Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207850
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6616207850.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Lucia Šupenová v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Š. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. G. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie náhrady škody
v sume 1.100,-Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch
dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania

žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.100,-
Eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutým
spotrebiteľským úverom žalovanému. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
19.05.2010 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,-Eur, ktorý sa žalovaný spolu s príslušným
poplatkomvovýške500,-Eurzaviazalsplácaťpodobu10mesiacovvovýškemesačnýchsplátokvsume
110,-Eur počnúc dňom 01.06.2010. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutého úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne
a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o
úvere a stratil výhody splátok sa dňa 25.10.2010 dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie
na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Žalobca má za to, že žalovaný už v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil
mu tým škodu.

2.Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.07.2011 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu
v zmysle ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že v žiadosti o úver uviedol nepravdivé
údaje o výške svojho príjmu a výdavkov, na podklade ktorých žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXX. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že voči žalovanému je na Okresnom súde
Lučenec vedené exekučné konanie sp.zn. XXEr/XXX/XXXX (EX XXXX/XXXX), v ktorom súdny exekútor
od povinného vymáha dlžnú sumu na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRXXXXX/XX zo dňa 21.02.2011, právoplatného dňa 04.04.2011 a vykonateľného od 07.04.2011, ktorý bol
vydaný na podklade neuhradenej pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX.

3.Okresný súd v Lučenci Rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.09.2016 žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 24.08.2011, na základe
čoho mal súd za preukázané, že dvojročná subjektívna premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok
žalobcu uplatnený na súde uplynula dňa 24.08.2013. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 15.06.2016,
t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

náhrady škody spôsobenej žalovaným trestným činom úverového podvodu zamietol.

4.Dňa 31.10.2016 žalobca podal odvolanie voči Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XXX/
XXXX-XX, v ktorom odmietol postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že dňa 19.05.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver na účel podnikania. Žalovaný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne

podpísal, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa,
pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok, povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie,
ktoré poskytol žalobcovi sú pravdivé. V prípade, ak by súd aj napriek uvedenému považoval vzťah medzi
žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský uviedol žalobca nasledovné: „Konaním, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona

o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách od 01.01.2011 do 30.04.2014 (t.j. presne 40
mesiacov)ajedinousankciouzajejporušeniebolazodpovednosťveriteľazaškoduvzniknutúporušením
nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Nachádzací súd

môže na porušenie zákona o zákaze vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka,
pretože porušenie zákona o zákazoch vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi
(zmenkovému veriteľovi). V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať
na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom.

Dodatočná povinnosť prihliadať na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto
procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku ako je od 01.01.2016 stanovená je vo vzťahu
k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere nepochybne pravou retroaktivitou pretože sa spätne zasahuje do už
priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny

výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a tak je smernica
93/13/ES neaplikovateľná na zmenky. Zákonodarca riešil v § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. túto
situáciu zodpovednosťou veriteľa z takého zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za
škodu, ktorú mu takto spôsobí. Takúto námietku in personam pre porušenie zákonov zákazu mohol

dlžník v rozhodcovskom konaní sp.zn. SR XXXXX/XX uplatniť samozrejme za podmienky, že vznik
škody preukáže. Rozhodca preto nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou pretože dlžník - povinný ani netvrdil vznik škody, ani ho nepreukazoval.
Čo sa týka premlčania, žalobca mal za to, že uplatnený nárok nebol premlčaný a z toho dôvodu, že
Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 28.07.2011 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske

súdne konanie, vedený pod sp.zn. XT/XXX/XXXX. Ďalej uviedol, že rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. XT/XXX/XXXX zo dňa 28.07.2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28.07.2011. Z vyššie
citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka teda jasne vyplýva podľa názoru žalobcu, že uplatnený
nárok nie je premlčaný. Citoval § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví“. Z ustanovenia o premlčaní nároku
na náhradu škody teda podľa názoru žalobcu jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje
za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného
trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 15.10.2007, a teda nárok bol uplatnený v
premlčacej dobe. Zároveň žalobca na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného

súdu Lučenec č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.09.2016 v zmysle § 389 CSP v platnom znení zrušil a
v zmysle § 391 CSP vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. (č.l. 54-62 spisu)5.Krajský súd Uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.12.2017, právoplatného dňa 09.10.2019
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že keďže v súdnej

