Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201535
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318201535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
B., D. W. XXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ivan Rendek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
52 672 832, so sídlom Galanta, Šafárikova č. 1522/42, proti žalovaným: 1. TECHNOSPOL Slovakia,
s.r.o., IČO: 36 535 214, so sídlom Nitra, Jurkovičova 411/27, 2. VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o.,

IČO: 44 166 591, so sídlom Košice, Trieda SNP 39, obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, so sídlom Trnava, Hlavná 11, 3. IP GLOBAL, s.r.o., IČO: 50 581 473, so
sídlom Trstice č. 189, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 10C/6/2018-254 zo dňa 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania m e n í tak, že u r č u j e n e p l a t n o s ť dobrovoľnej dražby, priebeh ktorej bol osvedčený
Notárskou zápisnicou sp. zn. N 591/2017, Nz 45805/2017, NCRIs 46619/2017, napísanou v Košiciach

dňa 22.11.2017 JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou, so sídlom na ulici Hlavnej 58, v Košiciach, ktorá
sa uskutočnila dňa 22.11.2017 so začiatkom o 8:30 hod. v Košiciach.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal

žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil s použitím ustanovení § 8a ods. 1, § 8b ods. 2 písm.
h), § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestoroch
(ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“), § 21 ods. 2, § 12 ods. 5, § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách v platnom znení (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“), s poukazom aj na
procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby bola
žalobkyňa vlastníčkou bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX vchod
č. XX na ulici D. W. v B., ktorý je postavený na parc. reg. „C“ 46/1, 46/2, 46/3, 46/4, 46/5 a 46/6 (ako aj
podielunaspoločnýchčastiach aspoločnýchzariadeniachdomu voveľkosti151/10000),pričom
ku dňu vykonania dražby dlhovala na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu sumu 9.561,66

Eur. Bytový dom, v ktorom žalobkyňa vlastnila byt, bol predmetom správy, ktorú na základe Zmluvy o
výkone správy zo dňa 28.6.2012 vykonával žalovaný 1., ktorý na základe existencie dlhu žalobkyne na
úhradách spojených s užívaním bytu ako správca inicioval a zabezpečil písomné hlasovanie vlastníkovbytov v bytovom dome, predmetom ktorého bol súhlas vlastníkov bytov s dobrovoľnou dražbou a
podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu vo vlastníctve žalobkyne. Písomné hlasovanie
prebehlo dňa 14.2.2014 v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. Zo zápisnice zo dňa 20.2.2014 vyplýva, že

68,18 % vlastníkov bytov v bytovom dome schválilo výkon záložného práva v prospech vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a to formou podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1. ako
správca bytového domu so žalovaným 2. ako dražobnou spoločnosťou uzavrel dňa 27.7.2017 Zmluvu
o vykonaní dražby VDS č. 39-7/2015. Dňa 22.11.2017 sa v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Daniely
Kováčovej so sídlom Košice, Hlavná 58 vykonala dražba, v ktorej byt žalobkyne vydražil žalovaný 3.

4. Na základe vykonaného dokazovania právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Zmluvu o výkone
správy zo dňa 28.6.2012 považoval za platnú, napriek tomu, že žalobkyňa túto nikdy nepodpísala,
keďže táto bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, teda
zaväzovala aj žalobkyňu. Na základe platne uzatvorenej zmluvy bol žalovaný 1. povinný a oprávnený
vykonávať správu bytového domu a s prihliadnutím na záujmy ostatných vlastníkov realizovať všetky

svoje oprávnenia smerujúce k vymoženiu nedoplatkov žalobkyne na úhradách spojených s užívaním
bytu.Žalobkyňadlhovalakudňu14.2.2014ztitulunezaplatenýchúhradspojenýchsužívanímbytusumu
9.561,66Eur,ktorábolazabezpečenázákonnýmzáložnýmprávomvzniknutýmpodľa§15ods.1zákona
o vlastníctve bytov, pričom realizácia tohto záložného práva dobrovoľnou dražbou bola dňa 14.2.2014
schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome. Podľa uvedeného boli splnené

zákonné podmienky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby bytu, pričom vznik a existenciu záložného
práva žalobkyňa v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnila. Ostatné výhrady žalobkyne
smerujúce k namietaniu nedodržania lehoty na oznámenie termínu písomného hlasovania, prípadne
nesplnenia zákonných náležitostí v prípade overenia zápisnice z písomného hlasovania, okresný súd
považoval za neopodstatnené s poukazom na márne uplynutie lehoty podľa § 14 a ods. 8 zákona o

vlastníctve bytov, v ktorej sa žalobkyňa ako prehlasovaná vlastníčka bytu mohla na súde domáhať
ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa zbavila možnosti použiť uvedené námietky, pretože vymedzenie
predmetu konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
umožňuje súdu riešiť v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby iba otázku platnosti samotnej záložnej
zmluvy ako aj porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Napriek tomu okresný súd

konštatoval, že ak by uvedené námietky a tvrdenia žalobkyne mali právny a reálny základ, mala
ich žalobkyňa použiť v konaní iniciovanom podľa § 14 a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nie v
konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby a to navyše v prípade, keď v tomto konaní žiadnym spôsobom
nespochybnila vznik a existenciu zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov. Žalobkyňa videla neplatnosť dobrovoľnej dražby najmä v príliš nízkej hodnote bytu, ktorá bola

určená znaleckým posudkom č. 180/2017, podľa ktorého bola cena bytu ku dňu 13.9.2017 určená
na sumu 32.300,- Eur. Predložila znalecký posudok č. 3/2018, podľa ktorého bola cena bytu ku
dňu 17.1.2018 stanovená na sumu 51.900,- Eur. Žalobkyňa nepreukázala, že by proti znaleckému
posudku, ktorým bola stanovená hodnota bytu pred vykonaním dražby vzniesla u žalovaného 2. rade
nejaké námietky (nerozporovala doručenie znaleckého posudku a ani v zákonom stanovenej lehote

nepreukázala, že hodnotu určenú týmto posudkom nejakým spôsobom namietala). Žalobkyňa svojou
pasivitou v rozhodnej dobe sa pripravila o možnosť namietať hodnotu veci určenú na účely dobrovoľnej
dražby. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalobkyňa predložila znalecký posudok s diametrálne
odlišnou hodnotou predmetu dražby. Okresný súd nepovažoval argumenty žalobkyne za také, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť zákonnosť a platnosť vykonanej dobrovoľnej dražby.

