Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319201303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Ing. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX, U., proti žalovanej: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, R. C., právne zastúpenej JUDr. Petrom
Debnárom, advokátom so sídlom Metodova 7, Bratislava, o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 18C/13/2019- 115 zo dňa 5. decembra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom tak, že
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 250 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000
eur od 09.11.2018 do zaplatenia zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
I. Súd priznáva žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Súd I. inštancie mal po vykonaní dokazovania zistený nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom ako veriteľom a R. J. ako dlžníkom mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke v písomnej
forme, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku 6.000 eur bezúročne
prevodom na dlžníkom uvedený bankový účet č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Návrh predmetnej
zmluvy pripravoval žalobca, k jej uzavretiu v písomnej forme však nedošlo. Žalobca sumu pôžičky
6.000 eur poukázal dňa 30.07.2018 na účet žalovanej. Žalobca po zistení majiteľa účtu následne vyzval
žalovanú na vrátenie poskytnutej sumy 6.000 eur, pričom žalovaná zásielku dňa 09.11.2018 prevzala.
Ďalšiu zásielku od žalobcu dňa 27.12.2018 žalovaná odmietla prevziať. Oznámenie o neuzavretí zmluvy

o pôžičke a potrebe vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky 6.000 eur na žalobcom označené číslo účtu
zasielal žalobca aj R. J., pričom tieto zásielky sa žalobcovi vrátili ako neprevzaté adresátom v odbernej
lehote. Podľa potvrdení o transakciách žalovanej, žalovaná sumu 6.000 eur zo svojho účtu postupne
vybrala v mesiacoch júl, august, november 2018 a marec 2019 a odovzdala ju svojmu vnukovi R. J., čo
mal súd preukázané z výsluchu svedka R. J.. R. J. uhradil dňa 06.12.2018 žalobcovi z poskytnutej sumy
6.000 eur sumu 250 eur s poznámkou „Za G. X.“, čo svedok odôvodnil tým, že žalobca ho zmanipuloval
tým, že ak dá poznámku „ Za G. X.“, tak stiahne trestné oznámenie na babku.

3. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná,
teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, totoobohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Nárok na
zaplatenie peňažného plnenia by bolo možné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení
až vtedy, pokiaľ dôvod plnenia nemožno oprieť o iný záväzkový vzťah.. Žalobca pripravil zmluvu

o pôžičke, zadal číslo účtu, na ktorý mala byť suma dlžníkovi zaslaná. Ak teda žalobca tvrdil, že
podmienkou poskytnutia pôžičky bola písomne uzavretá zmluva o pôžičke s notársky overeným
podpisom R. J., mohol by sa v konaní pred súdom domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v
zmysle § 40a OZ, keďže nebola dodržaná jej zmluvne dohodnutá písomná forma, v konaní, kde by bola
stranou sporu druhá zmluvná strana (t.j. dlžník). Právo na vrátenie poskytnutého plnenia musí smerovať

voči tomu, komu sa plnilo. Podľa názoru judikatúry to platí aj v prípade, keď peňažné plnenie skončilo
na účte tretej osoby, ktorý bol uvedený v neplatnej zmluve.

4. Žalobca si ani nesplnil povinnosť v zmysle § 132 CSP, a to uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností. Žalobca v podanej žalobe navodil dojem, že v prípade poukázanej sumy
6.000 eur na účet žalovanej sa jednalo o chybnú platbu, napr. zadaním nesprávneho čísla účtu (v

ktorých súvislostiach bolo možné uvažovať o posúdení žalobou uplatneného nároku ako bezdôvodné
obohatenie žalovanej). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, poskytnutá suma 6.000 eur vyplýva
z vopred pripravenej transakcie, a pôžička 6.000 eur mala byť poukázaná dlžníkovi R. J. na ním
označený účet (patriaci žalovanej), čo napokon v následných vyjadreniach potvrdil samotný žalobca. Ak
konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi,

bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie
bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom strany
zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu
pôžičky dlžníkovi podľa § 657 OZ (porovnaj Ro NS ČR z 11.11.2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008).
Podmienkou žalobcu pre poskytnutie pôžičky R. J. však bola písomná forma zmluvy s osvedčeným

podpisom žalovaného.