veci absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 vety druhej Občianskeho
zákonníka, okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. V zmysle § 100 ods. 1
vety druhej Občianskeho zákonníka totiž platí, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Pokiaľ súd rozhodol o premlčaní nároku bez toho, že by bola námietka premlčania vznesená, ide o
nesprávny procesný postup. Súd v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje,

a teda vec nesprávne právne posúdil. Ďalej odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný
súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri
rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na
premlčanie aj bez námietky strany sporu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v konaní sa žalobca domáha
podanou žalobou od žalovaného zaplatenia sumy 1.100,-Eur s príslušenstvom z
titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona

spáchaným žalovaným. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XT/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.07.2011, ktorý tohto dňa nadobudol právoplatnosť aj
vykonateľnosť, súd uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona a poškodeného odkázal so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na
občianske súdne konanie. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu

zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd
konal o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere
ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník
v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná
právna ochrana, vrátane § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. alebo zmluvu uzavrel

v postavení podnikateľského subjektu.

6.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2019 konanie zastavil
s odôvodnením, že lustráciou v súdnom registri zistil, že voči žalovanému je na tunajšom súde
vedené exekučné konanie sp.zn. XXEr/XXX/XXXX (EX XXXX/XXXX), v ktorom súdny exekútor

vymáha od povinného dlžnú sumu na základe exekučného titulu - Rozsudku rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa 21.02.2011, právoplatného
dňa04.04.2011avykonateľnéhodňa07.04.2011,ktorýbolvydanýnapodkladeneuhradenejpohľadávky
žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Keďže o nároku žalobcu bolo už skôr právoplatne
rozhodnuté na rozhodcovskom súde a predmetné rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené má súd za to,

že v prejednávanej veci je zjavná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. K zastaveniu konania došlo
z dôvodu nedostatku procesnej podmienky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že zastavenie konania z dôvodu uplatnenia nároku, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté zavinil výlučne žalobca, preto je povinný nahradiť trovy žalovaného, ktoré mu
v spore vznikli. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo súdneho spisu mu žiadne trovy

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

7.Žalobca dňa 20.01.2020 podal voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že žalobca sa v civilnom konaní domáha náhrady škody vo výške, ktorú odvodzuje od svojho nároku
vyplývajúceho zo zmluvy. Táto skutočnosť sama o sebe nemôže mať za následok posúdenie predmetnej

žaloby ako žaloby na plnenie zo zmluvy bez zohľadnenia všetkých okolností, ktoré nasvedčujú tomu,
že ide o žalobu na náhradu škody. V zmysle uvedených skutočností je evidentné, že žalobca sa v
predmetnom konaní nedomáha zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady škody. Z
uvedeného dôvodu má žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalobu v
celom rozsahu zamietol, z dôvodu posúdenia predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej.

(č.l. 125-126 spisu)

8.Krajský súd Uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.03.2020, právoplatného dňa 20.05.2020
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením,že po vrátení veci na ďalšie konanie bude potrebné, aby súd prvej inštancie právnu vec meritórne
preskúmal a o žalobe rozhodol. Vzhľadom na predmet konania bude predovšetkým zisťovať, či sú
splnené základné predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, t.j. či sú kumulatívne splnené podmienky porušenia právnej povinnosti, existencie škody a
príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd prvej inštancie bude pri rozhodovaní brať do úvahy aj to, že zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a keďže jej súčasťou
bola rozhodcovská doložka, okresný súd sa bude prejudiciálne zaoberať tým, či bola rozhodcovská
doložka uzatvorená platne. Zároveň konštatoval, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania

rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v novom rozhodnutí
vo veci, ktorým sa konanie bude končiť.

9.Dňa 14.05.2020 v zmysle Rozvrhu práce na rok 2020 bodu 2/ Pravidlá určovania zákonného sudcu
písm. f/ ods. 3 bol spis preradený aplikáciou elektronickej podateľne náhodným výberom sudcovi.