5. Ďalším argumentom, ktorý mal odôvodňovať neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby, malo byť
podľa žalobkyne to, že dražba bola realizovaná v Košiciach, teda vo vzdialenosti približne 350 kilometrov
odmiesta,kdesanachádzaladraženánehnuteľnosť.Okresnýsúdsaanisargumentácioužalobkyne,že
neplatnosť dobrovoľnej dražby odôvodňuje, že dražba bola realizovaná v Košiciach, teda vo vzdialenosti

približne 350 kilometrov od miesta, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť, nestotožnil najmä z
dôvodu, že Košice, kde bola dražba realizovaná, sú druhým najväčším mestom, je do nich veľmi dobrá
dostupnosť rôznymi druhmi verejnej dopravy a taktiež v Košiciach má sídlo aj žalovaný 2. (dražobná
spoločnosť).Daldopozornostiskutočnosť,žerealizáciadražbyvtakejvzdialenostinemohlanegatívnym
spôsobom zasiahnuť do práv žalobkyne, pretože ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných

dražbách smeruje skôr k ochrane subjektov, ktoré by síce mali záujem zúčastniť sa na dražbe, ale od
tejtoúčastibyichodrádzalavzdialenosť.Dražbaprebiehalavpriestorochnotárskehoúradu,vsamotnom
centre Mesta Košice, čiže nie na mieste odľahlom a ťažko dostupnom, pričom samotná skutočnosť, že
dražba prebehla úspešne a predmet dražby bol vydražený, svedčí o tom, že táto vzdialenosť žalovaného3., ktorý má sídlo v okrese Galanta, od účasti na verejnej dražbe neodradila. S argumentáciou, že
len samotná vzdialenosť miesta vykonania dražby je tak závažnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje
vyhlásenie celej dobrovoľnej dražby za neplatnú sa okresný súd nestotožnil, s prihliadnutím hlavne na to,

že dôvodom vykonania dobrovoľnej dražby bolo neplnenie si povinností samotnou žalobkyňou a účelom
dražby bola ochrana práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome.

6. Žalovaným 1., 2. a 3. priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe
vyhovieť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala
tým, že okresný súd nesprávne aplikoval § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a odchýlil sa
od ustálenej judikatúry. Vzdialenosť medzi mestami Galanta a Košice je 350 km, čo je jednoznačne

v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách (§ 11 ods. 1). S poukazom na rozhodnutia NS SR
sp. zn. 4Cdo 100/2012, sp. zn. 8Cdo/58/2018 konštatovala, že v prípade pokiaľ ide o dražbu bežnej
nehnuteľnosti určenej na každodenné bývanie a pokiaľ bola medzi miestom konania dražby a miestom,
kde sa nachádza táto nehnuteľnosť, vzdialenosť niekoľko stoviek kilometrov, vtedy možno takéto miesto
konania dražby už „bez ďalšieho“ považovať za neprimerané, teda že v takomto prípade už nie je

potrebné skúmať, či táto vzdialenosť bola spôsobilá, alebo spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv
dotknutých osôb. V takomto prípade ide jednoznačne o miesto neprimerané už len vzhľadom na
predmetnú vzdialenosť. Medzi miestom konania dražby a samotným predmetom dražby nie je žiadna
logická súvislosť, naopak aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 2. vykonáva dražby aj
v iných mestách ako sú Košice, preto nebol žiaden dôvod, pre ktorý nemohol vykonať dražbu napr.

v Trnave, Nitre alebo Bratislave, ktoré sú od Galanty vzdialené okolo polhodiny, namiesto 4 hodín
cestovania medzi Galantou a Košicami. Na pojednávaní dňa 19.9.2019 jej právny zástupca uviedol, že
určenímmiestakonaniadražbyboliporušenéprávažalobkyne,nakoľkoakovlastníknehnuteľnosti,ktorá
bola dražená na dobrovoľnej dražbe, má právo, aby takáto dražba prebehla v súlade so zákonom, čo
sa nestalo. V písomnej záverečnej reči tiež uviedla, že poškodenými sú/mohli byť ostatní záujemci, ktorí

by sa dražby zúčastnili v prípade vykonania dražby v mieste primerane vzdialenom od Galanty. Správca
nemal na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov
bytovvbytovomdome(čl.7.4písm.b/ačl.7.8. Zmluvyovýkonesprávy).Zožalovaným1.predložených
listín vyplynulo, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa údajne mali aj v prípade hlasovania
o vykonaní dobrovoľnej dražby na byt vo vlastníctve žalobkyne dohodnúť na písomnom hlasovaní.

Poprela, že vlastníci bytov a nebytových priestorov boli minimálne 7 dní vopred oznámením vyveseným
na vchodových dverách oboznámení o písomnom hlasovaní. Žalovaný 1. síce predložil 81. stranu z
knihy jázd, ktorá však nedokazuje, že by v lehote 7 dní pred termínom údajného písomného hlasovania
boli vo vchode vlastníci bytov oboznámení o otázkach hlasovania a tiež o jeho termíne. Žalovaní vo
svojom vyjadrení tvrdili, že predložená strana z knihy jázd má preukazovať, že ich zamestnanec bol

dňa 5.2.2014 v čase o 16:15 do 17:00 v spoločných priestorov umiestniť oznam o konaní schôdze, na
ktorej sa malo hlasovať o dražbe môjho bytu. V predloženej strane z knihy jázd sa síce objavuje aj
záznam týkajúci sa bytového domu, ale v úplne inom čase, ako uvádzal žalovaný (nie medzi 16:15
do 17:00 hod. ale v čase od 8:00 hod. do 9:00 hod.). Jazda sa mala týkať oznamov a vodomeru,
nie je však zrejmý presný účel. Tiež v čase od 8:00 hod. do 9:00 hod. mal pracovník žalovaného 1.

