Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204729
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117204729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: Ľ. Č., O.. XX.X.XXXX,

V. T. XXX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,
advokátska kancelária, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.2.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 779,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 779,11 Eur od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia
tejto sumy a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ide o Žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile, č. XXXXXXXX, z 24.11.2005
(ďalej len „žiadosť“). Uviedla, že žalovaný jej na základe tejto žiadosti poskytol úverový rámec vo výške

27.000,- Sk (896,24 Eur), s mesačnou splátkou 900,- Sk (29,87 Eur), a že z predmetnej karty vyčerpala
3.605,37 Eur a poukázala platby vo výške 4.384,48 Eur s tým, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Žalobkyňa poukázala
na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. c. 258/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSU“), a poukázala na náležitosti podľa §
4 ods. 2 písm. a), písm. e), písm. g) a podľa § 4 ods. 5 ZoSU.

3. Žalobkyňa uviedla, že Žiadosť o aktiváciu karty Z.-U., Č.. XXXXXXXX, z 24.11.2005 tieto náležitosti
neobsahuje, a keďže neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, považuje sa predmetný
úver podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSU za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na § 4 ods. 5 ZoSU
tiež uviedla, že žiadosť údaj o úroku a poplatkoch neobsahuje. Dodala, že žalovaný podniká v oblasti
poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb, a že (citujúc uznesenie NS SR, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012 zo 16.1.2013) znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba

vyžadovať v najvyššej možnej miere.

4. Žalobkyňa uzavrela, že z úverového rámca vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3.605,37 Eur a
poukázala platby vo výške 4.384,48 Eur, a že žalovaný sa jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 779,11Eur s tým, že o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od združenia
naochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,dňa23.1.2017(pozn.súdu:kdepodľažalobkyňoupredloženého
písomného prehlásenia tohto združenia, žalobkyňa ich telefonicky kontaktovala v mesiaci november

2015 a dohodla si stretnutie, informovali ju o potrebe predložiť podklady aby mohli posúdiť náležitosti
zmlúv, a po ich doložení bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv a rozhodnutiach
súdov, a po tom, čo im boli predložené aj prehľady platieb koľko doposiaľ na predmetné zmluvy uhradila,
ju dňa 23.1.2017 informovali o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany veriteľa a že
má právo sa súdnou cestou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.“). Vo vzťahu k objektívnej

premlčacej dobe žalobkyňa uviedla, že všeobecné súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí
porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že zmluva o úvere má všetky zákonom predpísané
náležitosti a nevznikol dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko k bezdôvodnému

obohateniu nedošlo, a vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobcu uskutočneným
pred dátumom 23.2.2014 s tým, že nakoľko žaloba bola podaná na tunajśí súd dňa 23.2.2017,
premlčaniu podliehajú všetky (údajné) nároky žalobcu (jednotlivé plnenia vykonané žalobcom) datované
pred dátumom 23.2.2014.

6. Žalobkyňa (zastúpená advokátom - viď § 291 ods. 3 CSP) sa k písomnému vyjadreniu žalovaného,
hoci ju na to súd postupom podľa § 167 ods. 3 CSP spolu s jeho doručením vyzval a poučil o sudcovskej
koncentrácii konania, písomne nevyjadrila.

7. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný

spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.

8. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi,
ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený, a zistil tento podstatný skutkový stav:

9. Podľa nespochybnených tvrdení žalobkyne žalovaný jej na základe zmluvy poskytol úverový rámec,
na základe ktorého z predmetnej karty vyčerpala sumu v celkovej výške 3.605,37 Eur a poukázala
platby (zaplatila splátky) vo výške 4.384,48 Eur. Podľa výpisu z kreditnej karty žalovaného predloženého
žalobkyňou (č.l. 12 spisu) žalobkyňa na túto kartu vykonala poslednú úhradu v prospech žalovaného (vo
výške 1.389,- Eur) dňa 16.2.2012 (a bola zúčtovaná 17.2.2012).

10. Podľa § 451 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. V danom prípade zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvodzuje z poukazu na nedostatok náležitostí písomnej zmluvy o úvere a svoje platby.