10.Pojednávanie v spore XC/XXX/XXXX dňa 20.11.2020 sa konalo v neprítomnosti žalobcu v súlade s
dikciou § 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní žalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by predmetný úver zobral za účelom podnikania.
Ako dôvod čerpania úveru uviedol nepriaznivý zdravotný stav svojej dcéry, ktorý si vyžiadal jej

hospitalizáciu za účelom operácie, s čím boli spojené nemalé finančné náklady. Mal síce živnostenský
list, ktorý si vybavil za účelom práce v O., do ktorého ale pre problémy administratívneho charakteru
nakoniec nevycestoval. Doplnil, že ho pracovníčka žalobcu ani neupozornila, že ako účel poskytnutia
úveru zaškrtla podnikanie. Zároveň preukázal, že predmetnú pohľadávku pravidelne mesačne spláca.

11.Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom žalovaného a oboznámením sa s
rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.07.2011, právoplatného dňa
28.07.2011, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmluvy o úvere, listu súdneho exekútora zo
dňa 18.11.2020 a zo dňa 10.10.2019, ako aj oboznámenie sa so spisom Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR XXXXX/

XX mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

12.Z Rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.07.2011, právoplatného
dňa 28.07.2011 bol žalovaný uznaný za vinného, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech
dňa 18.05.2010 vo I. prostredníctvom mandatára spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava podal

žiadosť o úver č. XXXXXXXXXŽ vo výške 600,-Eur, kde dňa 19.05.2010 aj uzavrel zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600,-Eur, ktorý sa zaviazal splácať
s príslušným poplatkom v sume 500,-Eur odo dňa 10.06.2010 po dobu 10 mesačných splátok v sume
110,-Eur, pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu a o výške
svojich výdavkov, nakoľko v čase žiadosti o úver mal výdavky vo výške 2.109,49 Eur, ktoré do žiadosti

neuviedol,napodkladektorýchúdajovmubolúverposkytnutý,avšakúvernesplácalvzmyslezmluvných
podmienok, čím spôsobil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo
výške 766,66 Eur, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu a tým spáchal prečin
úverového podvodu v súlade s § 222 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň podľa §

288 ods. 1 Trestného poriadku súd spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava so svojim
nárokom odkázal na náhradu škody na občianske súdne konanie. (č.l. 7-8 spisu)

13.Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.05.2010 má súd za preukázané, že zmluva bola
uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Podľa

zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 600,-Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť
s príslušným poplatkom vo výške 500,-Eur, t.j. v celkovej výške 1.100,-Eur za podmienok dohodnutých
v zmluve v 10 mesačných splátkach po 110,-Eur počnúc dňom 10.06.2010. V
zmyslevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvysažalobca
a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. (č.l.
9 a č.l. 29 spisu)14.Z odpovede súdneho exekútora zo dňa 18.11.2020 v exekučnej veci sp.zn. EX XXXX/
XX oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 1495/25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti
povinnému K. X., I. lúka XXXX/XX, I., IČO: XX XXX XXX má súd za preukázané, že ku

dňu 18.11.2020 je zostatok na pohľadávke oprávneného v sume 3.796,65 Eur, zostatok trov exekúcie
v sume 853,88 Eur, spolu exekučná pohľadávka predstavuje sumu 8.190,53 Eur, zostatok dlžnej sumy
ku dňu 18.11.2020 vo výške 4.650,53 Eur. (č.l. 175)

15.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. XXEr/XXX/XX má súd za preukázané, že

súd vydal poverenie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava, č.k. SR
XXXXX/XX zo dňa 21.02.2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému X. K. na
vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 1.122,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
z dlžnej sumy 1.342,57 Eur od 25.10.2010 do 19.01.2011, z dlžnej sumy 1.192,57 Eur od 20.01.2011
do 25.02.2011, z dlžnej sumy 1.142,57 Eur od 26.02.2011 do 04.04.201 + zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.122, 57 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia + zákonný úrok vo výške
6,00 % ročne z dlžnej sumy 1.342,57 Eur od 08.12.2010 do 19.01.2011, z dlžnej sumy 1.192,57 Eur od
20.01.2011 do 25.02.2011, z dlžnej sumy 1.142,57 Eur od 26.02.2011 do 04.04.2011 +
zákonný úrok vo výške 6,00 % ročne z dlžnej sumy 1.122,57 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia
+ trovy konania 360,41 Eur + trovy exekúcie.