navštíviť tak bytový dom so súp. č. XXX, ako aj so súp. č. XXXX, pričom poznámka v stĺpci č. 11, t.j.
oznamy, vodomer, sa týka týchto dvoch bytových domov spolu, pričom nie je zrejmé, či oznamy boli
predmetom cesty v bytovom dome so súp. č. XXX alebo XXXX, prípadne v oboch týchto bytových
domoch. To, že by dňa 5.2. (z predloženého dokladu nevyplýva rok) malo dôjsť k vyveseniu oznamu
o konaní dobrovoľnej dražby v spoločných priestoroch v bytovom dome so súp. č. XXX, spochybňujú

aj predchádzajúce vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných, a to, že k vyveseniu malo dôjsť 5 dní
pred konaním hlasovania. Pokiaľ k hlasovaniu malo dôjsť dňa 14.2.2014 a právny zástupca žalovaných
na pojednávaní dňa 22.11.2018 uviedol, že „oznámenie bolo doručené vlastníkom 5 dní pred konaním
schôdze a taktiež došlo k doručeniu a vyveseniu na mieste obvyklom“, malo byť teda doručené a
vyvesenédňa9.2.2014anie,takakopotomtvrdilžalovaný,dňa5.2.2014.Zozápisnicezodňa20.2.2014

predloženú žalovaným 1. nevyplýva, že výsledky hlasovania boli overené spôsobom predpokladaným v
Zmluve o výkone správy. Predmetná zápisnica bola podpísaná zástupkyňou vlastníkov pani A. a pokiaľ
ide o ďalších dvoch zástupcov vlastníkov, podpísali ju G. N. a opätovne pani A.. Čiže namiesto troch
ľudí, tak ako to predpokladá Zmluva o výkone správy, podpísali predmetnú zápisnicu len dve osoby,hoci jedna dvakrát. Nebolo preukázané, že by bolo písomné hlasovanie oznámené vlastníkom bytov
riadne a včas a aj jeho výsledky nie je možné overiť, nakoľko spôsob ich overenia dodržaný nebol.
Predmetné hlasovanie bolo neplatné, na jeho základe nemohlo dôjsť k splnomocneniu žalovaného 1.,

aby v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podpísal zmluvu o vykonaní dražby. Nestotožnila
sa so záverom okresného súdu, ktorý výhrady žalobkyne ohľadne nedodržania termínu písomného
hlasovania, prípadne nesplnenia zákonných náležitostí v prípade overenia písomného hlasovania
považoval za neopodstatnené vzhľadom na márne uplynutie lehoty podľa § 14 ods. 8 zákona o
vlastníctve bytov. O uvedenom hlasovaní ako aj dôvodoch, pre ktoré považuje predmetné hlasovanie

za neplatné sa dozvedela len po oboznámení sa s týmto hlasovaním v priebehu tohto konania. Okresný
súd mohol ako prejudiciálnu otázku posúdiť otázku platnosti či neplatnosti predmetného hlasovania,
nakoľko jeho prípadná neplatnosť by mala podstatný vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko v
takom prípade by bola neplatná zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby. Cena (32.300,- Eur) určená v
priebehu konania dražby znaleckým posudkom č. 180/2017 Ing. Dioníza Dobosa je neprimerane nízka
a nepredstavuje skutočné ohodnotenie podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby.

Pred podaním žaloby dala vypracovať nový znalecký posudok č. 3/2018 znalcom Ing. Arch. Vojtechom
Volkovičom na sumu 51.900,- Eur. V konaní preukázala aj to, že cena určená znaleckým posudkom,
ktorý si dal vypracovať žalovaný 2. bola určená v rozpore s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
V priebehu konania dražby nebola právne zastúpená, o práve namietať výšku dražby nevedela. Zákon
o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 5 upravuje právo vlastníka dražby namietať hodnotu určenú

znaleckým posudkom, avšak nerobí to pod sankciu toho, že pokiaľ tak vlastník v stanovenej lehote
neurobí, nebude môcť na porušenie podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní
poukázala na Dohodu o vyrovnaní formou splátkového kalendára zo dňa 16.12.2015, uzatvorenú so
žalovaným 2. ako splnomocneným zástupcom žalovaného 1., ktorá bola nútená podpísať a uznať výšku
dlhu, aby neprišla o strechu nad hlavou. Prvú splátku uhradila vo výške 200,- Eur ale až dňa 1.12.2015,

druhú splátku vo výške 300,- Eur uhradila riadne a včas dňa 23.12.2015 a ešte ďalšiu splátku uhradila
riadne a včas vo výške 300,- Eur a to dňa 19.1.2016, ďalšie už zo zdravotných dôvodov neuhradila. V
auguste 2017 pri kontakte zo strany Mgr. Richarda Beliho (konateľ žalovaného 2.), súhlasila uhrádzať
splátky po 500,- Eur). Na druhý deň uhradila sumu na účet uvedený v Dohode o vyrovnaní formou
splátkového kalendára zo dňa 16.12.2015. Odstúpenie od Dohody o vyrovnaní dlhu formou splátkového

kalendára od žalovaného 2. ju prekvapilo. Po telefonáte so zástupcom žalovaného 2. dňa 7.9.2017
uhradilasplátkuvovýške1.000,-Euradňa18.9.2017splátkuvovýške500,-Eur,avšakužnanovýIBAN,
ktorý jej zaslal Mgr. Beli. Dňa 10.10.2017 uhradila ďalšiu splátku vo výške 500,- Eur. Po týchto úhradách
jej bolo doručené oznámenie o vykonaní dražby. Žalovaní jej nikdy (nie to ešte písomne) neoznámili,
že jej dávajú nejakú dodatočnú lehotu na uhradenie dlhu s tým, že v prípade márneho uplynutia takejto

lehoty, že odstúpia od predmetnej dohody. Odstúpenie od zmluvy je neplatné a teda predmetná dohoda
je naďalej platná. Poukázala na čl. 3.2 Dohody (v prípade, že dlžník resp. poddlžník nebude môcť uhradiť
splátku v určený termín, okamžite to písomnou formou nahlási mandatárovi veriteľa a bude stanovený
nový termín splátky, tým sa nemenia ostatné termíny a splátok a podmienky splátkového kalendára),
čl. 3.3. Dohody (pokiaľ sa bude opakovať žiadosť dlžníka resp. poddlžníka o posunutie splátky, veriteľ