5. K vzniku právneho vzťahu pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k
vzniku právneho vzťahu pôžičky. Účastník zmluvy, ak nie je dohodnuté niečo iné, koná vždy so svojím
konkrétnym zmluvným partnerom, a teda môže legitímne očakávať, že všetky plnenia uskutočnené na

základe zmluvy budú poskytnuté práve jemu. V prípade, keď kontrahent poskytuje finančné plnenie na
bankový účet uvedený v neplatnej zmluve, má nárok domáhať vrátenia tohto plnenia voči osobe druhého
kontrahenta, hoci tento bankový účet patril tretej osobe. Možno uzavrieť, že účet žalovanej v žalobcom
pripravenej zmluve o pôžičke, na ktorý žalobca poukázal sumu 6.000 eur, bol určený len ako platobné
miesto, čo nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v tomto spore. Súd považuje za protirečivé

vyjadrenia žalobcu, keď na jednej strane sám zmluvu o pôžičke ako bezúročnú pripravoval (a sám ju
aj na pojednávaní predložil) a na druhej strane s poukazom na svoje majetkové pomery tvrdil, že by
nikdy slobodne a vážne neuzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 6.000 eur bez možnosti dosiahnutia
zisku. Taktiež žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 17.10.2019 tvrdil, že nikdy nepýtal od
R. J. späť peniaze z tejto transakcie (6.000 eur) a v následnom písomnom vyjadrení sám predložil

oznámenie zaslané R. J., v ktorom uviedol, že s ním nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu 6.000 eur
so splatnosťou 29.07.2019 neuzatvoril a platbu je potrebné vrátiť na číslo účtu Y XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako

procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Odvolanie: Proti rozsudku podáva žalobca odvolanie a to z nasledujúcich dôvodov: že „ okresný

súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní zle posúdil nositeľa hmotnoprávnej zodpovednosti a zle
posúdil právnu stránku veci.“
R. J. nemôže a nebude žalovať, pretože nie je právny dôvod žalovať túto osobu. Nemá s danou osobou
uzatvorenýžiadenzmluvnývzťahvoveci6000€ resp.5750€,tedaniejemožnéhožalovaťoneplatnosť
zmluvy ( žiadna zmluva nebola uzatvorená s osobou R. J. ) ani právny dôvod neodôvodneného

obohatenia ( Peniaze boli poslané G. X. a preukázateľne peniaze vybrala ona z účtu ). Predmetná
chybná platba voči G. X. vznikla dňa 30.7.2018. Čestné prehlásenie bolo dátované o rok aj 3 mesiace
neskôr a to v deň, kedy si vyžiadali podklady k výberom z účtu G. X. predložených do spisu. Dokonca
čestné prehlásenie bolo staršie ako aj dátum splatnosti pomyselnej pôžičky o 3 mesiace neskôr čo jenaozaj manipulatívne zo strany odporcu V čestnom vyhlásení prehlasuje v zmysle o pôžičke osoba R.
J. s uvádzaným dátumom narodenia XX.X.XXXX. Predmetnú osobu nepozná a s preto s ňou nemohol
vzniknuť nejaký potencionálny zmluvný vzťah. V čestnom vyhlásení tvrdí R. J., že zmluva o pôžičke

vznikla31.7.2018.PodľavyjadreniasapredmetnáosobaR.J.zúčastňovalaoverovaniapodpisuunotára
Judr.LucianaRebrová30.7.2018.Súdzistil,žeR.J.overovalnejakýdokumentnanotárskomúradeJudr.
Luciany Rebrovej. Súd zistil, že bol overovaný podpis iba jeden krát oficiálnym vyjadrením notárskeho
úradu.Jezrejmé,žezmluvaopôžičkesamalaoverovať2krát.Navrhovateľsimyslí,žesažiadnazmluva
o pôžičke neoverovala ale niečo iné. keďže navrhovateľ overoval podpis iba raz - možno nejaký súhlas,

