorého sa
dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
26. Podľa odvolateľa okresný súd nedostatky znaleckého posudku odstraňoval protiprávnym spôsobom,
keď otázky, ktoré považoval za sporné, „kládol právnemu zástupcovi žalobcu a nie znalcovi, ktorý

vypracovával znalecký posudok. Právne názory a závery takto prebraté súdom do obsahu rozhodnutia
sú nepreskúmateľné, pretože nie sú vyslovené znalcom, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok,
a tak konanie má aj takúto inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) CSP).“ Ak znalecký posudok neobsahuje odôvodnenie, prečo si znalec nevyžiadal
ostatné tri sady klieští, kde pri opačnom postupe mohol odstrániť pochybnosti o svojom postupe, nemôže
byť tento postup podľa odvolateľa nahrádzaný prednesom právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca

žalovaného nemá vedomosť o tom, že by právny zástupca žalobcu bol zároveň aj znalcom v rovnakom
odbore ako znalec, ktorý vypracoval napádaný znalecký posudok. V zmysle § 17 ods. 5 zákona č.
382/2004 Z.z. „Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov“. V zmysle odbornej literatúry aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v
súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia

ďalšími otázkami určenými znalcovi a v prípade pochybnosti nariadiť preskúmanie znaleckého posudku
iným znalcom.

27.Vodvolanížalovanýuviedol,žesúdsícenemôžehodnotiťsprávnosťodbornýchzáverovvyjadrených
znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým

okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v stanovisku sp.zn.
Pls 3/80 z 23. decembra 1980 v časti venovanej hodnoteniu znaleckého posudku uvádzal, že „súd
nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP
(teraz čl. 15 a § 191 CSP). Podľa Najvyššieho súdu ČR sa súd musí zaoberať „či posudok znalca má
všetky formálne náležitosti, teda či závery uvedené vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a či sú

podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, v akom mu bola zadaná, či prihliadol ku
všetkým skutočnostiam s ktorými sa mal vysporiadať, či jeho závery sú podložené výsledkami konania
a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.“ Aj podľa novších rozhodnutí ... súd
musí hodnotiť znalecký posudok z viacerých hľadísk. Podľa Ústavného súdu Českej republiky, „súd by
mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t. j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie

podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými
znalec odôvodňuje svojimi závermi, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania
záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo
dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať

znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento
postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.“ Podľa žalovaného je znalecký posudok, zo záverov
ktorého okresný súd vychádzal pri posúdení, či došlo ku škodovej udalosti (poškodeniu plomby), neúplný
najmä z dôvodu, že znalec v znaleckom posudku dôveryhodne nevysvetlil, prečo neporovnával ostatné
tri sady klieští, právny zástupca žalovaného preto navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu

prvej inštancie vo veci samej tak, že žalobu zamieta.
28. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie
žalovaného nespĺňa elementárne náležitosti odvolania, ktoré upravuje § 363 CSP, a to najmä, v
akom rozsahu sa napáda uvedené rozhodnutie. Štandardne odvolateľ uvádza, že odvolanie dáva voči
konkrétnym výrokom rozhodnutia alebo aspoň označí svoju vôľu slovami „v celom rozsahu". V danom

odvolaní chýba akékoľvek vymedzenie rozsahu, v ktorom odvolateľ rozhodnutie napáda, a to sa nedá
nahradiť ani tým, že uviedol v závere odvolania, čoho sa domáha. Túto vadu odvolania podľa žalobcu
nie je možné dodatočne zhojiť akýmkoľvek spôsobom. Súd ani nemá povinnosť/možnosť žalovaného
vyzývaťnadodatočnédoplnenieodvolania,prektoréužuplynulalehota.Žalovanýsavodvolanísústredil
len na jednu námietku, a to znalecký posudok. Žalovaný neuvádza, ktoré náležitosti znaleckého posudku