prostredníctvom mandatára môže po dlžníkovi resp. poddlžníkovi s okamžitou platnosťou požadovať
úhradu celého dlhu s aktuálnou výškou úroku z omeškania a nákladov so správou pohľadávky a to do 15
dní odo dňa žiadosti dlžníka resp. poddlžníka) s tým, že postup podľa dohody nebol naplnený. Žalovaní
nikdy riadne nezosplatnili, naopak neplatne odstúpili od zmluvy a žiadali uhradiť celú sumu. Okresný
súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril, či argumentáciu vzal do úvahy, prípadne

prečo nie a akými právnymi úvahami sa pritom viedol. Z uvedeného dôvodu je preto rozsudok v tejto
časti nepreskúmateľný.

8. Žalovaný 1., žalovaný 2. a žalovaný 3 odvolanie nepodali. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaný
1. a žalovaný 2., ktorí navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zákon o dobrovoľných

dražbách okrem podmienky neobmedzenia účasti na dražbe nekladie pre miesto dražby žiadne ďalšie
podmienky. Zákon neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorý
by automaticky spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste by porušilo zákon o dobrovoľných
dražbách. (...)Veci ako byty a iné nehnuteľnosti nie sú predmetmi bežnej každodennej spotreby a osoby
zamýšľajúce urobiť tak významnú investíciu, ako je napr. kúpa bytu zvažujú predovšetkým iné kritériá

určujúce mieru ich záujmu, akými sú cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba
opráv a ďalších investícií, lokalita a jej vybavenosť, susedia, či možnosti financovania a nie miesto, kde
má dôjsť k transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo, t. j. miesto samotnej dražby.“ (Valová, K. a kol.
Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 440). V uzneseníNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05.06.2019 (na ktoré poukazuje žalobkyňa) je v
bode 33. konštatované, že „Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda
závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže

dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie
účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“
V citovanom uznesení Najvyšší súd uvádza, že za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať miesto
konania dobrovoľnej dražby vzdialenej niekoľko stoviek kilometrov. Slovné spojenie bez ďalšieho je
uvedené v úvodzovkách, ako aj v súlade s bodom 33. citovaného uznesenia súd vyžaduje posudzovať

konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Žalovaný 3. má sídlo v Trsticiach, v dedine 22 km vzdialenej
od Galanty, cestoval vyše 300 km do druhého najväčšieho mesta na Slovensku, Košíc, aby nehnuteľnosť
úspešne vydražil. Strohým poukazovaním na možné porušenie práv súvisiacich s výkonom dobrovoľnej
dražby bytu vo vtedajšom vlastníctve žalobkyne bez poukázania na konkrétne dotknuté osoby je
neprípustné a čisto hypotetické obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že vydražiteľ sídli v okrese
Galanta. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/538/2014 zo dňa 12.11.2014,

ktorý na margo uvedeného rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobkyňa pri rozhodovaní v obdobnej veci v
svojom odôvodnení poukazuje na nemožnosť aplikácie navrhovaného rozhodnutia z dôvodu: „Najvyšší
súd aplikoval ust. § 11 ods. 1 ZoDD na konkrétne skutkové okolnosti predmetného prejednávaného
prípadu, keď prihliadal na vzdialenosť medzi miestom konania dražby a predmetu dražby predstavovala
329 km, keď ďalej medzi nimi neexistovala žiadna sociálna či hospodárska väzba, v prípade konania

dražby sa jednalo o menšiu obec. Pri posudzovaní dodržania § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách je nevyhnutnosťou preskúmať a zohľadniť všetky špecifiká a skutočnosti vzťahujúce sa
na miesto, dátum a čas konania konkrétnej dražby vo vzťahu k možnému obmedzeniu účasti na
konkrétnej dražbe a až na základe ich posúdenia si možno utvoriť záver o dodržaní či porušení zákona
o konkrétnom prípade.“ Dražby sa zúčastnili traja účastníci, kde o úspešnom vydražiteľovi nakoniec

rozhodlo žrebovanie v zmysle § 20 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách. Nie je zrejmé, akým
spôsobom si žalobkyňa predstavuje preukázanie vyvesenia oznámenia o konaní schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ako predloženým výpisom z knihy jázd. Je nelogické domnievať sa, že
pracovník žalovaného 1. konkrétne popisuje každý jeden úkon, ktorý počas pracovného dňa vykoná.
Skutočnosť, že žalobkyňa o vyvesení oznamu nemala vedomosť, je vzhľadom na povahu prejednávanej

právnej veci absolútne irelevantná. Za irelevantné považujeme aj poukazovanie žalobkyne na tvrdenie
splnomocnencaprávnehozástupcunasúdnompojednávanídňa22.11.2018,kdeuviedol,žeoznámenie
bolo doručené a vyvesené na nástenke v spoločných častiach o 4 dni skôr, ako tvrdil splnomocnenec
právny zástupca na pojednávaní. Nie je zrejmé, na ktoré zákonné či zmluvné ustanovenie žalobkyňa
poukazuje v odvolaní v časti, ktorá sa týka overenia zápisnice tromi podpismi zástupcov vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Podľa bodu 7.8., druhej vety Zmluvy o výkone správy „Po vykonaní
hlasovania písomnou formou zástupca vlastníkov za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zistí výsledok hlasovania a oznámi ho v dome spôsobom obvyklým.“ Uvedená skutočnosť
neznamená automatickú neplatnosť písomného hlasovania bytov a nebytových priestorov, pričom z toho
rovnako nevyplýva neplatnosť poverenia žalovaného 1. od vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Okrem iného pani O. A. podpísala uvedenú zápisnicu z písomného hlasovania ako jeden z vlastníkov z
bytov a nebytových priestorov. Rovnako žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje uvedené dvojjediné
postavenie vlastníka bytu, ako aj zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Samotná zápisnica
z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov nezakladá neplatnosť hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prejednávanej právnej veci má súd skúmať neplatnosť