prehlásenie. R. J. uvádza. že mu odovzdal 2 rovnopisy dňa 30.7.2018. Podľa dojednávanej zmluvy o
pôžičke mala mať každá strana .jeden rovnopis. V tomto prípade nemohol danú zmluvu ukázať G. X. po
prijatí úhrady na účet. Následne uvádza, že ho zmanipuloval, že ak dá poznámku do transakcie .,G. X."
tak stiahnem trestné oznámenie na babku. Je to zavádzanie súdu. Nikdy R. J. nevyhrážal ( pokiaľ áno.
jeho povinnosťou bolo podať trestné oznámenie ) ale trestné oznámenie s dôvodu vyhrážania podával
on. Tak isto nemohol v tomto čase stiahnuť trestné oznámenie. Trestné oznámenie môže stiahnuť

oznamujúca osoba iba pri určitých prípadoch - napr. priama rodina. A však nemohol som ani aké trestné
oznámenie stiahnuť lebo som ani žiadne v tom čase voči osobe G. X. nepodal. Trestné oznámenie
som podával voči G. X. až dňa 21.1.2019 K neodôvodnenému obohateniu sa preukázateľne dostala
G. X.. Všetky výbery realizovala ona. Z daného dôvodu by mala niesť hmotnoprávnu zodpovednosť
a mal by to byť aj nositeľ hmotnoprávnej zodpovednosti. Nikdy netvrdil, že R. J. mu vrátil z požičanej

sumy 250€ ako uvádza súd. Podľa jeho informácií mu sumu 250€ vrátila G. X. a na základe ústneho
splnomocnenia vložil danú čiastku na jeho účet R. J. s poznámkou G. X.. Jednalo sa o vrátenie
časti neodôvodneného obohatenia. Súd v odôvodnení udáva, že niekde uviedol žalobca zavádzajúce
tvrdenie, čo nie je absolútne pravda. G. X. bol správne legitimovaný subjekt zo strany žalobcu a je
nositeľom hmotnej zodpovednosti. Žiaden iný záväzkovo - právny vzťah nebol dokázaný a stále sa jedná

o úkon neodôvodneného obohatenia. Nemôže domáhať neplatnosti zmluvy o pôžičke - zmluva nebola
uzatvorená a k plneniu nedošlo. Jednalo sa o chybnú transakciu, čo bolo navrhovateľom doložené a
preukázané. Peňažné plnenie nenastalo na základe nejakých dohôd ale nastal iba chybne realizovaný
bankový prevod počas príprav realizácie. Jednalo sa o chybnú platbu. Realizovaná mala byť až po
podpísaní zmluvy o pôžičke z oboch strán zmluvy. Bola však chybne odoslaná predčasne na základe

jeho chyby J. D.. Neuložila sa ako preddefinovaná transakcia ale ako ihneď realizovaná transakcia. Účet
G. X. by bol platobné miesto v prípade existencie zmluvy o pôžičke. Zmluvou o pôžičke a jej existenciou
sa okresný súd v Galante vôbec nezaoberal a z daného dôvodu nie je možné posúdiť či účet G. X. je
iba platobné miesto alebo je nositelkou hmotnoprávnej zodpovednosti za neodôvodnené obohatenie.
Zmluvu na sumu 6000.- eur by uzatvoril slobodne iba za splnených všetkých predpokladov zmluvných

podmienok a notárskom overení podpisov, teda v písomnej forme. Toto však v danom prípade nebolo
uskutočnené. Úhradou 250.- eur v prospech účtu s poznámkou G. X. je jasné potvrdenie typu dlhu ako
neodôvodnené obohatenie. G. X. je nositeľ zodpovednosti za svoj účet a disponovaním s ním znáša aj
riziko pri uvedenom právnom spore. S poukazom na vyššie uvedené je toho názoru, že okresný súd na
podklade dôkazov vykonaných v konaní zle posúdil nositeľa hmotnoprávnej zodpovednosti, ktorým je

G. X.. Rozhodnutie Okresného súdu Galanta vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
je daný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a písmena
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie
Okresného súdu v Galante napáda proti celému rozsudku a v celom rozsahu a vrátane výroku o trovách
konania a navrhuje jeho zmenu tak, že sa návrhu vyhovuje, alebo jeho zrušenie a vrátenie súdu na

ďalšie konanie. Podaným odvolaním sa domáha, aby Krajský súd v Trnave vyhovel návrhu a zaviazal
odporcu zaplatiť sumu 5.750 .- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s trovami konania.

8. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu: Navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Trnave podľa § 387 ods.1
Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne

a priznal mu náhradu trov konania.
Od počiatku tvrdila, že žalobcu nepoznám a priznala, že na jej účet prišla od žalobcu suma 6.000,- eur.
O tomto bola vopred informovaná vnukom - svedkom R. J., že si od kamaráta- žalobcu požičal sumu
6.000,-eur a uzavrel zmluvu o pôžičke a nakoľko nemá účet, tak mu uviedol číslo jej účtu a názov banky,
kde má žalobca peniaze poslať. Keď prišla na účet suma 6.000,- eur, tak som ich vybrala a odovzdala

vnukovi - svedkovi R. J..
Od počiatku konania žalobca zavádzal súd a tvrdil nepravdu. Sám predložil sudkyni I. inštancie zmluvu
o pôžičke, ktorú sám vypracoval, kde je uvedený ako dlžník svedok R. J., kde je uvedená výška pôžičky
a číslo účtu a názov peňažného ústavu žalovanej.Odkiaľ by žalobca tieto údajne mal, keby mu ich nedal R. J.. V žiadnom prípade nešlo o omylom ním
podpísanú internetovú platbu. Naviac svedok R. J. priznal uzavretie zmluvy o pôžičke sumy 6.000,- eur
so žalobcom, že podpis na zmluve o pôžičke overoval u notárky a obidve zmluvy o pôžičke odovzdal

žalobcovi a zabudol si jednu zmluvu o pôžičke ponechať.
Sudkyňa I. Inštancie na pojednávaní uplatnila ustanovenie §181 ods.2 Civilného sporového poriadku
a na pojednávaní vyhlásila, že vzhľadom na vykonané dokazovanie žalobu žalobcu zamietne. Naviac
žalobcovi vysvetlila, že zmluva o pôžiěke môže byť uzavretá aj ústne. Dlžník nepopiera uzavretie zmluvy
o pôžičke sumy 6.000,-eur a potvrdil to aj do zápisnice na pojednávaní. Nie je pravdou, že žalobca s

osobou R. J. nespísal zmluvu o pôžičke. Žalobca sám predložil súdu prvej inštancie zmluvu o pôžičke,
kde je uvedený dlžník svedok R. J. vnuk žalovanej, je v zmluve uvedený dátum vrátenia pôžičky a číslo
účtu peňažného ústavu, kde má poslať sumu 6.000,-eur. Číslo účtu patrí žalovanej. Žalobca namieta,
že súd prvej inštancie nezisťoval či má svedok J. účet. Svedok R. J. vypovedal na pojednávaní, že preto
uviedol účet svojej starej mamy nakoľko účet zriadený v peňažnom ústave nemal. Vopred informoval
starú mamu, že si požičiava sumu 6.000,-eur, ktorá príde na jej účet a ona mu ich odovzdá. Svedok R. J.

uviedol na pojednávaní, že zmluvu o pôžičke v dvoch vyhotoveniach u notárky JUDr. Luciany Rebrovej a
následneichodovzdalžalobcovi,alezabudolsijedenexemplárponechať.Tvrdeniežalobcu,žesajedná
o chybnú platbu je zavádzajúce. Sám pripravoval zmluvu o pôžičke, kde bola uvedená suma 6.000,-
eur a aj číslo účtu žalovanej. Dlžník si môže zvoliť platobné miesto. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave
podľa § 387 ods.1Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej Inštancie potvrdil ako vecne

správne a priznal mi náhradu trov konania právneho zastúpenia.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané( § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 pís. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu I inštancie je vecne

správne.

10. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.