16.Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn.
SR XXXXX/XX má súd za preukázané, že žalobca podal návrh na začatie konania pred Stálym
rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky, v ktorom sa dožadoval, aby rozhodcovský
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.342,57 Eur s príslušenstvom.

V konaní bol vydaný Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa
21.02.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.04.2011, vykonateľným dňa 07.04.2011, ktorým bola
uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 1.342,57 Eur spolu s príslušenstvom do troch dní od jeho
právoplatnosti. Na základe tohto exekučného titulu sa vedie exekučné konanie na tunajšom
súde pod sp.zn. XXEr/XXX/XXXX (EX XXXX/XXXX), v ktorom súdny exekútor od žalovaného

dlžnú sumu vymáha. (č.l. 150-161 spisu)

17.Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

18.Podľa § 442 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19.Žalobca si svoj nárok uplatnil ako škodu a poukázal na to že žalovaný bol Rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, sp.zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.07.2011 uznaný za vinného zo spáchania prečinu

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a zároveň žalobca ako poškodený bol so
svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Poukázal na to, že podľa
zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bol
poskytnutý úver vo výške 600,-Eur a tento sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s poplatkom vo výške
500,-Eur, v celkovej výške 1.100,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy

1.100,-Eur od 25.10.2010 do zaplatenia.

20.Podľa § 420 a nasl. OZ, (zodpovednosť za škodu) je možné toto ustanovenie aplikovať na
porušenie mimozáväzkovej povinnosti alebo ako zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
zmluvnej záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť za škodu možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady,

a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy,
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie
toho, kto škodu svojim protiprávnym úkon spôsobil. Základným predpokladom je teda úkon - prejav vôle
fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore
s právom. Protiprávnosť konania sa môže prejaviť v aktívnom konaní alebo opomenutí konania, na ktoré

je osoba povinná. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. že úkon je v rozpore s
objektívnym právom. Na to, aby úkon bolo možné kvalifikovať ako protiprávny zákon vyžaduje porušenie
právnej povinnosť, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Táto právna povinnosť môže
vyplývať priamo z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo iných právnych úkonov. Ak škodavznikla ako dôsledok protiprávneho úkonu, ktorý zároveň napĺňa i znaky skutkovej podstaty niektorého
trestného činu dochádza tu k súbehu trestnoprávnej zodpovednosti a občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu. Ďalej pre náhradu škody má zásadný význam pojem škoda a ide o ďalší nevyhnutný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla
subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi. V prípade poškodenia veci možno rozlišovať medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Ďalším
nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi škodovou

udalosťou, teda protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, teda ak je jeho konanie a
škoda vo vzájomnom vzťahu k príčine a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu
ku škode by nedošlo. Posledným nevyhnutým predpokladom je zavinenie. Zavinenie ako psychický
vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a
príčinnú súvislosť. Zavinenie možno charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho

vlastnému protiprávnemu úkonu ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je
založené na prvku vedomia a prvku vôle. Pri zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná škoda, a
to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú
v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate,
zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje

majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ušlý zisk spočíva v tom,
že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktorý
poškodenímmoholodôvodnenevzhľadomnabežný(pravidelný,normálny)chodvecíočakávať.Nestačí
teda hypotetický ušlý zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dá reálne očakávať čo so sebou prináša
povinnosť vierohodného preukazovania zo strany poškodeného.

21.Súd vychádzal z uvedeného výkladu § 420 a § 442 Občianskeho zákonníka a dospel k takému
záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sú splnené všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu tak, ako to vyplýva z dikcie § 420 Občianskeho zákonníka
a ktoré musia byť všetky kumulatívne splnené. Pokiaľ absentuje čo len jeden z týchto predpokladov,

tak nevznikne právo domáhať sa náhrady škody titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu tak, ako
to bolo v tomto prípade. Súd vychádzal z toho, že bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu,
ako aj zavinenie pretože žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona a podľa Rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 28.07.2011 bol poškodeným žalobca. Žalobca ako poškodený, ale v tomto konaní

nepreukázal splnenie ďalšieho nevyhnutného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, a
teda nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného ako škodcu
a vznikom škody. Žalobca žiadal zaplatiť ako náhradu škody sumu 1.100,-Eur a uvádzal, že podľa
zmluvy o úvere zo dňa 19.05.2010 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu túto sumu a to úver, ktorý
mu bol poskytnutý v sume 600,-Eur spolu s príslušným poplatkom vo výške 500,-

