Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418203307.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: H. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. S. XXXX/X, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom
Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. januára 2019 č. k. 13Csp/85/2018-189 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52, § 53, § 54

ods. 1, 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, 3, 5 § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Zb.
o spotrebiteľských úveroch, čl. 10 ods. 2 písm. h/, i/, j/ Smernice 2008/48/ES. Uviedol, že žalobca sa
svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1813,58 eura ako vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že žalobca zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 5073464167, uzavretej so žalovaným dňa 11. 06. 2015, uhradil celkovo sumu 17 813,58 eura,
avšak nakoľko predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu, že v zmluve o

úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j, l, p/ zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských
úveroch), uhradil o sumu 1.813,58 eura vyššiu, než uhradiť mal a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z
omeškania, nakoľko je podľa neho žalovaný s vydaním bezdôvodného obohatenia v omeškaní. Súd
kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa
(zákon o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch), ako aj Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smerujúcich
k zabezpečeniu skutočnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a detekovanie
prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmluve uzavretej medzi poskytovateľom služby a
spotrebiteľom. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá v čl. 10 ods. 2 písm. h, i, j) stanovuje, že zmluva o úvere má
zrozumiteľne a stručne uvádzať: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo
spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Smernica stanovuje, že v zmluve musí byť uvedený počet a výška
splátok, pričom bez akýchkoľvek pochybností sa má na mysli aj zmluva na dobu určitú, kde dochádza k
postupnému amortizovaniu istiny a používa pojem „amortizačná tabuľka“, ktorá uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; resp. rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny,
úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; táto tabuľkanie je povinnou súčasťou zmluvy o úvere. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať tak, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať

dátumy týchto splátok. Tento cieľ je splnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ústavný súd SR konštantne judikuje, že k
výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani
v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a
účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať

len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;
na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, či upresnenie potom slúžia
ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu v tomto prípade systematický
a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v
tomto prípade - určité napätie medzi doslovným a teleologickým, či systematickým výkladom (Nález ÚS

SR z 5.10.2011, č. k. I. ÚS 351/2010, Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV.ÚS 71/2013,
rozhodnutia č. k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010, atď.). Z vykonaného dokazovania, a to predložených
listín (najmä zmluvy o úvere) a zo zhodných vyjadrení strán sporu je nesporné, že strany sporu uzavreli
dňa 11. 06. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5073464167, ktorou bol žalobcovi poskytnutý úver
v sume 16.000 eur, a tiež to, že z nej žalobca žalovanému uhradil celkovo sumu 17.813,58 eura. Z

obsahu žaloby je zrejmé, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobca tvrdí, že úver, ktorý mu žalovaný
poskytol, bol bezúročný a bez poplatkov, má byť bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný obdržal,
suma, o ktorú žalobca úver preplatil nad rámec istiny (16.000 eur ), t. j. suma 1.813,58 eura. Taktiež je
zrejmé, že žalobca amortizačnú tabuľku k uvedenej zmluve od žalovaného nežiadal. Jeho argumentácia
o tom, že takáto tabuľka mu predložená nebola, neobstojí, nakoľko nejde o obligatórnu náležitosť zmluvy

a ani o povinnosť veriteľa tabuľku mu predložiť. Je zrejmé, že zákon ustanovuje pre spotrebiteľskú
zmluvu ako obligatórnu náležitosť zmluvy uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
napádanej spotrebiteľskej zmluve bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t. j. plnenie záväzku dlžníka

vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach s rovnakou výškou, pričom
každou splátkou dochádza k postupnému umorovaniu (premenlivej) časti istiny, resp. k platbe
úroku. V danom prípade je nepochybné, že zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny (v
rámci toho anuitne i úrokov a iných poplatkov), pričom tieto sú stanovené výškou, počtom, termínmi v
súlade so Smernicou i zákonom, keď počet splátok je 108, výška jednotlivej splátky a jej splatnosť je

239,78 eura mesačne, 20. deň v kalendárnom mesiaci (splatnosť úrokov a poplatkov - mesačne, ku
dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci), pričom úver je splatný od prvej splátky - 20. 07. 2015
a konečná splatnosť úveru je 20. 06. 2024. Súd má za nepochybné, že predmetná zmluva obsahuje
všetky obligatórne zákonné náležitosti a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že by tento
úver mal byť bezúročný a bez poplatkov (ako to predpokladá § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch), a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške
jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2. Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca,namietajúc,žesúdprvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a v konaní sa vyskytli aj iné vady súdu,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Prvoinštančný súd nesprávne posúdil a
kvalifikoval vykonané dôkazy, a to najmä Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5073464167 zo dňa 11.
06. 2015, nakoľko ju kvalifikoval ako Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, čo jasne vyplýva

z bodu 12. napadnutého rozsudku. V spore medzi stranami sporu sa pritom nejednalo o revolvingový
spotrebiteľský úver. Taktiež nesprávne vykonal dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní, ktorým
podľatvrdenímalabyťamortizačnátabuľka,avšaknebola.Samotnýdôkaz-údajnáamortizačnátabuľka
- nesie názov „Príloha zmluvy. Splátkový kalendár“ a na konci je bez podpisu žalobcu. Následne z
toho súd vyvodil záver, že predložený dôkaz, ktorým mala byť údajne amortizačná tabuľka, žalobca od