16. Z tvrdení žalobkyne i ňou predloženej zmluvy (schválenej žiadosti) pritom vyplýva, že dotknutá
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola písomná a podpísaná žalobkyňou, teda žalobkyňa tak jej
(vytýkané) znenie (obsah svojho právneho úkonu) poznala už od jej podpisu resp. uzavretia (dňa22.11.2005), a keďže aj posledná platba, ktorú žalobkyňa v súvislosti s dotknutou zmluvou o
úvere žalovanému uhradila (a na základe ktorej tak bezdôvodné obohatenie vzniknúť mohlo), bola
uskutočnená ešte dňa 16.2.2012, a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola následne podaná

po uplynutí viac ako 5 rokov (23.2.2017) potom, bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby. Jej
(eventuálne) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z jej platieb bolo v tom čase už premlčané, a to
jednak po márnom uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ dňa 16.2.2014
počítanej najneskôr odo dňa jej poslednej úhrady žalobcovi, keď žalobkyňa mala k dispozícii (poznala)
všetky skutkové okolnosti o svojom eventuálnom plnení (bez právneho dôvodu) a mohla tak prvý krát

podať žalobu na jeho vydanie, ako aj po márnom uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 2 OZ dňa 16.2.2015 počítanej v tomto prípade taktiež odo dňa jej poslednej úhrady, keď k
eventuálnemu bezdôvodnému obohateniu z jej úhrad naposledy došlo.

17. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obdobných veciach, súd k tomu plne odkazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (čl. 2 ods. 2

a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako

jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie“ (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a

8 Cdo/163/2018). Ako vyplýva z týchto rozhodnutí NS SR, dotýkajúcich sa premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia dokonca práve priamo u spotrebiteľov (3 Cdo/169/2017, 8 Cdo/163/2018),
tieto závery sa vzťahujú aj na spotrebiteľské spory. Najvyšší súd SR (v rozhodnutí 8 Cdo/163/2018)
zdôraznil, že: „Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (pozn. dovolacieho súdu: teda nie posúdenie

jeho právnej kvalifikácie).“

18. V danom prípade žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť,
že(podľajejinterpretácie)došlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajejúkorobohatil,poznala(mala
k dispozícii) a žalobu mohla podať od toho času, keď mala k dispozícii (uzavrela) napadnutú zmluvu

a vedela čo a komu (na jej základe) plnila, a keďže poslednou z týchto skutočností (nakoľko vytýkané
znenie zmluvy mala k dispozícii už predtým pri jej uzavretí) bola jej posledná platba uskutočnená v
súvislosti s touto zmluvou (ako plnenie, z ktorého mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovaného
naposledy) dňa 16.2.2012, a žaloba bola podaná viac ako 2 roky po tom, takto uvažovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (ak by tu aj bol) je už premlčaný. Žalovaný sa pritom premlčania

dovolal, a preto súd už z tohto dôvodu, bez potreby ďalšieho vecného posúdenia práva (keďže podľa
§ 100 ods. 1 OZ premlčané právo veriteľovi priznať nemožno), musel žalobu o vydanie bezdôvodné
obohatenia zamietnuť.

19. Žaloba pritom musela byť zamietnutá aj pre uplynutie objektívnej premlčacej doby. Nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia (odvodzovaný z plnenia žalobkyne uhradeného žalovanému už viac ako
3 roky pred podaním žaloby), bol totiž uplatnený nepochybne dokonca už aj po uplynutí 3 ročnej
objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ (po tom čo
k nemu eventuálne naposledy došlo). V súvislosti s úvahami o 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe
(pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení), ktorú žalobkyňa odvodzovala len z postavenia

žalovaného podnikajúceho v oblasti poskytovania úverov a porušenia spotrebiteľského práva pritom súd
podporne odkazuje (§ 220 ods. 2 CSP) na rozhodnutie NS SR sp. zn. sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa
18.10.2018,podľaktorého:„...samotnévšeobecnéskutočnosti(fakty)oprofesionálnompodnikateľskom
postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa
ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy

úmysel nebankového subjektu (veriteľa).“20. Už len pre úplnosť, aj keď to v tomto prípade priamo rozhodné (záväzné) nie je, z vyššie uvedenej
rozhodovacej praxe NS SR (ktorá pritom naopak už záväzná nepochybne je) už napokon v obdobnej
veci vychádzal aj Krajský súd v Prešove (pod sp. zn. 25Co/84/2018).

21. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať,
aby ich znášal sám, strany netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo

trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a preto
musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s
eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa zároveň poukazuje
aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS
3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné

konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného
súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie
je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že
ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto
výnimky,platípravidlovšeobecné.Inýmislovamipovedané,povinnosťodôvodnenianákladovéhovýroku

z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

23. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobkyni priznal nárok na
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.