.Podľa§657Občianskehozákonníka,zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.0

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá

11. Zo Zmluvy o pôžičke pripravenej a predloženej na pojednávaní žalobcom, vyplýva že jej predmetom
bolo požičanie peňazí vo výške 6.000 eur dlžníkovi R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, U., veriteľom
- žalobcom s tým, že pôžička mala byť poskytnutá dlžníkovi prevodom na ním uvedený bankový účet č.

Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Požičanú sumu mal dlžník vrátiť veriteľovi bezúročne jednorazovo
v lehote do 29.07.2019 prevodom na číslo účtu: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V zmysle bodu 1.
záverečných ustanovení mal byť pre každého účastníka vyhovený jeden rovnopis zmluvy a zmluvne
strany sa dohodli, že túto zmluvu o pôžičke je možné meniť iba očíslovaným písomným dodatkompodpísaným oboma zmluvnými stranami, ktorý sa stane neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke.
Zmluva je nepodpísaná, bez dátumu.

12. Podľa čestného vyhlásenia R. J. (pravosť podpisu R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., T. XXXX/
XX, bola osvedčená po preukázaní totožnosti podľa OP pod por. č. 2424/2019) zo dňa 07.10.2019, R.
J.. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., čestne vyhlásil, že si dňa 31.07.2018 požičal od Ing. J. D.,
bytom F. XX, XXX XX U., sumu 6.000 eur, ktorú žiadal poslať na účet starej mamy (žalovanej) vedený v
W. U., a.s. č. ú. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Sumu 6.000 eur mu stará mama vybrala zo svojho

účtu a osobne mu ju odovzdala.

13. Notársky úrad notárky JUDr. Luciany Rebrovej potvrdilo, že 31.7.2018 nebol osvedčený podpis R.
J., že osoba R. J. si osvedčovala podpis 30.7.2018.

14. Z výpisu z účtu žalobcu IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že žalobca príkazom

na úhradu previedol na účet príjemcu IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 30.07.2018 sumu
6.000 eur s poznámkou „Požička zmluva R. J.“.

15. Z potvrdení o transakciách z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná dňa 31.7.2018 vybrala zo svojho
účtu sumu 3.000 eur, dňa 14.08.2018 sumu 1.000 eur, dňa 20.11.2018 sumu 1.000 eur a dňa 14.03.2019

sumu 1.000 eur.

16. Nedatovanou predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovanú na vrátenie sumy 6.000 eur na jeho
bankový účet do 20.11.2018 s tým, že v opačnom prípade bude vec riešiť prostredníctvom orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj súdnou cestou.

17. V spise sa nachádza žiadosť o úpravu žaloby, keď žalobca tvrdil, že 6. 12. 2018 sumu 250 eur,
žalovaná uhradila prostredníctvom svojho vnuka a preto žiadal o úpravu žaloby na sumu 5750 eur.

18. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 6.000 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 6.000 eur od 09.11.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania, pretože
dňa 30.07.2018 bez zmluvného vzťahu poslal omylom zo svojho osobného účtu v Y. Y. IBAN: Y.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX žalovanej sumu vo výške 6.000 eur na jej účet č. IBAN: Y Žalovaná
tieto peniaze prijala bez právneho nároku., išlo o chybnú platbu. Žiaden zmluvný vzťah ani iná dohoda
alebo plnenie nebolo s osobou žalovanej dohodnuté. Žalovanú nepozná a ju nikdy nevidel. Zistil si

dotazom na banku identifikačné údaje o majiteľovi účtu a vyzval žalovanú doporučeným listom dňa
09.11.2018 o vrátenie peňažných prostriedkov na jeho účet do 20.11.2018. Žalovaná však vôbec na
výzvu nereagovala a dlžnú sumu ani v dodatočnej lehote nezaplatila. V predmetnom spore bolo už aj
podané trestné oznámenie

19. Súd vydal dňa 23.04.2019 platobný rozkaz č.k. 18C/13/2019-20, proti ktorému podala žalovaná
vecne odôvodnený odpor. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobcu nepozná a ani s ním nikdy
žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela. Žalobcove tvrdenia sú nepravdivé a zavádza súd, s akou osobou
uzavrel zmluvu o pôžičke. Zmluvu o pôžičke uzavrel so žalobcom jej vnuk R. J.. O tejto skutočnosti
ju informoval a uviedol, že si v skutočnosti požičal sumu 6.000 eur s lehotou splatnosti 31.08.2019,