Eur. Žalobca ako poškodený teda mal nárok, vzhľadom na všetky okolnosti na zaplatenie sumy, ktorá
sa rovnala nielen výške poskytnutého úveru, ale aj odplaty za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré
vznikli v dôsledku omeškania dlžníka ako dojednaný úrok, zmluvná pokuta, zákonný úrok.

22.Súd sa nestotožnil s tým, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.100,-Eur. Ako vyplynulo

z vykonaného dokazovania, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 600,-Eur, a tento bol
povinný zaplatiť spolu s príslušným poplatkom v sume 500,-Eur, t.z. in summa 1.100,-Eur
tak, ako to vyplýva aj zo zmluvy o úvere zo dňa 19.05.2010 číslo zmluvy XXXXXXXXX. Keďže žalovaný
neplnil podľa zmluvy žalobca podal návrh na zaplatenie a podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa 21.02.2011 bol ako plnenie z uvedenej zmluvy žalovaný zaviazaný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.342,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.342,57 Eur od 25.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6,00 % ročne
zo sumy 1.342,57 Eur od 08.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
360,41 Eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ako vyplynulo z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec, č.k.

XXEr/XXX/XXXX, súd vydal poverenie pre exekútora na základe tohto exekučného titulu, t.j. Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava v časti na vymoženie sumy 1.122,-Eur, zmenkového úroku
vovýške0,25%dennezdlžnejsumy1.342,57Eurod25.10.2010do19.01.2011,zdlžnejsumy1.192,57Eur od 20.01.2011 do 25.02.2011, z dlžnej sumy 1.142,57 Eur od 26.02.2011 do 04.04.2011,
zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezdlžnejsumy1.122,57Eurod05.04.2011dozaplatenia,zákonný
úrok vo výške 6,00 % ročne z dlžnej sumy 1.342,57 Eur od 08.12.2010 do 19.01.2011, z dlžnej sumy

1.192,57 Eur od 20.01.2011 do 25.02.2011, z dlžnej sumy 1.142,57 Eur od 26.02.2011 do 04.04.2011,
zákonnýúrokvovýške6,00%ročnezdlžnejsumy1.122,57Eur od05.04.2011dozaplatenia,
trovy konania 360,41 Eur a trovy exekúcie. Poverenie Okresného súdu Lučenec č. XXXXXXXXXX je
zo dňa 31.05.2011.

23.Na základe odpovede súdneho exekútora zo dňa 18.11.2020 vymáhaný nárok žalobcu je v sume
1.122,57 Eur. Z toho bol vymožený už nárok v sume 1.122,57 Eur. Úrok z omeškania predstavuje
vymáhaný nárok 4.647,52 Eur, vymožený nárok v sume 1.418,79 Eur. Trovy konania v sume
360,41 Eur ako vymáhaný nárok, vymožený 0,- Eur. Celkovo zostatok na pohľadávke oprávneného,
t.j. žalobcu ku dňu 18.11.2020 predstavuje sumu 3.796,-Eur, zostatok trov exekúcie vymáhaný nárok v
sume853,88Eur,pričomtrovyexekúcievymáhanýnárokpredstavujúinsumma1.852,52Eur,vymožený

998,64 Eur. Exekučná pohľadávka predstavuje sumu vo výške 8.190,53 Eur a zostatok dlžnej sumy ku
dňu 18.11.2020 predstavuje sumu 4.650,53 Eur.
´
24.Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že je splnený predpoklad, ktorý zakladá zodpovednosť za škodu a to vznik škody vo výške

1.100,-Eur.

25.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občiansky zákonník, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26.Podľa § 53 ods. 4 písm. k/, písm. l/ Občiansky zákonník, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

27.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29.Podľa § 11 ods.1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/
a y/ a § 10 ods. 1, podľa písmena b/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30.Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnomod 01.01.2011 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

31.Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.