dobrovoľnej dražby, nie platnosť či neplatnosť hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Žalobkyňa tak mohla učiniť do 30 dní odo dňa oznámenia výsledkov hlasovania schôdze,
nie však svojvoľne rozširovať žalobný návrh a skúmať skutočnosti, ktoré v prejednávanej právnej veci
súd ani skúmať nemôže. Zákonná lehota podľa § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov je prekluzívna a
žalobkyňa nevyužila svoje právo domáhať sa určenia neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov a

nebytových priestorov na súde do uplynutia predmetnej lehoty. Súd teda nemôže svojvoľne rozhodovať
v rámci konania o prejudiciálnej otázke o prekludovanom práve žalobkyne. Svojvoľné rozširovanie
žalobných dôvodov je podľa ustálenej judikatúry v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby neprípustné do uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, a teda súd by nemal na ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania prihliadať s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/112/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/5/2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013. Žalobkyňa si počas konania dala vypracovať súkromný
znalecký posudok pánom Ing. Arch. Vojtechom Volkovičom, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa
19.9.2019. Obaja znalci použili odlišné metodiky výpočtu, súdnym znalcom došlo k navýšeniu životnosti,už v čase ohodnotenia, 53 ročnej budovy na 185 rokov (!!!) a zároveň aj k navýšeniu prepočtového
koeficientu a to bez akéhokoľvek zjavného dôvodu. Zvýšenie životnosti 53 ročnej budovy o ďalších 130
rokov absolútne nereálne, čo malo za následok aj nárast všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalecký

posudok predložený žalobkyňou je absolútne nedôveryhodný. Zo strany žalobkyne nedošlo k postupu
predpokladaného a požadovaného zákonom, čím márnym uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty
uvedenej v § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, sa v danom smere nemôže účinne domáhať
svojich práv. Dohody o vyrovnaní dlhu formou splátok zo dňa 16.12.2015 nebola spísaná počas
dražobného konania a ani ju nemožno žiadnym spôsobom asociovať s dražobným konaním. Rezolútne

odmietajú navodzovanie dojmu neštandardného postupu zo strany žalovaného 2. v danom smere v
ktorom si žalobkyňa zamieňa konštruktívne riešenie problémov s „neštandartným postupom.“ Žalobkyňa
dohodu o vyrovnaní dlhu formou splátok porušila už po prvom mesiaci, keď neuhradila príslušnú splátku
riadne a včas. Dohoda so žalobkyňou bola podpísaná bez priamej účasti žalovaného 2. pri podpise
žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že podpísala dohodu o vyrovnaní dlhu formou splátkového kalendára
len preto, aby neprišila o strechu nad hlavou, teda o svojom dlhu vedela, a že týmto právnym úkonom

chcela účelovo oddialiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde výška dlhu žalobkyne
prevýšila zákonné minimum podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. V čase
existencie dohody o vyrovnaní dlhu formou splátok žalovaný 2. nekonal v rámci dražobného konania
podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Činnosť žalovaného 2. pri vysporiadaní pohľadávky
vedenej zo strany ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. W. XXX voči

žalobkyni bola vykonávaná na základe mandátnej zmluvy a splnomocnenia zo strany správcu, nie však v
rámci dražobného konania, nakoľko žalovaný 2. má oprávnenie aj na výkon činnosti faktoring a forfaiting
(vymáhanie pohľadávok), ktorú má riadne zapísanú v Obchodnom registri SR. V auguste 2017 bol
žalovaný 2. kontaktovaný zo strany žalobkyne s tým, že jej bolo doručené oznámenie o pokračovaní
vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 4.8.2017

a opätovne naliehala na uzatvorení splátkového kalendára. Žalovaný 2. žalobkyni ozrejmil, že v danej
veci už došlo k uzatvoreniu zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby. Samozrejme, po uzatvorení zmluvy o
výkone dobrovoľnej dražby nemožno od prípravy dobrovoľnej dražby svojvoľne upustiť okrem dôvodov
uvedených v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko by sa žalovaný 2. mohol
dopustiť porušenia svojej zmluvnej povinnosti už ako dražobník.

9.Kvyjadreniužalovaným1.a2.kodvolaniužalobkynesavyjadrilažalobkyňaauviedla,žesapridržiava
všetkých vyjadrení a podaného odvolania.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadku,

ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania v zmysle § 388 CSP zmeniť a žalobe
vyhovieť.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku
je len právne posúdenie otázky výkladu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, odvolací
súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si
to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Sporové strany sa k otázke miesta

konania dražby a výkladu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrovali, preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné opätovne dávať stranám priestor na vyjadrenie (či už písomné alebo ústne na
pojednávaní) k tejto právnej otázke.12. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či vec
správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že návrh žalobkyne na určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby nie je dôvodný.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (určenie, že dobrovoľná
dražba vykonaná žalovaným 2., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 591/2017, Nz

45805/2017, NCRIs 46619/2017 zo dňa 22.11.2017, vyhotovenou notárkou JUDr. Danielou Kováčovou,
vykonaná dňa 22.11.2017 o 8:30 hod. na Notárskou úrade JUDr. Daniely Kováčovej, so sídlom Hlavná
58, 040 01 Košice, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre obec B., kat. úz. B. a to byt č. X, nachádzajúci sa na X. p.
bytového domu so súp. č. XXX, vchod č. XX na ul. D. W. v B., postaveného na pozemku registra „C“,
parc. č. 46/1 56/2 46/3, 46/4, 46/5, 46/6 (právny vzťah k parcele č. 46/1 56/2 46/3, 46/4, 46/5, 46/6 je

zapísaný na LV č. XXXX) a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, v ktorom sa byt nachádza, vo veľkosti 151/10000, je neplatná) a to s poukazom na odvolacie
argumenty uplatnené odvolateľkou.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby bola žalobkyňa vlastníčkou

bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX vchod č. XX na ulici
D. W. v B., ktorý je postavený na parc. reg. „C“ 46/1, 46/2, 46/3, 46/4, 46/5 a 46/6 (ako aj podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 151/10000), pričom ku dňu
vykonania dražby dlhovala na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu sumu 9.561,66 Eur.
Dňa 27.6.2017 uzavreli žalovaný 1. ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2. ako dražobník Zmluvu o

vykonaní dobrovoľnej dražby VDS č. 39-7/2015 ako dôvod vzniku pohľadávky navrhovateľa označili
neuhradenie dlhov dlžníka voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov „D. W. XXX/XX, so sídlom
D. W. XXX/XX, B., v zastúpení na základe zmluvy o výkone správny správcom Technospol Slovakia,
s.r.o., súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb (dlžná suma ku dňu 25.7.2017

vo výške 9.561,66 Eur). Predmetná nehnuteľnosť bola vydražená v I. kole dražby, ktorá sa konala
dňa 22.11.2017. Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. N 591/2017, Nz 45805/2017
zo dňa 22.11.2017 vystavenou JUDr. Danielou Kováčovou, so sídlom Košice, Hlavná 58 a zapísanou
v Notárskom centrálnom registri listín pod č. NCRIs 46619/2017, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosť
bola vydražená v I. kole dražby za cenu 32.300,- Eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 3 a to na

základe žrebovania, keďže ani po tretej výzve (poučenia) nebola navýšená cena. Bytový dom, v ktorom
žalobkyňa vlastnila byt bol predmetom správy, ktorú na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa
28.6.2012 vykonával žalovaný 1., ktorý na základe existencie dlhu žalobkyne na úhradách spojených
s užívaním bytu ako správca inicioval a zabezpečil písomné hlasovanie vlastníkov bytov v bytovom
dome, predmetom ktorého bol súhlas vlastníkov bytov s dobrovoľnou dražbou a podaním návrhu na

vykonanie dobrovoľnej dražby bytu vo vlastníctve žalobkyne. Podľa zápisnice o písomnom hlasovaní
zo dňa 20.2.2014 písomné hlasovanie prebehlo dňa 14.2.2014 v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod.,
hlasovania sa zúčastnilo 68,18 % vlastníkov bytov v bytovom dome (počet 30), pričom 29 vlastníkov
bytov schválilo výkon záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to formou
podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. X na X. p., vchod č. XX. Dňa 3.11.2015 uzavreli

žalovaný 1. a žalovaný 2. mandátnu zmluvu, v ktorej sa dohodli na odplatnom vymáhaní pohľadávok
mandanta mandatárom voči tretím osobám v mene a na účet mandanta. Znaleckým posudkom č.
180/2017 znalcom Ing. Dionýzom Dobosom bol predmet dražby ohodnotený na cenu 32.282,72 Eur.
Znalecký posudok č. 3/2018 Ing. Vojtecha Volkoviča na sumu 51.900,- Eur. Dohodou o vyrovnaní
formou splátkového kalendára datovanej z mesiaca 11/2015 sa spoločnosť Technospol Slovakia, s. r.

o. ako prenajímateľ-veriteľ (zastúpený mandatárom VIAM - dražobná spoločnosť s. r.o. a V. B. ako
dlžník dohodli na úhrade dlžnej sumy 9.490,90 Eur označenej v čl. 1 formou splátkového kalendára
špecifikovaného v čl. 3. Oznámením o dražbe VDS: 39-11/2015 zo dňa 30.9.2017 dražobník oznámil
dátum konania prvého kola dražby dňa 22.11.2017 o 8:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Daniely
Kováčovej v Košiciach ul. Hlavná č. 58, 040 01 Košice.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie dražbou
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,
konané na základe návrhu žalobcu, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôbprítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí
najvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetudražby,aleboverejné
konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa

§ 7 ods. 1 žalobcom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej
len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona. Podľa § 11 ods. 1 miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa § 12 ods. 1
dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.

Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí
aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným
spôsobom odhad ceny. Podľa § 11 ods. 7 veta prvá a druhá dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe
môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Podľa § 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou

dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ
dražby s dražobníkom. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr
do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že žalobca dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá v prípade, ak boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

16. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

17. Z citovaného ustanovenia v odseku 16. vyplýva, že neplatnosť dražby je možné určiť len súdom, za
splnenia zákonných podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných

dražbách. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli
byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť
dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný
vplyv na vydraženie predmetu dražby a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom
pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Musí pritom existovať príčinná

súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej
osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

18. V prvom rade odvolací sú konštatuje, že lehota na podanie predmetnej žaloby žalobkyňu v zmysle §
21 ods. 2 (3-mesačná prekluzívna lehota) bola splnená, keďže napadnutá dobrovoľná dražba sa konala

dňa 22.11.2017 a žaloba bola na okresný súd podaná dňa 14.2.2018.

19. Žalobkyňa v žalobe okrem iných ako dôvod neplatnosti dražby poukázala na nedodržanie § 11 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby (miesto, dátum a
čas začatia dražby museli byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola

obmedzená možnosť účasti na dražbe).

20. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri
určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti
na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s

organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti
zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto
konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza
v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnychpomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom
naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných
podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno

naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie
dražbynapríkladvBratislave.Uvedenáregionálnadisproporciaužlenzpovahyvecipovediekodradeniu
účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane
by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby.
Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže

zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

21. Podľa odvolacieho súdu je dôvodné vychádzať zo záverov obsiahnutých v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/69/2014-117 zo dňa 18.6.2014. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbáchmusíbyťmiestodražbyurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,bynebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe. Citované ustanovenie treba podľa názoru odvolacieho súdu

vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa nej zúčastnilo
čo najviac záujemcov (pod pojmom účasť na dražbe v citovanom ustanovení tak treba rozumieť účasť
dražiteľov, nie verejnosti), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo
najvyšší výťažok dražby. Z vyššie uvedeného preto plynie, že pri určení miesta dražby musí dražobník
uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet

dražby a či je geografické umiestnenie predmet dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu
záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie (ako sú
napr. byty alebo rodinné domy), možno zo skúsenosti usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto
nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú,
majú tam rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktorí by sa tohto regiónu

prípadne presťahovali. To samozrejme automaticky nemusí znamenať, že by sa dražba nehnuteľnosti
mala konať vždy v obci, v ktorej tieto nehnuteľnosti sú. V každom prípade však podľa názoru odvolacieho
súdu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej
nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu), určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného
práva na obydlie priemernej rodiny, určené miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v

ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Je preto všeobecne známe a malo by to podľa názoru súdu
byť známe i žalovanému v 1. rade a dražobníkovi, že v danom prípade, ak bol predmetom dražby byt
nachádzajúci sa v k.ú. S. D. H., v takomto prípade možno najväčší záujem dražiteľov očakávať práve
z mesta Vranov na Topľou a okolia (napr. aj z okruhu tam pôsobiacich realitných kancelárií). V tejto
súvislosti je dôvodné vytknúť súdu prvého stupňa, že túto otázku prakticky vôbec neriešil, neskúmal

prečo žalovaný v 1. rade určil za miesto dražby mesto Martin, vzdialené približne 300 km cesty od
Vranova nad Topľou, kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno očakávať
dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tejto oblasti, v ktorej by o draženej nehnuteľnosti mohol byť
najväčší záujem, t.j. z mesta S. D. H. a okolia. O nevhodnom určení miesta opakovanej dražby svedčí
napokon aj okolnosť, že na dražbe okrem žalovaného v 2. rade a M.M., bytom U. O., sa nezúčastnil nikto,

čo zase navodzuje dojem, že len účasť týchto dvoch uvedených subjektov bolo v skutočnosti cieľom
žalovaného v 1. rade pri organizovaní dražby. Na základe uvedeného sa preto javí, že žalovaný v 1.
rad porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialené mesto, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti,
v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe.

22. K otázke miesta konania dražby a výkladu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
sa relevantne vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo 58/2018. Zákon o dobrovoľných
dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a
času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto

pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže
je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v
záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou
dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu
dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom

dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet
dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu
ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie,
keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie dražby napríklad vBratislave. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp.
potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané
náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov

potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 100/2012 (R 138/2014) vyslovil
názor, podľa ktorého „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre

ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto
nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade
obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba,
najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny).
Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods.

1 zákona č. 527/2002 Z. z., preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k
porušeniu uvedeného ustanovenia“.

24. Dovolací súd poukazuje na to, že závery rozhodnutia sp. zn. 4 Cdo 100/2012 nemožno „paušálne“
vzťahovať na všetky prípady dobrovoľnej dražby, u ktorých miesto konania dražby bolo vzdialenejšie

od miesta draženej nehnuteľnosti, ale iba na také, kedy takto určené miesto konania dražby skutočne
mohlo ovplyvniť účasť dražiteľov (z blízkeho okolia) na nej, resp. ak by ich účasť bola z tohto dôvodu
sťažená (čo však nebol posudzovaný prípad). Aj preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí zdôrazňuje, že „spravidla“ (teda nie vždy) je (ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti
určenej na bývanie) v rozpore s požiadavkou primeranosti a v vhodnosti stanovenia podmienok dražby

také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej
nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická
poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Je teda zrejmé, že neprimerane veľká vzdialenosť miesta konania
dražby od draženej nehnuteľnosti tu musí byť dôvodom (dôsledkom) obmedzenia možnosti účasti
záujemcov o predmet dražby. Túto súvislosť možno potom vyvodiť iba z okolností toho - ktorého

konkrétneho prípadu.

25. Dovolací súd zastáva názor, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej
nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti
bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou

dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe
(t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez
ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti
(bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek
kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver

o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych
okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta
konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z
blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.

26. Odvolací súd podporne poukazuje aj na ďalšiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré posúdili určenie
miesta konania dobrovoľnej dražby v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ako
dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
401/2014, sp. zn. 8 Cdo 289/2019.

27. Odvolateľka dôvodne poukázala na to, že aj v prejednávanom spore mal súd vychádzať z toho,
že nehnuteľnosti určené na bývanie kupujú zväčša záujemcovia z určitého blízkeho okruhu, záujemcov
zo vzdialenejších miest je podstatne menej. Vzdialenosť medzi mestami Galanta a Košice je 350 km,
čo je jednoznačne v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách (§ 11 ods. 1). Medzi miestom
konania dražby a samotným predmetom dražby nie je žiadna logická súvislosť, naopak aj z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalovaný 2. vykonáva dražby aj v iných mestách ako sú Košice, preto nebol
žiaden dôvod, pre ktorý nemohol vykonať dražbu napr. v Trnave, Nitre alebo Bratislave, ktoré sú od
Galantyvzdialenéokolopolhodiny,namiesto4hodíncestovaniamedziGalantouaKošicami.Zároveňna
pojednávanídňa19.9.2019jejprávnyzástupcauviedol,žeurčenímmiestakonaniadražbyboliporušenépráva žalobkyne, nakoľko ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola dražená na dobrovoľnej dražbe, má
právo, aby takáto dražba prebehla v súlade so zákonom, čo sa nestalo. V písomnej záverečnej reči tiež
uviedla, že poškodenými sú/mohli byť ostatní záujemci, ktorí by sa dražby zúčastnili v prípade vykonania

dražby v mieste primerane vzdialenom od Galanty.