žalovaného nikdy nežiadal a argumentácia, že žalobcovi nebola takáto tabuľka predložená, neobstojí,
lebo nejde o obligatórnu náležitosť zmluvy. Samotný dôkaz je nepodpísaná príloha zmluvy - splátkový
kalendár, nie je to amortizačná tabuľka. Konajúci súd v podstate priznal Smernici 2008/48/ES priamy
účinok, a to v spore medzi jednotlivcami. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ naotázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ
verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže

použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy
účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá
svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne
implementovanie smernice. Jednotlivec, každý spotrebiteľ sa jednoducho musí spoľahnúť na to, že
dodávateľdodržujeto,čoodnehovnútroštátneprávovyžaduje,inakniejemožnézabezpečiťfungovanie

trhu. Súd na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice
pri využití všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane
existujú obavy, aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice
contra legem, a navyše, aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty. Dôležitý
je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože sa zdá,
že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len

vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9
ods. 2 písm. l) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu
údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere.

Žalovaný priamo na pojednávaní preukázal, že náležitosť v zmluve absentuje, že ju vedel a mohol
do zmluvy zapracovať, no neučinil tak. Z príčin žalobcovi neznámych, súd dospel k záveru, že sa
jedná o amortizačnú tabuľku. Navyše v zmluve absentuje aj ďalší údaj a to údaj podľa ust. § 9 ods.
2 písm. j) odplata podľa osobitných predpisov, ktorá môže zahrnúť aj údaje o cene úveru, ktoré do
RPMN nemusia vstupovať. Absenciou tejto náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. j) ) sa konajúci súd vôbec

nezaoberalanijakosaknejnevyjadril,pričomidetiežvzmysle§11ZoSÚonáležitosť,ktorejneuvedenie
v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského
úveru. Tiež uviedol, že v tomto konkrétnom prípade je v zmluve uvedená iba jedna splátka jedným
číslom v súhrne, čo nezodpovedá požiadavke zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojich
tvrdení žalobca odkázal na zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

a na rozsudky okresných a krajských súdov, ktoré dodnes aplikujú správne vnútroštátnu právnu
úpravu v spore medzi jednotlivcami a nenarúšajú právnu istotu výkladom contra legem a uplatňovaním
retroaktivity a nesprávnym priznaním priameho účinku smernice. Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. 02. 2018 o potrebe eurokonformného výkladu ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o členení splátok spotrebiteľského úveru sa nevysporiadava s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ pojednávajúcou o zákaze eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ak by takým výkladom
došlo k porušeniu vnútroštátnych výkladových metód, k porušeniu zásady právnej istoty alebo zákazu
retroaktivity. Najvyšší súd SR založil svoj výklad len na teleologickom výklade zákona č. 129/2010
Z. z. (úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k nemu) bez toho, aby posúdil, či nedošlo
prípadne aj k neúmyselnému chybnému transponovaniu Smernice do vnútroštátneho práva a bez

toho, aby skúmal, aký význam zákonodarca prisúdil predmetnému slovnému spojeniu v čase, kedy ho
zákonodarca použil vo vnútroštátnom právnom poriadku po prvýkrát. Toto uznesenie Najvyššieho súdu
SR vnáša do právnych vzťahov mimoriadnu právnu neistotu, kedy sa rôzne pojmy vykladajú totožne (ust.
§ 9 ods. 2 písm. l) pred novelou a po novele účinnej od 01. 05. 2018, ale aj ust. § 4 ods. 1 písm. h) a ust.
§ 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Spojením historického výkladu skúmanej právnej normy

s princípom právnej istoty, použitím všetkých ostatných výkladových metód, ako aj porovnaním znenia
právnych noriem obsiahnutých na rôznych miestach zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné dotknutému
ustanoveniu Smernice priznať nepriamy účinok v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 30. 04.
2018. Ďalej uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vyčítať, kde sa nachádzajú a ako
boli splnené náležitosti namietané v konaní (§ 9 ods. 2 písm. l) a j) ZoSÚ). Produkovaným záverom, že

splnené boli neodpovedá na dôležité otázky, dokonca k náležitosti - odplata podľa osobitného predpisu
sa nevyjadruje súd vôbec, a to aj napriek tomu, že sa jedná o zásadnú vec pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci a jasne položenú dôležitú otázku pre spor. Súd následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci
samej nesprávne rozhodol aj o trovách konania, ktoré žalovanému priznal v plnej miere. Konajúci
súd nevysvetlil, z čoho prijal záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (konkrétne pre absentujúce

náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) a j.) ZoSÚ v znení platnom v čase) netrpí takými vadami,
ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Je preto neprípustné, že súd prakticky
bez akéhokoľvek odôvodnenia obyčajnou myšlienkou - výrokom - znegoval skutočnosti, na ktorých bol
žalobný návrh postavený a relevantne nevysvetlil, prečo tak urobil. Nemožno sa preto stotožniť s takýmodôvodnením rozsudku, v ktorom konajúci súd iba konštatuje, že v zmluve nie sú prítomné vady, ktoré by
spôsobili bezúročnosť úveru. Je názoru, že pokiaľ mal súd ambície v rozsudku uviesť, že sporná zmluva
o spotrebiteľskom úvere žiadnymi vadami netrpí, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru, mal sa k predmetným vytýkaným vadám riadne vyjadriť a objasniť, ako k tomuto záveru dospel.
Žiadal, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže povinnosťou vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné,
čo viedlo odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

5. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.813,58 eura titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že žalobca zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 5073464167, uzavretej so žalovaným dňa 11. 06. 2015 uhradil celkovo sumu
17.813,58 eura, avšak nakoľko predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu,
že v zmluve o úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j, l, p/ zákona č. 129/2010 Zb. o

spotrebiteľských úveroch), uhradil o sumu 1.813,58 eura vyššiu, než uhradiť mal a tiež sa domáhal
zaplatenia úroku z omeškania, nakoľko je podľa neho žalovaný s vydaním bezdôvodného obohatenia
v omeškaní.

9. Súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, majúc za to, že uzatvorená

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti, a preto ju v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno považovať za bezúročnú a bez
poplatkov.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

13. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne

preskúmateľné.

14. Preskúmavajúc podané odvolanie žalobcu, primárne je potrebné uviesť, že pokiaľ súd prvej
inštancie ustálil, že uzavretá spotrebiteľská zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

(i keď súd prvej inštancie uviedol nesprávnu citáciu zákonného ustanovenia § 9 ods. 2, v rámci ktorej
túto zákonnú náležitosť zmluvy uviedol pod písm. k/), so záverom súdu, že z uvedeného dôvodu nie je
možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov sa odvolací súd stotožňuje.

15. I keď je potrebné uviesť, že rozhodovacia činnosť súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia §

9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. bola nejednotná, a to i s ohľadom na prijatie rozhodnutia
Súdneho dvora ES sp. zn. C-42/15, odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
SR a na jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018 (ako i ďalšie rozhodnutia sp. zn. 4 Cdo
211/2017, 4Cdo 187/2017) a na to, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku,
počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení
zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať

naistinu,úverovýúrokainéplatby.Nemožnotakoddodávateľovvzmluváchuzatváranýchpodľazákona
č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis
splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2
písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len

spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V tomto ohľade je potrebné uviesť i to, že v tejto nastolenej právnej
otázke je možné pojednávať o ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššej súdnej autority - Najvyššieho
súdu SR, a napĺňajúc tak jeden zo základných pilierov, na ktorých je postavené civilné sporové konanie,
vyjadrený v čl. 2 CSP (princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí), niet žiadneho
opodstatneného dôvodu sa od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR odkloniť.

16. I napriek skutočnosti, že vo vyššie uvedenom ohľade súd prvej inštancie správne nevyhodnotil
úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov (pre žalobcom tvrdené nenaplnenie obligatórnej
náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č,. 129/2010 Z. z.), odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné,

čo bolo dôvodom na postup odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. K
tomuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že napriek skutočnosti, že žalobca považoval uzatvorenú
spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov pre nenaplnenie zákonných náležitostí zmluvy v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ a l/ zákona č. 129/2010 Z. z., súd prvej inštancie úplne opomenul
vyhodnotiťobsahúverovejzmluvyvkontexteposúdeniajejnáležitostipodľaustanovenia§9ods.2písm.

j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý za základnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy považuje odplatu podľa
osobitného predpisu (v poznámke 18aa je odkaz na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V
tomto ohľade odôvodnenie súdu prvej inštancie úplne absentuje, a teda v tejto časti je odvolanie žalobcu
dôvodné. Takáto úplná absencia dôvodov vo vzťahu k zásadnej právnej otázke nastolenej v tomtokonaní, na ktorej žalobca postavil dôvodnosť žaloby, predstavuje taký nedostatok, ktorý nie je dôvodné
odstrániť v konaní odvolacom. S ohľadom na uvedené, je potom potrebné napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu odvolací

súd pri prejednaní odvolania žalobcu postupoval podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

17. Záverom odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 12.
napadnutého rozsudku nesprávne zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o revolvingovom úvere, je potrebné
uviesť, že i keď súd prvej inštancie použil takéto nesprávne označenie pre spornú spotrebiteľskú
zmluvu, v kontexte ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia je možné ustáliť, že zmluvu o spotrebiteľskom
úvere nepovažoval za zmluvu revolvingovú, a preto je namieste predpokladať, že v tomto nesprávnom
označení zmluvy došlo zo strany súdu prvej inštancie len k chybe v písaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).