32.Podľa § 3 ods. l Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33.Podľa § 39 Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34.Podľa § 265 Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

35.Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.05.2010 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto nič
nemení ani skutočnosť, že v úverovej zmluve bol ako účel úveru uvedený dôvod, že finančné prostriedky

sa poskytujú na výkon podnikania, avšak z rozhodovacej praxe je súdu známe, že spotrebitelia si
nikdy nebrali úver za účelom výkonu podnikania, ale pre osobnú potrebu a keďže zmluvu o úvere
vyplňoval pracovník veriteľa, tak do nej uviedol taký účel úveru, ktorý by potom vylučoval posudzovanie
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej. Súd má za to, že aj na základe výšky úveru v sume 600,-Eur
evidentne nejde o úver čerpaný za účelom podnikania, okrem toho je v zmluve žalovaný uvedený

aj ako fyzická osoba a aj ako živnostník. Okrem toho vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaný
uviedol, že si úver bral za účelom úhrady nákladov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom
jeho dcéry a s jej pobytom v nemocnici. Súd nemal ani najmenšiu pochybnosť o pravdivosti jeho
tvrdení, preto aj z tohto dôvodu predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Keďže pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd dospel k záveru, že

dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania
zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon podnikania“)
súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely
(teda na iný účel ako výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny

súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru
dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované

výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa.
Vzhľadomnanerovnosťpodmienokzmluvyzmluvnýchstránvyjadrenúvtakmervšetkýchustanoveniach
zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere

vzniknúť ani právo na vyplnenie zmenky podľa článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z
čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne
domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie zmenky na základeneplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp.zn. 4Obo 161/2007.
Na doplnenie súd uvádza, že v zmluve evidentne absentujú zákonom predpokladané náležitosti, ako

údaj o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, podmienky upravujúce čerpanie úveru, či výška, počet, termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Za nekalú obchodnú praktiku súd považuje aj skutočnosť, že v
žalobcom vystavenej zmenke je uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje
sankciu 91,25 % ročne - pre spotrebiteľa zákonom zakázanú, pričom tiež sa jednalo o podmienku
poskytnutia úveru. S poukazom na § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. veta druhá, úver je

možné vyhodnotiť za bezúročný a bez poplatkov, keďže v ňom absentujú viaceré zákonné náležitosti (§
4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ Zákona č. 258/2001 Z.z.).

36.Právo zo zmenky bolo už žalobcom uplatnené na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť a stal sa tak exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie voči žalovanému na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva. Zabezpečením nárokov
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011, ktoré výslovne zakazuje zabezpečenie dlhu v súvislosti
s poskytovaním spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Vzhľadom k tomu, že vzťah, z ktorého
vzniklazmenka,jevzťahommedzidodávateľomaspotrebiteľom,takvznikáotázka,čizmenkanesťažila,

ba dokonca neznemožnila spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo
súdnu ochranu (rozsudok súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenkové
práva žalobcu môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami žalovaného, keďže spotrebiteľské právo
vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz
jeho zneužitia (Nález Ústavného súdu ČR vo veci IV. ÚS XX7/10, podľa ktorého je zákaz zneužitia práva

silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím nemôžu súdy poskytnúť
ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale predovšetkým čl. 36 Listín). Súd
preto nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej formálnosti
zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k využitiu resp.
zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť zmenkového

právanemôžebyťargumentačnouzákladňou,zktorejbysúdymalipriposudzovaníobdobnýchprípadov
vychádzať. V prejednávanom spore má súd za jednoznačne preukázané, že medzi sporovými stranami
ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.05.2010, pričom v ten
istý deň žalobca vystavil žalovanému zmenku v zmysle článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená zmenka je neplatná.

37.Podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

38.Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., účinné k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a

vystavenia zmenky jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila
zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav
dlhu na úverovej istine a príslušenstvo (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bolazmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal, na
požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky je preukázané, že zmenka
bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. pretože úver bol poskytnutý

vo výške 600,-Eur zvýšený o príslušný poplatok 500,-Eur ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi a
zmenková suma okrem zmenkového úroku je vystavená na sumu 1.342,57 Eur. Zmenka bola vystavená
eklatantne nad limit prípustný zákonom, preto je neplatná. Podľa zákona žalobca takúto zmenku nesmel
ani prijať a ak ju prijal porušil zákon. Ak zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z, nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo

na súde. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú iné predpisy, nie je možné posudzovať
platnosť zmenky len podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Zb. Ide preto o skúmanie platnosti právneho
úkonu podľa ustanovenia § 39 OZ, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti.