posudok nespĺňa, preto nie je možné reagovať na konkrétnu námietku. Žalobca je toho názoru, že
znalecký posudok, ktorý bol predložený v tomto konaní, spĺňa všetky zákonné náležitosti a posudky
s takýmto obsahom sú v obdobných veciach akceptované aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky v
jeho aktuálnej rozhodovacej praxi.29. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka použitia jednej sady kontrolných odtlačkov,
ak v roku 2007 sa používali 4 sady klieští, na uvedenú námietku už v konaní aj písomne odpovedal

a vysvetlil súvislosti. „Zákon o metrológii určuje autorite, v tomto prípade spoločnosti Elster, s.r.o.
ako má postupovať. Autorita, ktorá zodpovedná za osádzanie plomby na plynomer nesmie vydávať
žalobcovi žiadne raznice. Má ich k dispozícii výlučne ona. Vzhľadom k tomu, že pre vyhotovenie razníc
je ustanovený zákonom určený postup, kedy nie je možná podstatná odchýlka od technického výkresu
(tvar písmen, číslic, ich rozostupy...), na základe ktorého sa raznice vyhotovujú, žalobca preberá len

jednu sadu kontrolných odtlačkov razníc, ktoré mu slúžia práve pre kontrolu zabezpečenia - plomby.
Táto kontrolná sada odtlačkov bola poskytnutá znalcovi k vyhotoveniu znaleckého posudku, čo znalec
aj v posudku uviedol. V danom prípade je v posudku jednoznačne určené, že „znaky nachádzajúce sa
na sporných odtlačkoch majú druhovo rozdielny typ použitého písma“ - str. 5, II.B Posudková časť, tretí
odsek. Takýto rozdiel nemôže spôsobiť ani menšia odchýlka vo vyhotovení raznice.“
30. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že okresný súd nemal dôvod klásť otázky znalcovi, lebo

žalovaný nenavrhol vypočuť znalca, aby mu položil konkrétne otázky. Túto možnosť žalovaný mal. Súd
nemôže z vlastnej iniciatívy navrhovať a vykonávať dokazovanie za žalovaného. Otázky, ktoré položil
okresný súd advokátovi žalobcu, boli zamerané na právnu stránku veci, nie na znalecké vysvetľovanie
súvisiacesvyhotovenímznaleckéhoposudku.Vyhotovenýznaleckýposudokumožňujesvojouskladbou
overiť jeho obsah a odôvodnenosť. Žalobca je presvedčený, že predložený znalecký posudok je

komplexný. Okresný súd riadne skúmal vecnú správnosť znaleckého posudku a riadne toto skúmanie
odôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako neprípustné, lebo nemá náležitosti podľa
§ 363 CSP. Ak odvolací súd vyzve žalovaného na odstránenie vád a ten ich v určenej lehote odstráni,
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

31. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (doručenka rub č.l. 191 spisu).

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného

súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/16/2020-194 zo dňa

16.9.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v
Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

34. Za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom

vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný
nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom
odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými
argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania
žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom

konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

35. V odvolaní žalovaný namietal, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 504/PL-2017 je neúplný
a na účely preukázania nárokov žalobcu za nepoužiteľný, neobsahuje všetky náležitosti v zmysle §
17 ods. 5 zák. č. 382/2004, a že „Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť Elster s.r.o.

sa vyjadrila, že v roku 2007, kedy došlo k plombovaniu, existovali 4 sady klieští. Táto skutočnosť sa
vôbec neodráža vo výpočte podkladov, ktoré majú byť uvedené v znaleckom posudku. Súd si zároveň
nesprávne osvojoval právnym zástupcom prednesené závery na pojednávaní konanom dňa 26.09.2019,
ktoré sú uvedené najmä v bode 10 a 11 odôvodnenia rozsudku, pretože je to výlučne znalec, ktorý je
oprávnený v časti posudku označenom ako „posudok“ uviesť skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej

činnosti prihliadal, uviesť postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené
zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Súd nedostatky znaleckého posudku odstraňoval
protiprávnym spôsobom, keď otázky, ktoré považoval za sporné, kládol právnemu zástupcovi žalobcu
a nie znalcovi, ktorý vypracovával znalecký posudok. Právne názory a závery takto prebraté súdomdo obsahu rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože nie sú vyslovené znalcom, ktorý vypracoval
predmetný znalecký posudok, a tak konanie má aj takúto inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).“ V rovine tejto odvolacej námietky odvolací

súd poukazuje na celé obsahové znenie bodov 19, 20, 21, 22, 10. a 11. napadnutého rozsudku, s
dôrazomnakonštatovanieokresnéhosúdu„Žalobcapoukázal,ževroku2017sapoužívali4sadyklieští,
pritom každá sada bola totožná. Znalec pre posúdenie posúdil sporné otlačky so sadou kontrolných
otlačkov, ktoré mal označené 07 - M41. Zvyšné tri sady otlačkov mali iné označenie, rovnaké, avšak
nie je možné, aby jeden razník vykazoval iný tvar písmen a číslic ako zvyšné, ktoré sa v tomto

období používali. Žalobca disponuje vždy jednou sadou kontrolných otlačkov, ktorú dostane priamo od
výrobcu. Znalec v znaleckom posudku jasne uvádza, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a
kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, čo znamená, že poškodenie plomby
spočívalo v jej pozmenení, v dôsledku čoho zanikla platnosť určeného meradla.“ Odvolací súd po
vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že tieto zvýraznené závery z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu nenašli a ani ďalšie skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia okresného súdu,

a to že „...nie je potrebné dávať k dispozícii všetky kliešte alebo všetky odtlačky, lebo sú jednotné. Oni
musia unifikovane z hľadiska zákona o metrológii spĺňať určité kritériá. Metrologický ústav by nepovolil
osadenie takejto značky, pokiaľ by neboli tieto značky všetky v rámci jednotnej úpravy. To znamená,
jednotne certifikované“ odzrkadlenie v odvolacej argumentácií žalovaného. Podľa odvolacieho súdu bez
logickej súvislosti zostáva potom argumentácia žalovaného v odvolaní o neúplnosti a nepresvedčivosti

znaleckého posudku z dôvodu neporovnania ostatných troch sád klieští, ak okresný súd zdôraznil, že
„Tieto kliešte vôbec nie sú v dispozícii SPP - Distribúcia, takže distribúcia s nimi nemôže nejakým
spôsobom manipulovať, ani nakladať atď., pretože SPP - distribúcia je vlastníkom plynomeru a ten
plynomer dostáva a uvádza do prevádzky od autorizovanej osoby. V tomto prípade to bola spol. Elster,
ktorá predložila vyjadrenie znalcovi a SPP - distribúcia má k dispozícii len jednu sadu otlačkov týchto

klieští, ktoré v tomto prípade boli 4, má tieto otlačky, podľa ktorých porovnáva a ktoré môže dať k
dispozícii znalcovi, aby mohol vyhotoviť znalecký posudok. Tie kliešte sú vyhotovené presne podľa
stanoveného zákona o metrológii, to znamená, že sa neposudzuje, akým spôsobom sa vyhotovili, lebo
to prináleží autorizovanej osobe. Čiže preto nie je potrebné dávať k dispozícii všetky kliešte alebo všetky
otlačky, lebo sú jednotné. Oni musia unifikovane z hľadiska zákona o metrológii spĺňať určité kritériá.

Metrologický ústav by nepovolil osadenie takejto značky, pokiaľ by neboli tieto značky všetky v rámci
jednotnej úpravy. To znamená, jednotne certifikované“, ktoré konštatovania žalovaným neboli ani len
spochybnené a ani osobitne namietané. Z uvedených dôvodov nebol potom priestor na to, aby sa
odvolací súd stotožnil s touto odvolacou argumentáciou žalovaného.