žalobcovi uviedol číslo účtu a názov banky, kde mu má poslať požičanú sumu peňazí a nakoľko nemal
účet,taknadiktovaljejčísloúčtuanázovbanky.Žalovanámusumu6.000eurzúčtuvybralaaodovzdala.
Žalobca nemal odkiaľ vedieť jej číslo účtu a názov banky, keby mu to jej vnuk neuviedol. Žalobca podal
na jej vnuka trestné oznámenie na ORPZ Bratislava I, vec je vedená pod ČVS: ORP1629/1-VYS-Bl-2018
a vnuk bol vypočutý pre spáchanie trestného činu zatajenia veci a podvodu. V spise sú uvedené všetky

skutočnosti ohľadom uzavretia pôžičky. V danom spore ako žalovaná nie je pasívne legitimovaná.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynul nasledovný skutkový stav: žalobca, ako uvádzal na
pojednávaní, zaslal 6000 eur na číslo účtu, ktoré vedel od R. J. Tvrdil zároveň, že išlo o vopred
predpripravenú transakciu, avšak omylom podpísal internetovú platbu. Ďalej tvrdil že v čase odoslania

platby nebola žiadna zmluva uzatvorená, mali budúcnosti uzatvoriť zmluvu, zmluvou sám pripravil.
Zmluvu zároveň založil do spisu. Sumu 6000.- eur, ktoré zaslal na predmetný účet nikdy nežiadal vrátiť
od R. J., lebo na to nie je právny dôvod. R. J. požičiaval viac krát peniaze a stále mu ich dlhuje. Keď
zistil kto je majiteľom účtu kde poslal 6000 eur v novembri 2008 tak kontaktoval žalovanú a nejakáosoba mu v telefóne povedala, že oni mu peniaze vrátili a majú na to svedkov. Žalovaná odmietala
tvrdenia žalobcu, že by mu mala vrátiť peniaze, pretože 6000.- eur si požičal jej vnuk. Keď jej peniaze
prišli, vybrala ich a odovzdala svojmu vnukovi, o čom predložila aj čestné prehlásenie vnuka R. J.. Stále

tvrdila že nie je legitimovaná v konaní, Keď sa jej vnuk pýtal, či si môže dať poslať pôžičku na jej účet
pretože peniaze potreboval a účet nemal, ona súhlasila.

21. Svedok R. J., vnuk žalovanej, pri svojom výsluchu uviedol, že sa so žalobcom pozná cez kamarátku.
Sumu 6.000.- eur si od žalobcu požičal on, peniaze išli na účet starej mamy a tá ich vybrala pre neho.

Podpísal zmluvu o pôžičke a následne overil svoj podpis u notára. U notára bol sám, následne išiel
za žalobcom do Panorámy. Kópiu zmluvy o pôžičke nemá, nakoľko obidve kópie v euroobale odovzdal
žalobcovi, avšak nie sú žiadni svedkovia, ktorí by potvrdili, že žalobcovi odovzdal dva rovnopisy o zmluvy
o pôžičke ním podpísané. Číslo účtu žalovanej nadiktoval žalobcovi on. Žalobcu vyzýval na vydanie
jedného rovnopisu zmluvy slovne a nebol si istý, či to má aj v správach. Žalobcovi dlhuje okrem žalovanej
sumy aj sumu 1.000 eur, nakoľko žalobca mu dal hotovosť 2.000 eur, z ktorej doposiaľ vrátil 1.000 eur.

Žalobca ho vyzýval na vrátenie sumy 6.000 eur niekoľko mesiacov po poskytnutí pôžičky cez whatsapp
Do správy pre príjemcu pri uhradení sumy 250 eur žalobcovi uviedol poznámku ,,za G. X.“ z dôvodu, že
žalobca ho zmanipuloval tým, že ak dá poznámku za ,,G. X.“, tak stiahne trestné oznámenie na babku.