39.Z obsahu rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že všetky spory zo
zmluvy o úvere mohli zmluvné strany riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným

súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde síce má rovnaké účinky ako podanie žaloby na
súde, pričom po začatí konania na rozhodcovskom súde nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať
na všeobecnom súde. Iná je situácia, ak je rozhodcovská doložka neplatná, vtedy nemôže konať
rozhodcovský súd z dôvodu nedostatku právomoci. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov vyplýva, že v prípade dojednania rozhodcovskej doložky ktorá je inkorporovaná vo VP, ktoré

sú súčasťou zmluvy o úvere nedohodli zmluvné strany individuálne, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá bola začlenená medzi ostatné podmienky pre uzavretie zmluvy o úvere, uvedené
vo VP. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací
súd rovnako zastáva názor, že žalobca ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalovaným ako dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne
informovanosti a táto situácia ho nútila, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez
toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Je tak nesporné, že keďže rozhodcovská
doložka je súčasťou VP musel byť jej obsah žalobcom vopred pripravený. Z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver buď prijať

alebo odmietnuť. Na tom nič nemení ani situácia, ak v takejto rozhodcovskej doložke bolo právo
výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, pričom v prípade výberu všeobecného
súdu bolo takéto rozhodnutie spojení s rozväzovacou podmienkou. Takto koncipovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka je preto v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v prejednávanej veci bola neprijateľná v

zmysle § 53 ods. 5 OZ. Súd poukazuje na to, že v prípade dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou VP (či už ako výhradná alebo nevýhradná), ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
je v rozpore s právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, t.j. o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie,
čo rozhodcovský súd v konaní vedenom pod sp. zn. SRXXXXX/XX z hľadiska neprijateľnosti

zmluvnej podmienky neskúmal. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01. 2015 rovnako podľa ktorého: „Neplatná
rozhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu,pretonímvydanýrozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.“

40.Prekážkarozsúdenejveci(resiudicata)nastávavtedy,aksamávnovomkonaníprejednaťtáistávec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V danom prípade síce
byišloorovnakýokruhstránkonania,avšaknejde ototožnýpredmetkonania.Vrozhodcovskom

konaní, ktoré sa skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR XXXXX/
XXzodňa21.02.2011 sižalobcauplatnilvočižalobcovinároknazaplateniezmenkovejsumy vovýške
1342,57 Eur s príslušenstvom. Zmenkový záväzkový vzťah je abstraktný, zmenka nemusí obsahovať
vymedzenie vecného dôvodu vzniku záväzku a je obsahovo nezávislá na iných právnych vzťahoch a

to aj od vzťahu príčinného (záväzkového vzťahu, ktorého existencia alebo zamýšľaná existencia bola
dôvodom vzniku zmenového záväzku). Táto obsahová nezávislosť zmenkového vzťahu sa prejavuje v
obmedzenej uplatniteľnosti alebo absolútnej neuplatniteľnosti obrany zmenkového dlžníka proti výkonu
zmenkového práva založenej na skutočnostiach exitujúcich mimo zmenkový vzťah.41.Súd konštatuje, žalovaný plnil na základe neplatného právneho úkonu, čím v súlade s § XX1 OZ
vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie predstavujúce majetkový prospech získaný takýmto

plnením. Rozhodcovská doložka bola v uvedenom prípade neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve, pričom absencia právomoci vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom robí
vydaný rozhodcovský rozsudok nulitným (ako bolo uvedené vyššie), teda v skutočnosti zo strany
žalovaného nešlo o plnenie na základe rozhodcovského rozsudku, ale o plnenie bez právneho dôvodu,
ktorým bol vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok.

42.Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
43.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
44.Na základe toho, že žalovaný mal úspech v konaní v rozsahu 100 %, súd mu priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu.
XX.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15

dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.