36. V rovine vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, žiada sa ešte dodať na tomto mieste, že
žalovaný nenamietal v odvolaní ani závery okresného súdu „Žalobca poukázal, že v roku 2017 sa
používali 4 sady klieští, pritom každá sada bola totožná. Znalec pre posúdenie posúdil sporné odtlačky
so sadou kontrolných odtlačkov, ktoré mal označené 07 - M41. Zvyšné tri sady odtlačkov mali iné
označenie, rovnaké, avšak nie je možné, aby jeden razník vykazoval iný tvar písmen a číslic ako zvyšné,

ktoré sa v tomto období používali. Žalobca disponuje vždy jednou sadou kontrolných odtlačkov, ktorú
dostane priamo od výrobcu. Znalec v znaleckom posudku jasne uvádza, že sporné odtlačky čeľustí
plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, čo znamená,
že poškodenie plomby spočívalo v jej pozmenení, v dôsledku čoho zanikla platnosť určeného meradla“
a ani záver o poškodení plomby jej pozmenením a tiež neuviedol argumentáciu v odvolaní, prečo by

malo byť práve rozhodné pre závery znaleckého dokazovania posudzovanie 4 sád klieští, ak všetky boli
podľa záverov okresného súdu v napadnutom rozsudku jednotné a vytvorené podľa zákona o metrológií.
Ak si okresný súd v tejto rovine osvojil na základe vykonaného dokazovania tvrdenia žalobcu, že „Čiže
preto nie je potrebné dávať k dispozícii všetky kliešte alebo všetky odtlačky, lebo sú jednotné. Oni
musia unifikovane z hľadiska zákona o metrológii spĺňať určité kritériá. Metrologický ústav by nepovolil

osadenie takejto značky, pokiaľ by neboli tieto značky všetky v rámci jednotnej úpravy. To znamená,
jednotne certifikované“, tak odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor
na produkovanie obrany proti nim, bolo len v jeho dispozícii, akým spôsobom zákonom daný priestor
využije.Vovzťahuksvojimzáveromazáveromokresnéhosúdupripomínaodvolacísúd,že„...Základom
hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického

myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá
vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného
sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké
tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musíbyť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo
dostatočne odôvodnené...“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010).

37. V rovine vyššie uvedených záverov okresného súdu, krajský súd po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu, s vykonanými dôkazmi, konštatuje, že sa stotožnil s uvedenými závermi okresného
súdu. Z tohto dôvodu nemal krajský súd priestor na iné konštatovanie, než že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno v rovine uplatnenej obrany tak, ako bola žalovaným označená pred súdom prvého
stupňa a následne prebratá do odvolania, pričom nie je možné neprihliadať na to, že to bola práve

zodpovednosť žalovaného ako sporovej strany za výsledky ním uplatnenej obrany, ktorý výsledok
nepochybne závisel od zistení z ním navrhnutých a vykonaných dôkazov. Podľa krajského súdu je
namieste pripomenúť že „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné
a závažné pochybnosti (§ l53 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením

v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia

a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

38. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho

neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov
(vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad,
neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno,
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného
bremena,tedaokruhskutočností,ktorémusíúčastníkpreukázať,zásadneurčujehmotno-právnanorma,

ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena,
teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský
súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred
súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočne tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti

len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle
ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

39. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, pričom podľa
odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď dospel k vecne správnemu záveru, v zmysle ktorého žalobe vyhovel, keď vec správneprávne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

40. Krajský súd teda uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný.
Podľa jeho názoru okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov strán sporu dostatočné
dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a tieto rovnako správne právne posúdil. Zo
strany odvolacieho súdu nebol dôvod, aby sa od logických a racionálnych záverov okresného súdu,
vyjadrených v napadnutom rozsudku odchýlil, a preto bolo dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť

ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

41. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe
uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne
rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý
výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo

veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

42. Krajský súd v týchto súvislostiach a vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného len pripomína
skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca 2004,
podľa ktorého „...právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno
povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je
v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny
a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať.“ Ďalej sa

poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle
ktorého „..obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania“.
Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.

marca 1997 vyplýva, že „...právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným
súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom
pre namietnutie porušenia ústavného práva.“

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne
okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.