28. Odvolací súd považuje za optimálne, aby miesto dobrovoľnej dražby nehnuteľností bolo
prinajmenšom na území kraja, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, inak dochádza k obmedzeniu možnosti
účasti na dražbe pre záujemcov z tohto kraja, ktorých je drvivá väčšina. Za akceptovateľné by považoval

odvolací súd ešte aj to, ak by bolo miesto konania dražby určené nielen v sídle kraja draženej
nehnuteľnosti, t.j. v Trnave vzdialenej 27 km, ale aj v sídlach susedných krajov, pri ktorých zostáva
zachovaná aspoň určitá relevantná miera regionálnej previazanosti, napr. v Bratislave vzdialenej 60,5
km, tu zohľadniac zároveň zvýšenú kúpnu silu obyvateľstva a možný zvýšený záujem o nehnuteľnosť
na rekreačné účely (chalupárenie), alebo aj v Nitre, ktorá je vzdialená 37,5 km. Naopak, mesto Košice
vzdialené 350 km, nachádzajúce sa v Košickom kraji, nemá absolútne žiadnu spojitosť s draženou

nehnuteľnosťou. Nie je reálne predpokladať záujem o draženú nehnuteľnosť na trvalé bývanie, ktorý by
mohol byť daný napr. v prípade zaujímavých pracovných príležitostí v okolí draženej nehnuteľnosti, a
ani záujem pre rekreačné účely, nakoľko v bezprostrednej blízkosti mesta Košice sa nachádzajú oveľa
príťažlivejšie miesta z hľadiska turistickej atraktívnosti pre obyvateľa Košíc ako príťažlivé miesta pre
obyvateľa Galanty. Je nutné prihliadnuť aj na to, že síce samotného prvého kola dražby sa zúčastnili

traja záujemcovia o dražbu, z toho jeden (žalovaný 3. ako vydražiteľ), ktorý má sídlo v okrese Galanta (v
mieste nehnuteľnosti), avšak počas priebehu samotnej dražby ani jeden zo záujemcov neurobil vyššie
podanie (od vyvolávacej ceny 32.300,- Eur) a nakoniec žalovaný 3. ako vydražiteľ vybraný žrebovaním
spomedzi troch účastníkov dražby. Odvolací súd tak našiel jednu jedinú spojitosť mesta Košice, a to
tú, že v Košiciach má sídlo žalovaný 2 ako dražobník. Ako už bolo opakovane zdôraznené, účelom

dražby nehnuteľností je dosiahnutie najvyššieho výťažku, ktorý je generovaný viacerými záujemcami,
a preto aj miesto konania dražby má byť určené tak, aby reálne umožnilo účasť čo najväčšieho počtu
záujemcov. Kritériom pre určenie miesta konania dražby preto nemôže byť to, že je to výhodné a čo
najjednoduchšie pre dražobníka. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle uvedeného je v rozpore aj záver
okresného súdu, že podmienka § 11 ods. 1 bola splnená, keďže Košice sú druhým najväčším mestom,

do ktorého je veľmi dobrá dostupnosť rôznymi druhmi verejnej dopravy. Splnenie zákonných podmienok
konania dobrovoľnej dražby v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nesmie
byť posudzované striktne formalisticky, ale uplatniac systematický a teleologický výklad je potrebné
zohľadniť najmä účel zákonnej regulácie inštitútu dobrovoľnej dražby, ktorým je aj ochrana záujmov
vlastníkov draženej nehnuteľnosti.

29. Vychádzajúc z konkrétnych okolností predmetnej dražby, keď táto bola v poradí prvá, s určenou
cenou nehnuteľností 32.300,- Eur, ktorej sa zúčastnili traja záujemcovia a žalovaný 3. nadobudol
nehnuteľnosť za vyvolávaciu cenu 32.300,- Eur na základe žrebu, je dôvodné konštatovať, že dražba sa
neuskutočnila v súlade s jej účelom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku, pričom jedným z relevantných

dôvodov bolo určenie miesta konania dražby v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách. Ak by bolo miesto konania dražby zvolené vhodne, možno dôvodne predpokladať, že by sa
dražby zúčastnil väčší počet záujemcov a bol by dosiahnutý vyšší výťažok. Podľa odvolacieho súdu
je dôvodné predpokladať, že v prípade dražby s cenou určenou vo výške 32.300,- Eur bolo možné
očakávať väčší záujem, ak by bolo miesto konania dražby určené tak, že by reálne vytvorilo priestor pre

väčšiu účasť potenciálnych záujemcov.

30. Odvolací súd teda považoval za preukázanú priamu súvislosť medzi neprimerane veľkou
vzdialenosťou miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti a obmedzením možnosti
účasti záujemcov o predmet dražby. Preto je určenie miesta konania dražby v meste Košice, vzdialenom

350 km od predmetu dražby, bez akejkoľvek rozumej spojitosti s predmetom konania dražby, dôvodom
neplatnosti dražby pre určenie jej miesta konania v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou
dotknutých osôb, a to už len tým, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe.

31. Takéto určenie miesta dražby z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby
nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto je potrebné konštatovať, že došlo k porušeniu
tohto ustanovenia. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádzav regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych
pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potencionálnym
záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmu a tým aj vytvoreniu

vhodných podmienok pre konkurenciu jednotlivých účastníkov dražby. Dražobník jednoznačne porušil
pri organizovaní dražby uvedené ustanovenie tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec,
čím sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať.

32. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že konaním žalovaného 1. bol naplnený

predpoklad neplatnosti dražby vyplývajúci z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 401/2014), preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, že dražba prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, teda aj § 11 ods. 1.

33. Vzhľadom na záver uvedený v odseku 32 postačujúci pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
už bolo ďalej nadbytočné zaoberať sa otázkou splnenia ďalších podmienok platnosti dražby, ktoré

žalobkyňa namietala (§ 12 ods. 1, 5 zákona o dobrovoľných dražbách), ako aj rozporovanie oprávnenia
žalovaného 2. v zmysle § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ako aj námietku nesplnenia podmienok zosplatnenia dlhu s
poukazom na Dohodu o vyrovnaní formou splátkového kalendára zo dňa 16.12.2015.

34. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil (aj formálne preformuloval určujúci výrok z
dôvodu zjednodušenia) a určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou
zápisnicou sp. zn. N 591/2017, Nz 45805/2017, NCRIs 46619/2017, napísanou v Košiciach dňa
22.11.2017 JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou so sídlom na ulici Hlavnej 58, v Košiciach, ktorá sa

uskutočnila dňa 22.11.2017 so začiatkom o 8:30 hod. v Košiciach.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2
CSP v spojení s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola napokon v predmetnom konaní v celom
rozsahu úspešná, keď súd jej žalobe vyhovel, a zároveň neboli tvrdené ani zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP),
preto odvolací súd úspešnej žalobkyni voči neúspešným žalovaným 1 až 3 priznal nárok na náhradu

trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.40. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).