22.Vnávrhuudával žalobcažepoukázalsumu6000eurnaúčetžalovanejaneúplneopísalrozhodujúce

skutočnosti, z čoho sa mohlo vyvodiť, že išlo o chybnú platbu, napríklad zadaním nesprávneho čísla
účtu. Nesplnil tak povinnosť uvedenú v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. uviesť žalobe pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností. V konaní vyplýva zo zisteného skutkového stavu, že suma 6000
eur bola z predpripravenej transakcie a mala byť poukázaná dlžníkovi R. J. na ním označený účet.
Je nepochybné, že medzi žalobcom ako veriteľom a R. J. ako dlžníkom mala byť uzatvorená zmluva

o pôžičke v písomnej forme. Túto zmluvu pripravoval žalobca, sám ju predložil na pojednávaní. Na jej
základe mal žalobca poskytnúť dlžníkovi čiastkou 6000 eur prevodom na účet ktorý mu dal žalovaný.
Na základe predložených potvrdení o transakciách žalovanej bolo zistené že sumu 6000 euro postupne
vybrala zo svojho účtu: 3.000 eur u v júli 2018, 1.000 eur v auguste 2018 , 1000 eur v novembri 2018
a 1 000 eur v marci 2019.

23. V každom spore ako prvoradou otázkou, ktorou sa súd musí ex offo zaoberať je otázka vecnej
legitimácie strán sporu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. V prejednávanej veci
mal súd nepochybne preukázané, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, teda nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na

koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný Nárok na zaplatenie peňažného plnenia by
bolo možné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení až vtedy, pokiaľ dôvod plnenia
nemožno oprieť o iný záväzkový vzťah.. Žalobca pripravil zmluvu o pôžičke, zadal číslo účtu, na ktorý
mala byť suma dlžníkovi zaslaná.

24. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo bez pochýb preukázané, že nebol uzatvorený
žiadenvzťahmedzistranamisporužalobcomažalovanou,žalovanániejepasívnelegitimovanávspore,
nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. Naopak medzi žalobcom a svedkom R.
J. bolo zistené, že sa poznajú už predtým, aj mu požičiaval peniaze čo uvádzal žalobca a potvrdil to aj
svedok vo výpovedi. Suma 6000 eura mala byť žalobcom poskytnutá práve svedkovi ako dlžníkovi čo

preukázal aj sám predložením zmluvy, ktorú pripravoval. Vyplýva to tiež z výpisu účtu žalobcu IBAN: Y
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, že žalobca príkazom na úhradu previedol na účet príjemcu IBAN: Y
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 30.07.2018 sumu 6.000 eur s poznámkou „Požička zmluva R. J.“.

25. Súd prvej inštancie správne poukázal , že v zmysle judikatúry by bolo neodôvodneným obmedzením

autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam
má byť predmet pôžičky predvedený, ak sa na tom strany dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom
splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 O.z.. Podmienkou žalobcu pre
poskytnutie pôžičky R. J. bola písomná forma s osvedčeným podpisom žalovaného. Súd prvej inštanciepreto uviedol, že by sa sám mohol domáhať žalobca relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke podľa §
40 a O .z., keďže nebola dodržaná zmluvne dohodnutá písomná forma, ale voči dlžníkovi. Účastník
zmluvy, ak nie je dohodnuté inak koná vždy so svojím zmluvným partnerom a možno teda očakávať, že

všetky plnenia uskutočnené na základe zmluvy budú poskytnuté práve jemu. Správne tiež bolo uzavreté
súdom prvej inštancie, že účet žalovanej podľa žalobcom pripravenej zmluve o pôžičke, kde mal žalobca
poukázať6000eur,bolourčenélenakoplatobnémumiestoačonezakladápasívnulegitimáciužalovanej
v spore. Naostatok bolo aj správne poukázané súdom prvej inštancie že keď tvrdil žalobca, že nepýtal
od R. J. peniaze späť, následne v písomnom vyjadrení predložil oznámenie zaslané práve R. J. , kde

uvádzal, že žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu 6000 euro s ním 29.7.2019 neuzatvoril a je potrebné vrátiť
platbu na uvedené číslo účtu.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP.

27. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

28. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sauž prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).